Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-67-2016.pdf
PDF · 106.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Z. A., nar. X. X. XXXX, J. XXX/ X, A., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., sídlo: 1. Mája 173/11, Trenčín, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 5. 9. 2016 na tunajší súd žalobu proti žalovanému AB 1 B. V., reg. číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 300 eur a na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX žalobca AB 1 B. V., reg. číslo: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo si voči nemu ako žalovanému v pozícii spotrebiteľa uplatňoval zaplatenie sumy 447,04 eur. Rozsudkom zo dňa 5. 5. 2016 súd priznal žalobcovi len sumu 118,55 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že súd zistil porušenie spotrebiteľského práva žalovaného. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 6. 2016 a vykonateľnosť dňa 15. 7. 2016.
Žalobca s poukazom na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní požaduje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv a to vo výške 300 eur.
2. Uznesením zo dňa 30. 1. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 2. 2017, v súlade s ustanovením §64 a §65 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., súd rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalovaného so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo ako právnym nástupcom spoločnosti AB 1 B. V., reg. číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Má za to, že rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný zastáva názor, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby, možno považovať za
úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, ale len také, z ktorého je zrejmé, že žalovaný skutočne porušil tento zákon o ochrane spotrebiteľa.
Z účelového výkladu ustanovenia §3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá vady, ak služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi prináleží náhrada škody a/alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Podľa žalovaného, zmluvný vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorý bol založený zmluvou o úvere zo dňa 1. 8. 2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej služby - úveru za dohodnutú odplatu, tak finančného zadosťučinenia, by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy, ak pred súdom preukáže (domôže sa), že finančná služba bola poskytnutá vadne. V tomto prípade ale finančná služba bola spotrebiteľovi poskytnutá bez vád (spotrebiteľ dostal peniaze v plnej výške 800 eur riadne a včas).
Spotrebiteľ sa síce na súde úspešne domohol právnej fikcie „bezodplatnosti úverovej zmluvy“, ale takéto domáhanie právnej fikcie sa nedá subusomovať pod predmetnú hypotézu právnej normy §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže táto právna fikcia vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem na obsahové náležitosti úverovej zmluvy, ktorá ako právny úkon mala vady a nie z vád, ktoré sa vzťahujú na poskytnutú finančnú službu, t.j. je možné prijať záver, že spotrebiteľ sa môže domáhať rôznych porušení svojich práv, ale nie každé porušenie práva spotrebiteľa bude zakladať právo na primerané finančné zadosťučinenie, tak ako ho má účelovo na mysli predmetná práva úprava.
Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia §100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému nie je zrejmé, v akom časovom okamihu došlo k údajnému porušeniu práv spotrebiteľa. Z naformulovanej žaloby sa dá usúdiť, že momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových náležitostí, t.j. ku dňu 1. 8. 2012, t.j. majetkové právo na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v lehote 3rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala žaloba.
Taktiež žalovaný poukázal na to, že veriteľ riadne a včas poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 800 eur. Tieto dlžník vrátil len v sume 681,45 eur a zvyšok 128,21 eur uhradil až na základe rozsudku na plnenie, teda sám veriteľ bol ukrátený na svojich právach. Preto finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur je nedôvodné a v rozpore s ustanovením §3 Občianskeho zákonníka.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. XXC/XXX/XXXX-XX a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 5. 5. 2016 č.k. XXC/XXX/XXXX-78 súd zistil, že žalobca AB 1 B. V., reg. číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo podal proti žalovanému Z. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom J. XXX/., A. dňa 26. 11. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 434,91 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 12,13 eur, úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 434,91 eur od 12. 11. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Uvedeným rozsudkom súd vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 118,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 12.11.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Podľa výsledku konania žalobcu súd zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania v sume 127,41 eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že „Ďalej súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v O. uviedol -„Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.“ V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 84mesiacov. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,sp. zn. XXCo/XXX/XXXX). V súlade s ustanovením §9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci je však uvedená RPMN nejednoznačne, t.j. od 25,5% do 28,1%. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nepresne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podanou žalobou sa žalobca ďalej domáhal aj zaplatenia poplatkov za vedenie účtu, za poistenie, za možnosť zmeny splátky, ďalej za možnosť odloženia splátok a poplatky za upomienky a taktiež vo vzťahu k žalovanej z ňou vykonaných splátok bola uplatnená aj zmluvná pokuta vo výške 17 eur (v zmysle bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok). Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ si poplatky a zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov a zmluvnej pokuty, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, resp. Sadzobníku poplatkov, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, nepatria ani poplatky.“
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 6. 2016 a vykonateľnosť dňa 15. 7. 2016.
6. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. V konaní si žalobca uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, ktorý odvodzuje od úspechu žalobcu ako spotrebiteľa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde vystupoval žalobca ako žalovaný v postavení spotrebiteľa a kde bol úspešný v sume 328,49 eur. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia a žalobca má za to, že tým bola naplnená hypotéza ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.
8. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
9. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keďže v konaní o zaplatenie sumy 447,04 eur, súd žalobu žalobcu AB 1 B. V. zamietol v časti o zaplatenie 328,49 eur. V tomto konaní súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, kde veriteľ poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi peňažné prostriedky, pričom následne podal na súd žalobu, kde si uplatňoval plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie ktoré je v rozpore so Zák. č. 129/2010 Z.z..
V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X U. XX/XXXX zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca AB 1 B. V., na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore so Zák. č. 129/2010 Z.z. podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 447,04 eur, z ktorých žalovaný nebol povinný uhradiť sumu 328,49 eur. Tým žalobca bol vystavený súdnemu konaniu, v ktorom bránil svoje spotrebiteľské práva, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.
10. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 300 eur a to s poukazom na skutočnosť, že v konaní pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX právny predchodca žalovaného nedôvodne požadoval sumu 328,49 eur.
Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.
11. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, kde mal za to, že k porušeniu práv spotrebiteľa došlo momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových náležitostí, t.j. dňom 1. 8. 2012, teda majetkové právo na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v lehote 3rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala žaloba.
Z ustanovenia §3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa však vyplýva, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti. Súd má za to, že teda až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, v ktorom spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojich práv alebo povinností, začína plynúť premlčacia doba. Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 5. 5. 2016 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX nadobudol právoplatnosť dňa 29. 6. 2016 a vykonateľnosť dňa 15. 7. 2016. Žalobca podal na súd žalobu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia dňa 5. 9. 2016, t.j. včas v súlade s ustanovením §101 Občianskeho zákonníka. Preto na žalovaným vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.