Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Váš dom, Váš byt s.r.o. so sídlom v Poprade, Jarmočná 3988/30, IČO: 46759123, zast. JUDr. Lenka Bartoš Almášiová, advokátka so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radlisnkého 20, proti žalovaným: 1/ B. F., nar. XX.X.XXXX, 2/ Q. F., nar. XX.X.XXXX, 3/ Q. F., nar. XX.X.XXXX a 4/ B. F., nar. X.X.XXXX, všetci bytom E. X. S., t. č. bytom X. S., T. č. XXX, právne zastúpení JUDr. Jánom Šofrankom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hraničná 2, o vypratanie rodinného domu s prísl, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10C/145/2016 - 39 zo dňa 4.11.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zastavení konania voči žalovanej v 1. rade, žalovanému v 3. rade a žalovanej v 4. rade.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku konanie voči žalovanej 1/, žalovanému 3/ a žalovanej 4/ zastavil, výrokom II. uložil žalovanému 2/ a všetkým, ktorí s ním bývajú v rodinnom dome s.č. XXX v X. S., povinnosť vypratať rodinný dom s.č. XXX s príslušenstvom, zapísaný na LV č. XXX v k.ú. X. S. a odovzdať ho žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. rozhodol, že v zastavujúcej časti konania strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. rozhodol, že vo vyhovujúcej časti konania žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ a všetkým, ktorí s ním bývajú v rodinnom dome s.č. XXX v X. S., vyhovel, pretože žalobca svoj žalovaný nárok riadne preukázal a odôvodnil a žaloba je v súlade so zákonom. Tým, že žalovaný 2/ stratil svoje vlastníctvo k žalovanému rodinnému domu s prísl. na dobrovoľnej dražbe dňa 13.10.2015 a vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v X. S. sa stal žalobca, žalovaný 2/ nemá žiadne právny titul, aby v nehnuteľnostiach býval a ich užíval spolu s členmi svojej rodiny. Ide o nezvratný stav, keď žalovaný 2/ prestal byť vlastníkom žalovanej nehnuteľnosti, a preto ju musí uvoľniť v prospech terajšieho vlastníka a to bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovanému 2/ a členom jeho rodiny bytovú náhradu. Keďže žalovaný 2/ dobrovoľne nevypratal žalovanú nehnuteľnosť, musí tak urobiť spolu s členmi svojej rodiny na základe tohto autoritatívneho súdneho rozhodnutia a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom sa dosiahne, aby žalobca ako vlastník nehnuteľnosti mohol s nimi disponovať podľa vlastného uváženia. Pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu

trov konania vo vyhovujúcej časti konania medzi žalobcom a zostávajúcom žalovaným 2/ súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní dôvodiac, že dobrovoľnú dražbu zo dňa 13.10.2015 považujú za nezákonnú a celý postup konania tejto dražby dali preveriť podnetom na Generálnu prokuratúru. Žalovaní boli žalobcom uvedení do omylu, z čoho neskôr pramenilo podvodné konanie žalobcu s naplnením skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa ust. § 221 Trestného zákona. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 02.06.2017 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že podané odvolanie je neopodstatnené.

V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

Z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že by žalovaní namietali aj výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovaným v rade 1/, 3/ a 4/. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania, odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní preskúmaval len napadnutý vyhovujúci výrok (II.) ako aj súvisiaci výrok o trovách konania vo vyhovujúcej časti (IV.).

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v rade 2/ a dospel k záveru, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného v rade 2/ spočívala v tvrdení o nezákonnosti vykonanej dobrovoľnej dražby a o nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Žaloba na vydanie veci, resp. v danom prípade na vypratanie nehnuteľnosti predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, užíva, resp. sa zdržiava v nehnuteľnosti patriacej vlastníkovi a súčasne ju vlastníkovi odmieta uvoľniť.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XXX v k.ú. X. S., zapísaného na LV č. XXX dobrovoľnou dražbou konanou dňa 13.10.2015, čo dosvedčuje Notárska zápisnica N1015/2015 zo dňa 13.10.2015 (č.l. 22 a nasl. súdneho spisu). Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaní nerozporovali, vyplýva, že medzi žalobcom a manželkou žalovaného v rade 2/ (pôvodne žalovaná v rade 1/) existoval nájomný vzťah, ktorý sa skončil 31.12.2015, a nová nájomná zmluva uzavretá nebola. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rade 2/ spolu s pôvodne žalovanými v rade 1/, 3/ a 4/ užívajú rodinný dom od 01.01.2016 bez právneho dôvodu.

8. Dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalobca je vlastníkom rodinného domu, v ktorom žije žalovaný v rade 2/ so svojou rodinou, bez akéhokoľvek právneho titulu, a napriek výzve žalobcu nehnuteľnosť neopustili a nesprístupnili žalobcovi. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že sú splnené všetky zákonom vyžadované náležitosti na vyhovenie žalobe žalobcu a vydanie rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti.

Žalovaný v rade 2/, ani pôvodne žalovaní v rade 1/, 3/ a 4/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nijakým spôsobom tvrdenia žalobcu nerozporovali, nepredniesli žiadne argumenty, ktoré by odôvodňovali zamietnutie žaloby, ani nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie. Rovnako aj v odvolaní žalovaný v rade 2/ len skonštatoval nezákonnosť dražby, avšak neuviedol žiadne konkrétne dôvody ani nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navyše, keďže žalovaným uplynula lehote na podanie žaloby o neplatnosť dražby, dražba sa považuje za platnú, a teda žalobca je za súčasného stavu jediným zákonným vlastníkom nehnuteľnosti, a ako taký má v zmysle zákona právo na ochranu svojho vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom.

9. Za daného stavu preto odvolaciemu súdu nezostáva iné, ako rozsudok súd prvej inštancie v jeho napadnutej časti postupom v zmysle § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému v rade 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu odvolacích trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Pre aplikáciu ust. § 257 vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil žiadne predpoklady, zo spisu nevyplynuli.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.