Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-3776-2021.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Subarea
32Ek/3776/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast.: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom AK v Stropkove, Námestie SNP 7, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vymoženie 92,68 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/3776/2021 zo dňa 29.11.2021, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2021, sp. zn. 32Ek/3776/2021 vydané vyšším súdnym úradníkom, z r u š u j e v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 29.11.2021 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie, za použitia § 45 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), odôvodnil tým, že v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom, nie je uvedená osoba, ktorej je povinný povinný plniť uloženú povinnosť, čo ho činí materiálne nevykonateľným. Oprávnený sa domáhal od povinného vymoženia nároku titulom priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 92,68 Eur, a to na základe druhého výroku uznesenia Okresného súdu Bardejov, č. k. 2Er/36/2007-102 zo dňa 20.05.2021 (exekučný titul). Okresný súd Bardejov podľa neho zaviazal oprávneného (v tomto konaní povinný) nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy exekučného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 92,68 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, pričom tá sa skúma ex offo. V štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je preto povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul v súvislosti s jeho vykonateľnosťou a to tak po stránke formálnej ako aj materiálnej ako dvoch rovnocenných zložiek. Chybovosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96). Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie alebo iný titul vykonateľný len vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. apríla 1999, sp. zn. 21 Cdo 2020/98, R 4/2000). Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce
núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“ S prihliadnutím na vyššie uvedené konštatoval, že predložený exekučný titul obsahuje neurčitú formuláciu výroku, ktorým povinného zaviazal k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy exekučného konania bez špecifikácie osoby, ktorá je vedľajším účastníkom konania. Z takejto formulácie výrokovej časti, ktorá je obsahovo neurčitá a nejednoznačná, nie je možné zistiť osobu, ktorá je oprávnená sa domáhať splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že označenie osoby, ktorá mala byť v konaní v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, nie je obsiahnuté ani v záhlaví exekučného titulu a preto je exekučný titul v tejto časti materiálne nevykonateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené, s ohľadom na nevyhnutnosť konkretizovania uloženej povinnosti dostatočne určito a s ňou spojenú realizovateľnosť rozhodnutia, nemohol návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyhovieť a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Preto návrh oprávneného podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
2/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, nakoľko s ním nesúhlasil a považoval ho za nezákonné a extrémne formalistické. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva celkom jednoznačne, že vo výrokových častiach rozhodnutí sú účastníci konania (strany) označované prevažne svojim procesným postavením, ktoré v konaní zastávali (žalobca, žalovaný, vedľajší účastník, intervenient a pod.). Je úplne samozrejmé a bežné, že súdy o trovách konania rozhodujú tak, že napr. „žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania...“, pričom však je potrebné jedným dychom dodať, že z obsahu rozhodnutia musí byť zrejmé, kto v tomto konaní vystupoval v akom procesnom postavení, teda kto je žalobcom a kto je žalovaným. Procesné postavenie účastníka konania (strany) má byť uvedené predovšetkým v záhlaví konkrétneho rozhodnutia. Pri takomto (zákonom predpokladanom postupe) by rozhodnutie malo byť určité a zrozumiteľné pre všetkých. Je pravdou, že v záhlaví predmetného exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu v Bardejove z 20.05.2021 č.k. 2Er/36/2007-102 nie je uvedený vedľajší účastník. Tento postup súdu bol však legitímny a správny, pretože v čase rozhodovania súdu (20. 05. 2021) už procesný inštitút vedľajšieho účastníka neexistoval. Prijatím nového civilného procesného kódexu bol s účinnosťou od 01.07.2016 inštitút vedľajšieho účastníka z občianskoprávneho procesu vynechaný. Preto, ak v čase rozhodovania OS Bardejov o trovách pôvodného vedľajšieho účastníka, ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia Civilného sporového poriadku zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP) už procesný inštitút vedľajšieho účastníka neexistoval, logicky ani nemohol byť tento inštitút zakomponovaný do záhlavia exekučného titulu. Teória práva učí, že zo súdneho rozhodnutia je právne záväzný len jeho výrok. Nie je preto záväzné ani záhlavie, ani odôvodnenie rozhodnutia, pričom však uvedené časti súdneho rozhodnutia len dotvárajú jeho komplexnosť a napomáhajú tomu, aby výrok rozhodnutia bol jasný, určitý a zrozumiteľný. Rovnaký „právny význam“ ako záhlavie má aj odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu v Bardejove z 20. 05. 2021 č.k. 2Er/36/2007-102 vyplýva celkom jednoznačne, že v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka v základnom konaní vystupovalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, teda subjekt, ktorý je zhodným subjektom s osobou oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. Okresný súd v Bardejove v odôvodnení exekučného titulu dokonca trikrát označil subjekt, ktorý v pôvodnom konaní vystupoval v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka a označil ho absolútne perfektne jeho presným názvom, sídlom a dokonca aj identifikačným číslom. Ak rovnaký výrok o trovách vedľajšieho účastníka s tými istými účastníkmi exekučného konania, rovnakým záhlavím a rovnakým odôvodnením exekučného titulu v exekučných veciach sp.zn. 22Ek/3666/2021 (IČS: 6121543026) a sp.zn. 62Ek/4015/2021 (IČS: 6121546648) doručený exekučnému súdu v tom
istom čase bol pre ďalších dvoch súdnych úradníkov určitý, jasný, zrozumiteľný a jednoznačný, potom je namieste otázka, či extrémny formalizmus nie je len nežiadaným a hlavne neprípustným spôsobom prístupu súdneho úradníka k rozhodovacej činnosti. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté uznesenie za nezákonné a žiadal ho, po jeho preskúmaní sudcom, zrušiť a súdnemu úradníkovi dať záväzný právny názor o jeho ďalšom postupe.
3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
6/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.
7/ Vyšší súdny úradník správne v napadnutom uznesení poukázal na to, že rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu ako aj presný rozsah a obsah plnenia. O uvedenom svedčí i konštantná judikatúra (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016), ktorou sa vyšší súdny úradník aj spravoval. Napriek tomu, je jeho záver o materiálnej nevykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu (keďže v jeho výroku ani záhlaví nie je špecifikovaný vedľajší účastník), bez ďalšieho nesprávny. V súlade s právom každého na súdnu ochranu je potrebné dôsledne rozlišovať, či takúto vadu exekučného titulu spočívajúcu v jeho materiálnej nevykonateľnosti je možné opraviť alebo nie, pretože iba v prípade, že exekučný titul má z hľadiska materiálnej vykonateľnosti také vady, ktoré objektívne žiadnym procesným postupom nemožno odstrániť, môže súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Obsah rozhodnutia súd vyslovuje vo výroku rozhodnutia a len výrok rozhodnutia je záväzný. Splnenie predpokladov materiálnej vykonateľnosti musí preto vyplývať z výroku rozhodnutia, ktorý však je možné a v prípade potreby dokonca nutné vykladať v súvislosti so záhlavím rozhodnutia (predovšetkým ohľadne presnej individualizácie oprávneného a povinného) alebo odôvodnením, pokiaľ to obsah výroku bližšie ozrejmuje a je možné za ich pomoci odstrániť prípadné pochybnosti o osobe oprávneného, resp. povinného. Súdy sa môžu uchýliť dokonca i k odôvodneniu rozhodnutia, ale len za tým účelom, aby výrok náležite vyložili. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 3386/2006 zo dňa 24.04.2008.
8/ Premietnutím vyššie uvedeného na danú exekučnú vec je možné súhlasiť so zistením vyššieho súdneho úradníka, že v predloženom exekučnom titule nie je uvedené ani v záhlaví, ani vo výroku, kto bol vedľajším účastníkom exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Bardejov, sp. zn. 2Er/36/2007, t. j. absentujú v ňom identifikačné údaje vedľajšieho účastníka, ktorému bola výrokom priznaná náhrada trov exekučného konania. Uvedené ale možno vyvodiť z odôvodnenia exekučného titulu, konkrétne z jeho bodu 2, v ktorom je uvedené: „... Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tom čase so sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava -Dúbravka, toho času so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len „vedľajší účastník“)....“, ale aj ďalších bodov (3., 25., 26.), v ktorých je vedľajší účastník jednoznačným a nezameniteľným spôsobom identifikovaný. V uvedenej veci je podstatným i to, na čo oprávnený náležite poukázal v sťažnosti - že vedľajší účastník nemohol byť z dôvodu zmeny právnej úpravy civilného sporového konania (prijatím CSP s účinnosťou od 01.07.2016) v záhlaví uznesenia uvedený.
9/ V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecné súdy nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú postupovať tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010). Vzhľadom na dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie a dôvody sťažnosti proti napadnutému uzneseniu je potrebné umožniť priechod súdnej ochrany oprávneného, pretože osobu,
ktorej bolo právo exekučným titulom priznané je možné bez pochybností identifikovať, a z tohto dôvodu ho nemožno považovať za materiálne nevykonateľný. Preto sudca o sťažnosti oprávneného rozhodol tak, že na jej podklade zrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka podľa § 250 ods. 2 CSP. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník opätovne posúdi návrh na vykonanie exekúcie, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).