Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/125/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobkyne: I. N., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ C. I., 2/ S. I., žalované v rade 1/ a 2/ neznáme vlastníčky zastúpené Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., Česká republika, 4/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. W. XXX, XXX XX Y. W., 5/ F. C., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., 6/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. M. D. XXXX/XX, XXX XX Q., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -125 zo dňa 09.09.2021, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -125 zo dňa 09.09.2021 vo výroku I. v časti, v ktorej súd konanie voči žalovanej 3/ Z. K., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., Česká republika, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, zastavil, potvrdzuje a v jeho zvyšnej časti, t. j. v časti o zastavení konania voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 4/ až 6/ a vo výroku II. o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.04.2021 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k pozemku parc. KN-E č. 200/1 - záhrada o výmere 749 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. B., obec B., okres Y. T. I.; a nahradenia trov konania žalobcu. 3. Z dopytu vykonaného na Okresnom súde v Děčíně konajúci súd zistil, že žalovaná v rade 3/ ešte pred začatím konania dňa XX.XX.XXXX zomrela. 4. Nadväzne na to citujúc ust. , a a a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky pod č. R 45/2003 súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania konštatujúc, že absencia procesnej spôsobilosti je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označená strana sporu nedisponovala v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. mája 2008 a zo dňa 31. marca 2014. Konanie vo veci samej bolo totiž od počiatku vadné z dôvodu, že žalobca označil za žalovanú v rade 3/ osobu, ktorá nemala procesnú spôsobilosť.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. s použitím , tak že žiadnej zo strán sporu nárok na ich náhradu nepriznal. 6. Konštatoval, že žalobca nesie procesné zavinenie na zastavení konania, keďže žaloval osobu, ktorá nemala procesnú subjektivitu, čo bolo dôvodom pre zastavenie konania. . Žalobca preto nemá nárok na náhradu trov konania a tieto si znáša sám. Žalovanej v rade 3/ ako subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu však nemohol nárok na náhradu trov konania vzniknúť. Žalovaným v rade 1/, 2/, 4/, 5/ a 6/ by prináležala náhrada trov konania voči žalobcovi, avšak v tomto konaní im preukázateľne doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny predchodca žalobkyne (N. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX, XXX XX B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), ktorý sa domáhal jeho zrušenia. 8. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným procesom mu znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Žalobca potvrdil, že žalovaná v rade 3/ zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda pred začatím konania, no pri určovaní okruhu žalovaných žalobca vychádzal z evidencie katastra nehnuteľností, keď mal za to, že údaje z katastra nehnuteľností sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak ( ). List vlastníctva je verejnou listinou, na ktorú sa vzťahuje domnienka pravosti a pravdivosti údajov. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je však neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a v prípade takéhoto nedostatku podmienky konania prichádza do úvahy iba zastavenie konania v tejto časti. Podľa názoru odvolateľa však súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď zastavil celé konanie, a nie iba vo vzťahu k subjektu bez procesnej subjektivity, t. j. vo vzťahu k žalovanej v rade 3/. Následným rozšírením okruhu žalovaných o právnych nástupcov dedičov by bolo možné vec prejednať a rozhodnúť. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. marca 2014, z ktorého vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany.

10. V doplnení odvolania (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) žalobca uviedol, že ak označený žalovaný zomrel pred podaním žaloby, tak procesnú subjektivitu nemá. Žalobca však musí mať právo nedostatok žaloby napraviť a navrhnúť rozšírenie účastníkov o jeho právnych nástupcov. V tomto prípade nejde o postup podľa , , , ale o postup podľa . Na podporu svojho prezentovaného názoru žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.04.2019.

11. Následne v podaní zo dňa 04.03.2022 právny zástupca pôvodného žalobcu (a tiež aktuálnej žalobkyne) oznámil, že pôvodný žalobca N. N., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, naposledy bytom B. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičkou po označenom poručiteľovi je I. N., označená v záhlaví napadnutého uznesenia, o čom svedčí uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -102 zo dňa 09.02.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2022.

12. Nadväzne na to odvolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 15.03.2022 rozhodol v súlade s ust. § 63 ods. 1 a 2 o tom, že ďalej bude pokračovať s dedičkou po poručiteľovi I. N., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.03.2022.

13. Ostatní žalovaní ostali v odvolacom konaní nečinní.

14. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúceho z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario toto rozhodnutie vo výroku I. vo vzťahu k žalovanej v rade 3/ podľa

ako vecne správne potvrdil a vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 2/, 4/, 5/ a 6/ a tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa ust. s použitím zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Vo vzťahu k časti výroku I. o žalovanej v rade 3/ odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup, vecne správne rozhodol, ako aj rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vo vzťahu k žalovanej v rade 3/ vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

16. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na relevantnú odvolaciu argumentáciu právneho predchodcu žalobkyne formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť pôvodného žalobcu za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi ( ). 17. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo okresnému súdu dňa 07.04.2021 doručené podanie žalobcu označené ako „Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“, v ktorej žalobca označil žalovaných. Po začatí konania okresný súd zistil u žalovanej v rade 3/ nedostatok procesnej subjektivity, keďže žalovaná v rade 3/ Z. K., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., Česká republika, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jedná sa teda o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v dôsledku čoho okresný súd postupoval správne, ak v súlade s ust. vo vzťahu k žalovanej v rade 3/ rozhodol o zastavení konania.

18. Nedôvodným však už bol postup keď súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania aj vo vzťahu k ostatným žalovaným. Súčasne rozhodnutie o zastavení konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/ je prinajmenšom predčasné.

19. Krajský súd v danej súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Y. T. I., obec a kat. územie B., sú žalované v rade 1/ C. I. a 2/ S. I. označené, že sú zastúpené Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, no v rámci skúmania podmienok konania a preukázanie neznámosti týchto vlastníkov/vlastníčok, ktorých by mohol za zákonom stanovených podmienok zastupovať Slovenský pozemkový fond, žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi, že sa jedná skutočne o neznámych vlastníkov/vlastníčky. V danom prípade sa u obidvoch žalovaných v rade 1/ a 2/ ako spoluvlastníčok spornej nehnuteľnosti je uvedený titul nadobudnutia č.d. ], vl. 1460 s odkazom na PKV 32 so zápisom 2626/2004-C1/2004, X10/08-4108. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B., pre obec B., okres Y. T. I. je v časti B vo vzťahu ku spoluvlastníkom zapísaným pod radovými číslami zápisu 3. a 8. uvedený odkaz predovšetkým na číslo denníka č.d. ], vl. 1460 s odkazom na PKV 32 so zápisom 2626/2004-C1/2004, X10/08-4108 týkajúci sa konkrétneho titulu nadobudnutia spolu(vlastníckeho) práva. Nadväzne je možné v príslušných archívnych dokumentoch, vrátane pozemkovej knihy, zistiť aj základné konkrétne údaje o týchto spoluvlastníkoch. Nejedná sa pritom len o tituly „staršieho dáta“ z obdobia prvej Československej republiky, ale aj o tituly z obdobia „novšieho dáta“, keď ako titul nadobudnutia je napr. uvedené rozhodnutie X 10/8-41/08. Podľa údajov aktuálnych v danom období je už s veľkou pravdepodobnosťou možné v súčasnosti konkretizovať/ stotožniť dotknutú fyzickú osobu, resp. jej právnych nástupcov. Žalobkyňa a jej právny predchodca však doposiaľ nevyužili tieto prostriedky, ktoré majú k zisťovaniu identifikačných údajov označených žalovaných k dispozícii. Z obsahu spisu vyplýva, že označením žalovaným právny zástupca žalobcu len požiadal o vyjadrenie, či sú im známe údaje o žalovaných v rade 1/ a 2/ nasledovné subjekty: Register obyvateľov SR, Farnosť G. I. B., Urbariát - pozemkové spoločenstvo B. alebo občanov B. (vyjadrenie/ čestné vyhlásenie G. Q., N. D., I. Q., I. D.) či z evidencie poručiteľov súdneho registra D Okresného súdu Žilina lustrovanej od roku 2002, čo rozhodne nemožno považovať za dostatočné. Tvrdenie žalobcu v žalobe o jeho bezúspešnosti pri snahe o zadovážení príslušnej pozemno-knižnej vložky za účelom zistenia titulu nadobudnutia neznámych osôb v snahe bližšie tieto identifikovať zostalo doposiaľ v len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca (aktuálne žalobkyňa), doposiaľ nevyužila všetky prostriedky, ktoré má k zisťovaniu identifikačných údajov žalovaných v rade 1/ a 2/ k dispozícii, ako bolo uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia. Žalobkyni preto nič nebránilo z obsahu uvedených listín zistiť údaje o nich, ako i usúdiť, či môžu žiť alebo, či sa vzhľadom na známu dĺžku života uvedené javí nepravdepodobným. Takéto zistenie súvisí s posudzovaním, či označená osoba majúca byť zastupovaná Slovenským pozemkovým fondom má v čase začatia konania spôsobilosť byť stranou sporu/účastníkom konania. Len strohé konštatovanie žalobcu, že sa jedná o neznámych vlastníkov takto evidovaných na liste vlastníctva nestačí. Pokiaľ jednotliví spoluvlastníci budú konkrétnejšie vymedzení prostredníctvom údajov aktuálnych ku dňu zápisov do pozemkovej knihy, bude môcť byť dôslednejší napríklad i nadväzne súvisiaci postup obecného úradu. Nakoľko zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu žaloby je vecou súkromnej iniciatívy strán sporu, uvedené konajúci súd nemohol nahradiť vlastnou iniciatívou, a preto mal správne postupovať tak, že uznesením vyzve žalobcu na odstránenie vád podania v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia predmetného podania v zmysle s upozornením na možnosť odmietnutia podania. Ako už bolo uvedené vyššie, zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu žaloby je vecou súkromnej iniciatívy strán sporu, uvedené konajúci súd nemohol nahradiť vlastnou iniciatívou. Súd však nemá povinnosť tieto údaje zisťovať v už prebiehajúcom konaní za žalobcu, ktorý si riadne nesplnil svoje procesné povinnosti, keď v žalobe riadne neoznačil žalovaných (fyzické osoby), údajmi v súlade s ust. .

21. Žiada sa dodať, že otázka publicity katastra nehnuteľností (, ), vrátane údaja o neznámom (označenom len menom a priezviskom) vlastníkovi, nie je z hľadiska postupu v súdnom konaní rozhodujúcou. V podstate ide o označenie posledného (evidovaného) vlastníka, čo nie je paušálne možné stotožňovať so spôsobilosťou byť účastníkom konania/stranou sporu pred súdom. Osobitne, ak už z čiastkových informácií vzniká dôvodná pochybnosť o primeranosti takéhoto vymedzenia. Zároveň je nutné dodať, že pri dôslednom postupe subjektov realizujúcich ROEP, by takéto zápisy na liste vlastníctva prakticky v dnešnej dobe už nemali existovať, keďže z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je známe v prevažnej časti prípadov je možné údaje na ňom o (spolu)vlastníkoch nehnuteľností, prípadne ich právnych nástupcoch dohľadať v pozemkovej knihe, či archívnych dokumentoch.

22. V súvislosti so zastupovaním Slovenského pozemkového fondu v konaní je plne aplikovateľné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ďalej len „) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I a ); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I ) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I ).

23. Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe i v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I ), teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie

ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces“. Obdobne pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2016.

24. Preto v ďalšom konaní je potrebné, aby aktuálna žalobkyňa tvrdenie jej právneho predchodcu o neznámosti žalovaných v rade 1/ a 2/ dostatočne preukázala.

25. Vo vzťahu k žalovaným v rade 4/, 5/ a 6/ odvolací súd dodáva, že títo boli v žalobe riadne a v súlade s ust. označení, a preto nič nebráni, aby s nimi súd prvej inštancie pokračoval v konaní.

26. V civilnom sporovom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť stranami sporu všetci spoluvlastníci, rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné voči tým, ktorí neboli stranou sporu ( ). V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 50/2004. Zároveň v ust. § určuje aj postup súdu v prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 označeného ustanovenia v podobe zamietnutia žaloby. Jedná sa o rozhodnutie v merite veci, pretože v danom prípade by neboli súčasťou procesného spoločenstva, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, v súdenom prípade všetci podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti.

27. Súčasne odvolací súd dodáva, že postup podľa v podobe pristúpenia ďalšieho subjektu do konania je vylúčený, ak v žalobe označená strana (v danom prípade žalovaná v rade 3/) v čase začatia konania nemala právnu subjektivitu (nemala procesnú spôsobilosť). V takom prípade súd nemôže pripustiť, aby na jej miesto vstúpil už do začatého konania subjekt s právnou subjektivitou; nedostatok procesnej spôsobilosti je totiž neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť (pozri R 45/2003). Rovnako v danom prípade neprichádza do úvahy postup podľa v podobe zmeny na strane sporu, keďže k právnej skutočnosti (smrti žalovanej v rade 3/) došlo pred začatím konania. 28. Nedostatok procesnej subjektivity avšak iba v prípade, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania (čo je daný prípad) patrí medzi neodstrániteľné vady konania, pre ktoré súd musí konanie zastaviť (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.04.2022).

29. Správny postup súdu prvej inštancie pri zistení neodstrániteľnej preukážky konania mal spočívať v bezodkladnom zastavení konania voči osobe, ktorej sa nedostatok podmienky konania týkal, t. j. voči žalovanej v rade 3/. Následne mal súd v rámci skúmania procesných podmienok zisťovať ich splnenie vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, t. j, či sa jedná o neznámych vlastníkov, (t. j. takých ktorí majú procesnú subjektivitu), ktorých v zmysle zákona v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond. Tvrdenie a preukázanie „neznámosti“ je povinný v spore preukázať žalobca. Je preto na mieste postup súdu, aby vyzval žalobcu/aktuálne žalobkyňu na odstránenie vád podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia predmetného podania v zmysle s upozornením na možnosť odmietnutia podania voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Ak žalobkyňa v stanovenej lehote neodstráni vady svojho podania/žaloby a nedoplní ju a neopraví, konajúci súd voči žalovaným v rade 1/ a 2/ jej podanie odmietne a bude pokračovať v konaní s ostatnými žalovanými, t. j. so žalovanými v rade 4/ až 6/. Ak žalobkyňa v stanovenej lehote odstráni vady svojho podania a riadne označí žalované v rade 1/ a 2/, okresný súd bude pokračovať v konaní s ostatnými žalovanými, t. j. so žalovanými v rade 1/, 2/, 4/ až 6/, t. j. po vykonaní úkonov podľa nariadi v tejto sporovej veci pojednávanie, na ktorom rozhodne vo veci samej a tiež o trovách konania.

30. Zároveň odvolací súd dodáva, že okresný súd nemal v napadnutom uznesení rozhodovať o trovách konania, pretože (logicky) osobe bez procesnej spôsobilosti doposiaľ žiadne trovy v spore nemohli vzniknúť a s ostatnými žalovanými mal riadne pokračovať v konaní spôsobom uvedeným vyššie.

31. Popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, že nevidel dôvod ďalej v podrobnostiach zaoberať sa ďalšou argumentáciou právneho predchodcu žalobkyne v jeho opravnom prostriedku, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v časti špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku I. vo vzťahu k žalovanej v rade 3/ potvrdil a vo zvyšnej časti výroku I., ako aj v závislom výroku II. o trovách konania, zrušil podľa a zároveň podľa vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. V ďalšom konaní okresný súd primárne vyzve žalobcu na odstránenie vád podania žaloby (podania) podľa ust. pod následkom odmietnutia podania voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Následne zvolí ďalší procesný postup (v podobe odmietnutia podania voči žalovaným v rade 1/ a 2/), alebo v prípade preukázania „neznámosti“ žalovaných v rade 1/ a 2/ žalobkyňou, po vykonaní úkonov podľa nariadi v tejto sporovej veci pojednávanie, na ktorom posúdi nárok žalobkyne uplatnený žalobou jej právnym predchodcom, t. j. rozhodne vo veci samej a tiež o trovách konania. Prihliadne pritom na argumentáciu obidvoch procesných strán v konaní a nimi produkované dôkazy. Okresný súd je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie ( ).

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).