Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-40-2007.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/40/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: ACORN Co., s.r.o., Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, IČO: 36 486 833, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, IČO: 47 252 987, proti žalovanému: GLOBE s.r.o., Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 31 336 159, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný vo forme notárskej zápisnice číslo R. XX/ XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX napísanej dňa 22.01.2007 na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Grófikovej, notárky so sídlom v Bratislave, Seberíniho č.1.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2007 sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného vo forme notárskej zápisnice číslo R. XX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX napísanej dňa 22.01.2007 na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Grófikovej, notárky so sídlom v Bratislave, Seberíniho č.1, a to podľa § 40 ods. 1 písm. a), c), d), g) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd tvorený jediným rozhodcom - JUDr. Zuzanou Grófikovou zaviazal žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.925.000,- Sk a úrokov z omeškania vo výške 6 % odo dňa 01.05.2004 do zaplatenia ako aj k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 112.252,50 Sk a náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 73.337,30 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodlo sa vo veci, na ktorú sa táto neplatná rozhodcovská zmluva nevzťahovala, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nebola poskytnutá rovnaká možnosť uplatnenia práv na ochranu žalobcu predovšetkým tým, že neboli prevedené žalobcom navrhované dôkazy a nebolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.08.2006. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tak, že predchádzajúci vlastník nehnuteľností, ktoré sú vedené na Q. Č.. XX V. C. T., J.. Ú.. T. Q. O. N.. W.. ". Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX K. O. I. - V. A. I. I.. Č.. XX N. na T. N., čiže spoločnosť MONOPOL a.s. uzatvorila dňa 20.03.2001 ako komitent komisionársku zmluvu s komisionárom spoločnosťou Parker & Young International s.r.o.. Na základe tejto komisionárskej zmluvy (ktorej platnosť sporové strany nespochybňovali) vtedajší vlastník nehnuteľnosti splnomocnil komisionára k nakladaniu s nehnuteľnosťami v rozsahu činností uvedených v tejto komisionárskej zmluve a taktiež ho splnomocnil právnym úkonom, aby v jeho mene uzatváral nájomné zmluvy za účelom využitia nehnuteľností vo vlastníctve komitenta. Pri vykonávaní činnosti komisionára tento dňa 26.3.2001 uzatvoril nájomnú zmluvu so spoločnosťou ATP s.r.o. v mene komitenta, pričom predmetom tejto nájomnej zmluvy bol prenájom nehnuteľností
vo vlastníctve komitenta na obdobie od 26.03.2001 do 31.07.2011. Dňa 18.08.2002 mal uzatvoriť komitent v zastúpení komisionárom so spoločnosťou ATP s.r.o. ako nájomcom Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, pričom tento dodatok obsahoval rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa mali spory z nájomnej zmluvy riešiť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní jedným rozhodcom určeným na základe dohody zmluvných strán. Dňa 28.04.2004 bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie prevedené na terajšieho žalobcu. Základným argumentom žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku bola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že ani v jednom bode komisionárskej zmluvy nie je uvedené, že komisionár môže uzavrieť rozhodcovskú doložku s ATP s.r.o. bez poverenia zo strany komitenta, resp. bez toho, aby ho o tejto záležitosti vôbec informoval a dostal na to súhlas).
2. Pôvodne žalovaná spoločnosť spoločnosť ATP s.r.o. sa k žalobe vyjadrila tak, že s ňou nesúhlasila, pretože podľa jej názoru bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu vydané v súlade so zákonom, pričom neskôr poukazovala, že v spore nie je legitimovaným subjektom, pretože pohľadávka priznaná v rozhodcovskom konaní bola postúpená na spoločnosť GLOBE s.r.o., pričom táto spoločnosť bola na základe návrhu žalobcu uznesením tunajšieho súdu 22Cb/40/2007-627 z 05.08.2015 pripustená ako žalovaný v 2. rade na strane žalovaného. Následne uznesením 22Cb/40/2007-632 z 13.10.2015 súd konanie voči žalovanému v 1. rade (ATP s.r.o.) zastavil z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra. Súd aj napriek tomu, že žalovaný (GLOBE s.r.o.) sa v priebehu konania nachádzal v konkurze, konal priamo s touto spoločnosťou, napriek tomu, že táto tvrdila, že konanie je ex lege prerušené, keďže sa týka pohľadávky spísanej v konkurznej podstate žalovaného ako úpadcu, čiže podľa jej názoru ide o majetok podliehajúci konkurzu.
3. Podľa čl. III bod 2 Komisionárskej zmluvy poveril komitent komisionára, aby na jeho účet vykonával všetky záležitosti súvisiace s uzatváraním zmlúv o užívaní nehnuteľností vo vlastníctve komitenta, resp. aby vo vlastnom mene na účet komitenta vykonával práva súvisiace so zabezpečovaním nájmov a podnájmov v predmetných nehnuteľnostiach a na účet komitenta plnil všetky záväzky komitenta súvisiace so zabezpečovaním nájomcov a podnájomcov v predmetných nehnuteľnostiach.
Podľa čl. IV. Komisionárskej zmluvy sa komisionár zaviazal pre komitenta vykonávať všetky činnosti, na výkon ktorých je komitent oprávnený alebo povinný, pričom tieto činnosti mali spočívať v získavaní nových nájomcov a podnájomcov a v obstarávaní služieb súvisiacich s prevádzkou nehnuteľností.
Podľa čl. IV. bod 4 Komisionárskej zmluvy komitent podpisom tejto zmluvy splnomocnil komisionára k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami v rozsahu činnosti podľa komisionárskej zmluvy ako aj k právnym úkonom v mene komisionára, ktoré boli potrebné na vyššie uvedené plnenia a uzatváranie zmlúv týkajúcich sa nájmu a obstarávania služieb spojených s prevádzkou nehnuteľností.
Podľa čl. VI. bod 2 Komisionárskej zmluvy sa komitent zaviazal, že komisionárovi vystaví osobitné plnomocenstvo, ktoré bude potrebné k plneniu komisionára podľa Komisionárskej zmluvy.
Podľa § 577 Obchodného zákonníka Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Podľa § 578 ods. 1 Obchodného zákonníka komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.
Podľa § 579 ods. 1 Obchodného zákonníka komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových príkazov. Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluva alebo keď dostal na to príkaz od komitenta, a to na účet komitenta.
4. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k názoru, že medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a komisionárom došlo k uzatvoreniu komisionárskej zmluvy, v ktorej sa komisionár zaviazal komitentovi, že vo vlastnom mene a na účet komitenta bude vykonávať činnosti smerujúce k uzatváraniu nájomných zmlúv týkajúcich sa nájmu a podnájmu obchodných priestorov vo vlastníctve komitenta. Za týmto účelom bol komisionár zmluvou splnomocnený, aby v mene vlastníka
nehnuteľnosti, teda komitenta uzatváral zmluvy o nájme a podnájme obchodných priestorov ako aj zmluvy smerujúce k obstarávaniu služieb súvisiacich s prevádzkou nehnuteľností. Z uvedených skutočností súdu vyplynul jednoznačný záver, že komisionár bol oprávnený v mene komitenta uzatvárať nájomné a podnájomné zmluvy za účelom naplnenia predmetu komisionárskej zmluvy, čiže je možné podľa názoru súdu konštatovať, že komisionárska zmluva tak ako bol vymedzený jej predmet sa týkala iba bežného nakladania a správy nehnuteľností vo vlastníctve komitenta. Na ďalšie úkony ktoré nespadajú pod vymedzený predmet zmluvy bol komisionár oprávnený v zmysle čl. VI. bod 2 Komisionárskej zmluvy až po tom, čo mu bude vystavené komitentom osobitné plnomocenstvo.
5. V priebehu plnenia vyššie uvedenej komisionárskej zmluvy uzatvoril komisionár v mene komitenta nájomnú zmluvu so spoločnosťou ATP s.r.o., ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve komitenta na dobu určitú. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo dňa 26.3.2001. Dňa 15.8.2002 došlo k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k tejto nájomnej zmluve, ktorý opäť uzatvoril komisionár v mene komitenta so spoločnosťou ATP s.r.o., pričom obsahom tohto dodatku bola iba rozhodcovská doložka, ktorej sa mali zmluvné strany nájomnej zmluvy zo dňa 26.3.2001 dohodnúť, že všetky majetkové spory vzniknuté z uzatvorenej nájomnej zmluvy budú rozhodované s končenou platnosťou v rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom.
6. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platnom a účinnom v čase podania žaloby dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Z tohto zákonného ustanovenia súdu vyplynul záver, že primárnou okolnosťou, ktorú je potrebné posúdiť v konaniach o zrušení rozhodcovského rozsudku je samotná platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá musí tvoriť zákonný predpoklad pre to, aby vzájomný spor strán mohol byť rozhodovaný v rozhodcovskom konaní a aby rozhodcovský rozsudok mohol vyvolať právne účinky, ktoré z neho vyplývajú. V danom prípade musel súd vzhľadom na námietky žalobcu smerujúce k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy primárne vyriešiť jej platnosť, pričom pri posudzovaní predložených dôkazov a zisteného skutkového stavu dospel k tomu, že Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 26.03.2001, ktorý bol podpísaný dňa 15.08.2002 a obsahoval rozhodcovskú doložku bol právnym úkonom, ktorý nemôže byť považovaný za platný právny úkon, pretože komisionár, ktorý pri podpisovaní tohto právneho úkonu zastupoval vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti - komitenta, nemal na takéto konanie v mene komitenta oprávnenie a jednoznačným spôsobom prekročil svoje právomoci tak, ako mu vyplývali z komisionárskej zmluvy. Uzatváranie rozhodcovských zmlúv v mene komitenta nie je podľa názoru súdu možné podradiť pod splnomocnenia, ktoré komisionárovi vyplývali z komisionárskej zmluvy, v zmysle ktorej mohol v mene komitenta konať pri uzatváraní nájomných a podnájomných zmlúv v bežnej forme bez akýchkoľvek ďalších dojednaní, nakoľko rozhodcovská doložka nie je bežnou náležitosťou nájomnej a podnájomnej zmluvy a jej uzatvorenie nie je nevyhnutné na naplnenie účelu tejto zmluvy. Preto ak komisionár takúto rozhodcovskú zmluvu uzatvoril, konal mimo svojho oprávnenia, ktoré mu vyplývalo z komisionárskej zmluvy a takéto oprávnenie mu nepriznáva ani žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu však komisionár vzhľadom na výšku dohodnutej zmluvnej pokuty v nájomnej zmluve a následné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy konal proti záujmom komitenta a nepostupoval s odbornou starostlivosťou, preto takéto konanie nemôže žiadnym spôsobom zaväzovať komitenta a taktiež nemôže založiť dôvod pre to, aby bol spor rozhodovaný v rozhodcovskom konaní.
7. Z uvedeného teda súd ustálil, že Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 15.08.2002 je neplatný, teda spor nebolo možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní a teda z uvedeného dôvodu ani nemohol napadnutý rozhodcovský rozsudok zaviazať súčasného vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) k splneniu žiadnej povinnosti. Keďže súd už pri vyhodnocovaní prvého z dôvodov, ktoré smerovali k zrušeniu napadnutého rozhodcovského rozsudku zistil, že je dôvod na jeho zrušenie, nebolo potrebné vyhodnocovať ďalšie tvrdené dôvody, pre ktoré by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený, pretože k vydaniu tohto rozhodcovského rozsudku došlo aj napriek tomu, že ani jednej zo zmluvných strán nevzniklo právo domáhať sa rozhodnutia vzájomného sporu v rozhodcovskom konaní.
8. Súd poukazuje na aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave v obdobnej veci, sp. zn. 21Cob/55/2019 z 28.4.2020. Uvádza sa v ňom, že "rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Účastníci obchodnoprávnych aj občianskoprávnych vzťahov sa môžu dohodnúť, že majetkové spory z určitého zmluvného vzťahu sa prejednajú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dohoda účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať
a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Právnou skutočnosťou vylučujúcou právomoc civilného súdu a zakladajúcou právomoc vec prejednať rozhodcovským súdom je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. V rozhodcovskej zmluve, prípadne v rozhodcovskej doložke musí byť záväzok účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu výslovne uvedený. Vo veci, ktorá je predmetom tohto konania a v nej vydané prvoinštančné rozhodnutie je predmetom odvolacieho prieskumu je nesporné, že rozhodcovský súd konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola obsiahnutá v Dodatku č.1 zo dňa 18.08.2002 uzatvorenom k nájomnej zmluve zo dňa 26.03.2001. Dodatok č. 1 uzatvorila spoločnosť Parker &Young Accomodation, s.r.o. ako komisionár, ktorá konala pre spoločnosť Monopol a.s. v postavení komitenta na základe komisionárskej zmluvy uzatvorenej dňa 20.03.2001. Komisionárska zmluva vymedzovala činnosti, ku ktorým bol komisionár oprávnený. Odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu má za to, že zo žiadneho ustanovenia komisionárskej zmluvy nevyplývalo právo komisionára v mene komitenta uzatvoriť Dodatok č.1, ktorého obsahom bola rozhodcovská doložka, výsledkom ktorej bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý žiada žalobca v tomto konaní práve pre neplatnosť takejto doložky zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. v znení platnom do 30.06.2009." Odvolací súd ďalej zdôraznil, že "predmetom konania v tu prejednávanej veci nie je uspokojenie pohľadávky ako súčasti konkurznej podstaty, preto nie je dôvodné, aby bolo konanie prerušené a to napriek tomu, že odvolateľ odkazuje na viaceré rozhodnutia vydané Najvyšším súdom SR a tiež ČR. Odvolateľom v odvolaní označované rozhodnutia ale riešia otázku prerušenia súdneho konania, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, teda ide o konania, v ktorých sa uplatňujú nároky, ktoré majú byť z majetku podliehajúceho konkurzu uspokojené, pod čo sa radia aj tzv. incidenčné konania, čiže ide o úplne odlišnú procesnú situáciu. Tu prebiehajúce konanie ale nie je ani konaním konkurzným, ani konaním vyvolaným konkurzom - incidenčným. Uvedený názor už bol zdôraznený aj uznesením Krajského súdu v Trnave vydanom v tomto konaní pod č.k. 31 Cob/65/2017-656 zo dňa 11.07.2018, v ktorom bol v odseku 10. odkaz na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 710/2014-35 zo dňa 10.02.2015, v ktorom ústavný súd po posúdení povahy práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku výslovne uviedol, že ide o konanie, ktoré sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, čím zákon vytvoril priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými rozsudkami a zameriava sa na to, či na prejednanie sporu rozhodcom boli splnené základné podmienky. Ústavný súd v tomto náleze tiež zdôraznil, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je majetkového charakteru." Odvolací súd v závere tohto rozhodnutia kladie dôraz na to, že "predmetom tohto konania nie je uspokojenie pohľadávky, ktorá by bola súčasťou konkurznej podstaty žalovaného, ale konanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré sa priamo majetku podliehajúcemu konkurzu netýka. Súd v takomto konaní preskúmava len postup rozhodcu a posudzuje, či boli splnené podmienky pre rozhodnutie sporu rozhodcom. V prípade, že uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebolo platné a napriek tejto skutočnosti o právach a povinnostiach rozhodoval rozhodcovský súd, znamená to, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť a je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku...".
9. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že konanie je zo zákona prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, súd v tejto súvislosti poukazuje aj na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Obdo/77/2020 z 30.11.2021, v zmysle ktorého v danom prípade "súd v konaní o tu posudzovanej veci nekoná a nerozhoduje o základe pohľadávky (o jej existencii, t. j. či tu uplatnené majetkové právo je alebo nie je), ale rozhoduje o platnosti rozhodcovského rozsudku
- o jeho formálnej a materiálnej stránke, ako (prípadného) exekučného titulu, ktorým bola existencia pohľadávky určená". Najvyšší súd ďalej "poukazuje na časť stanoviska, v ktorej obchodné kolégium skonštatovalo, že do skončenia rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe nemôže byť vec považovaná za vec tvoriacu konkurznú podstatu. Pokiaľ teda prebieha konanie o vylúčenie majetku (veci) z konkurznej podstaty úpadcu, za vec patriacu do podstaty považovaná byť nemôže. A teda, i keď predmetné stanovisko vychádzalo z iných skutkových okolností, než je tu posudzovaná vec, zovšeobecnením stanoviska (opakujúc, že ide skutočne len o všeobecnú analógiu stanoviska na tu posudzovanú vec) možno dospieť k záveru, že pokiaľ prebieha konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom konaní sa rieši otázka platnosti či neplatnosti tohto rozsudku, ktorým bola pohľadávka priznaná, rovnako nemôže byť táto pohľadávka považovaná za súčasť podstaty". Spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním, ktoré by bolo vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného prerušené, nakoľko predmetom sporu v tu posudzovanej veci je posúdenie zákonnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného je súd názoru, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v danom
prípade súd nerozhoduje o majetkovom práve, ale o neplatnosti rozhodcovského rozsudku, nebol preto dôvod na zámenu účastníka na strane žalovaného z úpadcu na správcu.
10. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie, zmluvné a zákonné ustanovenia, ako aj citované rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR, súd dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto rozhodcovský rozsudok vydaný vo forme notárskej zápisnice číslo R. XX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX napísanej dňa 22.01.2007 na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Grófikovej, notárky so sídlom v Bratislave, Seberíniho č.1, zrušil.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.