Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Csp-214-2021.pdf
PDF · 83.22 KB
Case nature
Subarea
23Csp/214/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská č. 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska č. 5, Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanému: D. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie 60,90 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 2.2.2022, sp. zn. 23Csp/214/2021-23.
III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
IV. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 9,80 EUR prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK : Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1 po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.12.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 60,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 20.12.2020 do zaplatenia, poštovného vo výške 2,00 EUR a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (autobusom) žalobcu dňa 19.12.2020 nepreukázal platným cestovným lístkom a túto sumu neuhradil napriek písomnej upomienke.
2. Žalobca v žalobe označil ako žalovanú osobu: D. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX Košice.
3. Okresný súd Košice I lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že osoba, ktorá je označená v žalobe ako žalovaná, sa v Registri obyvateľov nenachádza. Súd vykonal následne aj lustráciu v systéme Sociálnej poisťovne, kde sa takto identifikovaná osoba nenachádzala. Lustráciou v databáze súdov bolo zistené, že lustrovaná osoba sa v databáze nenachádza. Súd tiež vykonal lustráciu prostredníctvom systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Oddelenie správy registrov, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, pričom pri zadávaní dátumu narodenia žalobcom označeného žalovaného vychádzal z údajov z listinných dôkazov doručených žalobcom spolu so žalobou - z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktorý tento údaj obsahuje, avšak zadaným podmienkam nevyhovoval žiaden záznam.
4. Dňa 11.4.2022 vyzval tunajší súd žalobcu na upresnenie identifikačných údajov žalovaného - opraviť žalobu - rok narodenia žalovaného, nakoľko podľa REGA takáto osoba s rokom narodenia XXXX neexistuje. Žalobca na predmetnú výzvu do dnešného dňa nereagoval a označenie žalovaného neopravil.
5. Nielen žalobca, ale aj žalovaný musí byť v žalobe označený presne, určito a vyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou sporu, aby ho nebolo možné zameniť s iným subjektom a aby s ním súd mohol konať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2011 sp. zn. 4Cdo/64/2011).
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 61 CSP, má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
11. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.
12. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa ust. § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
15. Podľa ust. § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
16. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle § 62 Civilného sporového poriadku.
17. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný ako subjekt existuje. Ani lustráciou súdu v registroch (viď. bod 3) sa nepodarilo identifikovať žalobcom označenú žalovaného. Lustrácie preukázali, že subjekt označený žalobcom: D. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX J., ako žalovaný, neexistuje, a teda v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu byť účastníkom konania. Keďže nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.
18. Okresný súd Košice I vydal dňa 2.2.2022 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 60,90 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,90 EUR od 20.12.2020 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 85,42 EUR na účet advokáta žalobcu.
19. Podľa ust. § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
20. Podľa ust. § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
21. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk nakoľko ide o neexistujúci subjekt a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vydaný platobný rozkaz zrušil.
22. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.
25. Je nepochybné, že žalobca tým, že neoznačil žalovaného presnými identifikačnými údajmi, podal žalobu proti žalovanému - osobe, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú subjektivitu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Keďže žalovanému žiadne trovy vzniknúť nemohli, súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným zákonným ustanovením (argumentum a contrario) tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
26. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatková povinnosť vzniká: podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
27. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
28. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
29. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, orgány uvedené v § 3, ktoré b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
30. Podľa ust. § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
31. Podľa ust. § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
32. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zaplatil dňa 13.1.2022 za podanú žalobu súdny poplatok vo výške 16,50 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 9,80 EUR po jeho krátení prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1, do 30 dní po doručení právoplatného uznesenia.
Poučenie:
Proti II. výroku odvolanie nie je prípustné. (§ 357 CSP a contrario).
Proti ostatným výrokom tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (ust. § 357 písm. a/ a písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.