Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-2-2022.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcov: 1/ G.. P. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. XX, W., 2/ G.. N. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XX, W., obaja právne zastúpení: JUDr. Alexandra Šumichrast Vicová, advokátka, IČO: 50 118 617, Mgr. Igor Šumichrast, advokát, IČO: 42 417 953, ako účastníci združenia advokátov s názvom VICOVÁ & ŠUMICHRAST advokátska kancelária, so sídlom Račianska 72, Bratislava, proti žalovanému: SUPREME development s. r. o., so sídlom Záborského 29, Bratislava, IČO: 43 989 675, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2021 č. k. 32C/54/2021-103.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.01.2022 sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena v nasledovnom znení: "Súd zriaďuje v prospech vlastníkov stavby súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na parcele reg. C, parc. č.: XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, zapísanej pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II na LV č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu vo vyznačenom rozsahu dielov č. X, XX, XX, o celkovej výmere vecného bremena 126 m2 v súlade s Geometrickým plánom č. XXXX/XX, vyhotoviteľ: GEOMAP2 s.r.o., so sídlom: Borekova 54, 821 06 Bratislava, IČO: 47 826 631, vyhotoveným dňa: 13.04.2021 G.. A. I., autorizačne overeným dňa: 13.04.2021 G.. A. I., úradne overeným dňa 17.06.2021 pod č. L.-XXXX/XX G.. P. T., a to na pozemku parcely reg. C, parc. č.: XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1564 m2, zapísanej pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II na LV č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Žalovanému sumu vo výške 1.250,94 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."
2. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi stavby súp. č. XXXX (rodinného domu), parcely reg. C, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 178 m2, parcely reg. C, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 62 m2, parcely reg. C, parc. č.: XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 156 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II. Žalovaný je vlastníkom pozemku - parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1564 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II. Na pozemku žalovaného sa nachádza parkovisko, ktoré spája verejnú miestnu komunikáciu M. s pozemkom
- parcelou reg. C, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 2346 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. X pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II, a s pozemkom - parcelou reg. C, parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 5596 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava a ktoré bezprostredne susedia s pozemkami žalobcov a rodinným domom. Aby sa žalobcovia dostali z rodinného domu na miestnu komunikáciu M., musia prejsť cez pozemok žalovaného. Taktiež garáže nachádzajúce sa v ich rodinnom dome majú vyústenie na pozemky hlavného mesta bezprostredne hraničiace s pozemkom žalovaného, pričom predpokladom výjazdu z garáží na miestnu komunikáciu M. je prejazd motorovým vozidlom cez pozemok žalovaného. Pozemok žalovaného predstavuje jediný prístup k rodinnému domu a bez prechodu motorovým vozidlom cez pozemok žalovaného sa žalobcovia nedostanú na miestnu komunikáciu M.. Pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaného k pozemku bol pozemok vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava a slúžil na parkovanie motorových vozidiel pre verejnosť. Dňa 22.10.2008 bolo vlastnícke právo k pozemku odplatne prevedené kúpnou zmluvou na žalovaného. Aj po prevode vlastníckeho práva k pozemku tento naďalej, takmer 13 rokov, slúžil na parkovanie motorových vozidiel pre verejnosť. Pozemok zároveň doteraz slúžil ako jediná cestná prístupová komunikácia pre žalobcov (vrátane predchádzajúcich vlastníkov rodinného domu). Jeho užívanie na parkovanie, prechod a prejazd bolo podľa žalobcov bezproblémové. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že dňa 14.08.2021 žalovaný ohradil vstup na pozemok žalovaného pletivovým oplotením, čím znemožnil prejazd cez pozemok. Toto oplotenie bolo dňa 20.08.2021 nahradené panelovými blokmi. Konaním žalovaného tak došlo k zablokovaniu jedinej cestnej prístupovej komunikácie k rodinnému domu. Dňa 24.08.2021 žalovaný panelovými blokmi zablokoval aj alternatívny prístup cez trávnatú plochu parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 510 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H., obec: BA- m. č. H., okres: Bratislava II. Podľa žalobcov žalovaný svojím konaním znemožnil akýkoľvek prístup hasičskému záchrannému zboru a rýchlej zdravotnej pomoci k ich rodinnému domu, čo priamo predstavuje ohrozenie ich života, zdravia a majetku. Žalobcovia nemôžu do rodinného domu prepracovať rozmernejší náklad (napr. bežné spotrebiče alebo nábytok), ako ani materiál potrebný na plánovanú rekonštrukciu rodinného domu. Takéto konanie žalovaného priamo zasahuje do ich každodenného života. Žalobcovia majú aj tri maloleté deti (6, 8 a 10 rokov) a pre nedostatok parkovacích miest v okolí (z dôvodu blokáde pozemku, na ktorom je 72 parkovacích miest) musia parkovať motorové vozidlo aj vo vzdialenosti niekoľko stoviek metrov od rodinného domu. Predovšetkým v čase blížiaceho sa začiatku školského roka a krúžkov detí, na ktoré sú vozené motorovým vozidlom, bude každodenný život žalobcov ešte viac negatívne ovplyvnený. Z dôvodu nemožnosti využívania garáží v rodinnom dome zároveň zaniká ich stavebný a hospodársky význam. Dňa 11.10.2021 rozhodol Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 32C/54/2021 nasledovne: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: 1. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov na pozemku - parcele reg. C, parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1564 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pozemku 1/1 k celku, zapísaného pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom (ďalej len "dotknutý pozemok"), ktoré by bránili žalobcom, ich rodinným príslušníkom a návštevníkom v prechode a prejazde cez dotknutý pozemok k ich stavbe súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na parcele reg. C, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 178 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcov 1/1 k celku, zapísanej pre k. ú. H., obec: BA - m. č. H., okres: Bratislava II, na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom (ďalej len "rodinný dom"). 2. Za účelom zabezpečenia výkonu neodkladného opatrenia v zmysle výroku č. 1 súd ukladá žalovanému povinnosť v nevyhnutnom rozsahu odstrániť betónové panely z dotknutého pozemku. 3. Žalovaný je povinný strpieť prechod a prejazd žalobcov, ich rodinných príslušníkov a návštevníkov cez dotknutý pozemok k ich rodinnému domu. II. Súd priznáva žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Súd ukladá žalobcom povinnosť, aby v lehote 90 dní od doručenia tohto uznesenia podali na tunajšom súde žalobu vo veci samej, ktorou sa ako žalobcovia budú voči žalovanému domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez dotknutý pozemok. Žalobcovia boli toho názoru, že sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi stavby rodinného domu a zároveň žalovaný je vlastníkom pozemku, ktorý sa považuje za priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z predloženej fotodokumentácie vrátane informatívnej kópie katastrálnej mapy
podľa žalobcov vyplýva, že prístup žalobcov k verejnej miestnej komunikácii M. nie je možné zabezpečiť inak (inou prístupovou cestou) ako cez pozemok žalovaného. Za účelom presného vymedzenia vecného bremena in rem bol vypracovaný Geometrický plán č. XXXX/XX na vyznačenie rozsahu vecného bremena na Pozemku, vyhotoviteľ: GEOMAP2 s.r.o., so sídlom: Borekova 54, Bratislava, IČO: 47 826 631, vyhotovený dňa: 13.04.2021 G.. A. I., autorizačne overený dňa: 13.04.2021 G.. A. I., úradne overený dňa 17.06.2021 pod č. L.-XXXX/XX G.. P. T.. Za účelom určenia náhrady za zriadenie vecného bremena bol vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX znalcom G.. P. G., F.., evidenčné číslo: XXXXXX, znalec z odboru: stavebníctvo - pozemné stavby, poruchy stavieb, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností. V zmysle bodu 5.5.1. prvá tabuľka (HODNOTY JEDNOTLIVÝCH VECNÝCH BREMIEN) znaleckého posudku bola náhrada za zriadenie vecného bremena určená v sume 4.169,81 eur. Žalobcovia v tejto súvislosti žiadali, aby súd pri rozhodovaní o náhrade za zriadenie vecného bremena zohľadnil všetky relevantné súvislosti prejednávaného prípadu a aby náhradu určil vo výške 30 % zo sumy určenej znaleckým posudkom, t. j. vo výške 1.250,94 eur. Vo vzťahu ku geometrickému plánu a znaleckému posudku žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že ich originálne vyhotovenia budú predložené súdu na prvom pojednávaní.
3. Žalobcovia spolu so žalobou predložili nasledovné listinné dôkazy: návrh na predaj pozemku zo septembra 2008, 18 ks fotografií predmetného pozemku žalovaného, kópia geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 13.04.2021, informatívna kópia katastrálnej mapy, kúpna zmluva zo dňa 22.10.2008, výpisy z listov vlastníctva č. X, XXXX, XXXX, XXXX pre k. ú. H., uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2021 č. k. 32C/54/2021-103, vyjadrenie žalovaného z webovej stránky M..sk, záväzné stanovisko hlavného mesta zo dňa 14.02.2014, kópia znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného G.. P. G. F..
4. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že v roku 2019 pri miestnom zisťovaní v rámci územného konania navrhoval aj žalobcom zriadenie vecného bremena. Uviedol, že so zriadením vecného bremena za odplatu v zmysle znaleckého posudku v zásade nemá problém. Žiadal ale, aby vecné bremeno bolo zriadené v nevyhnutnom rozsahu, teda aby nezasahovalo do jeho projektu výstavby bytového domu, ktorý však doposiaľ nemá platné územné povolenie. Disponuje však kladným záväzným stanoviskom mesta. Podľa žalovaného je to celé chyba mesta, ktoré pri predaji predmetného pozemku neprevádzalo na kupujúceho pozemky so žiadnou ťarchou. Mesto malo už v tom čase zriadiť vecné bremená. Žalovaný postupuje striktne legálne, chcel vyjsť žalobcom v ústrety. Všetky parkovacie miesta okolo bytového domu budú verejné. Žalovaný ich chce odovzdať do správy mestskej časti, avšak vecné bremeno, ktoré navrhujú zriadiť žalobcovia, nie je v nevyhnutnom rozsahu, ale má širší charakter a bráni žalovanému v tom, čo chce na pozemku zrealizovať. Žalovaný nemá problém so šírkou vecného bremena v šírke približne 2,4 metra a za odplatu, ktorú stanovili žalobcovia v zmysle nimi predloženého znaleckého posudku. Ak by boli zriadené vecné bremená vo väčšej šírke, žalovanému by to zabránilo v realizácii projektu výstavby bytového domu. Vlastníci rodinných domov mu budú dávať odvolania v stavebnom konaní, budú mu sťažovať výstavbu 28 verejných parkovacích miest, aby mu tak zabránili vo výstavbe bytového domu. O to podľa jeho názoru žalobcom ide. Žalovaný nemá problém so zriadením vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu v zmysle predloženého nákresu. Dokonca chcel bezodplatne previesť príslušné časti pozemku na vlastníkov rodinných domov, ale to všetko len v takom rozsahu, aby to neobmedzovalo jeho vlastnícke práva. Žalovaný sa chce dohodnúť. Hneď ako bolo nariadené neodkladné, žalovaný kvádre na pozemku odstránil. Ním navrhované vstupy k pozemkom žalobcov a ostatných vlastníkov rodinných domov sú v zmysle slovenských technických noriem. Žalovaný nesúhlasil s tým, že v prospech žalobcov má byť zriadené vecné bremeno v šírke príjazdovej komunikácie (t. j. v šírke 3,5 metra), pretože vecné bremeno má byť zriadené len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby sa žalobcovia vedeli pešo alebo autom dostať k svojmu domu. Žalovaný takisto poukázal na to, že žalobcovia mohli osloviť magistrát, aby im vybudoval prístupovú komunikáciu cez magistrátny pozemok, ktorý žalobcovia aj tak užívajú.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.06.2022 predložil výkres - zastavovacia situácia a situácia zelene
- bytový dom M. N. XX/XXXX.
6. Podľa § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
7. Podľa § 67 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "katastrálny zákon") geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Geometrický plán môže vyhotoviť okresný úrad; iná právnická osoba alebo fyzická osoba vtedy, ak má živnosť podľa osobitného predpisu, alebo znalec z odboru geodézie a kartografie, ak bol ustanovený za znalca v súdnom konaní. Ten, kto vyhotovil geometrický plán, a nemá osobitné oprávnenie vydané úradom, zabezpečí jeho overenie osobou, ktorá má oprávnenie na overovanie geometrických plánov podľa osobitného predpisu. Pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj okresným úradom.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobu žalobcov o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je nutné bez ďalšieho zamietnuť z dôvodu nepredloženia originálu alebo úradne overenej kópie geometrického plánu č. XXXX/ XX zo dňa 13.04.2021. Žalobcovia k podanej žalobe pripojili len obyčajnú fotokópiu geometrického plánu, pričom uviedli, že originál znaleckého posudku predložia na prvom pojednávaní vo veci. Na pojednávaní dňa 02.06.2022 však právny zástupca žalobcov uviedol, že na tomto pojednávaní nevie predložiť originál znaleckého posudku, pretože tento v súčasnosti žalobcovia nemajú k dispozícii (originál sa nachádza u ich susedov). Súd na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že bez predloženia originálu geometrického plánu nie je možné žalobe vyhovieť. Právny zástupca žalobcov ani žalobca v 1. rade však na predbežné právne posúdenie súdu žiadnym spôsobom nereflektovali, nepožiadali o odročenie pojednávania, pričom právny zástupca žalobcov na výslovnú otázku súdu uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov.
9. Konajúci súd je pritom presvedčený, že nevyhnutným predpokladom úspechu žaloby žalobcov bolo predloženie originálu (alebo úradne overenej kópie) geometrického plánu overeného okresným úradom, pretože len takýto originál geometrického plánu tvorí v zmysle § 67 ods. 1 a 5 katastrálneho zákona podklad na zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností (v tomto prípade záznamom na základe rozhodnutia súdu). Geometrický plán musí tvoriť súčasť rozsudku, ktorý súd zasiela okresnému úradu - katastrálnemu odboru v zmysle § 48 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. V opačnom prípade by išlo o nevykonateľný rozsudok, čo by bola vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka má konštitutívne účinky, pričom zriadením vecného bremena súd významným spôsobom a na neurčitý čas zasiahne do vlastníckeho práva vlastníka služobného pozemku. Aby mohol súd pristúpiť k takémuto výraznému zásahu do vlastníckeho práva garantovaného ústavou, je nevyhnutné, aby mal pri svojom rozhodnutí k dispozícii originál (alebo úradne overenú kópiu) geometrického plánu overeného okresným úradom. Pre potreby katastra nehnuteľností sa totiž používa len geometrický plán overený aj okresným úradom (§ 67 ods. 5 katastrálneho zákona).
10. Ak je právo cesty v rozhodnutí súdu o zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vymedzené cez zaťažený pozemok geometrickým plánom, je geometrický plán súčasťou tohto rozsudku. Bez pripojenia tohto plánu ide o rozsudok nevykonateľný, čo je vada, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2317/2004 zo dňa 30.08.2005).
11. Vecné bremeno musí byť v rozsudku vždy presne vymedzené. Obmedzenie práv vlastníka nehnuteľnosti musí byť presne vyjadrené tak, aby nemohlo byť sporné, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú práva zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu či prejazdu) ďalšie osoby. Na
vymedzenie časti nehnuteľnosti, ktorej sa vecné bremeno týka, je potrebný geometrický plán, ktorý je súčasťou rozsudku. Rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka má konštitutívne účinky a zápis rozhodnutia do katastra nehnuteľností sa vykoná záznamom.
12. Ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Ak je však rozsah vecného bremena vzťahujúceho sa k časti pozemku vymedzený v listine o právnom úkone slovne celkom určito, nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka sama skutočnosť, že nebol vyhotovený geometrický plán s vyznačením časti pozemku, ktorej sa vecné bremeno týka (judikát R 28/1986).
13. Ak sa vecné bremeno zriaďované in rem má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena, a to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností - bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (porovnaj R 50/1985). V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom bremene dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený za použitia geometrické plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 29/2009 zo dňa 30.06.2010).
14. Z výroku rozsudku, ktorým sa určuje existencia sporného práva cesty, obzvlášť v prípade, keď služobný pozemok nemá byť využívaný v celom rozsahu, musí jednoznačne vyplývať, kadiaľ cesta vedie, spôsob výkonu práva a jeho obsah. Musí z neho byť takisto zrejmé, že ide o vecné bremeno v prospech každého vlastníka v rozhodnutí presne uvedenej nehnuteľnosti. V prípadoch, keď je sporný priebeh cesty, po ktorej má byť právo vykonávané, by malo platiť, že súčasťou rozsudku, ktorým je žalobe vyhovené, je geometrický plán vytyčujúci, kadiaľ cesta vedie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2989/2006 (R 12/2008) zo dňa 21.02.2008).
15. V prejednávanom prípade pritom zo žaloby žalobcov a zo žalobného návrhu vyplýva, že vecné bremeno sa malo zriadiť len na konkrétnu časť pozemku žalovaného, ktorá bola v žalobe bližšie špecifikovaná práve prostredníctvom geometrického plánu (porovnaj znenie žalobného návrhu: "vecné bremenom in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu vo vyznačenom rozsahu dielov č. X, XX, XX o celkovej výmere vecného bremena 1226 m2 v súlade s geometrickým plánom"). Navyše, medzi stranami bol sporný rozsah (šírka) zriaďovaného vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu a prejazdu (tzv. právo cesty). Súd preto nemohol zriadiť vecné bremeno bez použitia predmetného geometrického plánu.
16. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcov bez ďalšieho zamietol. Súd sa teda nezaoberal tým, či v prejednávanom prípade boli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena stanovené v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena je konštitutívnym rozhodnutím, rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba o zriadenie vecného bremena zamietnutá, nemá účinky veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."), t. j. nebráni opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu veci (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 105/03 zo dňa 27.11.2003, zverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 15/2005).
17. Keďže súd žalobu žalobcov zamietol, v súlade s § 336 ods. 4 C. s. p. v spojení s § 335 ods. 1 C. s. p. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2021 č. k. 32C/54/2021-103.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcom nárok na
náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.