Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: V. R., W.. XX.XX.XXXX, H. L., W. W.. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Kubik, advokát, s. r. o., Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, IČO 36869 295, proti žalovanému: M. R., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako žalobkyňa, zastúpenému JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Ružová 265, o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. podlaží bytového domu, súpisného čísla XXXX vo vchode č. XX, vedeného na LV č. XXXX pre kat. územie H. L., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému sa bytová náhrada n e p r i z n á v a .

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.07.2019 (v znení písomného podania 21.05.2020) domáhala rozhodnutia súdu, ktorým zaviaže žalovaného k vyprataniu v žalobe označenej nehnuteľnosti - bytu. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou sporného bytu, ktorý nadobudla ako členka družstva do svojho vlastníctva v roku 2011. Členkou družstva sa stala pred uzatvorením manželstva so žalovaným v roku 2002, byt nepatrí a nikdy nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ich manželstvo zaniklo rozvodom v roku 2018. Rozvodom zaniklo aj právo žalovaného užívať predmetný byt, žalovaný napriek viacerým ústnym výzvam a písomnej výzve zo dňa 03.06.2019 na vysťahovanie sa z bytu v rozsahu polovice izby naďalej užíva, nepodieľa sa však na nákladoch spojených s užívaním bytu.

(2) Žalovaný sa k žalobe sa vyjadril písomne podaním z 27.08.2019 tým, že navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že manželstvo so žalobkyňou uzatvoril dňa 13.12.2002, rozvedené bolo dňom 04.09.2018. Žalobkyňa bola členkou bytového družstva a výlučnou nájomníčkou jednoizbového bytu, v ktorom v byte bývali spoločne aj v čase pred uzavretím manželstva od roku 1988 do júna 1992. Počas ich spolužitia žalobkyňa predmetný jednoizbový družstevný byt vymenila na jar roka 1992 na súčasný dvojizbový byt, v ktorom doposiaľ bývajú. Pri výmene jednoizbového bytu na dvojizbový bolo potrebné doplatiť zostatkovú hodnotu, na ktorej žalovaný participoval čiastkou 25.000 Sk získaných z úverových prostriedkov, na základe čoho mu vzniklo právo k nájmu tohto družstevného bytu a prislúchalo mu aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Pri výmene bytov na jar 1992 však túto skutočnosť žalobkyňa bytovému družstvu neoznámila. Uzavretím manželstva žalovanému vznikol spoločný nájom k spornému bytu. Žalobkyňa je evidovaná ako výlučná vlastníčka sporného bytu od augusta 2011, byt však do výlučného vlastníctva s poukazom na ich spoločný nájom nadobudla v rozpore so zákonom. Sporný byt užíva žalovaný aj po rozvode ich manželstva, iné možnosti na zaobstaranie iného bývania nemá. Je

dôchodca, poberá starobný dôchodok. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v súčasnosti nemajú vyporiadané, na tunajšom súde podal žalobu o vyporiadanie BSM, v ktorom konaní má súd posúdiť prejudiciálne otázku absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorou žalobkyňa sporný byt nadobudla do svojho výlučného vlastníctva počas trvania manželstva a zároveň v rámci konania o vyporiadanie BSM má záujem na tom, aby ho žalobkyňa vyplatila v polovici trhovej hodnoty sporného k bytu.

(3) Replikou zo dňa 31.10.2019 žalobkyňa uviedla, že žalovaný účelovo svojím vyjadrením predlžuje svoj pobyt v byte žalobkyne, mal dostatok času, aby svoje bývanie riešil. V rozpore s dobrými mravmi bezodplatne užíva byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, hoci neexistuje žiadny zákonný či zmluvný vzťah, ktorý by ho na takéto užívanie oprávňoval. Poukázala na to, že ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným bola (od roku 1985) členkou bytového družstva. Vlastnícke právo k bytu nadobudla v roku 2011, išlo o transformáciu výlučných družstevných práv žalobkyne na výlučné vlastnícke právo, predmetný byt nemohol patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie je podstatné ani to, z akých prostriedkov bola zaplatená kúpna cena za byt. Nárok na nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu mali iba nájomcovia, ktorí zároveň boli členmi družstva. Žalovaný mal právo užívať byt z titulu spoločného nájmu, neskôr z titulu z manželského spolužitia, toto právo však v roku 2018 rozvodom manželstva zaniklo.

(4) Súd po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. -108 zo dňa 25.05.2020, ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k vyprataniu sporného bytu. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla právo nájmu k predmetnému bytu na základe dohody o výmene bytov za trvania spoločnej domácnosti so žalovaným, nemala za následok vznik spoločného nájmu družstevného bytu, ktorý je možný len medzi manželmi, ako ani vznik spoločného členstva v bytovom družstva. Až uzavretím manželstva žalobkyne a žalovaného vznikol spoločný nájom družstevného bytu, stranám konania však nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve. Následným prevodom družstevného bytu do vlastníctva toho nájomcu bytu, ktorý je aj členom družstva ( o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách) potom nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu vlastníctva a preto v danom prípade nedošlo ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru o zániku práva spoločného nájmu bytu zánikom manželstva rozvodom, v takom prípade podľa kogentného ustanovenia a ods. 7 je rozvedený manžel povinný byt vypratať po poskytnutí náhradného ubytovania, resp. z dôvodov hodných osobitného zreteľa po poskytnutí náhradného bytu, čo znamená, že povinnosť vypratania bytu je viazaná na pridelenie bytovej náhrady.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(6) Rozhodnutím Stavebného bytového družstva v H. L. zo dňa 30.01.1985 bol žalobkyni ako členke družstva pridelený jednoizbový byt. Na základe dohody zo dňa 06.05.1992 žalobkyňa predmetný byt vymenila za dvojizbový, v znení dohody užívali tento byt ďalej žalovaný ako jej druh a dvaja synovia žalobkyne. Zostatková hodnota členského podielu predstavovala podľa zmluvy u žalobkyne 16.835 Kčs.

(7) Zmluvou o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 15.08.2011 žalobkyňa nadobudla sporný byt do svojho výlučného vlastníctva.

(8) Manželstvo strán bolo uzavreté 13.12.2002, právoplatne bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu dňa 04.09.2018.

(9) Výzvou doručenou žalovanému dňa 06.06.2019 žalobkyňa cestou advokáta vyzvala žalovaného, aby sa z bytu vysťahoval a vypratal svoje hnuteľné veci a zároveň ho vyzvala k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 610,73 eur titulom jeho podielu na nákladoch spojených s bývaním a na žalobkyňou zaplatenom poistnom.

(10) Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H. L. je žalobkyňa evidovaným výlučným vlastníkom sporného bytu a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku.

(11) Podľa ( v platnom znení - ) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(12) Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ods. 2 nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

(13) Podľa byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Podľa ods. 2 spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom. Podľa ods. 3 pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa ods. 2 ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

(14) Podľa ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. Podľa ods. 2 to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

Podľa ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva.

Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

(15) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že žalobkyňa ako členka družstva získala do nájmu sporný byt v roku 1992, v tom čase žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti, spoločný nájom k spornému bytu vznikol však až uzavretím manželstva v roku 2002. Nevzniklo však spoločné členstvo v družstve. Oprávneným vyzvať družstvo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzavrieť túto zmluvu bola tak naďalej výlučne žalobkyňa, ktorá sa následne stala v roku 2011 výlučnou vlastníčkou sporného bytu. Byt sa tak na základe osobitnej právnej úpravy nemohol stať súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V znení cit. ust. (per analogiam) užívacie právo žalovaného zaniklo zánikom manželstva. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje právnym titulom oprávňujúcim užívať spornú nehnuteľnosť, užíva byt bez právneho dôvodu a tak neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k vyprataniu spornej nehnuteľnosti.

(16) Podľa a ods. 7 ak ide o prípady podľa prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

(17) K nároku žalovaného na poskytnutie bytovej náhrady poukázala žalobkyňa cestou advokáta na rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný od rozvodu manželstva v roku 2018 nijako neprispieva na

bývanie v spornom byte, časť úhrad vyplatil až v roku 2021 a od toho času opäť nie, pričom žalovaný v roku 2019 predal dom so záhradou, čím sa vzdal sám možnosti bývania. Žalovaný sa správa voči žalobkyni a deťom agresívne a bezohľadne. Žalovaný cestou advokátky navrhol, aby mu bola priznaná bytová náhrada s poukazom na to, že žalobkyni uhradil členský podiel vo vzťahu k jej prvému bytu a pri výmene za sporný byt prispel na vyplatenie podielu. Navrhol, aby mu bola priznaná bytová náhrada vo forme náhradného bytu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú zachovanie štandardu a dôstojného bývania. Protistranou tvrdenú nehnuteľnosť zdedil spoločne so svojou sestrou po smrti ich rodičov a o niekoľko mesiacov ju daroval synovi, nakoľko (žalovaný) potreboval vyplatiť z dedičského podielu sestru.

(18) Kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2019 v znení jej dodatku zo dňa 23.07.2019 žalovaný spolu so svojou sestrou ako predávajúci predali svoje spoluvlastnícke podiely (každý v 1/2) k nehnuteľnostiam z LV č. XXX pre kat. úz. M. Q. - dvom pozemkom a rodinnému domu synovi žalovaného ako kupujúcemu. Kúpna cena bola v znení článku III. dohodnutá sumou celkom 1 euro. Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor v správnom konaní č. V-4803/2019 bol dňa 25.07.2019 povolený vklad vlastníckeho práva kupujúceho k prevedeným spoluvlastníckym podielom.

(19) Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

„V prípade, ak bytová potreba rozvedeného manžela je vyriešená inak, súd pri rozhodovaní o návrhu podľa § 705 ods. 2 Obč. zákonníka, za splnenia predpokladov uvedených v § 3 ods. 1 Obč. zákonníka nemusí viazať vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady. Účelom poskytnutia bytovej náhrady, v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje § 3 ods. 1 Obč. zák. K rozporu výkonu práv a povinností v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom ... Za tejto situácie by bezvýhradné zotrvanie na podmienke zabezpečenia náhradného bytu žalobcovi bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových náhrad a v takýchto prípadoch súd, s poukazom na zásady obsiahnuté v ustanovení § 3 ods. 1 Obč. zák., môže odmietnuť požadovanú ochranu ustupujúceho nájomníka, keďže účel ochrany bol dosiahnutý inak.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.1993 sp. zn. )

(20) V danom prípade bolo súdu preukázané, že v čase zániku manželstva strán (september 2018), kedy žalovanému zaniklo užívacie právo vo vzťahu k bytu patriaceho žalobkyni a tým vznikla povinnosť sa z neho vysťahovať, bol žalovaný (spolu)vlastníkom rodinného domu, a teda jeho bytová potreba bola vyriešená inak. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v súčasnosti už dom nevlastní. Pokiaľ ho totiž „predal“ za 1 euro (čo nesvedčí o jeho tvrdení, že účelom prevodu bolo získanie prostriedkov na vyplatenie podielu jeho sestry), sám sa vzdal svojich majetkových nárokov a možnosti bývania a za tohto stavu by priznanie bytovej náhrady bolo v rozpore dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto súd žalovanému tento nárok nepriznal.

(21) Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(22) Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(23) Súd žalobkyni ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

(2) Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok)