Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/41/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ E.. O. A., S.. XX.XX.XXXX, M. F. XXXX/X, M., X/ X. A., S.. XX.XX.XXXX, M. W.P. XXX, X/ L.Ž. V., S.. XX.XX.XXXX, M. X.Č. XXX/XX, M., X/ Z.na I., S.. XX.XX.XXXX, M. X.. R.. Š. XXX/XX, Š., X/ E.. X. X., S.. XX.XX.XXXX, M. U. XXX/ XX, M., X/ X.. H. I., S.. XX.XX.XXXX, M. X. XXX/XX, V., X/ L. A., S.. XX.XX.XXXX, M. J. X. X, R., R. R., všetci zastúpení: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská 6, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 20.664,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.októbra 2021, č.k. -64, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ - 7/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Z listu vlastníctva č. XXXX mal za preukázané, že žalobcovia 1/ - 7/ sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená cestná komunikácia, a to v okrese: M. E., J.: M. - V. X., Z.. Ú.. V. X., druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, na parc. č. XXXXX/XX o výmere 84 m2, na parc. č. XXXXX/ XX o výmere 380 m2 a na parc. č. XXXXX/XX o výmere 110 m2. Zistil, že "ulice X. L. U. sú zaradené v sieti miestnych komunikácií za území hlavného mesta SR Bratislavy ako komunikácie II. triedy a výkon správy na nich zabezpečuje hlavné mesto SR Bratislava - oddelenie cestného hospodárstva. Po právnej stránke vec posúdil podľa § , , o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, o pozemných komunikáciách (cestný zákon), a , , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného majúc za to, že žalovaný využíva pozemky vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu. Na viacerých miestach žalobcovia spochybnili existenciu vlastníckeho práva k stavbe

- miestnej komunikácii ul. U., ktoré by zakladalo vznik Namietli, že prechod vlastníckeho práva nebol preukázaný delimitačným protokolom, resp. stavebným povolením a v tejto súvislosti navrhli na doplnenie dokazovania, aby tieto listiny žalovaný do konania predložil. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že predloženie týchto listín by bolo nadbytočné, keď vlastnícke právo k miestnym komunikáciám vzniká ex lege, explicitne uvedené v ustanovení Cestného zákona, a to bez odkazu na akýkoľvek osobitný právny predpis. Vychádzajúc z ustanovenia Cestného zákona mal vlastnícke právo žalovaného k cestnému telesu za dané. Uviedol, že účelom je usporiadanie vlastníckych vzťahov k

pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Za osobitné predpisy uvedené pod čiarou sa považujú pre účely tohto zákona - o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov, o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. V prípade, ak obec, resp. vyšší územný celok ako vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti zákona (1. júl 2009) s vlastníkom pozemku zmluvne dohodnuté iné právo (typicky uzavretú nájomnú zmluvu, ale môže ísť aj o prípady zmluvne dohodnutého vecného bremena), vzniká zákonné vecné bremeno v zmysle Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká "in rem" vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a podľa názoru súdu má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena (uznesenie ÚS SR zo dňa 07. augusta 2013 sp. zn. I.ÚS/474/2013). Pre porovnanie aj rozsudok NS SR zo dňa 14. apríla 2016, sp. zn. , rozsudok NS SR zo dňa 24. marca 2015 sp. zn. . Zo žiadnych ustanovení žiadneho zákona nie je možné vychádzať, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú stavby podľa , mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému obohateniu, resp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Vlastníci predmetných pozemkov si mohli uplatniť náhradu za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do troch rokov od nadobudnutia účinnosti , t. j. od 01. septembra 2009 (uznesenie NS SR zo dňa 30. novembra 2020, sp. zn. ). Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, dospel k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť. Žalobou uplatnený nárok bolo možné uplatniť na súde prvýkrát dňa 01.07.2009, a teda trojročná premlčacia doba uplynula dňom 01.07.2012. Žaloba bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená dňa 14.11.2018, zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, aby bolo ich žalobe vyhovené z dôvodov, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovali na o majetku obcí a na a V nadväznosti na uvedené ustanovenia mali za to, že súd prvej inštancie porušil ich procesné práva tým, že opomenul v odôvodnení rozhodnutia uviesť ich hlavný argument, ktorým spochybňovali vznik vecného bremena žalovaného na ich pozemku, a to je, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vlastnícke právo k stavbe cestného telesa na ich pozemku nadobudol zákonným spôsobom z vlastníctva štátu. Tento ich argument považovali za rozhodujúci pre právne posúdenie, či sa vzťahuje alebo nevťahuje na posudzovaný právny stav, a teda, či žalovanému vzniklo alebo nevzniklo zákonné vecné bremeno, ktoré bráni úspechu žaloby. Túto skutočnosť podporili písomným dôkazom - vyjadrením katastra nehnuteľností, že žalovaný spolu s požiadavkou o zápis vlastníckeho práva k pozemkom nepredložil do katastra protokol o odovzdaní vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Poukázali na rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky . Ich procesné práva boli porušené aj tým, že súd, napriek tomu, že v rozhodnutí spomenul, necitoval ho medzi použitými právnymi predpismi, naproti tomu citoval ustanovenie Cestného zákona. Namietali, že súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s ich argumentáciou, že vlastnícke právo žalovaného k cestnému telesu nemohlo prejsť na žalovaného z vlastníctva štátu, pokiaľ nebol spísaný o prevode vlastníctva štátu do vlastníctva obce protokol podľa ustanovenia Uviedli, že iba protokol je dôkazom o tom, že k prevodu vlastníctva štátu skutočne došlo. Súd sa nevysporiadal s obsahom rozsudku Ústavného súdu Slovenskej republiky a rovnako s námietkou, že v konaní nebolo preukázané, že stavba cesty bola na ich pozemku povolená. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, a to predloženie povolenia stavby cesty žalovaného vydaného v stavebnom konaní na preukázanie, že stavba bola povolená podľa platných predpisov, čo by preukazovalo, že

sa vzťahuje na právny vzťah žalobcov a žalovaného a predloženie protokolu o prevode cestného telesa na pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa ustanovenia , čo by preukazovalo, že sa vzťahuje na právny vzťah žalobcov a žalovaného. Uvedenými procesnými pochybeniami súdu, najmä tým, že v odôvodnení neuviedol ich hlavnú argumentáciu, tým, že necitoval riadne použité právne predpisy a tiež tým, že v odôvodnení rozsudku logicky neodôvodnil nevykonanie dôkazov nimi navrhnutých a tiež sa nevysporiadal s ich hlavnou argumentáciou, odňal im právo na spravodlivý súdny proces. Uviedli, že dôkazy požadovali na preukázanie sukcesie žalovaného do vlastníckeho práva štátu, nie na preukázanie vlastníckeho práva žalovaného. Vytýkali súdu, že nevykonanie dôkazov nezdôvodnil v súlade s pravidlami logického uvažovania. Nevykonaním navrhnutých dôkazov zostali medzi stranami sporné rozhodujúce skutočnosti, či sa na právne vzťahy medzi žalobcami a žalovaným vzťahuje alebo nevzťahuje Nevykonaním uvedených dôkazov, resp. riadnym odôvodnením ich nevykonania, rozsudok nie je riadne odôvodnený. Súd v konaní nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, ktoré majú rozhodujúci vplyv na to, či vecné bremeno žalovaného podľa vzniklo alebo nevzniklo. Argumentovali, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď za základe vykonaných dôkazov považoval za preukázané, že na ich pozemku vzniklo vecné bremeno žalovaného podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je nesporné, že v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval splnenie na právne vzťahy medzi žalobcami a žalovaným. Argumentovali, že v danom prípade, ide o závažný, takmer absolútny zásah do ich vlastníckeho práva, ktorým bolo v prospech žalovaného in personam navždy odňaté právo vec užívať a právo brať z vlastníckeho práva akékoľvek pôžitky a akýkoľvek prospech z vlastníctva bol vylúčený aj v budúcnosti. Stav toho času trvá 12 rokov. K odňatiu všetkých práv malo dôjsť ex lege. Vecné bremeno žalovaného nie je zapísané v katastri nehnuteľností. O prevode vlastníctva stavby z vlastníctva štátu nebol vykonaný žiadny dôkaz. O tom, že stavba bola riadne povolená podľa platných predpisov, nebol vykonaný žiadny dôkaz a nevyplýva z verejných registrov. S ohľadom na to, že práva žalovaného z vecného bremena nedokazujú žiadne verejné listiny, ani verejne dostupné registre a s ohľadom na to, že vznik vecného bremena pre nich znamená faktický zánik akéhokoľvek prospechu z vlastníctva aj do budúcnosti, bolo povinnosťou súdu klásť maximálny dôraz na preukázanie tvrdení žalovaného, že cestu nadobudol z vlastníctva štátu a je povolená. Súd vec právne posúdil nesprávne, nakoľko dospel arbitrárne k záveru, že vlastníctvo cestného telesa vzniklo ex lege, nakoľko podľa Cestného zákona je dané. Právna skutočnosť, či vlastnícke právo vzniklo riadne podľa , a či došlo k spísaniu odovzdávacieho protokolu, je pre rozhodnutie súdu právne bezvýznamná. Rovnako je pre súd bezvýznamné, od koho nadobudol žalovaný vlastnícke právo. Tiež súd neposudzoval, či je stavba povolená. Rozhodnutie súdu je na hranici alebo skôr za hranicou arbitrárnosti, pretože odôvodnenie aplikácie na základe Cestného zákona nemožno považovať za riadne odôvodnenie. Cestného zákona môže preukazovať vlastníctvo cesty žalovaným, ale nemôže preukazovať žiadnym spôsobom, od koho žalovaný vlastnícke právo nadobudol. Iba preukázaná právna sukcesia do práv štátu môže odôvodňovať podľa pôsobnosť a vznik vecného bremena žalovaného na ich pozemku. Mali zato, že súd neposúdil vec správne, resp. neposúdil ju vôbec, iba arbitrárne rozhodol, čo spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ možno považovať za správne posúdenie, že vlastníctvo cesty žalovaný nadobudol originálnym spôsobom ex lege, potom súd nesprávne posúdil aplikáciu , nakoľko na vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa nepoužije bez toho, aby došlo k prevodu cesty do vlastníctva obce z majetku štátu. Na podporu, že k prevodu vlastníctva štátu na iné osoby ex lege môže dôjsť iba za podmienky existencie písomného protokolu poukázal na ustanovenie , ktorý výslovne vyžaduje písomný protokol pri odovzdaní majetku štátu do vlastníctva VUC. sa nevzťahuje na úpravu právnych vzťahov medzi obcou a vlastníkom pozemku, ak cesta neprešla na vlastníka cesty z vlastníctva štátu. Dodali, že poznámka pod čiarou nie je prameňom práva. Súd by mal právne zdôvodnenie založiť na znení samotného zákona, nie na poznámke pod čiarou. V konaní nebolo medzi stranami sporné vlastnícke právo žalovaného k stavbe cesty na pozemku žalobcov. V konaní žalovaný nepreukázal splnenie podmienok na to, aby sa vzťahoval na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. Podľa vecné bremeno vzniká výlučne na pozemkoch pod stavbami, ku ktorým vlastnícke právo prešlo na obec z vlastníctva štátu. Odňatie ich práva na spravodlivý proces spôsobilo, že rozhodnutie súdu nie je preskúmateľné pre zmätočnosť. Na uvedenej argumentácii zotrval aj v podanej replike.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že je vlastníkom komunikácií v zmysle zákona číslo o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Dňom 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon číslo o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, v zmysle, ktorého má hlavné mesto SR Bratislava právny vzťah k pozemkom pod verejnými stavbami založený zo zákona. K zaťaženému pozemku, na ktorom sa nachádza miestna komunikácia II. triedy, vzniklo dňom 1. 7. 2009 zákonné vecné bremeno, ktoré by v prípade, ak by aj žalobcovia boli vlastníkmi pozemku, boli povinní strpieť do realizácie majetkovoprávneho usporiadania formou zámeny pozemkov, prípadne do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Zotrval na svojej námietke premlčania nároku žalobcov. Poukázal tiež na to, že Zákona o majetku obcí nie je aplikovateľný na tunajšiu vec, kde na obec prešlo vlastníctvo k stavbe komunikácie. Dodal, že žalobcovia v odvolaní uvádzajú rozporné vyjadrenia, kedy na jednej strane spochybnili nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe komunikácie prechodom z majetku Slovenskej republiky a na druhej strane tvrdia, že jeho vlastnícke právo k stavbe nie je sporné. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V podanej duplike predložil Protokol o prevode nehnuteľného majetku Správy pozemných komunikácií do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 22.7.1993 a k nemu Dodatok č. 1 zo dňa 14.9.1993 spolu s prílohou, ako i opis kariet majetku. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), na odvolacom pojednávaní ( ) a po doplnení dokazovania ( ) listinnými dokladmi - Protokol o prevode nehnuteľného majetku zo dňa 22.07.1993, Dodatok č. 1 zo dňa 14.09.1993 s prílohami, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 5. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len ""), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len ""). 6. Podľa , ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 7. S prechodom právomocí v oblasti pozemných komunikácií prešiel do vlastníctva obcí aj majetok štátu, prostredníctvom ktorého štát svoje kompetencie vykonával, a to vrátane stavieb postavených na pozemkoch vo vlastníctve iných subjektov, resp. na majetkovo neusporiadaných pozemkoch. Spolu s decentralizáciou pôsobnosti zo štátu na územnú samosprávu tak došlo aj k decentralizácii majetku, ktorý súvisel s vykonávaním jednotlivých právomocí. V dôsledku uvedeného obce užívali pozemky pod stavbami, ktoré na nich v rámci decentralizácie štátnej správy prešli bez právneho dôvodu. 8. Odo dňa 01.07.2009, kedy nadobudol účinnosť, došlo k zmene v právnom vzťahu medzi vlastníkmi pozemkov a obcami ako vlastníkmi stavieb na týchto pozemkoch v tom zmysle, že pokiaľ sa užívanie pozemkov obcami do 30.06.2009 uskutočňovalo bez právneho dôvodu, od 01.07.2009 vzniklo zo zákona oprávnenie obcí takéto pozemky užívať, a to na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyšších územných celkov podľa o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov. Uvedené predpisy upravujú prechod majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. 9. V posudzovanej veci sa žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci pozemkov nachádzajúcich sa na U. Y. W. M. domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Poukazovali na to, že na pozemkoch v ich vlastníctve sa nachádza stavba miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Mali zato, že žalovaný užíva pozemky v ich vlastníctve bez právneho dôvodu. Žalovaný sa bránil, že právnym dôvodom užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcov je právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré vzniklo na základe Žalobcovia spochybnili vznik

, namietli, že prechod vlastníckeho práva zo štátu na žalovaného nebol preukázaný delimitačným protokolom, a povolenie stavby stavebným povolením a v tejto súvislosti navrhli na doplnenie dokazovania, aby tieto listiny žalovaný do konania predložil. Súd prvej inštancie návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania zamietol ako nadbytočné, z dôvodu, že vlastnícke právo k miestnym komunikáciám vzniklo ex lege, v zmysle ustanovenia Cestného zákona, a to bez odkazu na akýkoľvek osobitný právny predpis. 10. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že vlastníkom stavby miestnej komunikácie na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je žalovaný na základe Cestného zákona. Pre posúdenie, či žalovanému vzniklo dňom 1.7.2009 právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle , považoval odvolací súd za relevantný spôsob nadobudnutia stavby žalovaným. Podmienkou vzniku zákonného vecného bremena totiž je, že stavba prešla do vlastníctva žalovaného z vlastníctva štátu na základe Zákona o majetku obcí. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie navrhovali, aby žalovaný predložil delimitačný protokol, z ktorého bude vyplývať odovzdanie a prevzatie majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ dokazovanie v tomto smere zamietol a nezisťoval, od koho žalovaný vlastnícke právo ku stavbe nadobudol, keď len právna sukcesia žalovaného do vlastníckeho práva štátu zakladá aplikáciu 11. V odvolacom konaní žalovaný predložil protokol o prevode nehnuteľného majetku zo dňa 22.07.1993, dodatok č. 1 zo dňa 14.09.1993 s prílohami, z ktorých vyplýva, že miestna komunikácia U.R. Y., Z.. Ú. V. X. - Č.. O. H. XXXX, bola odovzdaná žalovanému Správou pozemných komunikácií. So zreteľom na uvedený listinný dôkaz odvolací súd považoval vznik vecného bremena k pozemku pod stavbou žalovaného v zmysle za náležite preukázaný. 12. Pokiaľ žalobcovia spochybňovali, že stavba miestnej komunikácie nebola povolená, odvolací súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že ide o stavbu riadne a dlhodobo užívanú ako miestna komunikácia, čo vyplýva aj zo zápisu v katastri nehnuteľností, možno usudzovať, že stavba je povolená. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne námietky, pre ktoré by bol dôvod sa domnievať, že miestna komunikácia je nelegálnou stavbou, a že vznikla a užíva sa bez potrebných povolení. Návrh žalobcov na doplnenie dokazovania predložením stavebného povolenia preto odvolací súd ako nadbytočný zamietol. 13. Žalobcovia nedôvodne na odvolacom pojednávaní namietali, že v prípade delimitačného protokolu predloženého žalovaným až v odvolacom konaní ide o neprípustné novoty. Delimitačný protokol bol dôkazom, ktorého predloženie navrhovali samotní žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolaní si žalobcovia uplatnili aj odvolací dôvod podľa , v rámci ktorého namietali nevykonanie dokazovania delimitačným protokolom súdom prvej inštancie. Pretože odvolací súd považoval tento súdom prvej inštancie nevykonaný dôkaz za nevyhnutný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, bol plne oprávnený na tento žalovaným v odvolacom konaní predložený dôkaz prihliadnuť v zmysle 14. Pokiaľ však žalovaný dodatočne v odvolacom konaní predložil ako dôkaz evidenčné karty majetku, na tento jeho nový prostriedok procesnej obrany nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť, nakoľko žalovanému nič nebránilo predložiť ho v konaní pred súdom prvej inštancie najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ). Pre použitie tohto dôkazu v odvolaní žalovaným tak neboli splnené podmienky podľa 15. Žalobcovia na odvolacom pojednávaní tiež nedôvodne namietali, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že je vlastníkom pozemkov pod stavbou. Súd prvej inštancie sa s predmetnou námietkou náležite vysporiadal v bode 18 rozsudku a odvolaciemu súdu neprináležalo v odvolacom konaní; na základe odvolania žalobcov a nimi vymedzených odvolacích dôvodov; sa touto námietkou žalovaného (opakovane) zaoberať. 16. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd za správny právny záver súdu prvej inštancie, že žalovanému svedčí k pozemkom vo vlastníctve žalobcov právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 255 ods. 1 , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).