Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: W.. W. Š., I.. XX.X.XXXX, Z. Z., X. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Lachova č. 32, proti žalovanému: RINGIER AXEL SPRINGER SLOVAKIA a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 14, IČO: 00678155, zastúpenému JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie č. 1, o ochranu osobnosti a i., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. februára 2018 č. k. -252, takto

rozhodol:

Odvolací súd v konaní na strane žalovaného p o k r a č u j e namiesto s RINGIER AXEL SPRINGER SLOVAKIA a.s., IČO: 00678155 s News & Media Holding, a.s. so sídlom v Bratislave, Eisteinova č. 25, IČO: 47 256 281.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie pre nepreukázaný neoprávnený zásah žalovaného od osobnostných práv žalobkyne, s poukazom na čl. 11 a nasl. , , 26, 50 ods. 1 SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po zmene žaloby domáhala: 1/ určenia, že uverejnením článku s titulkom „T. Z. W. : B. T. X. F. M. na B., O. B. M. G. „. U.Ž. E. O. X. I. Č. E. X. XX.X.XXXX žalovaný (jeho predchodca ) neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, a to do práva na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia. Súčasne sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa uvádzania mena, priezviska a veku žalobkyne v súvislosti s predajom domu na Y. U. O. Z. O. X. I. Č. a 3/ uverejnenia ospravedlnenia s požadovaným znením. Napokon sa domáhala i 4/ náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 331.939,18 € (10.mil. Sk). Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že s ohľadom na trestné stíhanie žalobkyne i na reportáž televízie W. E. X. XX.XX.XXXX „. B. Z.“ sa žalobkyňa považuje za osobu relatívneho verejného záujmu, u ktorej je sféra ochrany súkromia nutne užšia, ako u iných súkromných osôb. Uverejnením mena, priezviska a veku žalobkyne v súvislosti s informovaním o trestnej veci, nie sú podľa záverov ESĽP vo veci News Verlags GmbH CoKG proti Rakúsku z r. 2000 i podľa rozhodnutia ústavného súdu porušené osobnostné práva žalobkyne, chránené dohovorom. Uverejnením predmetného príspevku podľa záverov súdu prvej inštancie žalovaný vykonával spravodajstvo v trestnej veci; opis vyšetrovaného skutku zodpovedá opisu skutku v spornom článku, ktorý zároveň obsahuje i hodnotiace úsudky, ktoré v zásade požívajú ochranu (napr. rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku, nález ÚS

ČR, sp. zn. ). Autorka článku pritom čerpala informácie z dôveryhodných zdrojov (hovorca polície, hovorca KS BA, sestra poškodenej, obhajca žalobkyne a psychiater MUDr. Hlava). Dospel tiež k záveru, že prezumpciu neviny neporušujú výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa neriadil zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu zo dňa 28.11.2014, č. k. -163 a svoje rozhodnutie presvedčivo neodôvodnil, keď z neho opätovne nie sú zrejmé úvahy, akými sa súd prvej inštancie riadil. Vyčítala súdu, že svoje závery založil na rozhodnutia iných súdov, vydaných na skutkových a právnym okolnostiach celkom odlišných od prípadu žalobkyne. Zdôraznila, že medze prípustného komentovania prebiehajúceho trestného konania nemôžu zahŕňať výroky, ktoré by pravdepodobne poškodili, či úmyselne alebo nie, šance dotknutej osoby na spravodlivý súd alebo podkopali dôveru verejnosti v úlohu súdu pri chode spravodlivosti. Súdu vytkla, že mal zohľadniť, že článok, uverejnený na dvojstrane, je zvýraznený červenou farbou, žalobkyňa je bez jej súhlasu jediná identifikovaná menom, priezviskom a vekom, nedostala priestor, aby sa k téme vyjadrila. Napriek prezumpcii neviny v kontexte článku je žalobkyňa označená za člena bytovej mafie a za páchateľa trestného činu. Načasovanie článku nebolo aktuálne, keďže od začiatku vyšetrovania do jeho publikovania uplynuli takmer 3 roky. Súd preto dospel k nesprávnemu záveru, že žalobkyňa je osobou verejného záujmu, u ktorej sú hranice prípustnosti zásahov do ochrany osobnosti širšie.

4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že súd sa nepridržiaval záverov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, keď v odôvodnení dal odpoveď na konkrétne námietky žalobkyne; jasne a zrozumiteľne odpovedal na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky. Tvrdil, že žalovaný neporušil právo žalobkyne, ale realizoval slobodu prejavu a právo na informácie podľa SR a čl. 10 dohovoru. Právne závery, ktoré súd prvej inštancie prevzal z rozhodnutí ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva podľa jeho názoru predstavujú všeobecne aplikovateľné princípy ochrany slobody prejavu a práva na informácie, aplikovateľné všeobecne, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu. Mal za to, že právo na informácie a sloboda prejavu prevážila nad právom žalobkyne na ochranu jej osobnosti, keď sa v článku reprodukoval obsah uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, čo sa týka opisu skutku; informovanie o skutku sledovalo mimoriadny záujem verejnosti pre upozornenie na protiprávne konanie, ohrozujúce najmä zraniteľných ľudí a išlo aj o popísanie modus operandi koordinovaného zoskupenia viacerých osôb. Je nesporné, že žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu o kúpe nehnuteľností poškodenej S. Z., ktorá plnomocenstvo, kúpnu zmluvu a ani návrh na vklad nepodpísala, jej podpis bol sfalšovaný, kúpna cena nebola zaplatená a žalobkyňa po vykonaní vkladu v katastri nehnuteľností v jej prospech nehnuteľnosť obratom previedla a dopravila poškodenú do psychiatrickej liečebne. Poskytnutie informácie bolo naliehavé, pretože trestné stíhanie stále prebiehalo. Žalobkyňa netvrdí, že disponovala s informáciami, ktoré mali byť uverejnené v článku, ale neboli. Z ničoho tiež nemožno usudzovať, že okamih uverejnenia článku bol namierený proti žalobkyni, o ktorej žalovaný netvrdí, že spáchala nejaký trestný čin, iba opísal priebeh skutkového deja a uviedol, že z neho je žalobkyňa obvinená. Zdroj informácií bolo dôveryhodný, autorka článku oslovila žalobkyňu i jej obhajcu žalobkyňa mala kontakt na redaktorku žalovaného, dostala možnosť reagovať, toto však nevyužila. Teda opätovne nepravdivo uvádza, že nedostala priestor na vyjadrenie (výpoveď svedkyne W.), že v článku bola označená za člena bytovej mafie, ako aj že nepatrí do okruhu osôb verejne známych, že boli zverejnené nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie a že išlo o informácie neaktuálne. Článok bol publikovaný za účelom informovania verejnosti o legitímnych otázkach verejného záujmu. Činnosť štátnych orgánov, vrátane orgánov v trestnom konaní je nesporne vecou verejného záujmu a preto existuje verejný záujem, aby informácia dostala informácie týkajúce sa ich činnosti. Žalobkyňa nepreukázala trvanie, dopad alebo dôsledky tvrdeného zásahu.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že nesúhlasí s výrokmi typu „žalobkyňa opätovne nepravdivo uvádza“.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je neopodstatnené.

7. V priebehu odvolacieho konania došlo k zániku pôvodného žalovaného RINGIER AXEL SPRINGER SLOVAKIA, a.s., IČO: 00678155. V zmysle notárskej zápisnice JUDr. Jany Horňákovej, NÚ Bratislava zo dňa 04.06.2018 N 240/18, Nz 18022/18. právnym nástupcom pôvodného žalovaného sa stala spoločnosť Život Publishing, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 51249723 (body 2.1, 2.2, 2.9 a 2.10 B

projektu rozdelenia spoločnosti RINGIER AXEL SPRINGER SLOVAKIA, a.s.), keď predmetný spor nie je uvedený v žiadnej z príloh projektu rozdelenia zlúčením a podľa náhradných pravidiel pre rozdelenie sporov všetky súdne alebo iné spory, týkajúce sa divízie novín, divízie časopisov alebo oboch týchto divízií prejdú na Život Publishing, a.s., u ktorého došlo dňa 01.03.2019 k dobrovoľnému výmazu s právnym nástupcom News & Media Holding, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 472 562 81, s ktorým odvolací súd v konaní ďalej pokračoval.

8. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality.

9. Prezumpcia neviny nebráni informovať o trestnom konaní alebo okolnostiach, ktoré môžu opodstatňovať záver, že sa niekto dopustil trestnej činnosti; vyplývajú z nej však určité medze, ak ide o spôsob, akým má k takému prejavu dôjsť. Sloboda prejavu nemá viesť k tomu, aby bol ktokoľvek v očiach širokej verejnosti fakticky videný vinným bez možnosti sa efektívne brániť proti obvineniam voči sebe. Informácia verejnosti o trestnom konaní, ako i na ňu nadväzujúca verejná diskusia nesmú byť vedené v tom zmysle, že otázka viny je vopred rozhodnutá.

10. Ak ide o zásah do osobnosti osoby verejného záujmu, táto okolnosť má za následok potrebu posudzovať akceptovateľnú mieru jej tolerancie voči kritickým názorom vysloveným médiami na jeho adresu a voči miere expresivity použitých výrazov ako zvýšenú.

11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, vyplývajúcom z procesných aktivít strán sporu. V súlade so závermi odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.11.2014 č. k. -163 posudzoval existenciu tvrdeného zásahu do osobnostných práv žalobkyne v súvislosti s článkom s názvom „Obeť bytovej mafie: Prišla o dom a skončila na psychiatrii“ z hľadiska relevantných skutkových tvrdení i právnej argumentácie strán. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver o tom, že žalovaný článkom podával spravodajstvo o prebiehajúcej trestnej veci, teda žalobkyňa bola osobou relatívneho verejného záujmu so sférou ochrany súkromia užšou, ako iné súkromné osoby. Verejnosť mala právo byť informovaná o prebiehajúcom trestnom vyšetrovaní, v ktorom bola vo vážnej veci (ochrana vlastníctva, obydlia) poškodená osobitne zraniteľná osoba (dôchodkyňa, psychicky chorá, mimoriadne lukratívna nehnuteľnosť v centre hlavného mesta). Opis vyšetrovaného skutku, z ktorého bola žalobkyňa obvinená, zodpovedá opisu skutku uverejneného v dotknutom článku a žalobkyňa ho nepoprela; v článku sa uvádza i dĺžka trestného konania. Spôsob informovania nie je vedený v tom zmysle, že otázka viny je vopred rozhodnutá, resp. aby znižovala šance žalobkyne na spravodlivý súd. Žalovaný kontaktoval obhajcu žalobkyne, teda žalobkyňa mala priestor na reakciu, tento však nevyužila.

12. Za tohto stavu súd prvej inštancie i s poukazom na relevantnú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít dospel k správnemu záveru o tom, že zásah do osobnostných práv žalobkyne v namietanom článku nemožno vyhodnotiť ako neoprávnený.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania ( v spojení s ).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).