Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CbVO-17-2020.pdf
PDF · 78.78 KB
Case nature
Subarea
29CbVO/17/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Obec Lúč na Ostrove, Lúč na Ostrove 20, 930 03 Lúč na Ostrove, IČO: 00 305 561, 2/ STAVOINVESTA DS, spol. s r. o., Trhovisko 235/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 418 775, obaja žalovaní zastúpení I., v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovanému 2/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 08.10.2020 doplnenou 12.10.2020 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáhal vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. 01/2019 zo dňa 10. 10. 2019 medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovaným 2/ ako predávajúcim, jej Dodatku č. 1 zo dňa 05.12.2019 a Dodatku č. V-9937/2019 zo dňa 13.12.2019.
2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 20.04.2022 súdu podanie zo dňa 19.04.2022, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v znení účinnom do 30.03.2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Žalobca poukázal na ust. § 180 v znení zák. č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní s účinnosťou od 31.03.2022 podľa ktorého je povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať návrh na určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. V nadväznosti na túto zmenu novela v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187h ods. 13, upravila povinnosť úradu, cit.: „Ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť.“ Zo skutočností deklarovaných žalovaným 1/ na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti zo dňa 22.02.2022 vyplýva, že predmet zmluvy bol skolaudovaný na základe rozhodnutia obce Lúč na Ostrove č. ŽP 248/2019 zo dňa 27. 09. 2019, a v zmysle ktorého je možné stavbu Nájomný bytový dom 12 b.j. s technickou vybavenosťou, využívať len v zmysle popisu stavby podľa tohto kolaudačného rozhodnutia ako nájomný bytový dom 12 b.j.. Kúpna cena bola uhradená z finančných prostriedkov dotácie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania
a čiastočne vlastnými zdrojmi žalovaného 1/. Z vyjadrenia žalovaného 1 zo dňa 28.02.2022 ďalej vyplýva, že obec pri plnení úloh samosprávy vybudovala pre sociálne slabších obyvateľov obce nájomné bývanie, konala na základe požiadaviek obyvateľov obce, kedy evidovala 34 ks žiadostí o nájomné bývanie a v neposlednom rade tak prispela aj k udržaniu obyvateľov obce, kedy v dnešnej dobe dochádza k úbytkom obyvateľov obce z dôvodu nedostatku príležitostí na bývanie. Podľa žalobcu prevodom vlastníckeho práva k predmetu zmluvy zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ došlo k splneniu účelu zákazky, ktorým bola výstavba bytového domu. S ohľadom na novelu zákona o verejnom obstarávaní žalobca dospel k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu predmetu zmluvy. S ohľadom na novelu zákona o verejnom obstarávaní žalobca dospel k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu predmetu zmluvy a je založená povinnosť úradu ako žalobcu podľa § 187h ods. 13 ZVO zobrať späť dôvodne a ex lege podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
7. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257 CSP, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, čo má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Žalobca poukázal na právnu úpravu, a to, že tak ako bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti, rovnako k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá mu takúto povinnosť stanovila v § 187h ods. 13 v kontexte § 180 ods. 1 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022, preto podľa žalobcu nemožno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania. Späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo do zákona o verejnom obstarávaní.
8. Podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy v súlade s § 180 ZVO žalobca nesledoval osobné záujmy či nadobudnutie osobného prospechu, plnil svoju zákonnú povinnosť a sledoval zabezpečenie ochrany hospodárskej súťaže ako verejného záujmu. Žalobca zistil a deklaroval porušenie zákona o verejnom obstarávaní aj v rozhodnutí úradu č. 15608-6000/2019-OD/6 zo dňa 02.10.2020, má za to, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Vyššie uvedené skutočnosti, najmä ex lege povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy a aj novelou zákona o verejnom obstarávaní daná povinnosť zobrať tento návrh späť, je podľa názoru žalobcu takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať.
9. Súd s poukazom na rozhodovacej činnosti súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019-60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10) umožnil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyjadriť k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách a k prípadnej aplikácii § 257 CSP.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Žalovaný 1/ na výzvu v podaní zo dňa 22.05.2022 a žalovaný 2/ v podaní zo dňa 26.05.2022 uviedli, že netrvajú na náhrade trov konania a súhlasia, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
14. V sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
15. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne, by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V prejednávanej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejedná meritórne a zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, považoval ju za nedôvodnú. Z uvedených dôvodov preto nejde o prípad podľa § 146 ods. 1, prvá veta CSP a platí, že by žalovaným patril voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko procesne nezavinili jeho zastavenie. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, príp. ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspech v konaní podľa § 255 CSP, príp. podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP.
16. Súčasne však platí, že súd môže priznať v civilnom sporovom konaní len taký nárok, ktorý si strana sporu uplatní a vyplýva zo spisu. Žalovaní výslovne uviedli, že si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatňujú, preto súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 1/, ako aj žalobca - žalovaný 2/ rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
17. Keďže z vyššie uvedených dôvodov súd nepriznal žiadnemu zo žalovaných nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa upravené ustanovením § 257 CSP, nakoľko takýto postup by bol v posudzovanej veci nadbytočný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).