Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-8-2021.pdf
PDF · 156.97 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM VIKA s.r.o., Župné námestie 5, Nitra, IČO: 36 560 995, zastúpeného JUDr. Patrikom Štefkejem, advokátom, Školská 3, Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 05. 03. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102005212/2020 zo dňa 17. 12. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že podaním zo dňa 29. 01. 2020 bolo realizované zo strany správcu dane (Daňový úrad Nitra) oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 u žalobcu. Okrem toho bolo uvedené, že podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“, resp. „daňový poriadok“) určovanie dane podľa pomôcok začne deň po doručení tohto oznámenia, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 04. 02. 2020.
2. Následne podaniami zo dňa 04. 03. 2020 správca dane vyzval Sociálnu poisťovňu, a zdravotné poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. a tiež spoločnosť ZSE Energia, a.s., ako aj spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. na oznámenie údajov potrebných pre účely výkonu daňovej kontroly u žalobcu.
Reakciou bolo poskytnutie súčinnosti zo strany zdravotnej poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., v rámci ktorej bolo uvedené, že žalobca je registrovaný ako platiteľ poistného na verejné zdravotné poistenie - zamestnávateľ od 01. 12. 2004.
Rovnako tak bola poskytnutá súčinnosť aj zo strany ZSE s faktúrami, ako aj zo strany zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá tiež oznámila, že v roku 2014 eviduje žalobcu ako platiteľa zamestnancov. Sociálna poisťovňa zaslala zoznam zamestnancov za rok 2014 a zdravotná poisťovňa UNION, a.s. oznámila, že žalobca nie je v evidencii platiteľov poisteného. Taktiež SPP, a.s. neposkytlo žiadne doklady.
3. Dňa 20. 05. 2020 bol zo strany správcu dane vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorú žalobca prevzal dňa 01. 06. 2020 a podaním zo dňa 19. 06. 2020 zaslal vyjadrenie k protokolu.
4. Podaním zo dňa 22. 06. 2020 správca dane určil dátum prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole na deň 21. 07. 2020, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.
5. Správca dane rozhodnutím č. 101377254/2020 zo dňa 02. 09. 2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi daň v sume 21.807,17 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 z dôvodov v ňom uvedených.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
6. Súčasťou administratívneho spisu je aj hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse zo dňa 29. 04. 2015, daňové priznanie - daň z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, 3. štvrťrok 2014 a 4. štvrťrok 2014.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Napadnutým rozhodnutím č. 102005212/2020 zo dňa 17. 12. 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101377254/2020 zo dňa 02. 09. 2020, ktorým bola v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubená daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 21.807,17 eur žalobcovi.
8. V odôvodnení žalovaný uviedol, že proces určovania dane podľa pomôcok bol u žalobcu zahájený na základe oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 29. 01. 2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04. 02. 2020. V zmysle oznámenia bol proces určovania dane podľa pomôcok zahájený v deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia žalobcovi. Správca dane zahájil u žalobcu proces určovania dane podľa pomôcok z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.
Žalobca daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 nepodal, preto správca dane ho vyzval k podaniu daňového priznania a daňový subjekt na výzvu nereagoval, daňové priznanie nepodal.
Správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok použil v zmysle § 48 ods. 3 daňového poriadku ako pomôcky podané daňové priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2014 a zistil, že žalobca na základe podaných daňových priznaní na daň z pridanej hodnoty deklaruje dodanie tovaru a služieb v zdaňovacom období I. štvrťrok 2014 v celkovej sume 26.613,66 eur, v zdaňovacom období II. štvrťrok 2014 v celkovej sume 24.009,45 eur, v zdaňovacom období III. štvrťrok 2014 v celkovej sume 22.296,01 eura a za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2014 v celkovej sume 30.225,39 eura, celkom v sume 103.144,51 eura.
Na základe výziev správcu dane, zaslaných zdravotným poisťovniam a sociálnej poisťovni, a odpovedí na ne správca dane uznal žalobcovi za daňové výdavky (náklady) poistné uhradené za zamestnávateľa v celkovej sume 2.482,14 eura.
Okrem toho za účelom získania informácií, ktoré by mohol použiť v procese určenia dane podľa pomôcok vyzval na spoluprácu spoločnosť ZSE Energia, a.s., Bratislava, ako aj Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a uznal odberateľské faktúry vystavené ZSE Energia, a.s. v celkovej sume základ dane 594,10 eura, spolu tak uznal náklady v sume 3.076,24 eur.
Na základe výsledku procesu určenia dane podľa pomôcok vypracoval dňa 20. 05. 2020 správca dane protokol, ku ktorému sa vyjadril žalobca. Na základe vyslovenej námietky žalobcu správca dane zvýšil žalobcovi výdavky (náklady) zistené na základe pomôcok, údajov zistených zo zdravotných a sociálnej
poisťovne, o sumu 944,77 eura. Uvedená suma predstavuje vykázané a uhradené poistné, ktoré žalobca uhradil ako zamestnávateľ za svojich zamestnancov.
Správca dane uznal žalobcovi výdavky (náklady) v celkovej sume 4.021,01 eura a v procese určovania dane podľa pomôcok ustanovil žalobcovi výnosy v sume 103.144,51 eur, teda základ dane bol v sume 99.123,50 eur a daň vo výške 21.807,17 eur.
9. Následne v ďalšej časti odôvodnenia žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že v zmysle § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, je daňový subjekt povinný podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie za rok 2014 v lehote do konca mesiaca marec 2015. Žalobca ako daňový subjekt si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil, a preto mu správa dane doručil dňa 21. 09. 2015 výzvu na podanie daňového priznania. Napriek tomu, že správca dane ho vo výzve upozornil na následky nepodania daňového priznania, na výzvu správcu dane nereagoval a daňové priznanie nepodal. Správca dane v ďalšom konaní postupoval v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a oznámením zo dňa 29. 01. 2020 oznámil žalobcovi zahájenie procesu určovania dane podľa pomôcok. Z uvedených skutočností vyplývalo, že žalobca mal dostatočný časový priestor na spracovanie účtovných a iných dokladov a na podanie daňového priznania. Bolo výlučne na rozhodnutí žalobcu, ako bude v danej veci postupovať. K námietke žalobcu, týkajúcej sa epidemiologickej situácie žalovaný uviedol, že proces určovania dane podľa pomôcok bol zahájený dňa 05. 02. 2020, to znamená, že ešte pred vyhlásením niektorých mimoriadnych opatrení vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktoré boli vyhlásené dňa 12. 03. 2020. V zmysle vyhlásených opatrení mal žalobca možnosť požiadať správcu dane o prerušenie procesu určovania dane podľa pomôcok, žalobca svoje právo nevyužil, a o prerušenie daňového konania nepožiadal.
K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že zo znenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov vyplývajú podmienky, ktorých splnenie je podmienkou na uznanie uplatnených výdavkov (nákladov) za daňové výdavky (náklady). Jednou z podmienok je, že výdavky musia byť preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Preukázateľnosť výdavkov (nákladov) znamená, že ich vynaloženie musí byť preukázané predložením listinných dôkazov tak daňovým subjektom a tiež osobou, alebo spoločnosťou, ktorá mu tovar alebo služby, o ktorých daňový subjekt účtoval ako o daňových výdavkoch (nákladoch) dodala. Daňový subjekt musí vedieť predložením dôkazov preukázať, že mu výdavky (náklady) skutočne vznikli. Žalobca ako daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by preukázal výšku výdavkov (nákladov) prináležiacich k dosiahnutým príjmom, ktoré deklaroval v daňových priznaniach podaných na dani z pridanej hodnoty za zdaniteľné obdobie roka 2014. K námietke žalobcu, že podal tiež kontrolné výkazy, a že nepodanie daňového priznania na dani z príjmov právnickej osoby automaticky neznamená, že doklady uvedené v daňovom priznaní na DPH nie sú zaúčtované v účtovníctve, žalovaný zdôraznil, že údaje z podaných kontrolných výkazov je potrebné tak, ako aj údaje vyplývajúce z podaných daňových priznaní, z daňovej evidencie a ostatných predložených dokladov preveriť. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že údaje deklarované v podaných kontrolných výkazoch sú pravdivé. Podané daňové priznania a kontrolné výkazy nepreukazujú výšku vynaložených daňových nákladov. V prípade daňového subjektu okrem nepreukázateľnosti daňových výdavkov (nákladov) nebola splnená ani ďalšia podmienka, ktorou je, že výdavok (náklad) musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne doklady, ktorými by preukázal výšku vynaložených daňových výdavkov (nákladov), a ktoré by správca dane v procese určenia dane mal mohol použiť ako pomôcky. K § 48 ods. 5 daňového poriadku žalovaný mal za to, že správca dane nezistil okrem tých skutočností, na ktoré v procese určovania dane podľa pomôcok prihliadol, žiadne ďalšie okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody, na ktoré by bol povinný prihliadnuť. V prípade, že by žalobca predložil v procese určenia dane podľa pomôcok doklady preukazujúce výšku vynaložených výdavkov (nákladov), správca dane by tieto doklady mohol využiť ako pomôcky.
Správca dane použil ako pomôcku v procese určovania dane podľa pomôcok predložené daňové priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2014, v ktorých žalobca deklaroval dodanie tovaru a služieb pre svojich odberateľov v celkovej sume 103.144,51 eura. Žalobca uvedenú sumu výšky výnosov priznal v predložených daňových priznaniach. K uplatneným daňovým nákladom nespochybnil skutočnosť, že žalobca vynaložil v súvislosti s dosiahnutým výnosom aj daňové náklady, ale v procese určovania dane podľa pomôcok nepredložil správcovi dane žiadne doklady,
ktorými by vynaložené náklady preukázal, a ktoré by správca dane mal možnosť použiť v procese určovania dane podľa pomôcok, ako pomôcky. K výnosom, ktoré dosiahli dodávatelia žalobcu, a ktoré deklarovali vo svojich daňových priznaniach, zdôraznil, že v priebehu procesu určovania dane podľa pomôcok nevykonáva správca dane dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku, ale je oprávnený použiť v procese určovania dane pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
V zmysle § 48 ods. 3 daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Je teda na rozhodnutí správcu dane, aké pomôcky a v akom rozsahu si zabezpečí. Žalobca pritom mal možnosť predložiť správcovi dane doklady, ktoré by správca dane mohol v procese určovania dane podľa pomôcok použiť ako pomôcky, žalobca túto možnosť nevyužil.
Záverom žalovaný zhrnul, že preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu zistil, že zákonné podmienky na použitie § 48 daňového poriadku, boli dodržané.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Žalobca žalobou zo dňa 05. 03. 2021 sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102005212/2020 zo dňa 17. 12. 2020, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101377254/2020 zo dňa 02. 09. 2020, namietajúc ich rozpor s právnymi predpismi, teda ich nesprávnosť a nezákonnosť.
11. Napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné, nakoľko boli v rozpore so základnými zásadami daňového konania, upravené daňovým poriadkom, nesprávne daňové orgány aplikovali príslušnú právnu normu, čím došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo malo za následok nesprávny postup správcu dane v prvom stupni, ktorý nebol žalovaným odstránený.
Vytýkal, že žalovaný, ako ani správca dane sa nezaoberali vecou spôsobom použitia najvhodnejších prostriedkov, ktoré vedú k správnemu určeniu dane, ale obmedzili sa len na použitie takých prostriedkov, ktoré smerujú k jednostrannému vyrubeniu dane žalobcovi bez toho, aby dbali na práva a oprávnené záujmy žalobcu, ktoré v daňovom konaní majú legislatívne vyjadrenie v pojme výhody daňového subjektu.
Mal za to, že žalovaný i správca dane takmer vôbec nepoužili vhodné prostriedky pri svojej činnosti a nezisťovali skutočnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre žalobcu, nezaoberali sa použiteľnosťou vhodných prostriedkov a to i napriek vhodným prostriedkom uloženým priamo v informačnom systéme daňovej správy.
12. V ďalšej časti žaloby žalobca zosumarizoval použité pomôcky a vytýkal, že správca dane nepoužil iné vhodné pomôcky na určenie dane. Okrem toho vytýkal, že správca dane nepripísal žiadny význam nákladom, ktoré sú obsahom daňového priznania. Taktiež mal za to, že správca dane nepoužil všetky dostupné prostriedky, ktoré mohol a mal použiť, ani neuplatnil základné zásady daňového konania.
Žalobca navrhol, aby správca dane použil priamo pomôcky, ktoré má uložené v informačnom systéme daňovej správy na základe podaní, ako aj kontrolný výkaz daňového subjektu k DPH, v dôsledku čoho bol toho názoru, že správca dane nezohľadnil žiadne skutočnosti a zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt.
Týmto postupom správca dane podľa názoru žalobcu nezohľadnil ním zistené okolnosti počas daňového konania o určenie dane podľa pomôcok z ním zistených pomôcok. Skutočnosť, že žalobca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov, bez ďalšieho neznamená, že žiadne náklady nevynaložil. Okrem toho si správca dane mohol zabezpečiť výpisy z bankového účtu.
13. Konanie o určenie dane podľa pomôcok správca dane navyše začal tesne pred 12. 03. 2020, keď vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu situáciu, bol prijatý zákaz vychádzania, uzatvorené prevádzky, a tak žalobca mal veľmi sťažené podmienky na uplatnenie svojich procesných práv. O tom, že žalobca chcel skutočne riadne si plniť svoje povinnosti po začatí konania o určení dane podľa pomôcok preukazuje aj skutočnosť, že dňa 20. 07. 2020 doručil správcovi dane daňové priznanie z príjmu za rok
2014 i účtovnú závierku za rok 2014. Hoci z osobitného právneho predpisu (zákon č. 67/2020 Z. z.) vyplývalo právo žalobcu na prerušenie daňového konania o určení dane podľa pomôcok, správca dane neposkytol žalobcovi poučenie o tom, že môže požiadať o prerušenie daňového konania v období od začatia konania o určenie pomôcok do dňa vydania protokolu. Neposkytnutie poučenia o tomto práve spôsobilo u žalobcu stav, že správca dane nevychádzal z pomôcky, ktoré žalobca predložil dňa 20. 07. 2020, z ktorej by inak vychádzal, ako aj z iných účtovných dokladov, ak by žalobcu o práve požiadať o prerušenie konania poučil a žalobca by toto právo na prerušenie daňového konania využil a dodatočne predložil pomôcky.
14. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym posúdením veci žalovaným i správcom dane, rozhodnutie považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné, ktoré nevychádza zo správneho zistenia dane podľa § 2 písm. a) daňového poriadku, nerešpektujúc práva žalobcu ako daňového subjektu v daňovom konaní podľa § 2 písm. b) daňového poriadku, jednostranne vykonaného objasňovania skutočností smerujúcich len k zvýšeniu daňovej povinnosti daňového subjektu (výnosy), pri postupe nesprávne aplikoval právnu normu ustanovenú §, ktorú nesprávne právne posúdil, vyložil spôsobom zohľadňujúcim len základné zásady ochrany záujmov štátu a obcí a právny názor najvyšších súdnych autorít, nezohľadňujúc základnú zásadu daňového konania podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku a § 3 ods. 1 daňového poriadku, porušil tým základné zásady daňového konania určené stanovením § 3 daňového poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 48 a § 49 daňového poriadku, ako interpretačné pravidlá stanovené § 3 daňového poriadku, keď nedbal na práva a oprávnené záujmy žalobcu ako účastníka daňového konania. Okrem toho vytýkal, že žalovaný i správca dane podstatným spôsobom porušili ustanovenia daňového poriadku tak, keď nerešpektovali právnu normu obsiahnutú v ustanovení § 48 ods. 3 až 5 daňového poriadku a konali svojvoľne, protizákonne, predstavujúc zjavne arbitrárny zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu (§ 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 3 ods. 5 daňového poriadku) a na škodu žalobcu.
IV. Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18. 06. 2021 uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
16. Následne sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu a uviedol, že v priebehu odvolacieho konania postupuje žalovaný v súlade so znením ustanovení § 74 daňového poriadku, v danom prípade v zmysle § 74 ods. 5 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48, pričom ak zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalovaný skúma iba skutočnosť, či nastali v zmysle § 48 ods. 1 daňového poriadku podmienky na zistenie základu dane a určenie dane podľa pomôcok, a nie skutočnosť, aký druh pomôcok správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok použil.
Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane nepoužil vhodné pomôcky dodal, že správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok nevykonáva dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku. Správca dane je oprávnený použiť v procese určovania dane pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. K námietke žalobcu, že správca dane nepoužil všetky dostupné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a to, že v prípade použitia údajov vyplývajúcich z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a z kontrolných výkazov, by správca dane z dôvodu, že uplatnené daňové výdavky (náklady) musia byť v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukázané a preukázať ich musí tak žalobca, ako aj jeho obchodní partneri, musel vykonávať dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku, ktoré sa však v procese určovania dane podľa pomôcok v zmysle § 48 daňového poriadku nevykonáva. K vyjadreniu žalobcu, že aj keď je proces určenia dane podľa pomôcok osobitným konaním, uplatňujú sa v ňom zásady daňového konania, žalovaný opakovane uviedol, že správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok nepostupuje v súlade s ustanoveniami § 24 daňového poriadku. Proces určenia dane podľa pomôcok je považovaný „za sankciu“, ktorá je uložená daňovému subjektu za nesplnenie si zákonom stanovených povinností, v prípade žalobcu za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane (§ 48 ods. 1 písm. a/). Je na rozhodnutí správcu dane, aké pomôcky a v akom rozsahu si zabezpečí. Žalobca mal možnosť
predložiť správcovi dane doklady, ktoré mohol správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok použiť ako pomôcky, žalobca však túto možnosť nevyužil.
Údaje z kontrolných výkazov podaných na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2014, z ktorých podľa vyjadrenia žalobcu vyplývajú pre neho výhody, bolo potrebné zo strany správcu dane preveriť. Kontrolný výkaz na DPH je súhrn informácii, ktorými daňový subjekt oznamuje správcovi dane uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane v priebehu riadne zahájenej a vykonávanej daňovej kontroly (§ 46 daňového poriadku) vykonáva na základe dokladov a dôkazov, predložených daňovým subjektom dokazovanie, v priebehu ktorého preveruje údaje uvedené v účtovných dokladoch u obchodných partnerov daňového subjektu, pretože údaje vyplývajúce z predložených dokladov, musia byť zo strany obchodných partnerov aj preukázané predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov. Správca dane na strane výnosov použil ako pomôcku podané daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2014, v ktorých žalobca deklaroval dodanie tovaru a služieb v celkovej sume 103.144,51 eura. V prípade, že by správca dane chcel na strane nákladov zohľadniť údaje z podaných kontrolných výkazov, bol by povinný deklarované skutočnosti preveriť u dodávateľov žalobcu, čo znamená, že by musel vykonať dokazovanie, ktoré sa však v procese určenia dane podľa pomôcok, nevykonáva. Zo znenia § 48 ods. 4 daňového poriadku vyplýva, že v prípade, že daňový subjekt predloží v priebehu určenia dane podľa pomôcok účtovné a iné doklady, správca dane ich môže použiť ako pomôcky. Žalobca nepredložil správcovi dane v procese určenia dane podľa pomôcok žiadne doklady, ktoré by správca dane mohol použiť ako pomôcky. Správca dane ako pomôcky na strane daňových nákladov použil zistenia o úhrade povinného poistného, ktoré žalobca uhradil za seba a svojich zamestnancov. Správca dane informácie získal na základe žiadostí o spoluprácu, ktoré zaslal zdravotným poisťovniam a sociálnej poisťovni.
Ohľadom námietky, že z podaných daňových priznaní žalobcovi vyplývajú náklady z nadobudnutia tovaru v tuzemsku za zdaňovacie obdobie roka 2014 v celkovej sume 51.516,73 eura uviedol, že správca dane neuznáva uplatnené daňové výdavky (náklady) automaticky, teda iba z dôvodu ich uvedenia v účtovnej alebo inej evidencii, ale preveruje ich v nadväznosti na znenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, a to formou dokazovania vykonaného u obchodných partnerov daňového subjektu, ktorý daňovému subjektu dodali tovar alebo v jeho prospech vykonali služby. Z uvedeného vyplýva, že správca dane bol povinný informácie vyplývajúce z podaných daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty resp. z podaných kontrolných výkazov preverovať u dodávateľov žalobcu. V procese určenia dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie. K vyjadreniu žalobcu, že pokiaľ opomenul podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014, bez ďalšieho to neznamená, že žiadne náklady nevynaložil žalovaný mal za to, že správca dane na základe zistenia, že žalobca daňové priznanie za zdaňovacie obdobie rok 2014 nepodal, vyzval ho, aby si splnil zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo znenia § 41 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, a zároveň ho vo výzve upozornil, že pokiaľ výzve nevyhovie a daňové priznanie nepodá, určí daň podľa pomôcok. Žalobca na výzvu správcu dane nereagoval a daňové priznanie nepodal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že daňové priznanie zabudol podať, mal možnosť tak urobiť na základe výzvy správcu dane.
Nie je úlohou žalobcu diktovať správcovi dane, akým spôsobom má postupovať v procese určovania dane podľa pomôcok, aké pomôcky má správca dane v prospech žalobcu zabezpečovať, akým spôsobom má vykonávať dokazovanie, nakoľko porovnávanie údajov z kontrolných výkazov žalobcu a jeho dodávateľov, resp. preverovanie údajov vyplývajúcich z bankových účtov, napĺňa podstatu dokazovania v daňovom konaní (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), ktoré však správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok nevykonáva. Žalobca mal možnosť predložiť správcovi dane v procese určovania dane podľa pomôcok doklady a dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a ktoré mal správca dane možnosť použiť ako pomôcky. K rozdielnemu významu posúdenia výnosov priznaných žalobcom v podaných daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty a vynaložených nákladov žalovaný opakovane uviedol, že uplatnené náklady musí vedieť žalobca v zmysle znenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukázať.
Čo sa týkalo vzniknutej pandémia zdôraznil, že proces určovania dane podľa pomôcok bol u žalobcu zahájený na základe oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 04. 02. 2020. V zmysle oznámenia bol proces určovania dane podľa pomôcok zahájený v deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia žalobcovi, teda mesiac pred vyhlásením mimoriadnej situácie, čo znamená, že žalobca mal možnosť požiadať účtovníka o predloženie dokladov, ktoré by
poskytol správcovi dane, a ktoré mohol správca dane použiť ako pomôcky. K vyjadreniu žalobcu, že si chcel riadne splniť svoje povinnosti po začatí konania o určení dane podľa pomôcok tým, že dňa 20. 07. 2020 doručil správcovi dane daňové priznanie z príjmu za rok 2014 a účtovnú závierku, ktorú správca dane odmietol bolo potrebné uviesť, že dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok je proces určovania dane podľa pomôcok ukončený, čo znamená, že doklady ktoré žalobca predložil správcovi dane po doručení protokolu už nemôžu byť použité ako pomôcky.
Žalovaný preskúmaním rozhodnutia správcu dane a predloženého spisového materiálu zistil, že podmienky na použitie § 48 daňového poriadku, splnené boli, a preto žiadal, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
17. Žalobca v žalobnej replike zo dňa 10. 08. 2021 uviedol, že konanie o určenie dane podľa pomôcok by malo byť správcom dane a žalovaným vedené tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že je trestom či sankciou pre daňový subjekt. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Afs/207/2005. Mal pritom za to, že uvedená činnosť správcu dane nesmerovala k účelu určenia dane podľa pomôcok, ale len k zisteniu základu dane a uloženiu trestu - daňovej povinnosti bez toho, aby s ohľadom na svoju činnosť správca dane v špecifickom konaní zachovával práva a právom chránené záujmy žalobcu, pritom taká činnosť vôbec nemala racionálnu povahu s cieľom v maximálne reálnej a dostupnej miere usilovať o presnosť pomôckami určovaných povinností.
Vytkol aj tú skutočnosť, že správca dane mal vedomosť, že od 16. 03. 2020 do 01. 06. 2020 bolo pre žalobcu takmer nemožné, aby mohol predložiť účtovné doklady, ak bol prijatý zákaz vychádzania a nemohol sa stretnúť s účtovníkom, ktorý spracovával účtovné doklady.
Na základe aj doplnených informácií mal žalobca za to, že správca dane nekonal pri výbere pomôcok tak, aby tým sledoval účel právnej normy, ktorým je zistenie kvalifikovaného odhadu daňovej povinnosti žalobcu, ale sledoval len potrestanie žalobcu, pričom tento nezákonný stav neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní, preto trval na podanej správnej žalobe.
18. Žalovaný na výzvu súdu ďalšie písomné vyjadrenie nepodal.
19. Pred termínom pojednávania si súd zabezpečil kópiu výzvy na podanie daňového priznania zo dňa 21. 09. 2015, spolu s doručenkou a následne vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 07. 06. 2022, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu, právny zástupca žalobcu a tiež zástupkyňa žalovaného.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
20. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 12. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ustanovenia § 190 SSP rozsudkom zamietol.
21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2020, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 48 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.
Podľa § 74 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení účinnom do 24. 04. 2020, počas obdobia pandémie sa lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala plynúť pred začatím obdobia pandémie, prerušuje na žiadosť daňového subjektu, ak odsek 3 neustanovuje inak. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Daňová kontrola, ktorá bola prerušená pred začatím obdobia pandémie, zostáva prerušená až do skončenia obdobia pandémie, a to aj, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, daňové konanie sa prerušuje na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skočenia obdobia pandémie.
23. Podľa § 2 písm. f), h), i), j), k), l) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2014, na účely tohto zákona sa rozumie f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a) až k).
24. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.
25. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 12. 2020, ktorým podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 09.
2020, ktorým bola v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubená daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 21.807,17 eur.
26. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že podaním zo dňa 29. 01. 2020 bolo realizované zo strany správcu dane (Daňový úrad Nitra) oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 u žalobcu. Okrem toho bolo uvedené, že podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“, resp. „daňový poriadok“) určovanie dane podľa pomôcok začne deň po doručení tohto oznámenia, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 04. 02. 2020. Uvedenému predchádzala výzva správcu dane zo dňa 21. 09. 2015, žalobcovi doručená dňa 28. 09. 2015, v rámci ktorej bol žalobca vyzvaný, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane, ako ani dodatočne, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 nepodal, preto správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Uvedené medzi účastníkmi konania sporné nebolo, ako ani žalobca túto skutočnosť v žalobe nenamietal. Namietal však tú skutočnosť, že dodatočne sa mu podarilo zabezpečiť vypracovanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 a toto chcel predložiť správcovi dane, avšak ten ho odmietol. Uvedený procesný postup však bol plne v súlade s § 49 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok. Žalobca v žiadnom prípade nepopieral, že uvedenú pomôcku doručoval správcovi dane až po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok. Okrem toho správny súd dáva žalobcovi do pozornosti aj ustanovenie § 48 ods. 4 daňového poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok, t.j. do okamihu doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Slovné spojenie „môže“ jednoznačne definuje možnosť a nie povinnosť správcu dane, čo však následne podľa názoru súdu musí byť tiež riadne zdôvodnené v preskúmavanom rozhodnutí. Takáto procesná situácia v danom prípade nenastala, nakoľko nebolo sporu o tom, že žalobca ako daňový subjekt správcovi dane nepredložil do ukončenia určovania dane podľa pomôcok žiadne účtovné doklady, ani iné doklady a daňové priznanie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 za takýto doklad považovať nemožno, naviac, bolo predložené oneskorene.
27. Správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok vychádzal z poskytnutej súčinnosti zo strany zdravotnej poisťovne DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., v rámci ktorej bolo uvedené, že žalobca je registrovaný ako platiteľ poistného na verejné zdravotné poistenie - zamestnávateľ od 01. 12. 2004, ako aj boli uvedené vyrubené a tiež aj uhradené poistné sumy. Rovnako tak bola poskytnutá súčinnosť aj zo strany ZSE s faktúrami, v rámci čoho bola uvedená aj uhradená suma a taktiež zo strany zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá oznámila, že v roku 2014 eviduje žalobcu ako platiteľa zamestnancov a zaslala potvrdenie o uhradenom poistnom. Sociálna poisťovňa zaslala zoznam zamestnancov za rok 2014, ako aj potvrdenie o uhradení poistného. Okrem toho správca dane vykonal dopyt aj na zdravotnú poisťovňu UNION, a.s. a tiež SPP, a.s., ktorí nepreukázali žiadne vykonané úhrady zo strany žalobcu. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse zo dňa 29. 04. 2015, ako aj daňové priznanie - daň z pridanej hodnoty za 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, 3. štvrťrok 2014 a 4. štvrťrok 2014.
28. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinnosti daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v § 48 daňového poriadku zveril do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/21/2015 zo dňa 26. 08. 2015, sp. zn. 8Sžf/5/2012
zo dňa 14. 12. 2016). Daňová kontrola podľa dokladov (dokladová kontrola) má prednosť pred určením dane podľa pomôcok. Uvedené podčiarkuje aj povaha inštitútu určenia dane podľa pomôcok, ktorý je potrebné chápať ako osobitný sankčný prostriedok postihujúci daňové subjekty, ku ktorého využitiu má správca dane pristúpiť iba v zákonom predpokladaných prípadoch.
29. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri určení dane podľa pomôcok v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Dôvodom určenia dane podľa pomôcok bola skutočnosť, že žalobca si nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.
30. K dôkaznému bremenu je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti pokiaľ ide o jeho rozloženie medzi daňový subjekt a správcu dane, nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorými sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje daňové výdavky, aby ich preukázal relevantnými dôkazmi. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť výdavok uznaný. Právo na uznanie výdavku vzniká len za predpokladu, že výdavok bol preukázateľne vynaložený daňovníkom a jeho vynaloženie bolo náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností, ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným pokladom pre uznanie výdavku, ak nie je preukázané, že skutočne k jeho vynaloženiu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte.
31. Z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o daní z príjmov pritom vyplýva, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov.
32. Keďže zo strany žalobcu ako daňového subjektu žiadne doklady, preukazujúce výdavky určené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom a zaúčtované v účtovníctve daňovníka, predložené neboli v čase určovania dane podľa pomôcok, správca dane si sám zaobstaral pomôcky, pričom vychádzal z pomôcok demonštratívne uvedených v § 48 ods. 3 daňového poriadku. Následne tieto pomôcky uviedol aj v napadnutom rozhodnutí a uviedol z nich vyplývajúce zistenia, pričom aplikoval aj § 48 ods. 5 daňového poriadku a prihliadol aj na výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Takýmito výhodami bolo poistné a tiež odberateľské faktúry vystavené spoločnosťou ZSE Energia, a.s., Bratislava. Iné výhody pri určovaní dane podľa pomôcok zo strany správcu dane zistené neboli, ako ani nevyplývali z obsahu administratívneho spisu. Takouto skutočnosťou podľa správneho súdu nie je ani mzda, z ktorej bolo hradené poistné, pretože výška hrubej, ani čistej mzdy sa v spise nenachádza a tento údaj nie je možné stotožniť s vymeriavacím základom. Naviac, v tomto ohľade absentuje preukázanie jej vynaloženia daňovníkom a zaúčtovania v účtovníctve daňovníka. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok nevykonáva dokazovanie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, teda nemôže ani vlastnou činnosťou zabezpečiť výpisy z bankových účtov daňového subjektu a skontrolovať daňovníkom vykazované výdavky (náklady) v daňovom priznaní, v kontrolnom výkaze, či v inom doklade nachádzajúcom sa v informačnom daňovom systéme, ako ani vykonávať dopyt na dodávateľov, či odberateľov daňového subjektu tak, ako to žalobca v žalobe naznačil. Správca dane je oprávnený použiť len pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom a z nich zohľadniť len preukázané výdavky (náklady). Čo sa týkalo daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a kontrolných výkazov, prípadne iných dokladov nachádzajúcich sa v informačnom daňovom systéme, správca dane správne na výdavky (náklady) v nich uvedené neprihliadol, pretože uplatnené daňové výdavky (náklady) musia byť v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukázané a preukázať ich musí nielen žalobca,
ale aj jeho obchodní partneri, čo by vyvolalo proces dokazovania a ten v procese určovania dane podľa pomôcok ako už bolo uvedené sa nevykonáva. Ďalšie pomôcky, ktoré správca dane nevyužil a mal ich k dispozícii, žalobca neuvádzal, ako ani sám nevyvinul žiadnu aktivitu, či už k podaniu daňového priznania na výzvu správcu dane, resp. predloženie dokladov počas procesu určovania dane podľa pomôcok. Napriek tomu, že dňa 12. 03. 2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia, správny súd mal za to, že žalobca mal viacej ako mesiac (t.j. odo dňa 05. 02. 2020) na to, aby predložil správcovi dane svoje účtovné a iné doklady, ktoré podľa svojho vyjadrenia mal k dispozícií, len ich nemal spracované do daňového priznania, a teda ani táto námietka nebola dôvodná.
33. Ohľadom porušenia procesných práv žalobcu zo strany daňových orgánov, správny súd uvádza, že takéto porušenie nezistil. Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok obsahovalo zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 48 ods. 2 daňového poriadku a čo sa týkalo nerealizovania poučovacej povinnosti, či už ohľadom možnosti predkladania účtovných dokladov a iných dokladov, alebo možnosti prerušenia daňovej kontroly, či prerušenia daňového konania, správny súd dáva žalobcovi do pozornosti § 3 ods. 2 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že správca dane poskytuje daňovým subjektom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak to ustanoví tento zákon. V ustanoveniach § 48 a § 49 daňového poriadku nie je pre správcu dane uložená žiadna povinnosť o tom, že by mal daňový subjekt poučiť o možnosti predkladať účtovné doklady a iné doklady v rámci procesu určovania dane podľa pomôcok, uvedené poučenie by priam popieralo zmysel a účel tohto inštitútu, ktorým je určenie dane podľa pomôcok získaných bez súčinnosti daňového subjektu. Na súčinnosť pritom daňový subjekt bol vyzvaný a to tým, aby si sám podal daňové priznanie, pričom túto povinnosť si nesplnil, v dôsledku čoho správca dane správne zisťoval základ dane a určil daň podľa pomôcok.
34. Rovnako tak ani ustanovenie § 6 a § 8 zákona č. 67/2020 Z.z. neobsahuje žiadnu povinnosť pre daňové orgány poučiť daňový subjekt o možnosti prerušenia daňovej kontroly, resp. daňového konania. Práve naopak, je tam výslovne uvedené, že takýto procesný postup prichádza do úvahy len na žiadosť daňového subjektu. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zo strany žalobcu bola naplnená právna domnienka "Neznalosť zákona neospravedlňuje" (lat. ignorantia iuris non excusat), ktorá je vyjadrená v ustanovení § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. (o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov) nasledovne: "O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka." Z právneho hľadiska ide o zásadu (pôvodne recipovanú z rímskeho práva), ktorá znamená, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. Ide teda o právnu fikciu, že každý je oboznámený s platnými a účinnými právnymi predpismi a tým si je vedomý svojich práv a povinností.
35. Nemožno nepoznamenať, že daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť Ústavou SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o dani z príjmov, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj podať si riadne a včas daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Ak si túto povinnosť nesplnil v zákonnej, ako ani v dodatočnej lehote, ani na výzvu správcu dane, je povinný niesť následky porušenia svojej právnej povinnosti, z ktorej nie je možné sa vyviniť následným dodržiavaním právnych predpisov. Naviac, dňa 20. 07. 2020 (podľa udania strán sporu) bolo zo strany žalobcu predložené daňové priznanie, teda jeho vypracovanie v konečnom dôsledku nebolo nezrealizovateľné tak, ako sa bránil žalobca.
36. Hodnotiac uvedené správny súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania (§ 3 ods. 1, 2 a 3 daňového poriadku), ako ani iné porušenie práv daňového subjektu, daňové orgány si riadne zabezpečili pomôcky, ktoré v rozhodnutí uviedli, ako aj prihliadli na výhody z nich vyplývajúce pre daňový subjekt. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral skutkový a aj právny stav, riadiac sa pritom § 74 ods. 5 daňového poriadku.
37. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch daňových orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté
rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.
38. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
39. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.