Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. SR X/X, XXX XX T., zastúpenému Centrom právnej pomoci určeným zástupcom JUDr. Mariánom Ďuranom PhD., J. X, XXX XX W., spôsob výkonu advokácie - spoločník a konateľ TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom J. X, XXX XX W., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2020

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 9.5.2019 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie:

1. Žiadosťou zo dňa 27.06.2017 adresovanou Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina a doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 27.06.2017, požiadal žalobca o prehodnotenie zdravotného stavu s tým, že uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku od 01.01.2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, keď žiadal o znovu posúdenie invalidity z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2017 podľa , , , a o sociálnom poistení v znení s neskorších predpisov žalobcovi zvýšila sumu invalidného dôchodku od 27. júna 2017 na 128,40 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 27. júna 2017 je 60 %. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 50 %. Poukázala na to, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - v odbornom posudku o invalidite zo dňa 07. augusta 2017. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 01. januára 2011. Ďalej bolo okrem iného uvedené, že suma invalidného dôchodku je 124,40 eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,4850 x 37,6603 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 x 60 % = 124,40 Eur mesačne k čomu patrí suma zvýšenia 4 Eur mesačne,

ktorá patrila doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia ja aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára zo dňa 07. augusta 2017.

3. Na základe odvolania žalobcu bolo rozhodnuté žalovaným, a to rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.2.2018, ktorým odvolanie žalobcu vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnú právnu úpravu s tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Žilina, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav účastníka bol posúdený komplexne. Ďalej zdravotný stav posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým posúdil zdravotný stav účastníka s posudkovým záverom: celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka bola určená naďalej 60 % od 27. júna 2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Trenčín určil- duševné poruchy a poruchy správania podľa kapitoly V. položky 5, písm. b) prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% (z rozpätia 50%-80%). Za iné zdravotné postihnutie, migrénu, posudkový lekár účastníkovi konania mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení , neurčil. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj vlastného šetrenia posudkovým lekárom, posudkový lekár sociálneho poistenia dňa 21. februára 2018 vyhodnotil, že účastník konania je naďalej invalidný od 27. júna 2017 a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sumu invalidného dôchodku určil podľa zákona o sociálnom poistení tak, ako prvostupňový správny orgán. Nárok na invalidný dôchodok účastníkovi vznikol 01. januára 2011. K spôsobu výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia s pripočítaným obdobím žalovaný uviedol, že tento bol účastníkovi vysvetlený v právoplatnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 18.11.2011, ktoré bolo zmenené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 27.01.2012 a právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 11.09.2012. Správny orgán uviedol, že počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 13.746 dní, čo na účely výpočtu invalidného dôchodku predstavuje 37,6603 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku.

4. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.2.2018 bolo napadnuté žalobou žalobcu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 18. septembra 2018 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2017, ako aj rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd vytkol orgánu verejnej správy, že napadnuté správne rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože námietku nepriznania dôchodku od osemnásteho roku veku účastníka nevyhodnotili. Poukázal na to, že odvolanie žalobcu nespochybňovalo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení, určenú v odbornom posudku zo dňa 07.08.2017 a rovnako v odbornom posudku zo dňa 21.02.2018, ale namietalo „prečo účastníkovi nebol priznaný invalidný dôchodok od osemnástich rokov, keď jeho porucha je trvalá, vrodená, narodil sa s ňou a je nevyliečiteľná. Zo záverov krajského súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie na túto námietku či už chápanú ako námietku proti výpočtu rokov od obdobia dôchodkového poistenia alebo ako námietku, že žalobcovi mal byť priznaný invalidný dôchodok už od jeho osemnásteho roku veku (v žalobe uviedol od šestnásteho roku veku) nijako nebolo reagované. Z uvedeného správny súd túto žalobnú námietku nemohol posúdiť pre nedostatok právnych úvah vyjadrených v napadnutom rozhodnutí. Uložil správnemu súdu vyzvať žalobcu, aby odstránil neurčitosť jeho námietky a ozrejmil či žiada priznať invalidný dôchodok spätne od osemnásteho, resp. šestnásteho roku alebo namieta spôsob výpočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorej právnej otázke sa v novom prvostupňovom rozhodnutí vyjadrí tak, aby vysvetleniu porozumel aj žalobca.

5. Po zrušení rozhodnutia správneho orgánu a vrátenia veci na nové konanie, Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. mája 2019 rozhodla podľa , , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

tak, že zvýšila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 27. júna 2017 na 128,40 Eur mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01. januára 2018 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 132,50 Eur mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 01. januára 2019 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 136,70 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu od 27. júna 2017 je 60 %. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 50 %. V odôvodnení bolo poukázané na to, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 11. apríla 2019. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku je určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 01. januára 2011. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol vysvetlený v odôvodnení tohto rozhodnutia. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočíta z 13.746 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Súčasťou rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 11. apríla 2019.

6. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie bolo podané žalobcom odvolanie datované 06.06.2019. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že predložil päť komplexných psychiatrických vyšetrení, ktoré jednoznačne preukazujú jeho trvalú vrodenú a nevyliečiteľnú poruchu. Potvrdili to súdni znalci, ktorí napísali, že jeho porucha je vrodená trvalá a nevyliečiteľná. To, že detský lekár povedal, že dieťa je zdravé, nič neznamená, pretože nebol psychiater a organické mozgové poškodenie sa nedá zistiť ani pri magnetickej rezonancií. Peniaze, ktoré mu patria nechali pre seba.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.10.2019 podľa v znení prerušil konanie o odvolaní žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 09.05.2019 vo veci priznania invalidného dôchodku.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2020 podľa o sociálnom poistení odvolanie žalobcu vo veci zvýšenia invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh doterajšieho konania. Uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2019 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdenie zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný citoval ust. , , , , , , , , s tým, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálne poisťovne v Žiline 17. júna 2019, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne a pretože odvolaniu nebolo vyhovené predložil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav účastníka konania 15. októbra 2019 na základe čoho

vyhotovil odborný lekársky posudok, v ktorom podrobne uviedol nasledovné lekárske vyšetrenia a odborné nálezy, ktoré boli predmetom jeho hodnotenia: záznam pediatra z preventívnej prehliadky zo dňa 20. februára 1990, psychologické vyšetrenia z 11. marca 2011, z 20 októbra 2014, psychiatrické vyšetrenia v auguste 2011, 13. októbra 2016, 29. marca 2017, 15. júna 2017, z 23. júna 2017, zo 07. augusta 2017, z 05. septembra 2017, z 13. septembra 2017, zo 06. októbra 2017, z 11. októbra 2017, zo 07. novembra 2017, z 15. novembra 2017, zo 04. decembra 2017, z 13 decembra 2017, z 15. januára 2018, z 29. januára 2018, z 30. januára 2018, z 13. februára 2018, zo 07. mája 2018, zo 14. augusta 2018, z 21. októbra 2018, z 12. decembra 2018, z 05. marca 2019 (hodnotený stav po konflikte 23. februára 2019), psychiatrická pohotovostná ambulancia z 30. mája 2017 a z 30. augusta 2017, neurologické vyšetrenia z 29. júla 2016, zo 04. septembra 2017, z 24. augusta 2018, pneumologické vyšetrenie z 21. marca 2017, lekárska prehliadka pre zamestnávateľa z 22. novembra 2017, ORL vyšetrenie zo 14. septembra 2017 (vrátane audio vyšetrenia sluchu), lekárska služba prvej pomoci z 21. decembra 2017 a zo 04. februára 2018, imunoalergologické vyšetrenia zo 06. decembra 2017 a z 13. júna 2018, ako aj objektívne vyšetrenie zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne.

9. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v odbornom posudku o invalidite účastníka konania z 15. októbra 2019 uviedol, že účastník konania žiada priznať invaliditu z mladosti od 16., resp. 18. roku veku k čomu posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, požadoval prepúšťacie správy z psychiatrických hospitalizácií, ktoré však účastník konania nedoložil. Podľa dostupných lekárskych nálezov je u účastníka konania zmienka o prvej hospitalizácií na psychiatrickom oddelení v Kremnici v roku 1989, ale bližšie uvedené prepúšťacie správy nie sú k dispozícií. V posudkovom spise sú z uvedeného obdobia dokladované vyšetrenia praktickým lekárom pre deti (preventívne prehliadky). Posledná preventívna prehliadka je dokumentovaná od 20. februára 1990 (t. j. keď mal účastník konania 14 rokov), podľa ktorého praktický lekár potvrdzuje, že sa nejedná o dieťa so zníženou pracovnou schopnosťou, psychický stav účastníka konania hodnotí ako detskú anxióznu neurózu. V roku 2009 účastník konania absolvoval protialkoholickú liečbu pre problémy s alkoholom, aktuálne abstinuje. V ďalšom období bol podľa zdravotných záznamov evidovaný v Centre pre liečbu drogových závislostí, absolvoval ambulantnú, súdom nariadenú protialkoholickú liečbu, ako aj ústavné protialkoholické liečenie. Od roku 2011 je účastník konania v pravidelnej psychiatrickej liečbe, má nariadenú ambulantnú súdnu psychiatrickú liečbu, mal doporučené podávanie depotného neuroleptika, ktoré odmietal, aktuálne užíva antileptikum v kombinácií s antipsychotikom. Pri dekompenzácií stavu je podávaný benzodiazepín injekčne. Podľa psychologického vyšetrenia v roku 2011 psychológ hodnotí účastníka konania ako abnormne štruktúrovanú osobnosť s rysmi emočnej nestability, bez známok hlbšej depresívnej rozlady. Podľa psychiatrického vyšetrenia z augusta 2011 sa jedná o pacienta s ťažkou poruchou osobnosti, ktorá vznikla na báze organického mozgového poškodenia odvíjajúceho sa od ľahkej mozgovej disfunkcie u nedonoseného, nezrelého dieťaťa so závažnou novorodeneckou žltačkou. Ďalej bolo uvedené, že organické mozgové poškodenie u účastníka konania videlo k významným poruchám správania a emočného reagovania už od detského veku (kedy bol aj opakovane psychiatricky hospitalizovaný) a vyúsťuje do závažných sociálne právnych následkov aj počas dospelosti. Klinicky ide u účastníka konania o ťažkú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, bez prítomnosti psychotickej symptomatológie. Je impulzívny, afektívne reaguje už aj na nepatrné vonkajšie podnety, je výrazne emočne labilný. V psychiatrickom vyšetrení z 05. marca 2019 psychiater popisuje dekompenzáciu psychického stavu vyvolanú konfliktom, vo februári 2019, avšak psychický stav bol skompenzovaný ambulantnou liečbou, psychiatrická hospitalizácia nebola indikovaná. Psychopatológie u účastníka konania popisovaná výrazne labilná emotivita a nekontrolované afekty. Psychiater hodnotí pracovnú kapacitu účastníka konania ako výrazne narušenú s minimalizovaním systematického pracovného zradenia. Účastník konania je pre migrény aj v liečbe neurológa, u ktorého je kontrolovaný, na migrénu lieky neužíva, čo účastník konania nepopiera. Podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne sa nejedná o závažné zdravotné postihnutie, ktoré by opodstatňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe doložených odborných nálezov, doterajšieho priebehu vývinu ťažkosti s postupným zhoršovaním v priebehu rokov, neskôr s abúzusom alkoholu a následnou protialkoholickou a pravidelnou psychiatrickou ambulantnou liečbou, ktorá pokračuje od roku 2011 doposiaľ, zdravotný stav účastníka konania nepodmieňuje priznanie invalidity pred skončením povinnej školskej dochádzky. Vznik invalidity posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil od 01. januára 2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 80 %), kedy bola psychológom potvrdená abnormálne štruktúrovaná osobnosť s poruchami správania. Od

27. júna 2017 je zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania na 60 % (z rozpätia 50 % - 80 %) pre zhoršenie zdravotného stavu.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že skutkový stav bol objektívne zistený nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením s posudkovými lekármi sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené, účastník konania nečaká na žiadne nové závažné odborné vyšetrenia, bude pravidelne kontrolovaný dispenzarizovaný psychiatrom. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne nemá dôvod na zmenu posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne z 11. apríla 2019, ako aj 17. júna 2019 a považoval ho za správny. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil rozhodujúce zdravotné postihnutie - emočne nestabilná osobnosť (F 60.3), zaradenú do podľa kapitoly V. - duševné poruchy a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena B - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01.01.2011 50 % a od 27.06.2017 60 %. Iné zdravotné postihnutia účastníka konania neboli podľa posudkového lekára ústredia závažné a neodôvodnili zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa . Účastníkovi konania bola v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne potvrdená invalidita od 01.01.2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % zvýšenou od 27.06.2017 na 60 %. Nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 15.10.2019 vyššia, zmenili sa skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na výplatu bola suma invalidného dôchodku účastníka konania napadnutým rozhodnutím zvýšená. Nárok na invalidný dôchodok vznikol účastníkovi konania 01. januára 2011. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX z 08.11.2011. Suma invalidného dôchodku bola účastníkovi konania určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 641/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. V odôvodnení rozhodnutia bola zdôvodnená hodnota priemerného osobného mzdového bodu a výpočet sumy invalidného dôchodku účastníka konania spolu so zvýšením.

Žalobné body

11. Žalobca rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2020 napadol podanou žalobou na Krajskom súde v Žiline. V žalobe poukázal na to, že Sociálna poisťovňa od samého začiatku spochybňuje jeho trvalú vrodenú, a preto aj nevyliečiteľnú diagnózu a dopúšťa sa na ňom podvodu. Pre preukázanie a priznanie dôchodku z mladosti je podľa žalobcu dôležité poukázať na to, že jeho spádový psychiater pani MUDr. Loncková mu povedala, že organické mozgové poškodenie, z čoho pramení jeho ťažká porucha osobnosti - emočne nestabilný, impulzívny typ sa nedá zistiť ani pri magnetickej rezonancií, ale je potrebný nejaký psychomotorický vývoj a od detstva sa to veľmi prejavilo ako aj počas celého jeho života negatívne. Narodil sa predčasne s poškodením mozgu, čo je spoľahlivo preukázané v znaleckých posudkoch z trestnoprávnych prípadov súdnymi znalcami z odboru psychiatria, psychológia, oftalmológia. Žiadal zadokumentovať znalecké dôkazy, ako aj dôkazy spolu s lekárskymi správami, ktoré doručuje spolu so žalobou, ako aj zápisnice z hlavných pojednávaní, kde vypovedali súdni znalci. Poukázal na znalecký posudok v konaní , sp. zn. , v ktorom po prvýkrát celkom presne a jednoznačne bola definovaná jeho vrodená trvalá a preto nevyliečiteľná porucha osobnosti. Znalecký posudok vyhotovený 26.04.2010 C.. E.. R. E., B.., potvrdil, že má problém psychiatrického charakteru. Poukázal na lekársku správu napísanú E.. A. z 15.08.2011, v ktorej uviedla, že ide o pacienta s ťažkou poruchou osobnosti v zmysle emočnej explozivity, impulzivity, hostilného afektovaného reagovania už na nepatrné vonkajšie podnety, s opakovaným agresívnym správaním, ktorá vznikla na báze organického mozgového poškodenia odvíjajúceho sa od ľahkej mozgovej disfunkcie u nedonoseného, nezrelého dieťaťa s prekonaným závažnejším novorodeneckým ikterom. Toto organické mozgové poškodenie u pacienta viedlo k významným poruchám správania a emočného reagovania už od detského veku a vyúsťuje do závažných sociálnoprávnych následkov aj

počas dospelosti. Diagnóza ťažká porucha osobnosti - emočne nestabilnej impulzivity F60.30. Ďalej mu bol stanovený neurologický nález migréna, na ktorý sa lieči. Poukázal na ďalší znalecký posudok zo dňa 04.03.2012 vypracovaný E.. C. R. a E.. O. C., ktorý v plnom rozsahu potvrdzuje druhý znalecký posudok z odboru psychiatria, t.j. že sa jedná o vrodenú trvalú ťažkú poruchu osobnosti, piaty znalecký posudok zo dňa 10.04.2012 vypracovaný E.. L. J. a E.. P. M., v ktorom sú tri prepúšťacie správy o hospitalizáciách z detstva a z psychiatrickej liečebni v Kremnici, v ktorom znaleckom posudku je len uvedená jeho diagnóza psychická. Šiesty znalecky posudok bol vyhotovený 18.02.2014 vo veci súdnym znalcom E.. J. P., v ktorom bolo potvrdené, že trpí vrodenou trvalou poruchou osobnosti a aj akou. Siedmy znalecký posudok bol vyhotovený dňa 23.09.2014 znalcami E.. P., E.. C., ktoré sa plne zhodujú a potvrdzujú závery druhého, štvrtého, šiesteho znaleckého posudku z odboru psychiatrie. Ôsmy znalecký posudok bol vyhotovený 29.10.2014 v spojitosti so šiestym a siedmym znaleckým posudkom E.. T. C., v ktorom je podrobne rozobraný jeho psychiatrický, psychologický zdravotný stav. Tieto všetky znalecké posudky žiada, aby boli použité ako dôkazy, a to spolu s lekárskymi správami od E.. A. zo dňa 15.08.2011, 09.03.2015, 05.03.2019, ako aj iné lekárske správy. Žiada vyhotoviť nové znalecké posudky z odboru psychiatria, psychológia, oftalmológia, neurológia, aby sa dokázal vznik jeho invalidity z mladosti, z pred šestnásteho roku života aj s presnou mierou poklesu v percentách z pred šestnásteho roku života a zhodnotil sa tak celkový zdravotný stav z pred šestnásteho roku jeho života, ako aj počas jeho života až do priznania invalidného dôchodku od 01.01.2011 a doposiaľ. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa sama priznala invaliditu od 01.01.2011, a to 50 % a 60 % od 27.06.2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a uviedla rozhodujúce zdravotné postihnutie - emočne nestabilná osobnosť F60.30 zaradenú podľa kapitoly V. duševné choroby a poruchy správania položky 5 poruchy osobnosti a poruchy správania písm. b) ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia podľa , čiže nespochybňuje jeho psychickú diagnózu, ale spochybňuje, že je vrodená, trvalá a teda nevyliečiteľná. Uviedol, že od roku 2008 sa začal liečiť ambulantne, ale liečba bola nastavená až od 03.2011, keď sa vedelo, čím trpí, avšak až od 22.10.2018 je liečba správne nastavená. V ďalšej časti žaloby poukázal na svoj zdravotný stav pred posledným a po poslednom výkone trestu, osobnú a sociálnu situáciu, zdravotný stav, zvýraznil to, že pokiaľ sa ho v rámci šetrenia Sociálna poisťovňa pýtala, či nebol na nejakom ďalšom vyšetrení, od začiatku tvrdí, že je nevyliečiteľný. Sociálna poisťovňa žiadala prepúšťacie správy o hospitalizácií v Kremnici - liečebni, v súvislosti k realizácii rozsudku Krajského súdu v Žiline, aby ich doložil, čo urobil, avšak Sociálna poisťovňa to neakceptovala, drží sa faktu, že detský obvodný lekár napísal do zdravotnej dokumentácie, že dieťa je zdravé, avšak žalobca tvrdí, čo tam mal napísať, keď jeho ťažká porucha osobnosti emočne nestabilnej, impulzívnej, bola po prvýkrát preukázaná v druhom znaleckom posudku vypracovanom 06.01.2010 a potvrdenou psychiatrickou lekárskou správou zo dňa 15.08.2011, vydanou pre účely Sociálnej poisťovne, na základe čoho mu bol priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2011. Čo sa týka migrény, tieto bolesti trvajú od detstva, nikto to neliečil. Žalobca ďalej popísal jednanie Sociálnej poisťovne po rozhodnutí krajského súdu, ukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu s tým, že na otázku, či doniesol prepúšťacie správy z hospitalizácií z detstva, odpovedal v rámci šetrenia, že nie, že je to zadokumentované v znaleckých posudkoch, a to v ôsmich znaleckých posudkoch. Popísal konanie pred posudkovými komisiami. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k migréne užíva podporné lieky, čo sa týka oftalmologickej diagnózy, táto je zadokumentovaná v treťom znaleckom posudku, je tiež asi vrodená a je v zdravotnej dokumentácii. Psychická diagnóza je zadokumentovaná v znaleckých posudkoch jeho zdravotnej dokumentácie a dokumentácie doktorky A.. Trpí novou pľúcnou diagnózou - chronická simplexná imukopurulentná bronchitída, rinitida konjuktivida polynóza, ktorá bola určená dňa 21.03.2017. Trpí ochorením chrbtice, ktoré problémy začali v roku 2014 a v roku 2020 sa zhoršili. Má pupočný pruh a má ísť na operáciu. Žiadal, aby súd definitívne rozhodol v celej veci. Podával trestné oznámenie, vždy sa odvolal, pričom orgány činné v trestnom konaní mu odpísali, že to má riešiť správny súd. Žalobca zvýraznil, aby súd definitívne navždy rozhodol v jeho prospech, invaliditu spred 16. roku života žiada priznať podľa príslušných ustanovení platný v roku 2011, lebo vtedy po prvýkrát žiadal o invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.01.2011. Žalobca netvrdí, že posudkoví lekári nekonali objektívne, avšak poukazuje na ním predložené dôkazy. Uviedol, že žiada súd priznať následne aj invalidný dôchodok z mladosti, ale len od 01.01.2008, teda 3 roky spätne, odkedy mu bol invalidný dôchodok priznaný, čo bolo 01.01.2011. Zároveň upovedomil súd, že podmienka invalidného dôchodku z mladosti nevyžaduje odpracovať ani jeden deň a žalobca odpracoval viac rokov a Sociálna poisťovňa to eviduje. Takže to je určená suma, ktorú už zaplatil dopredu + dodatočne doplatí len jeden deň z maximálneho vymeriavacieho základu, a to v období od 20.02.2007 do 20.03.2007 a získa desaťkrát vyšší dôchodok, než má teraz, samozrejme závisí od toho, aký pokles určí súd. Sociálna poisťovňa by mu mala vyplatiť spätne od roku 2007,

ide o veľmi vysokú sumu. Zvýraznil, že trpí dlhodobo kožným ochorením, odkedy užíva psychické a neurologické lieky. Žiadal o okamžité priznanie invalidného dôchodku z mladosti, spätné doplatenie. K žalobe pripojil žalobca listinné dôkazy.

12. Na to žalobca uskutočnil ďalšie podanie doručené krajskému súdu dňa 13.05.2020 (č.l. 303 - 311 spisu), v podaní zo dňa 05.06.2020 (č.l. 337 - 338 spisu) žalobca uskutočnil doplnenie žaloby, v ktorom poukázal na svoju rodinnú, sociálnu a finančnú situáciu. 13. V podaní datovanom dňa 24.08.2020 (č.l. 360 spisu) žalobca uskutočnil doplnenie žaloby, v ktorom poukázal na porušenie jeho základných práv. Ďalej v podaní zo dňa 28.09.2020 (č.l. 389 - 391 spisu) poukázal na ukrátenie svojich práv, keď mal za to, že by mal mať priznaný dôchodok z mladosti vyplácaný od 16. roku života, teda od 01.09.1992, kedy mu už mal byť vyplácaný invalidný dôchodok, vo veku 16. roku života bol ťažko zdravotne psychicky postihnuté dieťa, za ktoré rozhodovali rodičia, ktorí nevedeli, čím trpí, napriek tomu, že sa predčasne narodil, navštevoval detského psychiatra a boli nutné tri ústavné psychiatrické hospitalizácie. Podľa žalobcu prišiel o dôchodok od 01.09.1992 až do 01.01.2008, čo malo za následok podstatné zhoršenie kvality jeho života, ktoré pretrváva doposiaľ. Poukázal na dlhodobé iné zdravotné problémy, a to problém s chrbticou, problém so zubármi, neurologický záver - migréna a to, že žije v zlej finančnej situácii.

14. V podaní zo dňa 14.10.2020 doručenom krajskému súdu dňa 16.10.2020 žalobca požiadal okrem iného o vypracovanie komplexných psychiatrických, psychologických, neurologických, oftalmologických posudkov, a to znaleckým dokazovaním s preukázaním, odkedy vzhľadom na jeho všetky doterajšie vypracované posudky a lekárske správy vznikla jeho invalidita, že svoj zdravotný stav by bez liečby nezvládal. Až na základe znaleckých posudkov bude môcť byť dostatočne posúdený jeho zdravotný stav, ktorý sa podľa jeho názoru zhoršuje v prípade stavu bez liekov. Opäť zvýraznil, že súdni znalci konštatovali, že jeho porucha osobnosti je vrodená, trvalá.

15. K doručenej žalobe žalobcu, doplneniam žaloby zo dňa 11. mája 2020, 5. júna 2020, 28. septembra 2020 sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 417 - 418 spisu). Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na konanie, ktoré predchádzalo zrušujúcemu rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18. septembra 2018 s tým, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 15. októbra 2019, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 %. V tomto posudku sa posudkový lekár sociálneho poistenia dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa priznania invalidity z mladosti, resp. od 18. roku veku a žalobcu žiadal o predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení, teda predloženie prepúšťacích správ z hospitalizácií na psychiatrii, čo žalobca nedoložil. V odvolacom konaní boli dostatočne posudkovo vyhodnotené posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej bez zmeny posudkového záberu. Pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli zohľadnené všetky žalobcom uvádzané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Stanoviská posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Odvolací orgán nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia vychádzal. Skutočnosti, ktoré žalobca namietal v odvolacom konaní, sú v napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnené. Žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Žalobca v podaní datovanom dňa 28.07.2021 žiadal, aby sa nariadilo pojednávanie v jeho neprítomnosti, ale výslovne za účasti ustanoveného advokáta. Zároveň žiadal, aby mu bolo vzhľadom na jeho veľmi zlý, ťažký psychický zdravotný stav, ktorý opísal v žalobe a doplneniach, vyhovené. Uviedol, že nebude akceptovať žiadne predvolanie na súd, čo prejednal so svojim advokátom. Žiadal, aby bolo rozhodnuté raz a navždy, definitívne.

17. V podaní zo dňa 25.08.2020 doručenom krajskému súdu dňa 27.08.2021 žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa mu nikdy neumožnila do zápisnice sa vyjadriť k jeho ťažkému zdravotnému stavu, nadiktovať všetko podstatné, to, čo je v znaleckých posudkoch. Ďalej požiadal Centrum právnej pomoci o

poskytnutie právnej pomoci, má prideleného advokáta, a to v právnej veci spôsobilosti na právne úkony. Považoval za ujmu, že mu nebol priznaný invalidný dôchodok z mladosti od 16. roku života, vyplácaného od 18. roku, kedy nárok na tento dôchodok mal odo dňa 01.09.1992, keďže od detstva trpí závažnou a nebezpečnou psychicko-neurologickou diagnózou. Podľa žalobcu bol ukrátený o invalidný dôchodok z mladosti, ktorý by bol už vtedy veľmi vysoký a za 30 rokov by sa značne navýšil. Kvôli dlhodobo nízkemu príjmu nemohol vyriešiť svoju finančnú, sociálnu a rodinnú situáciu.

18. K doplneným podaniam, a to k podaniu žalobcu zo dňa 25. augusta 2020 sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 14.3.2022 (č.l. 472 spisu). K spochybňovaniu objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaný poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9/2005, č. a jeho závery, z ktorého dôvodu nesúhlasí s námietkou žalobcu, že žalobcovi v súvislosti s nepriznaním „invalidného dôchodku z mladosti“, resp. od 18. roku veku, vznikla ujma. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne.

19. V podaní datovanom dňa 04.04.2022 žalobca poukázal na odpoveď verejnej ochrankyne práv, ktorá mu bola doručená. Žiadal, aby bolo vo veci konané, aby sa konanie viedlo výslovne v jeho neprítomnosti, v zastúpení ustanoveným advokátom, prípadne procesným opatrovníkom. Uviedol, že nikdy neustupuje, súd má zákon dodržiavať, on nemusí, nakoľko je ťažko psychicky postihnutý, pravdu má len žalobca a nikto iný.

20. Žalobca v podaní zo dňa 11.04.2022 k vyjadreniu žalovaného okrem iného uviedol, že zotrváva na žalobe, svojich podaniach a doplneniach, v ktorých presne popísal všetko dôležité ohľadom jeho invalidného dôchodku z mladosti a jeho spätné doplatenie od 01.01.2008. Poukázal na predložené znalecké posudky, ktoré predkladal aj žalovanému, ktoré preukazujú jeho vrodenú, trvalú nevyliečiteľnú psychickú diagnózu, ktoré posudky sa nedajú spochybniť. Na to žalobca uskutočnil ďalšie písomné podanie zo dňa 02.05.2022.

21. V podaní zo dňa 06.05.2022, Centrom právnej pomoci ustanovený určený zástupca žalobcu (č.l. 546 spisu) poukázal na to, že žalobca od počiatku namieta, že v danom prípade je jeho porucha, ktorá zapríčiňuje, resp. jej dôsledkom je pokles miery schopnosti pracovať, je trvalá a vrodená. Samotné podania žalobcu, ktorými dopĺňal svoju argumentáciu, nepredstavujú zmenu žaloby ani zmenu dôvodov žaloby. Ide o konzistentné tvrdenia žalobcu, pretože žalobca podal žalobu riadne a včas, nie je dôvod na postup podľa . Po vecnej stránke mal za to, že sú naplnené podmienky na priznanie tzv. invalidného dôchodku z mladosti a žalobca predloženými znaleckými posudkami preukazuje, že k vzniku invalidity došlo už pred dovŕšením 18 roku veku jeho života, čo odôvodňuje zmenu dátumu vzniku invalidity, ktorá skutočnosť má vplyv na určenie personálneho bodu. Ak žalovaný poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9/2005 sp. zn. tak opomína, že posudkový lekár pri vypracovaní posudku je povinný vychádzať nielen z lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby, ale aj z komplexných vyšetrení a ich záverov. Pri výkone posudkovej činnosti mal zohľadniť aj závery predložených znaleckých posudkov, ktoré stanovili, že jeho disfunkčná porucha vznikla na báze ľahkej mozgovej disfunkcie odvíjajúcej sa od predčasného pôrodu nedonoseného, nezrelého dieťaťa so závažnou novorodeneckou žltačkou, resp. že jeho porucha osobnosti je vrodená a trvalá. O uvedenom svedčia aj záznamy zo zdravotnej dokumentácie, kde v roku 1989 bol žalobca (v tom čase mal 14 rokov) opakovane (3x) hospitalizovaný pre enurézu a poruchy správania na detskom oddelení Psychiatrickej nemocnice v Kremnici. Pri zohľadnení skutočností, ktoré vyšli najavo až v čase po vydaní rozhodnutia žalovanej o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 18.11.2011, nakoľko posudky boli vypracované v čase po jeho vydaní (rok 2012 až 2014), je zrejmé, že má dôjsť nielen k prehodnoteniu stupňa invalidity ale aj dňa, kedy k invalidite došlo. Nevysporiadanie sa posudkových lekárov s uvedenými skutočnosťami zásadne ovplyvňuje rozhodnutie žalovanej, nakoľko sa nevysporiadala so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo, čím uvedený posudok nespĺňa náležitosti vyžadované právnymi predpismi, nakoľko je neúplný, nezaoberá sa všetkými skutočnosťami, ktoré boli k dispozícii, a preto je takýto posudok vnútorne rozporný. Navrhol rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 16.05.2022 bolo podanie žalobcu (určeného zástupcu) zo dňa 06.05.2022 zaslané žalovanému na vedomie.

23. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 19.5.2022 boli podania žalobcu zo dňa 11.04.2022 a 02.05.2022 zaslané žalovanému na vedomie.

24. Žalobca v podaní datovanom dňa 05.06.2022 doručenom krajskému súdu dňa 7.06.2022 (č.l. 621 spisu) uskutočnil doplnenie žalobného návrhu a následných podaní, ku ktorému priložil záznam z Psychiatrického vyšetrenia zo dňa 30.05.2022.

25. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne príslušný podľa - (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa ustanovenia v konaní podľa ustanovenia a nasledujúce ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ustanovenia a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa , zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie za aplikácie ust. , .

26. Správny súd v súvislosti s nariadením pojednávania vo veci primárne poukazuje na žiadosť žalobcu, ktorou výslovne žiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom z dôvodu svojho zdravotného stavu nežiadal o osobnú prítomnosť na pojednávaní, ale trval na prítomnosti jeho právneho zástupcu. Správny súd preto na nariadené pojednávanie predvolal žalobcu prostredníctvom Centrom právnej pomoci určeného zástupcu a žalobcu, ktorému oznámil predvolanie jeho právneho zástupcu a žalovaného. Nariadeného termínu pojednávania na deň 08.06.2022 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný (poverený zamestnanec. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Správny súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v súlade s , a to aj za rešpektovania ním výslovne prejavenej vôle. V súvislosti s nariadením a vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalobcu, za účasti jeho právneho zástupcu, správny súd k podaniu žalobcu, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 07.06.2022 (deň pred nariadeným termínom pojednávania) a účastníkom konania krátkou cestou na nariadenom pojednávaní, obsahom ktorého bola aj opakovaná žiadosť žalobcu o ustanovenie procesného opatrovníka (v poradí štvrtá) s odkazom na konanie vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. o návrhu p. S. (žalobca) na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) uvádza, že tesne pred vykonaním nariadeného pojednávania zisťoval stav predmetného súdneho konania. Dopytom zistil, že vec vedená na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. doposiaľ nebola právoplatne skončená, vo veci nebolo nariadené pojednávanie (viď Úradný záznam zo dňa 8.6.2022). Vzhľadom k tomu, že oproti rozhodnutiu správneho súdu uznesením č.k. -522 zo dňa 14.4.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2022, a ktorým bol správny súd viazaný, nedošlo k zmene stavu týkajúceho sa straty procesnej subjektivity (pomerov) na strane žalobcu, obmedzeniu jeho spôsobilosti samostatne konať pred súdom, vo väzbe na to, že v tomto smere išlo už o štvrté podanie žalobcu, správny súd za primeranej aplikácie ust. na uvedené podanie neprihliadal, a to aj za stavu Centrom právnej pomoci priznaného nároku žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci, preukázané udelené plnomocenstvo žalobcom JUDr. Marianovi Ďuranovi, PhD., správnemu súdu, čím boli zachované procesné práva žalobcu.

27. Krajský súd ďalej uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 27.02.2020. Žaloba žalobcu zo dňa 28.04.2020 bola odovzdaná pošte na prepravu dňa 29.04.2020 a vzhľadom k tomu, že žalobca požiadal Centrum právnej pomoci o určenie advokáta, bolo potrebné konštatovať, že žaloba bola podaná v lehote podľa v spojení s .

28. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a stanovisku uvedenom v písomnom vyjadrení zo dňa 6.05.2022. Podstatným podľa právneho zástupcu je posúdenie dátumu vzniku invalidity žalobcu. Žalobca k uvedenému dokladal znalecké posudky, podľa ktorých je jeho porucha vrodená a trvalá, a preto by sa mal aplikovať , pretože invalidita vznikla pred dovŕšením 18. roku života. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože sa nevysporiadal so znaleckými posudkami. Navrhol žalobe vyhovieť, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

29. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na svojich písomných podaniach. Žiadal žalobu zamietnuť.

30. Na nariadenom pojednávaní správny súd podľa vykonal dokazovanie postupom podľa dôkazmi predloženými žalobcom k podanej žalobe, a to Znaleckým posudkom č. 25/2006, 23/2006 vypracovanom E.. E. C. č. 25/2006, 23/2006, Znaleckým posudkom č. 6/2010 vypracovaným Centrom duševného zdravia, s.r.o., Odborným vyjadrením C.. C.. R. E., B.., Znaleckým posudkom E.. C. R. a E.. O. C. vo veci sp.zn. , znaleckým posudkom vo veci sp.zn. vypracovaným E.. L. J. a E.. P. M., Znaleckým posudkom č. 18/2014 E.. J. P., znaleckým posudkom vo veci sp.zn. vypracovaným znalcom E.. J. P. a E.. O. C., Znaleckým posudkom č. 32/2014 vypracovaným vo veci sp.zn. znalkyňou E.. T. C., a lekárskymi správami. Zo strany účastníkov konania neboli vznesené námietky voči vykonaným dôkazom, spôsobu dokazovania a ani vyjadrené ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

31. Správny súd uvádza, že žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi.

32. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

34. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

35. Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a v .

37. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

38. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

39. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len ,,“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

40. Podľa , fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

41. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

42. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.

43. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesných schopností, duševnej činnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

44. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

45. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4.

46. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

47. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopností vykonávať zárobkovú činnosť.

48. Podľa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

49. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ustanovenia -

50. Podľa poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

51. Podľa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

52. Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

53. Podľa posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

54. Podľa č. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

55. Podľa č. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

56. Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

57. Podľa dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

58. Podľa účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

59. Podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné posúdenie veci v súvislosti s určeným dátumom vzniku invalidity, ktorý žalovaný určil v rozpore s jeho vôľou nezaoberajúc sa žalobcom predloženými dôkazmi - znaleckými posudkami. Žalobca mal za to, že trpí vrodenou a nevyliečiteľnou diagnózou, je preňho zásadné, aby bol uznaný ako invalid z mladosti, čo preukazuje znaleckými posudkami pripojenými k žalobe. Žiadal, aby tieto znalecké posudky boli použité ako dôkazy s poukazom na ich komplexnosť, keďže na nové posudky nemá peniaze. Predložil aj lekárske správy od E.. A., jeho spádovej psychiatricky, ako aj ďalšie lekárske správy. Domáhal sa, aby súd dal vyhotoviť znalecké posudky z odboru psychiatrie, psychológie, oftalmológie a neurológie, a to tak, aby sa dokázal vznik invalidity z mladosti pred 16. roku veku aj s presnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách pred 16. roku veku, a aby sa zhodnotil celkový zdravotný stav pred 16. roku veku, ako aj počas jeho života až do priznania invalidného dôchodku od 1. januára 2011.

60. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie

na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplne, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. októbra 2015).

61. Správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Posudzoval predovšetkým úplnosť, presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na lekárske správy predložené žalobcom, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery predložené žalobcom a žalobné námietky.

62. Uvádza správny súd, že odborný posudok o invalidite poistenca je zásadným podkladom pre rozhodnutie o žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku, pretože sa ním na základe objektívnych odbornými nálezmi preukázaného zdravotného stavu poistenca vyhodnocujú vplyvy jeho zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť. Uvedené vyžaduje okrem medicínskych poznatkov aj odbornosť v posudkovom lekárstve, preto je lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia ustanovením zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky, resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Súčasťou posudkového zhodnotenia miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je určenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktoré sa najväčšou mierou podieľa na znížení jeho pracovnej schopnosti, jeho posudkové zaradenie pod zodpovedajúcu položku v rámci prílohy č. 4 k a určenie konkrétnej miery poklesu pracovnej schopnosti poistenca na základe preukázaného poškodenia funkčného stavu toho - ktorého orgánového systému v rámci možného zákonného rozpätia.

63. Určenie dátumu vzniku invalidity patrí taktiež pod posúdenie medicínskej otázky vyžadujúcej si odborne znalosti, posudkoví lekári vychádzajú pri jeho stanovení z odborných vyšetrení. Určenie dátumu vzniku invalidity má významný dopad pre rozhodnutie o výške invalidného dôchodku, nakoľko má súvis so správnym zistením obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty. O priznaní invalidného dôchodku rozhoduje po splnení všetkých zákonných predpokladov Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca, ktorá obsahuje aj dátum, od ktorého sa poistenec priznania invalidného dôchodku dožaduje. Hoci tento dátum nie je pre Sociálnu poisťovňu záväzný z hľadiska časového určenia nároku na invalidný dôchodok, ktorý súvisí predovšetkým so vznikom invalidity poistenca, a teda je závislý od skutočností týkajúcich sa zdravotného stavu, ak Sociálna poisťovňa žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku žiadaného od konkrétneho dňa nevyhovie a invalidný dôchodok mu prizná od neskoršieho dátumu, než poistenec žiadal, musia dôvody takéhoto postupu z rozhodnutia vyplývať. Táto povinnosť Sociálnej poisťovni konajúcej v prvom alebo v druhom stupni administratívneho konania vyplýva z ust. , pretože musí v rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala, keďže vo vzťahu k invalidite poistenca, a to určeniu jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, konkrétnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti i dátumu vzniku invalidity ide o odborné otázky, ktorých zodpovedanie vyžaduje znalosti z medicíny a posudkového lekárstva. Dané odpovede, t.j. odborná medicínska argumentácia založená na zistených skutočnostiach, týkajúcich sa zdravotného stavu poistenca, a na medicínskych a posudkových poznatkoch, musia byť súčasťou lekárskych správ posudkových lekárov a ich odborných posudkov o invalidite, na základe ktorých Sociálna poisťovňa rozhodne o žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku. Ak sa v prvostupňovom či druhostupňovom administratívnom konaní uspokojí s neúplným, nesprávnym, nepresvedčivým, nedôvodným či inými vadami zaťaženým posudkom posudkového lekára, vystavuje sa riziku, že vydané rozhodnutie bude zaťažené vadou, ktoré môže byť dôvodom jeho zrušenia na základe dôvodne podanej žaloby.

64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 12.10.2011 spísanou v Sociálnej poisťovni žiadal priznať o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku od 01.01.2011. O tejto žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. novembra 2011 tak, že žalobcovi bol podľa a od 1. januára 2011 priznaný invalidný dôchodok v sume 84,80 Eur mesačne. Žalobca bol uznaný za

invalidného z dôvodu, že má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jeho nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia s výsledkom posúdenia uvedenom v lekárskej správe z 12. októbra 2011, a to od 1. januára 2011. Uvedené rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním žalobcu a nadobudlo právoplatnosť.

65. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27. júna 2017 o prehodnotenie invalidného dôchodku bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. augusta 2017 tejto žiadosti vyhovené a od 27. júna 2017 bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok na 128,40 Eur mesačne, keď došlo k zvýšeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 50 %, a to podľa pripojenej lekárskej správy na 60 %. Vznik invalidity bol posudkovým lekárom ustálený na deň 1. januára 2011 s tým, že k zvýšeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť došlo odo dňa 27. júna 2017.

66. Na odvolanie žalobcu, v ktorom nesúhlasil s určeným dátumom vzniku invalidity v dôsledku nezohľadnenia záverov lekárskych správ, podľa ktorých trpí organickým poškodením mozgu od detstva, bolo rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.2.2018 rozhodnuté tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

67. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.2.2018, Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 18. septembra 2018 rozhodol tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.2.2018 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. augusta 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

68. Z obsahu spisového materiálu - podania žalobcu datovaného dňa 31.10.2018, nachádzajúce sa v administratívnom spise, vyplývalo, že žalobca žiada o priznanie invalidného dôchodku z mladosti, a preto nesúhlasí s určeným dátumom vzniku invalidity. Žalobca nenamietal určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale to, že žiadal priznať tzv. invalidný dôchodok z mladosti, spätne.

69. V predmetnej veci ide o v poradí druhé rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku žalobcu. Správny súd v zrušujúcom rozsudku sp.zn. zo dňa 18. septembra 2018 zaviazal žalovaného, aby vyzval žalobcu na odstránenie neurčitosti jeho námietky a ozrejmenie, či žiada priznať invalidný dôchodok spätne od 18., resp. 16 roku alebo namieta spôsob výpočtu rokov obdobia dôchodkové poistenia.

70. Po zrušení veci správnym súdom bolo o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne rozhodnuté prvostupňovým správnym orgánom - rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 9. mája 2019 tak, že zvýšila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 27. júna 2017 na 128,40 eur mesačne. V inštančnom postupe je uvedené rozhodnutie predmetom súdneho prieskumu tohto konania.

71. V rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. septembra 2018, sp.zn. , bol opakovane posúdený zdravotný stav žalobcu a podkladom pre uvedené prvostupňové rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite zo dňa 11. apríla 2019 vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina E.. E. J., podľa ktorého rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je choroba: kód MKCH-10 emočne nestabilná osobnosť F60.3, kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania písm. b) so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, 50 - 80 % od 27.06.2017 miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, pričom posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity 01.01.2011, miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, dátum zmeny MPSVZČ od 27.06.2017, miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, invalidita vznikla z dôvodu choroby kód dg skupina chorôb F60.3 kapitola V oddiel, položka 5 písm. b), kontrolná lekárska prehliadka určená 01/22. Posúdenie bolo vykonané v prítomnosti žalobcu, čo bolo potvrdené podpisom účastníka konania v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 11. apríla 2019. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorý je súčasťou lekárskej správy z 11. apríla 2019, vyplýva, že žalobcovi bolo dané poučenie o právnom rámci posudzovania zdravotného

stavu, bol stručne rekapitulovaný priebeh doterajšej posudkovej činnosti a dôvody, pre ktoré sa opätovne posudzuje žalobcov zdravotný stav (realizácia rozsudku Krajského súdu v Žiline a dátum vzniku invalidity požadovaný žalobcom od 16. roku veku). Za dôležitý aspekt v predmetnej veci správny súd považuje okolnosť, že v zápisnici je zachytená skutočnosť, že účastník konania zaslal Sociálnej poisťovni znalecké posudky k doplneniu svojej žiadosti. Zápisnica ďalej obsahuje údaj, že posudkový lekár informoval účastníka o povinnosti podľa predložiť dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení. Ďalej, že subjektívne ťažkosti posudkový lekár neuvádza, nakoľko účastník konania na začiatku konania buchol dverami a svojvoľne odišiel. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že nie je z predmetnej zápisnice úplne zrejmé, kedy sa tak stalo, či po poučení danom žalobcovi, resp. po výzve na predloženie na dôkazné prostriedky.

72. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina E.. E. J. dňa 17. júna 2019, ktorý nevyhovel odvolaniu účastníka konania a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi Sociálneho poistenia, ústredie. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, E.. O. R. v odbornom posudku o invalidite účastníka konania z 15. októbra 2019 uviedol, že účastník konania žiada priznať invaliditu z mladosti od 16., resp. 18. roku veku, k čomu posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, požadoval prepúšťacie správy z psychiatrických hospitalizácií, ktoré však účastník konania nedoložil. Podľa dostupných lekárskych nálezov je u účastníka konania zmienka o prvej hospitalizácií na psychiatrickom oddelení v Kremnici v roku 1989, ale bližšie uvedené prepúšťacie správy nie sú k dispozícií. V posudkovom spise sú z uvedeného obdobia dokladované vyšetrenia praktickým lekárom pre deti (preventívne prehliadky). Posledná preventívna prehliadka je dokumentovaná z 20. februára 1990 (t. j. keď mal účastník konania 14 rokov), v ktorej praktický lekár potvrdzuje, že sa nejedná o dieťa so zníženou pracovnou schopnosťou, psychický stav účastníka konania hodnotí ako detskú anxióznu neurózu. V roku 2009 účastník konania absolvoval protialkoholickú liečbu pre problémy s alkoholom, aktuálne abstinuje. V ďalšom období bol podľa zdravotných záznamov evidovaný v Centre pre liečbu drogových závislosti, absolvoval ambulantnú, súdom nariadenú protialkoholickú liečbu, ako aj ústavné protialkoholické liečenie. Od roku 2011 je účastník konania v pravidelnej psychiatrickej liečbe, má nariadenú ambulantnú súdnu psychiatrickú liečbu, mal doporučené podávanie depotného neuroleptika, ktoré odmietal, aktuálne užíva antiepileptikum v kombinácií s antipsychotikom. Pri dekompenzácií stavu je podávaný benzodiazepín injekčne. Podľa psychologického vyšetrenia v roku 2011 psychológ hodnotí účastníka konania ako abnormne štruktúrovanú osobnosť s rysmi emočnej nestability, bez známok hlbšej depresívnej rozlady. Podľa psychiatrického vyšetrenia z augusta 2011 sa jedná o pacienta s ťažkou poruchou osobnosti, ktorá vznikla na báze organického mozgového poškodenia odvíjajúceho sa od ľahkej mozgovej dysfunkcie u nedonoseného, nezrelého dieťaťa so závažnou novorodeneckou žltačkou. Ďalej bolo uvedené, že organické mozgové poškodenie u účastníka konania viedlo k významným poruchám správania a emočného reagovania už od detského veku (kedy bol aj opakovane psychiatricky hospitalizovaný) a vyúsťuje do závažných sociálne právnych následkov aj počas dospelosti. Klinicky ide u účastníka konania o ťažkú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, bez prítomnosti psychotickej symptomatológie. Je impulzívny, afektívne reaguje už aj na nepatrné vonkajšie podnety, je výrazne emočne labilný. V psychiatrickom vyšetrení z 5. marca 2019 psychiater popisuje dekompenzáciu psychického stavu vyvolanú konfliktom, vo februári 2019, avšak psychický stav bol skompenzovaný ambulantnou liečbou, psychiatrická hospitalizácia nebola indikovaná. V psychopatológii u účastníka konania popisovaná výrazne labilná emotivita a nekontrolované afekty. Psychiater hodnotí pracovnú kapacitu účastníka konania ako výrazne narušenú s minimalizovaním systematického pracovného zaradenia. Účastník konania je pre migrény aj v liečbe neurológa, u ktorého je kontrolovaný, na migrénu lieky neužíva, čo účastník konania nepopiera. Podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie sa nejedná o závažné zdravotné postihnutie, ktoré by opodstatňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe doložených odborných nálezov, doterajšieho priebehu vývinu ťažkosti s postupným zhoršovaním v priebehu rokov, neskôr s abúzom alkoholu a následnou protialkoholickou a pravidelnou psychiatrickou ambulantnou liečbou, ktorá pokračuje od roku 2011 doposiaľ, zdravotný stav účastníka konania nepodmieňuje priznanie invalidity pred skončením povinnej školskej dochádzky. Vznik invalidity posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil od 1. januára 2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 80 %), kedy bola psychológom potvrdená abnormálne štruktúrovaná osobnosť s poruchami správania. Od 27. júna 2017 je zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania na 60 % (z rozpätia 50 % - 80 %) pre zhoršenie zdravotného stavu. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil

rozhodujúce zdravotné postihnutie - emočne nestabilná osobnosť (F 60.3), zaradenú do podľa kapitoly V. - duševné poruchy a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01.01.2011 50 % a od 27.06.2017 60 %. Iné zdravotné postihnutia účastníka konania neboli podľa posudkového lekára ústredia závažné a neodôvodnili zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa

73. Žalobca však k žalobe doložil znalecké posudky, ktoré ním boli predložené i v administratívnom konaní, na ktoré odkazovali aj odborné vyjadrenia, ktoré dôkazy boli správnym súdom vykonané na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V znaleckom posudku vypracovanom E.. E. C.. 25/2006, 23/2006 (č.l. 88-93 správneho spisu), podľa výpisu zo zdravotnej karty praktického lekára boli zistené údaje, prepúšťacia správa z Dojčenského ústavu v Martine - nedonosenecké oddelenie od 17.11.1975 - 11.12.1975 so záverom Praematuritas, 34. týždeň, Funiculus umb., circumflextus per colli, icterus neonatorum, hyperbilirubinémia liečená konzervatívne, dieťa z prvej gravidity, spontánny pôrod, v ústave v 34. týždni tehotenstva, mnohokrát obtočený pupočník okolo krku dieťaťa, kriesené po narodení nebolo. Stav dieťaťa pri prepustení bol dobrý, dieťa klinicky zdravé. V časti III. Záver bolo uvedené, že účastník konania netrpí v súčasnosti ani v minulosti duševnou chorobou, ide o akcentovanú osobnosť s črtami emočnej nestability, intelektové schopnosti v pásme normy. V čase spáchania trestného činu rozpoznávacia schopnosť bola zachovaná a ovládacia schopnosť v čase spáchania trestného činu bola čiastočne znížená vplyvom alkoholu. V časti psychopatologický rozbor bolo uvedené: psychiatrickým vyšetrením sme nezistili duševné ochorenie ani organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Osobnosť je akcentovaná s črtami emočnej nestability, zvýšenej afektívnej dráždivosti, vyhýbavé črty. Intelektové schopnosti v pásme normy. Syndróm závislosti od alkoholu. Ďalej bol doložený znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a toxikománia, gerontopsychiatria č. 6/2010 vypracovaný Centrom duševného zdravia, s.r.o. (č.l. 97-108 spisu), z ktorého tretej časti - Záver vyplývalo to, že žalobca bol vyšetrený pre potreby súdnej psychiatrickej expertízy, duševný stav 34-ročného muža, u ktorého „Sme nenašli žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jeho inteligencia je v pásme populačného priemeru. Jedná sa u neho u lezionálnu poruchu osobnosti už v zmysle psychopatie, odvíjajúcu sa v rámci psychopatického lezionálneho vývoja od detstva na báze prematurného nezrelého pôrodu“, pričom v závere na otázku 1 bolo konštatované, že jednalo sa u neho a aj v súčasnosti sa jedná o organické mozgové poškodenie (pôrodná nezrelosť, silná novorodenecká žltačka, hyperbilirubinémia - ľahká mozgová disfunkcia vyúsťujúca do porúch správania, abúzus alkoholu s ďalším odbrzďovaním reaktívneho konania. Ďalej bolo konštatované, že poruchy správania vyplývajú z osobnostnej štruktúry (žalobcu). Podľa záverov Odborného vyjadrenia C.. C.. R. E., B.. (č.l. 113-119 spisu) vyplýva, že subjektívne údaje pána T. S. poukazujú na problémy psychiatrického charakteru. V znaleckom posudku E.. C. R. a E.. O. C. - znalkýň z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vo veci sp.zn. (č.l. 121 - 131 spisu) bol vyjadrený záver, že p. T. S. netrpí v súčasnosti a netrpel ani počas spáchania trestných činov alebo niekedy v minulosti duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle choromyseľnosti. V tomto posudku bola popísaná zdravotná dokumentácia žalobcu, jednotlivé záznamy, bolo konštatované, že sa narodil predčasne, bol prechodne liečený v pedopsychiatrickej ambulancii, bol trikrát hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici na psychiatrickom oddelení, a to v roku 1989 pre detskú anxióznu neurózu a Enuresis nocturna a v roku 1990 pre poruchy správania. U p. S. ide o poruchu osobnosti s rysmi emočnej nestability s explozivitou, zníženým prahom efektívnej dráždivosti, už na nepatrné podnety s hostilným až agresívnym správaním, ktorá vznikla na báze ľahkej mozgovej dysfunkcie odvíjajúcej sa od predčasného pôrodu v siedmom mesiaci u nedonoseného nezrelého dieťaťa so závažnou novorodeneckou žltačkou, ktoré poškodenie viedlo k poruchám správania emočného reagovania, čo pokračuje v dospelosti. Abúzus alkoholu vedie k odbrzďovaniu skratových, impulzívnych, agresívnych prejavov v správaní. Ďalej bol žalobcom predložený znalecký posudok vo veci sp. zn. (č.l. 138-144 spisu) vypracovaný E.. L. J. a E.. P. M., ktorý v časti III. Záver zodpovedal, že u p. T. S. (žalobca) sme zistili emočne nestabilnú poruchu osobnosti, impulzívny typ, ktorá z forenzného hľadiska nie je podstatná, nezistili žiadnu duševnú poruchu v inkriminovanom čase, ktorá mohla ovplyvniť jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti s tým, že bolo konštatované, že sa lieči. V znaleckom posudku E.. J. P. č. 18/2014 (č.l. 145-164 spisu) bol obsiahnutý aj výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a z jeho časti III. Záver vyplývalo, že žalobca trpí impulzívnym typom emočne nestabilnej poruchy osobnosti, nejedná sa o závažnú duševnú poruchu v pravom slova zmysle (psychotická porucha, demencia, duševná zaostalosť), trpí aj syndrómom závislosti od alkoholu, aktuálne abstinuje.

Jedná sa o vrodenú celoživotnú trvalú štruktúru a prejavy správania jeho osobnosti. Avšak neboli zistené dôvody pre skúmanie stavu dvoma znalcami z odboru psychiatria. Z ďalšieho znaleckého posudku vo veci sp.zn. vypracovaného znalcom E.. J. P. a E.. O. C. (č.l. 165-218 spisu) v časti III. záverečná časť bol vyjadrený záver, že u obžalovaného sa jedná o vrodenú celoživotnú trvalú štruktúru a prejavy správania osobnosti. Táto porucha vznikla na báze ľahkej mozgovej disfunkcie odvíjajúcej sa od predčasného pôrodu v siedmom mesiaci u nedonoseného nezrelého dieťaťa so závažnou novorodeneckou žltačkou, avšak v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti, mohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a konanie mohol ovládať v zmenšenej miere, avšak forenzne nevýznamnej. Podľa znaleckého posudku č. 32/2014 vypracovaného vo veci sp.zn. znalkyňou E.. T. C., znalcom z odboru psychológia (č.l. 225 spisu) bolo konštatované, že ide o impulzívny typ emočne nestabilnej poruchy osobnosti, syndróm závislosti od alkoholu, aktuálne v abstinencii, že v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou a mohol rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť tohto konania. Rovnako bolo konštatované, že porucha vznikla na báze ľahkej mozgovej disfunkcie odvíjajúcej sa od predčasného pôrodu v siedmom mesiaci u nedonoseného nezrelého dieťaťa so závažnou novorodeneckou žltačkou. V tomto posudku ďalej bolo konštatované v časti III. Záver, že kvalitatívna úroveň jednotlivých intelektových funkcií je rovnomerne rozvinutá, nie sú prítomné žiadne výkyvy, nepotvrdili sa žiadne poruchy, nie je prítomná žiadna organická patológia CNS. Aj napriek v minulosti diagnostikovanej ľahkej mozgovej disfunkcii odvíjajúcej sa od predčasného pôrodu v siedmom mesiaci u nedonoseného nezrelého dieťaťa so závažnou novorodeneckou žltačkou a v minulosti nadmerným požívaním alkoholických nápojov s plne rozvinutým syndrómom závislosti od alkoholu sa známky organickej patológie CNS nepotvrdili. Jednak jeho ďalší psychomotorický vývoj nebol oneskorený, v dospelosti bol vyšetrovaný neurológom a bolo realizované EEG vyšetrenie so závermi bez zistenia patologického nálezu a od januára 2009 plne abstinuje. Vedomie výkladu je prítomné, index reality v norme, poukazujú na neporušený kontakt myslenia s realitou, je uchovaný, intelektová úroveň v populačnej norme, organické poruchy CNS sa nepotvrdili, dokáže pochopiť a vnímať skutočnú realitu.

74. Správny súd konštatuje, že napriek tomu, že odborné posudky posudzujúcich lekárov na tieto v administratívnom konaní žalobcom doložené znalecké posudky poukazovali, s ich obsahom - tam uvedenými a popísanými nálezmi, vlastným vyšetreniami znalcov a prijatými závermi sa nevyporiadali. Súčasne v odborných posudkoch a ani v rozhodnutiach žalovaného a orgánu nižšieho stupňa v zmysle pokynu správneho súdu v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 18. septembra 2018 nebola dostatočne zodpovedaná otázka týkajúca sa žiadosti žalobcu priznať invalidný dôchodok spätne od osemnásteho, resp. šestnásteho roku a námietke spôsob výpočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, takým spôsobom, aby vysvetleniu porozumel aj žalobca.

75. Správny súd dospel k záveru, že ani v ďalšom konaní Sociálnej poisťovne, po predchádzajúcom zrušení jej prvších rozhodnutí, nedošlo k úplnému zdravotnému posúdeniu žiadateľa o invalidný dôchodok z mladosti. Žalobca konštante tvrdí, že je invalidom z mladosti, pričom je potrebné uviesť, že dátum invalidity mení, raz uvádza, že je invalidný od 18. roku veku, raz od 16. roku veku, v aktuálnom konaní z obsahu správnej žaloby a jej doplnení - v podaní datovanom dňa 24.08.2020 (č.l. 360 spisu) možno uzavrieť, že žalobca sa jednoznačne domáha priznania dôchodku z mladosti - od 16. roku života, teda od 01.09.1992.

76. Posudkoví lekári na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 15. októbra 2019 považovali za rozhodujúce postihnutie žalobcu ťažkú poruchu osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, diagnóza F60.3, zaradená do kap. V., pol 5, písm. b) prílohy č. 4 k , diagnostickú doriešenú až 03/2011 (psychologické vyšetrenie E.. R.), kedy bola psychológom potvrdená abnormne štruktúrovaná osobnosť s poruchami správania, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, od 27.06.2017 pre zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu 60 %.

77. Posudkový lekár v posudku zo dňa 15. októbra 2019 uviedol, že zdravotný stav žalobcu nepodmieňuje priznanie invalidity pred skončením povinnej školskej dochádzky odvolávajúc sa na doložene odborné nálezy, doterajší priebeh vývinu ťažkosti s postupným zhoršovaním v priebehu rokov, neskôr s abúzom alkoholu s následnou protialkoholickou a pravidelnou psychiatrickou ambulantnou liečbou, ktorá pokračuje od roku 2011 doteraz. Z obsahu posudku ďalej vyplýva, že podľa lekárskej správy z 11. apríla 2019 žalobca zaslal Sociálnej poisťovni znalecké posudky k doplneniu svojej žiadosti.

Preto bol opätovne posúdený zdravotný stav účastníka konania dňa 11. apríla 2019. Správny súd zistil, že napriek tomuto konštatovaniu a zachyteniu ich doloženia (strana 2 posudku z 11. apríla 2019 - „Účastník konania zaslal SP znalecké posudky k doplneniu svojej žiadosti“) sa posúdenie znaleckých posudkov nepremietlo ani do posudku zo dňa 11. apríla 2019 a ani z 15. októbra 2019, napriek tomu, že žalobca niekoľkokrát na tieto posudky poukazoval a ich nevyhodnotenie prvostupňovým správnym orgánom predstavovalo ťažiskový odvolací dôvod žalobcu. Je však potrebné zdôrazniť, že s týmito dôkazmi sa nevysporiadal ani správny orgán v napadnutom ani prvostupňovom rozhodnutí, a ani nedal žalobcovi zrozumiteľnú odpoveď, prečo sa uvedenými posudkami nezaoberal. Správny súd musí priznať úspech žalobnej námietke žalobcu o nevysporiadaní sa týmito znaleckými posudkami, ktorú právny zástupca žalobcu sformuloval právne vo vyjadrení zo dňa 06.05.2022 tak, že v zmysle posudkový lekár je povinný vychádzať nielen z lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, ale aj z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Posudky posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, síce obsahovali odborné posudkové vyhodnotenie zdravotných ťažkostí žalobcu na základe rozsiahlej zdravotnej dokumentácie, avšak obmedzili sa na konštatovanie vzniku invalidity od 01.01.2011, a to aj napriek tomu, že s poukazom na organické poškodenie mozgu sa žalobca domáhal už priznania invalidného dôchodku z mladosti. Posudkoví lekári zdôrazňujú dôkazné bremeno žalobcu, viď poučenie posudku zo dňa 15. októbra 2019 ako aj z 11. apríla 2019, keď žalobcu poučujú o splnení dôkaznej povinnosti podľa (strana 2 posudku z 15. októbra 2019), ale na druhej strane žalobcom predložené znalecké posudky úplne opomínajú, resp. sa k nim nijako nevyjadrujú, t.j. nezaujali k nim žiadne odborné stanovisko a ani stanovisko hodnotiace. Bolo povinnosťou orgánov verejnej správy poskytnúť žalobcovi dostatočne zrozumiteľnú, odbornú, vecnú argumentáciu proti jeho tvrdeniam o tom, že vrodenú poruchu osobnosti na podklade organického poškodenia mozgu mal už od detstva. Absenciu uvedeného nemožno považovať za dostatočné, pre preskúmanie správnosti záverov o dátume vzniku invalidity žalobcu, ktorý bol v konaní namietaný. Žalovaný tak nepostupoval v zmysle ust. § 196 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/0003 Z.z., podľa ktorého dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb a ani nevyjadril záver, z ktorého by bolo možné vyvodiť nevykonanie žalobcom doložených dôkazov, ak z ust. § 196 ods. 6 prvá a druhá veta zákona č. 461/0003 Z.z. vyplýva, že účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

78. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané nepreskúmateľným je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, teda jeho nejasnosť alebo protirečivosť alebo pre nedostatok jeho odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, či pri právnom posudzovaní veci.

79. Napadnuté rozhodnutie v nadväznosti na absenciu zodpovedania hlavnej odvolacej námietky žalobcu v odôvodnení spôsobuje objektívnu nezrozumiteľnosť rozhodnutia a takéto rozhodnutie nespĺňa elementárne požiadavky kladené na obsahové náležitosti individuálnych správnych aktov. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie boli nezákonné, pretože v rozpore s ust. v potrebnom rozsahu neobsahovali skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a neobsahovali ani dostatočné odborné vecné úvahy, ktorými boli žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vedení pri hodnotení dôkazov, týkajúcich sa zdravotného stavu žalobcu, a to z hľadiska určenia dátumu vzniku invalidity.

80. K dôvodnosti námietky žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol pre účely o podanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zistený správne a úplne, neboli zohľadnené závery znalcov o organickom poškodení mozgu, nemohol správny súd bez poznania odbornej vecnej argumentácie, ktorá mala byť

obsiahnutá v posudkoch posudkových lekároch, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, týkajúceho sa dátumu vzniku invalidity žalobcu, preskúmať a zaujať relevantné stanovisko.

81. Správny súd ďalej zistil, že počas posudzovania posudkovým lekárom boli od žalobcu vyžadované prepúšťacie správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, z kontextu veci vyplýva, že sa jednalo o hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Kremnici počas detského veku. Správny súd v súlade s tvrdením žalobcu v správnej žalobe zistil, že tieto prepúšťacie správy boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) číslo 6/2010 vypracovaného poverenými znalcami E.. J. C. a E.. D. A. dňa 06.01.2010, v časti II Posudok, bod B Vlastné psychiatrické vyšetrenie. Tento znalecký posudok (aj okrem ďalších) podľa tvrdenia žalobcu v správnej žalobe (strana 27 žaloby), zachytenom aj v Zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 15. októbra 2019 v spojení s posudkom zo dňa 11. apríla 2019, na ktorý sa posudok z 15.10.2019 ohľadom tejto skutočnosti odvoláva, sa žalobca pokúšal posudkovým lekárom predložiť; je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nespochybnil, že by ich nemal k dispozícii v relevantnom čase. Pokiaľ posudkoví lekári považovali tieto prepúšťacie správy za dôležité, mohli sa s nimi oboznámiť aspoň sprostredkovane cez ich zachytenie v tomto znaleckom posudku, ak ich žalobca alebo Sociálna poisťovňa nedokázali inak zabezpečiť.

82. Napriek uvedenému považuje správny súd za potrebné uviesť aj k aspektu presvedčivosti odborných posudkov (doterajšie úvahy súdu sa vzťahovali primárne k úplnosti odborných posudkov), že správny súd nespochybňuje odborné závery posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, keď je zrejmé, že sám nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti v predmetnej veci, keď žiadateľ predkladal znalecké posudky (napr. znalecký posudok v konaní , sp.zn. , vyhotovený 26.04.2010 C.. E.. R. E., B., v ktorom podľa žalobcu prvýkrát celkom presne a jednoznačne bola definovaná jeho vrodená trvalá a preto nevyliečiteľná porucha osobnosti, problém psychiatrického charakteru), ktoré z laického pohľadu sú v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi, resp. aj tieto nálezy sú v rozpore navzájom, napr. konštatovanie, že podľa psychiatrického vyšetrenia z 08/2011 sa jedná o pacienta s ťažkou poruchou osobnosti, ktorá vznikla na báze organického mozgového poškodenia odvíjajúceho sa od ľahkej mozgovej dysfunkcie u nedonoseného, nezrelého dieťaťa, ktoré uvádzané organické mozgové poškodenie nebolo potvrdené psychologickým vyšetrením z 10/2014 - psychologické vyšetrenie z októbra 2014 prítomnosť organickej patológie CNS vylúčilo, bolo potrebné sa vysporiadať s touto odbornou otázkou tak, aby boli odstránené rozpory.

83. Rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v jeho odôvodnení zrozumiteľne nevysporiadal s otázkou dátumu vzniku invalidity odvíjajúcej sa od neúplne zhodnoteného skutkového stavu majúceho pre rozhodnutie o invalidnom dôchodku zásadný význam, je preto nepreskúmateľným a bolo potrebné ho zrušiť podľa . Konanie pred správnym orgánom sa nerozdeľuje prísne do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu v zásade správny súd nepovažuje za potrebné pre dosiahnutie účelu konania zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v predmetnej veci správy súd dospel k záveru, že tu bol aj ďalší zrušovací dôvod podľa , vzťahujúci sa tak pre rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, pretože zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán rozhodli predčasne, ak sa orgány oboch stupňov s vyššie citovanými právnymi predpismi dôsledne neriadili, nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo vyústilo zároveň do nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to malo za následok nezákonnosť ich rozhodnutí.

84. Pokiaľ vzniká rozpor medzi závermi posudkových lekárov a odbornými lekárskymi nálezmi, správami, je potrebné tento rozpor odstrániť, a to aj v prípade, ak samotný žiadateľ invalidného dôchodku nepredložil znalecký posudok, ktorý by na vyššej úrovni vyvracal odborné medicínske závery vyplývajúce z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pretože od žiadateľov invalidného dôchodku častokrát nemožno spravodlivo požadovať zabezpečenie takéhoto dôkazu vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu. Tento postup vyplýva i z ust. 196 ods. 6 , podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy,

ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa názoru správneho súdu v okolnostiach predmetnej veci by nariaďovanie znaleckého dokazovania bolo predčasné, keďže, ako už uviedol vyššie, v prvom rade je potrebné vykonať a zhodnotiť ako dôkazy už dostupné znalecké posudky, resp. v prípade ich nevykonania svoj postup náležite zdôvodniť a až následne je možné posudzovať otázku odstraňovania rozporov.

85. Z obsahu správnej žaloby vyplýva záujem žalobcu na priznaní invalidného dôchodku pri aplikácii už pred 16. rokom života z dôvodu toho, aby si mohol doplatiť dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu dodatočne od 20. februára 2007 do 20. marca 2007, a tak získať desaťkrát vyšší dôchodok, než má teraz. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že záujem žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z mladosti vychádza z toho, aby si mohol doplatiť dôchodkové poistenie. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie žalobcu listom zo dňa 23.11.2018 (č. l. 81) informovala vo veci dodatočného doplatenia poistného podľa o tom, že v prípade žalobcu je možné doplatiť si poistné na účely zvýšenia invalidného dôchodku priznaného od 1. januára 2011 za obdobie evidovanej nezamestnanosti v období od 20.02.2007 do 20.03.2007 a od 18.04.2010 do 31.12.2010. Bližšie informácie o sadzbe poistného a spôsobe zaplatenia poskytne žalobcovi pobočka Sociálnej poisťovne, príslušná podľa miesta bydliska. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi nič nebráni doplatiť si poistné, doplatenie nie je podmienené priznaním invalidného dôchodku z mladosti. Je potrebné zdôrazniť, že v týchto obdobiach evidovanej nezamestnanosti mal žalobca už 32, resp. 37 rokov.

86. Poistenec podľa má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v . Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov.

87. Invalidný dôchodok fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, tzv. invalidný dôchodok z mladosti predstavuje atypickú dávku sociálneho poistenia. Ide o nepríspevkovú dôchodkovú dávku, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe z invalidného poistenia v zmysle bez ohľadu na to, či táto osoba platila poistné na dôchodkové poistenie. Je to obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Pre vznik nároku na invalidný dôchodok z mladosti sa nevyžaduje splnenie podmienky získania potrebnej doby dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou pre priznanie tohto dôchodku je vznik invalidity v období, v ktorom je fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom, t.j. v období pred dosiahnutím plnoletosti a trvalý pobyt tejto fyzickej osoby je na území Slovenskej republiky.Vzhľadom na to, že invalidný dôchodca z mladosti nepracoval, nemal vymeriavacie základy, z ktorých by platil poistné na invalidné poistenie, zákon o sociálnom poistení stanovil spôsob určenia sumy invalidného dôchodku z mladosti, a to ako súčin troch hodnôt: osobného mzdového bodu, (ktorý je pre invalida z mladosti pevne stanovenou konštantou 0,67), pričom sa zohľadňuje aj percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, tak ako u ostatných poistencov, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

88. teda predpokladá dva spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhým spôsobom je vznik nároku takej fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (tzv. invalidný dôchodca z mladosti). V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity.

89. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vete publikovaného rozhodnutia R 64/2012 (rozsudok sp.zn. zo dňa 07.12.2010) uviedol: „Ak žiadateľ o invalidný dôchodok splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku je obdobie pred vznikom invalidity pred skončením povinnej školskej dochádzky a nie obdobie, v ktorom za neho bolo zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu po tomto dni.“

90. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadateľovi môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok ako poistencovi alebo ako nezaopatrenému dieťaťu, súbeh je v zásade vylúčený povahou veci. Určenie presného dňa vzniku invalidity patrí do kompetencie posudkových lekárov. Následne je Sociálna poisťovňa povinná skúmať, či poistné bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Účasť na dôchodkovom poistení z titulu dobrovoľného dôchodkového poistenia ak nespadá do obdobia pred vznikom invalidity, neumožňuje zohľadniť túto dobu pre účely zisťovania priemerného osobného mzdového bodu pre výšku dôchodku podľa . Poistné zaplatené po vzniku invalidity neovplyvní výšku invalidného dôchodku.

91. Vo všeobecnosti sa priznanie invalidného dôchodku z mladosti považuje za nevýhodné z dôvodu nemožnosti si doplatiť obdobia dôchodkové poistenia podľa a je snaha odstrániť túto legislatívnu tvrdosť zákona. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade, že žalobca bude uznaným za invalidného z mladosti, bude zvýšenie invalidného dôchodku zaplatením dodatočného poistného podľa aktuálne účinnej právnej úpravy bez vplyvu na výšku invalidného dôchodku, vychádzajúc z období, ktoré Sociálna poisťovňa žalobcovi konkretizovala, ako možné na doplatenie poistného, uvedené však samozrejme nezakladá záver o tom, že samotná výška invalidného dôchodku z mladosti bude nižšia ako aktuálne žalobca poberá invalidný dôchodok. Žalobcovi nič nebráni, aby požiadal Sociálnu poisťovňu o prípadný prepočet, keďže hlavnou motiváciou žalobu je účelové zvyšovanie dôchodku doplatením jedného dňa poistného, a to aj vzhľadom na nákladnosť znaleckého dokazovania.

92. Po vrátení veci sa žalovaný pred opätovným rozhodnutím vo veci musí dôsledne vysporiadať s nárokom žalobcu na invalidný dôchodok, s dátumom vzniku invalidity v nadväznosti na žalobcom tvrdený dátum vzniku invalidity od 16. roku veku - 01.09.1992, posúdením, či žalobca má nárok na invalidný dôchodok ako poistenec, či povinne alebo dobrovoľne poistený alebo ako tzv. invalid z mladosti. Rozhodnutie žalovaný resp. aj orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodní zrozumiteľne tak, aby sa vysporiadal s ťažiskovou námietkou žalobcu o vrodenej trvalej poruche, prípadne aj doplní dokazovanie ohľadom zisťovania dátumu vzniku invalidity u žalobcu a následne rozhodne, či žalobca má nárok na zvýšenie invalidného dôchodku alebo mal byť poberateľom invalidného dôchodku z mladosti.

93. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Žalobca bola v správnom súdnom konaní úspešný, a preto voči žalovanému mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatnými uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.