Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/64/2020

Potvrdené rozhodnutím 11Co/65/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v právnej veci žalobcu: Z. W., nar. XX. novembra XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX J. H., zastúpený JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M., advokátom so sídlom AK Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 42 358 566 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/64/2020-241 zo dňa 1. júna 2022, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu: Z. Ž., F.. XX. XX. XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX J. H., zast. JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 42358566 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 10. 2020 domáhal uloženia povinnosti žalovanému písomne sa mu ospravedlniť z dôvodu, že konaním žalovaného bolo zasiahnuté do jeho občianskej cti a bolo poškodené jeho dobré meno a dôstojnosť na pracovisku. 2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením strán, ich výpoveďou, odpoveďou riaditeľa odboru inšpekcie žalovaného na oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu zamestnancom zo dňa 10. 12. 2019, oznámením generálneho riaditeľa colnej sekcie E.. Q. H.É. zo dňa 05. 02. 2020 o podozrení z porušenia pracovnej disciplíny žalobcu, zápisnicou z výsluchu žalobcu v konaní ČVS: ORP-2012/RV-B2-2019 zo dňa 03. 02. 2020, odpoveďou MV SR o výsledku tohto konania zo dňa 20. 07. 2020, písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 02. 03. 2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 07. 04. 2020 na toto upozornenie, výzvou žalobcu na konanie vo veci zo dňa 01. 07. 2020 adresovanú žalovanému, e-mailom od „nespokojných colníkov“ adresovaným E.. Q. H. z 09. 04. 2020, zoznamom odovzdávaných spisov do registratúrneho strediska, svedeckou výpoveďou H.. D.. E. T., oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu zaslaným OR PZ zo dňa 09. 12. 2019, písomnými vyjadreniami svedkov H.. E.. Q. H. I. E.. D. P., vyjadrením nadriadeného k plneniu pracovných povinností žalobcu zo dňa 17. 01. 2020, rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia zo dňa 23. 03. 2021 E.. D. P.

- písomného pokarhania, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 02. 03. 2020 adresovaným žalobcovi a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: 4. Žalobca sa domáhal od žalovaného ospravedlnenia z dôvodu, že tento na neho podal 09.12.2019 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa , a tiež za to, že mu bolo dané dňa 02.03.2020 upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou skončenia pracovného pomeru.

5. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný šírením nepodložených informácií, podaním trestného oznámenia bez dostatočne zisteného skutkového stavu značne znížil jeho občiansku česť a dobrú povesť v zamestnaní. 6. Preto sa domáhal v súvislosti so znením ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 O. z. primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia sa za tento neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti. 7. K svojej práci pristupoval zodpovedne a riadne, na základe pokynov alebo odsúhlasenia nadriadenej osoby, nie svojvoľne a vždy v súlade s pracovnou zmluvou. Svojím konaním neporušil interné smernice ani zákon. Nebolo mu ani umožnené sa vyjadriť k skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu. 8. Zaslanie písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a podanie trestné oznámenie na svoju osobu považoval za účelové konanie vedúcich zamestnancov žalovaného s cieľom, aby bol zbavený funkcie a prepustený zo zamestnania, prípadne odsúdený za trestný čin. 9. K písomnému upozorneniu zaslal vyjadrenie 07. 04. 2020 a žiadal o nápravu stavu. Žalovaný na to nereagoval. Nereagoval ani na nasledujúcu výzvu zo dňa 01. 07. 2020. 10. Konanie žalovaného ho poškodilo v zamestnaní. Bola mu do značnej miery odobratá agenda, ostatní zamestnanci sa mu začali vyhýbať. Nadriadení s ním prestali komunikovať. Zamestnanci sa dozvedeli o podanom trestnom oznámení a upozornení na porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 09. 04. 2020 bol zaslaný e-mail od „nespokojných colníkov,“ v ktorom žiadali generálneho riaditeľa colnej sekcie H.. H., aby bol žalobca pripravený o mzdu, služobné výhody a vytvárali na neho tlak s upozornením na medializáciu. 11. Čo sa týka písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 02. 03. 2020, žalobca mal za to, že dodržal postup pri oprave havarijného stavu detektorov v zmysle tretieho dielu bodu 197 písm. e) interného aktu č. 54/2019. Poukázal na to, že minimálne v 11 prípadoch havarijných stavov rôznych zariadení v predchádzajúcich riešených prípadoch bol zvolený rovnaký postup a to so súhlasom generálneho riaditeľa sekcie E.. Q. H.. V týchto prípadoch predložené formuláre bez výhrad podpísal. 12. Postup konzultoval s oddelením centrálneho nákupu sekcie ekonomiky. Podľa nich mal zabezpečiť doklady, vyplniť formulár a dať ho podpísať nadriadenému na schválenie. Všetky opravy, na základe ktorých bolo podané trestné oznámenie, boli realizované po oboznámení jeho priameho nadriadeného a ním odsúhlaseného havarijného stavu. 13. Na pojednávaní žalobca uviedol, že jeho pracovný pomer u žalovaného stále trvá. Nikto sa mu však dosiaľ na pracovisku neospravedlnil. 14. Žalovaný uviedol, že predpokladom vzniku nároku na občianskoprávnu sankciu za nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 O. z. je preukázanie existencie neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu. 15. Postupoval v súlade so zákonnými podmienkami keď začal príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie - písomné upozornenie. Vydanie takéhoto rozhodnutia nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv a to ani v prípade, že by po jeho vydaní sa preukázalo, že bolo vydané nedôvodne. 16. Neoprávneným zásahom nebolo ani podanie adresované orgánu činnom v trestnom konaní. Jeho obsahom boli skutočnosti svedčiace o podozrení zo spáchania trestného činu žalobcom , ktorý pri plnení pracovných úloh vo svojom pracovnom zaradení na oddelení koordinácie priameho výkonu služby porušil povinnosti dané interným riadiacim aktom Smernicou o verejnom obstarávaní č. 54/2019. 17. Žalobca prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia, keď zadal zákazky na opravu a servis stacionárnych detektorov radiácie ako zákazky s nízkou hodnotou bez prieskumu trhu priamo spoločnosti Contineo Slovakia s.r.o., hoci tieto úkony boli výlučne v kompetencii oddelenia centrálneho nákupu. Spracované požiadavky na obstaranie tejto zákazky predložil na schválenie a súhlas až po tom, čo došlo k zadaniu tejto zákazky, pričom k zadaniu ani nebol oprávnený. 18. Z uvedených dôvodov jeho konanie v danej veci nemožno chápať ako konanie mimo rámca právnych predpisov alebo dokonca ako vybočenie - exces. 19. Poprel, že by obsah listiny obsahujúcej písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, prípadne podnet na trestné stíhanie nejakým spôsobom zverejňoval alebo verejne oboznamoval tretie osoby. Z e-mailu od „nespokojných colníkov“ vyplýva len nespokojnosť bližšie neurčeného okruhu colníkov, ktorí evidujú, že žalobca podľa ich názoru požíva privilégia súvisiace s výkonom práce, ktoré sú nenáležité vzhľadom k jeho pracovnej agende a platovému ohodnoteniu. 20. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny má výchovný charakter. Nemá povahu trestu a neovplyvnilo pracovné postavenie žalobcu, ani jeho finančné ohodnotenie. Ako dôkaz o tom doložil jeho pracovné ohodnotenie zo 17.01.2022/ str.136 spisu/.

21. Podnet na trestné stíhanie bol odmietnutý z dôvodu, že sa žalobca nemohol dopustiť prečinu marenia úlohy verejného činiteľa, keďže nemal v tej dobe postavenie verejného činiteľa. V uznesení o odmietnutí je uvedené, že pokiaľ vypracovával zákazky na verejné obstarávanie bez súhlasu nadriadeného a obstarávateľského útvaru, porušil tým iba svoje pracovné povinnosti, ktoré rieši jeho zamestnávateľ v rámci disciplinárneho konania. 22. Svedok D.. E. T. , ktorý už u žalovaného nepracuje uviedol, že ako riaditeľ odboru inšpekcie žalovaného podpisoval denne množstvo dokumentov vrátane trestných oznámení. Spolu so zamestnancami vnútornej kontroly ich pracovalo po celom Slovensku cca 100 ľudí. Prípad žalobcu si nepamätal. Zrejme postupoval tak, že si vypýtal podklady z jeho sekcie a spis pridelil podriadeným. Ak inšpekcia odhalila podozrenie trestnej činnosti, čo bola hlavná pracovná náplň ich odboru, podávali podnet na trestné stíhanie, aby sa v trestnom konaní potvrdilo alebo vyvrátilo, či sa jedná o trestný čin. Vypočutie žalobcu nebolo v ich kompetencii. V tej dobe podávali návrhy na trestné stíhanie v 99 % prípadov, na ktoré dostali podnet. 23. Ďalší žalobcom navrhovaní svedkovia - zamestnanci žalovaného mali výkon práce v Bratislave. Súd im v zmysle ustanovenia uložil, aby na otázky žalobcu odpovedali písomne. 24. Svedok H.. E.. Q.Š. H. vo svoje písomnej výpovedi uviedol, že mu dňa 06. 11. 2019 Z. Ž. predložil na podpis a vyjadrenie súhlasu tri požiadavky týkajúce sa obstaraní zákazky na opravu stacionárnych detektorov radiácie umiestnených na colnom úrade Michalovce s poznámkou, že sa jedná o odstraňovanie havarijného stavu. 25. Tieto požiadavky boli skontrolované a podpísané nadriadeným žalobcu D. P. a po jeho podpise a schválení mali byť následne odoslané na sekciu ekonomiky na realizáciu procesov verejného obstarávania /na obstaranie zákazky s nízkou hodnotou /. 26. Pri kontrole spisového materiálu a pohovore so žalobcom a jeho nadriadeným P. zistil, že žalobca už v 7 prípadoch svojvoľne osobne zadal opravu vopred dohodnutej spoločnosti a v 3 prípadoch boli zákazky aj zrealizované, keď prílohou boli faktúry za vykonané služby. 27. Žalobca zodpovedal výlučne za vecnú stránku požiadavky, keď nebol oprávnený svojvoľne zadávať zákazky. Mal predložiť sekcii ekonomiky podklady na obstaranie tejto zákazky po predchádzajúcom schválení nadriadeným a to aj v prípade odstraňovania havarijného stavu. Ďalej svedok uviedol, že možno dôvodne pochybovať o reálnej existencii havarijného stavu, keďže opravy boli realizované až v niekoľkých dňoch až týždňoch od ich objednania. Považoval postup žalobcu za snahu obísť štandardné postupy verejného obstarávania, pričom fakturovaná hodnota opráv vysoko prekračovala hodnoty obdobných opráv v minulosti realizovaných iným obstaraným dodávateľom a to o viac ako 100 %. 28. Z týchto dôvodov bez meškania orgánom činným v trestnom konaní oznámil skutočnosti nasvedčujúce, že bol spáchaný trestný čin a tieto zistenia postúpil na ďalšie konanie aj sekcii inšpekcia vnútornej kontroly. Požiadal ju aj o vykonanie hĺbkovej kontroly, keďže nadobudol podozrenie, že nešlo iba o jednorazové pochybenie. 29. Trestné oznámenie bolo podané na žalobcu a nie na jeho nadriadeného z dôvodu, že bolo nepochybné, že spisový materiál vypracoval osobne žalobca a tento aj osobne zadal zákazku. Jeho nadriadený D. P. nevykonal dôsledne kontrolnú činnosť. Preto bolo naňho zaslané odboru právnych služieb oznámenie o podozrení z jeho porušenia služobnej disciplíny 30. Svedok E.. D. P. vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 05. 04.2022 uviedol, že pravdepodobne podpisoval niektoré požiadavky na odstránenie havarijného stavu. Nepamätal si ktoré. Ako nadriadený žalobcu nemal všetky relevantné informácie pre vyhodnocovanie postupu servisu techniky. Žalobca sa chodil radiť aj s generálnym riaditeľom sekcie colnej a on nebol informovaný o obsahu týchto stretnutí. Žalobca pracoval v danej oblasti dlhšiu dobu než on. Podľa jeho názoru postupoval v zmysle platných interných riadiacich aktov. V dvoch interných predpisoch, ktoré boli záväzné pre celú sekciu colnú, bol uvedený ako odborný garant zodpovedný za špeciálnu techniku vo finančnej správe. 31. Ďalej uviedol, že mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, ktorým bol potrestaný aj za konanie žalobcu, kedy mu nepredložil doklady na kontrolu a bez jeho vedomia ich predložil na organizačný útvar finančnej správy, ktorý tieto podklady ďalej procesoval a zaplatil za poskytnuté služby dodávateľovi. 32. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru adresovaného žalobcovi žalovaným zo dňa 02. 03.2020 (č. l. 167 spisu) bolo zistené, že bolo dané z dôvodu, že žalobca prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia v dňoch 25. 09. 2019, 01. 10. 2019 a 09. 10. 2019, keď zadal priamo zákazku spoločnosti Contineo Slovakia s.r.o. Spracované požiadavky na obstaranie zákazky predložil na schválenie a súhlas po tom, ako došlo k zadaniu samotnej zákazky, pričom na takéto zadanie zákazky nemal oprávnenie.

33. Nedodržal tým postup vyplývajúci zo Smernice o verejnom obstarávaní, keď bez zákonného opodstatnenia a schválenia zadal zákazku v rozpore so smernicou, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z a druhý oddiel prvého oddielu ods. 10 pracovného poriadku a ods. 186, 198 tretieho dielu prvého oddielu smernice . Toto konanie bolo vyhodnotené žalovaným ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. 34. V upozornení je citovaný ods. 186 tejto smernice, podľa ktorej „činnosti pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou vykonáva zamestnanec oddelenia centrálneho nákupu, ktorému bola pridelená zákazka na verejné obstarávanie./ Žalovaný nebol zamestnancom oddelenia nákupu, ale gestorom/. 35. Podľa ods. 198 smernice „gestor predkladá požiadavku na zabezpečenie zákazky s nízkou hodnotou bez prieskumu trhu na odbor centrálneho obstarávania a nákupu na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe 10 smernice, túto požiadavku schvaľuje vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti prezidenta, do riadiacej pôsobnosti ktorého patrí gestor, s výnimkou požiadavky na obstaranie zákazky s nízkou hodnotou bez prieskumu trhu spracovanou odborom správy majetku, ktorú schvaľuje riaditeľ odboru správy majetku a odborom nehnuteľného majetku a investícií, ktorú schvaľuje riaditeľ odboru nehnuteľného majetku a investícií. Gestor je povinný zdôvodniť výber vybratého dodávateľa. Ak sa gestor z vlastného podnetu rozhodne aj v prípadoch uvedených v ods. 197 vykonať prieskum trhu, od počiatku postupuje podľa ods. 192 tejto smernice.“ 36. Z oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 09. 12. 2019 adresovaného Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave žalovaným bolo zistené, že podľa žalovaného sa žalobca mal dopustiť prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa z dôvodu, že v jeho pracovnej náplni bolo zabezpečovanie špeciálnej techniky na celoštátnej úrovni, „administratívna agenda v oblasti zabezpečovania servisných prác a údržby špeciálnej techniky a príprava technických podkladov pre potreby verejného obstarávania v oblasti špeciálnych kontrolných zariadení.“ Porušil svoje povinnosti tým, že zadával bez prieskumu trhu so slovným zdôvodnením havarijný stav zákazky, na čo ako gestor nebol oprávnený. Ako gestor mal povinnosť v príprave podkladov na obstaranie zákazky mať súhlas príslušného nadriadeného a riadne zdôvodniť potrebu obstarania zákazky, výber dodávateľa a určiť predpokladanú hodnotu zákazky pri predkladaní požiadavky obstarávateľskému útvaru, čo nevykonal. V troch prípadoch spracoval spätne požiadavku na obstaranie už zrealizovanej zákazky. Vzniklo pri tom podozrenie z neprimeraného nadhodnotenia fakturovanej ceny a z popisu vykonaných servisných činností. 37. Uznesením OR PZ Bratislava 2 ČVS: ORP-2012/RV-B2-2019 zo dňa 15. 04. 2020 bol podnet odmietnutý, nakoľko nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že nebolo preukázané, že došlo zo strany žalobcu ku spáchaniu trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom. Aj keby pri plnení svojich pracovných úloh závažne porušil povinnosti v pozícii verejného činiteľa, tak následkom jeho konania musí byť zmarenie splnenia dôležitej úlohy. Keďže nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa , ani niektorého iného z trestných činov uvedených v osobitnej časti alebo priestupku, bolo potrebné rozhodnúť v zmysle . 38. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť dňa 23. 04. 2020. V tomto uviedol, že z opisu pracovnej náplne, organizačného poriadku žalovaného a smerníc o verejnom obstarávaní, s ktorými bol žalobca oboznámený, vyplývali jeho oprávnenia v oblasti zabezpečovania servisu špeciálnej techniky a boli jednoznačne obmedzené iba na spracovanie podkladov na verejné obstarávanie a ich predloženie na realizáciu na sekciu ekonomiky. Žalobca nebol v žiadnom prípade oprávnený osobne zadať zákazku a to bez ohľadu na to, či išlo o havarijný stav, nakoľko v zmysle smerníc o verejnom obstarávaní môže tieto zákazky zadávať výlučne sekcia ekonomiky. Jednou z hlavných povinností gestora je určiť predpokladanú hodnotu zákazky a spôsob jej výpočtu pred spracovaním požiadavky. 39. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II vyplýva, že sťažnosť žalovaného bola zamietnutá ako nedôvodná. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného, že žalobca požíval ochranu verejného činiteľa v rámci svojho pracovného zaradenia. Zo samotného trestného oznámenia žalovaného vyplýva, že žalobca nemal, ani nemohol mať rozhodovaciu právomoc ako nevyhnutnú náležitosť skutkovej podstaty prečinu marenia úlohy verejného činiteľa. Z pracovnej náplne vyplýva, že je zodpovedný za „zabezpečovanie špeciálnej techniky, servisných prác a údržby špeciálnej techniky a prípravy technických podkladov pre potreby verejného obstarávania v oblasti špeciálnych technických zariadení. Bolo poukázané na to, že žalovaný ako oznamovateľ v trestnom oznámení nešpecifikoval výšku spôsobenej škody, ak vôbec vznikla. 40. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24. 05. 2022 v záverečnom stanovisku uviedol, že jeho nadriadený pán P. podpisoval požiadavky na odstránenie havarijného stavu ako vedúci oddelenia.

Tieto požiadavky vznikli na základe žiadosti príslušného colného úradu. Nadriadený potvrdil, že sa roky postupovalo rovnakým spôsobom, a teda podanie trestného oznámenia na žalobcu bol značný exces. Nikdy nevykonal nič svojvoľne, všetky podklady boli podpísané jeho nadriadeným. Práve takéto tvrdenia zasiahli do jeho dobrého mena a povesti v zamestnaní. Jeho nadriadenému pánovi P.i bolo dané písomné upozornenie až po podaní žaloby 23. 03. 2021. Je zrejmé, že sa jednalo o osobný útok pána H. voči jeho osobe. Dôvodom bola pravdepodobne výmena dodávateľskej firmy na opravu havarijného stavu špeciálnej techniky. 41. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť. Nejednalo sa z ich strany o nedovolený a neoprávnený zásah, ale o jednanie v súlade s pracovnoprávnou disciplinárnou právomocou. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu jednalo sa rovnako o výkon subjektívneho práva a poukázala na článok 18 Listiny základných ľudských práv a slobôd. 42. Predmetom sporu bol nárok žalobcu z titulu ochrany osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 a 13 ods. 1 O. z. 43. Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 44. Podľa § 13 ods. 1 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 45. Občianskoprávna zodpovednosť za zásah do práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 11 predpokladá preukázanie existencie neoprávneného zásahu do právom chránených osobnostných práv, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnosť fyzickej osoby, preukázanie ujmy na osobnosti a príčinnej súvislosti medzi zásahom a touto ujmou. 46. V konaní bolo sporné, či došlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného ako aj k ujme na osobnostných právach žalobcu. 47. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde v prípade, ak je zásah dovolený zákonom alebo jeho možnosť je zákonom predpokladaná. Do tejto skupiny patria predovšetkým tzv. zákonné licencie, u ktorých sa jedná o situáciu, keď nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobností je zasahované, prevláda závažnejší a významnejší a funkčne vyšší verejný záujem. 48. V zmysle ustálenej judikatúry súdov, pokiaľ došlo k zásahu do osobnostných práv v trestnom alebo inom obdobnom konaní v rámci výkonu zákonom stanovených procesných oprávnených orgánov, ktoré rozhodujú v rámci svojej právomoci a tieto nevybočili z medzí tohto konania, nejedná sa o zásah neoprávnený (porovnaj napr. rozsudok NS ČR ). 49. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde ani vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu ku stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším verejným záujmom, ktorému sa priznáva prednosť, napr. keď je voči fyzickej osobe v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby, ak sú vykonávané v medziach zákona, pričom na tom nič nemení, ak aj neskôr dôjde ku zastaveniu trestného stíhania. (porovnaj napr. rozsudok NS SR ). 50. Z uvedeného vyplýva, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je jednanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 O. z. a zároveň je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými v právnom poriadku. 51. Podávanie podnetu na trestné stíhanie ako aj ukladanie disciplinárnych trestov v rámci pracovnoprávneho vzťahu je treba potom považovať za zákonnú licenciu. 52. Aj keď žalovaný nie je orgánom činným v trestnom konaní, je orgánom finančnej správy, ktorý riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a kriminálny úrad finančnej správy. Zabezpečuje závažné úlohy s celoslovenskou pôsobnosťou a to organizačne ako aj finančne. 53. Podľa oficiálnej webovej stránky finančnej správy Finančné riaditeľstvo SR okrem iného vykonáva inšpekčnú činnosť zameranú na odhaľovanie, zisťovanie, dokumentovanie a preverovanie porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancov finančného riaditeľstva. 54. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedka D.. E. T., bývalého riaditeľa odboru inšpekcie žalovaného, mal súd za preukázané, že žalovaný mal zriadený odbor inšpekcie, ktorého hlavnou náplňou činnosti bolo zhromažďovanie a skúmanie podkladov pre podnety na trestné stíhanie zamestnancov žalovaného spolu s oddelením vnútornej kontroly. Takýchto zamestnancov bolo cca 100 na celom Slovensku, pričom 99 % podnetov postupovali na preskúmanie ich dôvodnosti v trestnom konaní.

55. Jednalo sa teda o bežnú činnosť týchto zamestnancov žalovaného, pričom z obsahu podnetu nadriadeného žalobcu, z obsahu podnetu žalovaného orgánu činnom v trestnom konaní na žalobcu, ani z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny nevyplynulo, že by tieto obsahovali pravdu skresľujúce prípadne difamujúce tvrdenia ohľadom žalobcu. 56. Zo záverov šetrenia v trestnom konaní, aj keď bolo trestné stíhanie odmietnuté, vyplýva, že konanie žalobcu napĺňalo znaky porušenia pracovnej disciplíny a ako také bolo aj predmetom konania žalovaného v disciplinárnom konaní. 57. Bolo v súlade s výkonom práv ako aj povinností žalovaného skúmať konanie žalobcu aj z hľadiska dodržiavania jeho pracovnej disciplíny, pričom uloženie sankcie - upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru vychádzalo z podložených skutkových zistení, bolo riadne odôvodnené, nemalo difamujúci charakter. 58. Skúmanie dôvodnosti uloženia tejto pracovnoprávnej sankcie s prihliadnutím na prax v organizácii žalovaného ako aj výklad interných riadiacich aktov a pracovnej náplne žalobcu by mohlo byť predmetom iného konania, napr. o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. 59. Nie je úlohou súdu v tomto konaní vyhodnotenie, či sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny alebo spáchania trestného činu.. Úlohou bolo posúdiť, či žalovaný mohol postupovať daným spôsobom a či to odôvodňovali v tom čase zistené skutkové okolnosti. 60. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný konal v rámci jemu zverenej právomoc, pričom sa nejednalo o exces, ktorý by vylučoval oprávnenosť takéhoto zásahu do osobnostných práv žalobcu. 61. Nebolo preukázané, že by žalovaný zverejnil tieto údaje iným spôsobom prípadne iným osobám, než ktoré k tomuto sú oprávnené mať prístup a majú povinnosť mlčanlivosti o nich.. Z e-mailu „nespokojných colníkov“ adresovaného nadriadenému H. nevyplýva, že by súvisel s predmetom tohto sporu. 62. Nebolo rovnako preukázané, že by došlo v pracovnom postavení žalobcu v súvislosti s konaním žalovaného k výrazným zmenám. Naopak, bolo preukázané, že je stále hodnotený ako odborník vo svojej funkcii a jeho pracovný pomer trvá. 63. K tvrdeniu žalobcu, že svedok H. týmto konaním mal úmysel mu poškodiť, pričom v minulosti bol jeho postup bežný a samotným svedkom akceptovaný,čo potvrdil aj jeho priamy nadriadený P. súd uvádza nasledujúce: 64. Hlavným dôvodom, pre ktorý dal žalovaný podnet na trestné stíhanie žalobcu, bola skutočnosť, že žalobca konal v rozpore s jeho právomocou vymedzenou mu v pracovnej náplni, keď minimálne v 3 prípadoch zadal zákazku priamo firme, hoci na to nebol oprávnený. 65. Toto tvrdenie žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil a aj z jeho výpovedi v trestnom konaní vyplýva, že si bol vedomý, že zadanie zákazky malo na starosti oddelenie centrálneho nákupu sekcie ekonomiky, ktorého zamestnanci ho výslovne inštruovali, ako má postupovať a aké podklady im má predložiť vrátane písomného súhlasu zo strany nadriadeného .V tejto výpovedi zároveň uviedol, že ho nadriadený H. vyzval, aby sa k tomu vyjadril. 66. Žalobca nevyvrátil jednoznačne ani tvrdenie žalovaného, že takýto postup mal byť aj v prípadoch havarijného stavu a aj v prípade zákazky s nízkou hodnotou. Táto otázka bola v konaní sporná a správny postup nevyplynul jednoznačne ani z vykonaného dokazovania. 67. Sporná však nebola skutočnosť, že pokiaľ aj žalobca predložil spracované požiadavky na obstaranie zákazky na schválenie a súhlas, bolo to až po tom, čo došlo k zadaniu tejto zákazky a jej realizácii a to v troch prípadoch, pričom cena týchto prác mala výrazne prevyšovať predchádzajúce ceny opráv. 68. Konanie začaté z podnetu žalobcu je konaním návrhovým a sporovým. Dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby bolo na žalobcovi. 69. Pokiaľ tvrdil, že konal v súlade s internými predpismi a náplňou práce, svoje tvrdenie ničím nedoložil. Argumentoval výlučne tým, že takáto prax bola v organizácii aj v minulosti a nebolo voči nej námietok zo strany jeho nadriadeného ani pána H.. 70. Takéto tvrdenie však nepreukazuje, že zo strany žalovaného sa jednalo o neodôvodnené konanie vybočujúce z realizácie jeho práv /exces /. 71. Neoprávnenosť zásahu je vylúčená, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh. 72. Keďže súd dospel k záveru, že podmienky pre postup žalovaného boli dané a teda jeho postup nebol neoprávnený, žalobu zamietol ako bezdôvodnú. 73. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. /1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).