Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-9-2019.pdf
PDF · 121.21 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. O.. E.. XXXX/XX, V., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 87654/2019 zo dňa 11.02.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 87654/2019 zo dňa 11.02.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán Colný úrad Žilina rozhodnutím číslo: 489961/2018-6031 zo dňa 28.08.2018 podľa § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon, citovaný zákon) žalobcovi priznal náhradu za stratu na služobnom plate od 01.05.2017 do 30.06.2017 vo výške 0,- € mesačne, od 01.07.2017 do 31.12.2017 0,- € mesačne, od 01.01.2018 do 01.02.2018 0,- € mesačne, od 02.02.2018 do 30.06.2018 vo výške 106,18 € mesačne a od 01.07.2018 vo výške 91,20 € mesačne až do zmeny pomerov poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody. V odôvodnení uviedol, že poškodený 16.12.2013 utrpel služobný úraz, avšak rozhodnutím zo dňa 29.05.2017 mu nebol invalidný výsluhový dôchodok priznaný. Zdravotná spôsobilosť mu bola rozhodnutím zo dňa 11.08.2016 zmenená na nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka, čo je ustanovená zdravotná klasifikácia D. Rozhodnutím zo dňa 15.03.2017 ku dňu 30. apríla 2017 bol poškodený prepustený zo služobného pomeru colníka. Rozhodnutím zo dňa 30.05.2017 mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.05.2017, ktorý mu bol zvýšený od 01.07.2017 na sumu 597,47 € mesačne a od 01.08.2018 na 611,87 € mesačne. Ďalej bolo zistené, že v období od 01.05.2017 do 01.02.2018 bol dobrovoľne nezamestnaný a od 02.02.2018 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pri určovaní výšky náhrady vychádzal zo služobného platu, ktorý poberal za mesiac pred skončením jeho služobného pomeru, t.j. k 30.04.2017, kedy mal služobný plat vo výške 933,- €. Z uvedeného boli odpočítané poistné na dôchodkové, nemocenské a zdravotné poistenie ako aj preddavok na daň, čo je 699,56 €. Ďalej prihliadol na to, že nedosahoval síce príjem zo zárobkovej činnosti, ale len z dôvodu, že bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom bol spôsobilý na primerané pracovné zaradenie, pretože nebol uznaný za invalidného. Ak dobrovoľne nepracuje, príjem zo zárobkovej činnosti tvorí minimálna mzda po odpočítaní jednotlivých druhov poistení a dane z príjmu, t.j. čistá minimálna mzda. Táto suma sa odpočíta od služobného platu spolu s výsluhovým dôchodkom, ktorý poškodený poberá. Teda za obdobie od 01.05.2017 do 01.02.2018, kedy bol dobrovoľne nezamestnaný, sa k jeho príjmom pripočítala aj čistá minimálna mzda. Odo dňa evidovania v evidencii uchádzačov o zamestnanie mu prvostupňový správny
orgán už čistú minimálnu mzdu nepriratúval. Podmienku zamestnania nemožno vyžadovať iba vtedy, ak sa preukáže, že poškodený nie je zárobkovo činný len z dôvodu, že vo výkone civilného zamestnania mu bráni práve zníženie schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, čo poškodený nepreukázal a ani zo zadovážených podkladov nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že skutočnosť, že nepracuje, je dôsledkom jeho služobného úrazu. Ďalej uviedol, že poškodený nesprávne žiadal zobrať do úvahy služobný plat za mesiac marec 2016, pre účely určenia výšky náhrady tento nie je rozhodujúci. Pre určenie výšky náhrady je určujúca výška služobného platu dosahovaná pred skončením jeho služobného pomeru a to bolo ku dňu 30.04.2017, kedy mal poškodený priznaný služobný plat vo výške 933,- €. Ďalej odôvodnil konkrétne výpočty jednotlivých období, v ktorých bola priznaná, resp. nepriznaná náhrada služobného platu. Za obdobie od 02.02.2018 do budúcnosti bola priznaná výška náhrady valorizovaná o 4 % podľa § 5 ods. 1 zákona č. 333/2017 Z.z..
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie colnej číslo: 87654/2019 zo dňa 11.02.2019 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnym posúdením veci ako ho učinil prvostupňový správny orgán aj so zisteným skutkovým stavom. K prihliadnutiu na minimálnu mzdu uviedol, že u odvolateľa nejde o prípad, kedy by po prepustení so služobného pomeru mohol získať príjem zo zárobkovej činnosti v civilnom zamestnaní len za mimoriadne sťažených podmienok. Zníženie jeho schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie nie je viac ako 49 % v zmysle § 21 ods. 1 posledná veta citovaného zákona, kedy výlučne sa na príjem zo zárobkovej činnosti neprihliada a súčasne platí, že jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie nie je znížená ani v rozsahu najmenej 20 %, keďže mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. V danom prípade teda bolo dôvodné zohľadnenie možnosti získania príjmu u neho ako u neinvalidného colníka so znížením schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie o 10 %. Neboli preukázané podmienky na strane odvolateľa, ktoré by u neho odôvodňovali nemožnosť či sťaženie získania tohto príjmu v civilnom zamestnaní. Napriek tomu, že odvolateľ bol prepustený zo služobného pomeru colníka 30.04.2017, k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov došlo až dňom 02.02.2018. Odvolací orgán doplnil dokazovanie v tom smere, že zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zistil, že v období od 01.05.2017 do 01.02.2018 bol k dispozícii dostatok vhodných civilných zamestnaní zodpovedajúcich odvolateľovej kvalifikácii, ktorá predstavovala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, resp. takých zamestnaní, o ktoré mal záujem, keď sa evidoval na úrade práce 02.02.2018 (administratívny pracovník či skladník). Poukázal na to, že nebolo preukázané, že zmenená zdravotná spôsobilosť odvolateľa na výkon štátnej služby colníka by bola prekážkou výkonu primeraného civilného zamestnania, ktoré boli v tomto období preukázateľne k dispozícii. Ďalšiu námietku o tom, že bolo potrebné posudzovať služobný plat za marec 2016, vyhodnotil ako neodôvodnenú. Poukázal na slovné spojenie § 21 ods. 3 citovaného zákona „pred skončením služobného pomeru“, pričom skončeniu služobného pomeru v dôsledku služobného úrazu zodpovedá skončenie služobného pomeru z vlastnej vôle colníka uvoľnením alebo prepustením zo služobného pomeru, čo sa stalo v prípade odvolateľa. Preto prvostupňový orgán nepochybil, keď za rozhodujúci služobný plat považoval služobný plat odvolateľa dosahovaný k 30.04.2017, kedy došlo k skončeniu služobného pomeru prepustením. K námietke o valorizácii náhrady za stratu na služobnom plate uviedol, že valorizácia sa týka náhrady za stratu na služobnom plate, to znamená, že sa zvyšuje náhrada za stratu, to znamená už raz vypočítaná a priznaná dávka úrazového zabezpečenia a nie, ako to žiada odvolateľ, základ pre výpočet zvýšenia tejto náhrady, teda služobný plat. Ako nedôvodnú taktiež vyhodnotil námietky týkajúce sa nesúhlasu so stanovením výšky preddavku na daň z príjmu zo služobného platu a námietku týkajúcu sa prieťahov v konaní.
3. V zákonnej lehote voči tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako základné žalobné body uviedol: Nesúhlasil, že od čistého služobného platu správne orgány odrátali minimálnu mzdu. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis nestanovil možnosť odrátať výšku minimálnej mzdy, a preto správne orgány konali svojvoľne. Samotná minimálna mzda nie je uvedená v § 28 ods. 3 citovaného zákona, teda nejedná sa o príjem zo zárobkovej činnosti. Správne orgány mu ani v jednej výzve na vyjadrenie neoznámili, aké okolnosti považujú za rozhodujúce pre posúdenie veci, čím porušili § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Z toho dôvodu nemohol predkladať také dôkazy, ktoré by správne orgány považovali za relevantné pre posúdenie veci. Aké dôkazy správny orgán považuje za potrebné vykonať a akú súčinnosť má správnemu orgánu poskytnúť na vykonanie týchto dôkazov, ho správny orgán neinformoval. Správne orgány nemajú vedomosť o jeho zdravotnom postihnutí, nemajú odborné vedomosti na posúdenie, aké práce môže so svojim postihnutím vykonávať bez ďalšej ujmy na zdraví. Na posúdenie tejto otázky si mali vyžiadať odborné stanovisko jeho ošetrujúceho lekára. Rozhodnutie
o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku bolo vydané v rozpore so zákonom, a preto by túto schopnosť mal posudzovať správny orgán v tomto konaní bez ohľadu na konanie vedené za účelom priznania invalidného výsluhového dôchodku. Správne orgány neskúmali, aké zamestnania sú pre neho primeraným civilným zamestnaním. Správny orgán má skúmať, aké činnosti, s akou pracovnou náplňou vykonával ako colník pred prepustením a v zmysle § 45 citovaného zákona posudzovať primeranosť civilných zamestnaní. V tomto smere poukázal na to, že hoci má dosiahnuté právnické vzdelanie druhého stupňa, jeho schopnosti vykonávať právnické povolanie sú nedostatočné a aj na svojom predchádzajúcom zamestnaní ako colník vykonával práce, pre ktoré je potrebné len stredoškolské vzdelanie. Tvrdenia správnych orgánov, že dobrovoľne nepracoval, nie sú pravdivé. Počas doby, kedy nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, si hľadal prácu, ale pre zlý zdravotný stav spôsobený zdravotným úrazom si ju nenašiel. Ďalej namietal zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate, ktoré bolo vykonané v rozpore s § 28 ods. 4 a 5 citovaného zákona. Správne orgány mali zvýšiť funkčný plat a nie výšku náhradu za stratu na služobnom plate. Ďalej namietal, že posledný služobný plat reálne poberal v marci 2016 a následne až do prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu práceneschopnosti poberal náhradu služobného platu. V roku 2017 žiaden služobný plat nepoberal. Takže uvádzaná výška služobného platu k 30.04.2017 je nesprávna. Uvedené argumentoval aj tým, že z náhrady služobného platu sa jednotlivé poistné a preddavky na daň neplatia. Nakoniec namietal, že druhostupňové rozhodnutie vydal vylúčený zamestnanec plk. Mgr. P. G.. Odôvodnil to tým, že 29.09.2015 podal sťažnosť, ktorá bola vyhodnotená ako opodstatnená a má za to, že táto osoba je vylúčená z rozhodovania z dôvodu jeho možnej zaujatosti voči nemu z dôvodu, že podal na neho uvedenú sťažnosť, pričom táto sťažnosť mohla mať negatívne dôsledky na jeho služobné hodnotenie a ďalší kariérny postup. Počas konania nemal vedomosť o skutočnosti, že plk. Mgr. P. G. bude rozhodovať o jeho odvolaní, keďže výzvy na vyjadrenie boli podpísané inou osobou. Žiadal rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.05.2019. Uviedol, že sa nejedná o žalobu v sociálnych veciach, ale o všeobecnú správnu žalobu. Ďalej, že súd viazaný obsahom žaloby označil generálneho riaditeľa sekcie colnej za žalovaného, pričom však žalovaný musí mať právnu subjektivitu, a preto žiadal žalobu voči generálnemu riaditeľovi sekcie colnej zamietnuť a ďalej namietal, že žalobca nesplnil podmienku pripojenia potvrdenia o požadovanom vzdelaní, ktoré ho oslobodzujú od povinného zastúpenia advokátom. Na žalobné námietky uviedol, že sú nedôvodné. Stotožnil sa so svojim právnym posúdením už uvedeným v napadnutom rozhodnutí, a to čo sa týka odpočítania sumy čistej minimálnej mzdy za obdobie, kedy bol žalobca dobrovoľne nezamestnaný. Ďalej uviedol, že informoval žalobcu o podkladoch rozhodnutia a umožnil vyjadriť sa k nim a uplatniť svoje návrhy v prvostupňovom aj v odvolacom konaní. Žalobca využil právo a nahliadol do spisu a viackrát písomne reagoval na výzvy správnych orgánov. Prvotné právoplatné vyriešenie otázky invalidity už nemôže byť v tomto konaní predmetom prieskumu a týmto právoplatným rozhodnutím boli správne orgány ako aj žalobca viazaní. Týmto konaním teda nemôže byť opätovne posúdená miera zníženia schopnosti colníka vykonávať primerané civilné zamestnanie. U žalobcu bol vyhodnotený pokles schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie na 10 %, vzhľadom na čo i dôvodne možné vychádzať z toho, že pri takejto zmene zdravotného stavu ľahkého stupňa je výkon primeraného civilného zamestnania určite možný. Dôvod na nevykonávanie takéhoto zamestnania určite nie je ani to, že žalobca stratil vedomosti z vysokoškolského štúdia práva alebo že nastala zmena legislatívneho prostredia a jeho vedomosti už nepostačujú na tieto zmeny. K zvýšeniu náhrady za stratu na služobnom plate uviedol, že sa zvyšuje už raz vypočítaná a priznaná náhrada za stratu, a preto bol postup správnych orgánov správny. Rovnako ako v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí poukázal na názor, že uvoľnenie či prepustenie sú spôsoby skončenia služobného pomeru, a preto pokiaľ zákonodarca v § 21 ods. 3 citovaného zákona uvádza slovné spojenie „...sa rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru...“, má sa na mysli pred uvoľnením colníka zo služobného pomeru, alebo pred jeho prepustením zo služobného pomeru, pričom nie je sporné, že žalobca bol prepustený dňom 30.04.2017. K tvrdenému vylúčeniu zamestnanca plk. Mgr. P. G. uviedol, že sťažnosť, ktorú podal žalobca, nebola sťažnosťou na túto osobu, ale na iné osoby a vo vzťahu k týmto iným osobám bola sčasti vyhodnotená ako opodstatnená. Samotná skutočnosť, že tieto osoby boli organizačne začlenené pod Colný úrad Bratislava, na čele ktorého bol v danom čase pplk. P. G., nemôže mať vplyv na jeho zaujatosť pre pomer k žalobcovi v tomto konaní. Tiež poukázal na to, že táto osoba bola poverená výkonom funkcie od 01.02.2019 a najneskôr 07.02.2019, kedy bola na portáli finančnej správy uverejnená tlačová správa o jeho poverení, žalobca mal možnosť dozvedieť sa o tom, že vydá aj odvolacie rozhodnutie. Žiadal žalobu zamietnuť.
5. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 19.06.2019. Uviedol, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), lebo ide o nadriadený orgán určený podľa osobitného predpisu, ktorým je § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 238/2002 Z.z.. K argumentácii § 21 ods. 1 posledná veta zákona č. 328/2002 Z.z. uviedol, že on nežiada, aby sa aplikovalo toto ustanovenie. Avšak ani z neho nevyplýva, že colníkovi podľa tohto ustanovenia sa odrátava od náhrady minimálna mzda. Ďalej namietal tvrdenia žalovaného, že žalobca je schopný vykonávať akékoľvek zamestnanie ako ktorýkoľvek iný zamestnanec a spochybnil lekársky posudok, ale len ako dôkaz, na základe ktorého žalovaný tvrdí, že žalobca môže vykonávať akékoľvek pracovné činnosti tak isto ako zdravý človek. Ďalej namietal aplikáciu zákona č. 461/2003 Z.z., a to konkrétne prílohu č. 4, ktorý nemal byť použitý, čo viedlo k nesprávnym záverom žalovaného. Opakovane v súlade so žalobou uviedol, že správne orgány sa nezaoberali otázkou, aké zamestnania sú primeraným civilným zamestnaním v zmysle § 45 zákona o sociálnom zabezpečení. Zotrval na námietke zaujatosti voči pplk. Mgr. G., ktorý bol podľa neho zodpovedný za pochybenia, ktoré boli v jeho sťažnosti vyhodnotené ako opodstatnené.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 199 ods. 1 písm. g) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.02.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak.
Podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2. citovaného zákona policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.
Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil služobný pomer zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom nebol uznaný za invalidného, náhrada za stratu na služobnom plate mu patrí v takej výške, aby spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti a výsluhovým príspevkom alebo výsluhovým dôchodkom alebo predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, verejné zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pričom náhrada za stratu na služobnom plate nesmie presiahnuť jedenapolnásobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu; 29a) táto náhrada patrí najdlhšie do doby uvedenej v odseku 2.
Podľa § 28 ods. 4 citovaného zákona náhrada za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa zvyšuje v rovnakom termíne a rovnakým
spôsobom, ako sa zvyšujú ich funkčné platy, stupnica platových taríf a hodnostné platy v kalendárnom roku.
Podľa § 81 ods. 1 písm. a) citovaného zákona dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.
Podľa § 83 ods. 2 písm. f) citovaného zákona na žiadosť sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi poskytujú aj dávky úrazového zabezpečenia.
Podľa § 84 ods. 4 písm. a) citovaného zákona odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu, 35a) 35a) § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7 nárok na a) služobný plat podľa osobitného predpisu 3a) počas prvých tridsiatich dní dočasnej neschopnosti určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, b) náhradu služobného platu vo výške 100% služobného platu podľa písmena a) zníženého o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti, ak v § 17 a 18 nie je ustanovené inak (ďalej len "podporná doba"). 3a) § 84 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. § 79 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 251/2003 Z.z. § 103 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov v znení účinnom ku dňu 14.02.2019 služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až l).
9. V prvom rade sa správny súd vyjadruje k typu podanej žaloby. Jedná sa o žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. g) SSP, keď predmetom rozhodovania správnych orgánov je konanie o dávke úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. (§ 83 ods. 2 písm. f) citovaného zákona), o ktorej v prvom stupni rozhoduje nadriadený policajta, ktorým je v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona aj colník a o odvolaní rozhoduje nadriadený určený podľa zákona o správnom konaní. V danom prípade prvostupňovým správnym orgánom bol Colný úrad Žilina, pričom rozhodnutie vydal riaditeľ, ktorý ako nadriadený je oprávnený ustanoviť colníka do funkcie a odvolacím orgánom bol nadriadený Colného úradu Žilina, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, pričom o odvolaní rozhodoval generálny riaditeľ sekcie colnej. Uvedené sa odrazilo aj v záhlaví rozsudku, keď žalovaným je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, avšak preskúmavané je rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie colnej žalovaného. Len na okraj správny súd konštatuje, že aj pokiaľ by orgán verejnej správy, ktorý by rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku alebo by vydal napadnuté rozhodnutie, nemal civilnoprávnu subjektivitu, v zmysle § 35 ods. 1 SSP má procesnú subjektivitu. Z uvedeného dôvodu potom nebolo potrebné ani žalobcovo zastúpenie advokátom (len pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa vyjadrenia samotného žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa).
10. Ďalej správny súd vyhodnocuje žalobné námietky žalobcu. Náhrada za stratu na služobnom plate je jedným z inštitútov, ktoré slúžia na náhradu škody policajtovi postihnutému pracovným úrazom. Škodou, ktorá sa nahrádza v danom prípade, je suma, o ktorú sa znížil príjem bývalého policajta v dôsledku pracovného úrazu. Účelom náhrady za stratu na služobnom plate je poskytnúť primerané odškodnenie
policajtovi, ktorý práve v dôsledku takéhoto zníženia pracovnej schopnosti objektívne nie je schopný dosahovať príjem zo zárobkovej činnosti vo výške jeho predchádzajúceho služobného platu.
11. V danom prípade žalobcovi nebol priznaný výsluhový invalidný dôchodok, a preto sa na neho vzťahuje ust. § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Vtedy mu náhrada za stratu na služobnom plate patrí v takej výške, aby spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti a výsluhovým príspevkom alebo výsluhovým dôchodkom alebo predčasným starobným dôchodkom sa rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru zníženému o úhrn poistného a preddavkov na daň zo závislej činnosti. Dôležitým činiteľom pri tomto výpočte je teda výška služobného platu dosahovaného pred skončením služobného pomeru. Podľa názoru žalobcu ide o služobný plat, ktorý mu bol vyplácaný reálne naposledy pred skončením služobného pomeru, teda pred tým, ako mu začali byť vyplácané náhrady služobného platu v podobe nemocenských dávok. Podľa žalovaného ide o služobný plat, ktorý bol priznaný žalobcovi tesne pred skončením služobného pomeru, teda plat, ktorý mu bol priznaný k 30.04.2017. Správny súd vyslovuje právny názor, že je potrebné odlišovať legálny pojem služobný plat a náhrada služobného platu. Služobný plat patrí policajtovi, t.j. aj colníkovi podľa osobitného predpisu, ktorým u colníka je zákon č. 200/1998 Z.z.. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., pokiaľ sa policajt stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu, potom mu služobný plat patrí len počas prvých 30 dní dočasnej neschopnosti a po uplynutí prvých 30 dní dočasnej neschopnosti má policajt nárok už iba na náhradu služobného platu. Je potrebné teda konštatovať, že po uplynutí prvých 30 dňoch sa takémuto policajtovi nevypláca služobný plat, ale jeho náhrada, čo je v zmysle citovaného zákona rozdiel.
12. V danom prípade bolo z administratívneho spisu preukázané, že žalobca bol od 29.02.2016 práceneschopný, pričom práceneschopnosť trvala aj ku dňu 30.04.2017, čo vyplýva z rozhodnutia služobného posudkového lekára zo dňa 11. augusta 2016 značka 1425979/2016, z výplatnej pásky za apríl 2017 a mzdového listu za rok 2017. V mesiaci apríl 2017 bola žalobcovi vyplatená náhrada služobného platu - nemocenská dávka v sume 795,84 €. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že v mesiaci apríl 2017 žalobca nepoberal služobný plat, a preto je nesprávny právny názor žalovaného, že je potrebné vychádzať z platu za apríl 2017. Zo samotného vyjadrenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.08.2018, v ktorom vyčíslilo služobný plat za apríl 2017, vyplýva, že vychádzalo z poslednej evidovanej zmeny služobného platu k 01.04.2017 vo výške 933,- €. Jednalo sa teda o služobný plat, ktorý v skutočnosti žalobcovi nebol vyplatený, ale mal by naň nárok v prípade, ak by vykonával štátnu službu.
13. Podľa názoru správneho súdu je pri výpočte výšky náhrady za stratu na služobnom plate potrebné vychádzať zo služobného platu, ktorý bol posledne reálne vyplatený žalobcovi pred skončením služobného pomeru. Súd teda vyhodnotil námietku týkajúcu sa nesprávneho použitia funkčného platu za mesiac apríl 2017 za základ pre výpočet dávky ako dôvodnú. Preto vzhľadom na rozdielne právne posúdenie uvedenej otázky správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9Sžso/6/2015 zo dňa 14.12.2016, ktorý, hoci sa týkal aplikácie pojmu služobného platu v ust. § 21 ods. 1 citovaného zákona, je použiteľný aj na výklad pojmu služobný plat v § 21 ods. 3 citovaného zákona.
14. Správny súd vo vzťahu k námietke o nedôvodnosti odpočítania minimálnej mzdy od služobného platu za obdobie, kedy žalobca nebol evidovaný na úrade práce, teda za obdobie od 01.05.2017 do 01.02.2018 správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.06.2016. Podľa tohto rozsudku podmienku zamestnania nemožno vyžadovať iba vtedy, ak sa preukáže, že bývalý policajt nie je zárobkovo činný len z dôvodu, že vo výkone civilného zamestnania mu bráni práve zníženie schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie. Zníženie príjmu z dôvodu, že policajt sa nemôže zamestnať v primeranom civilnom zamestnaní, ktoré by zodpovedalo jeho pracovným úrazom zníženej pracovnej schopnosti len pre nedostatok pracovných miest, nie je podľa odvolacieho súdu v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale v súvisí so situáciou na trhu práce. Okolnosť, že bývalý policajt má znížený príjem, možno v prípade, keď bývalý policajt nie je zárobkovo činný, v intenciách ust. § 20 a § 21 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov zohľadniť len vtedy, ak dôvodom, pre ktorý nie je zamestnaný, je práve a jedine pokles jeho schopnosti vykonávať civilné zamestnanie. Takáto okolnosť však musí byť v správnom konaní preukázaná. Opačný záver by nezodpovedal zmyslu a účelu ust. § 20 a § 21 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, lebo policajtovi by bola odškodnená ujma, k úhrade ktorej náhrada za stratu na zárobku nemôže slúžiť.
15. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že v zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. V tomto štádiu správneho konania však žalobca žiadne takéto dôkazy k vyššie uvedenému rozhodnému obdobiu od 01.05.2017 do 01.02.2018 nedoložil. Jeho čestné prehlásenia o tom, kvôli jeho poškodenému zdravotnému stavu následkom služobného úrazu od ukončenia služobného pomeru žiadny príjem nepoberal, sú len ďalšie tvrdenia účastníka správneho konania a nie sú podporené objektívnymi dôkazmi. Preto sami osobe nepostačujú pre preukázanie skutočnosti, že jedine pokles jeho schopnosti vykonávať civilné zamestnanie je jedinou príčinou, pre ktorú nie je zamestnaný
16. Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca nie je invalidný, pretože invalidný dôchodok mu nebol priznaný. Táto skutočnosť potom znamená, že je schopný vykonávať primerané civilné zamestnanie s prihliadnutím na to, že podľa rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku zo dňa 29.05.2017 je jeho miera zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie 10 %, teda civilné zamestnanie môže vykonávať v rozsahu 90 %. V tejto súvislosti správny súd ako nedôvodnú vyhodnocuje námietku žalobcu, aby správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia preskúmal aj takto určenú schopnosť vykonávať civilné zamestnanie dôvodiac, že rozhodnutie o nepriznaní výsluhového invalidného dôchodku je nezákonné. Správny súd poukazuje na § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého preskúmať skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie je možné len vtedy, ak ho nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom, čo nie je prípad rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku. Nepodanie správnej žaloby voči tomuto rozhodnutiu nemožno sanovať terajším návrhom na jeho preskúmanie v rámci iného preskúmavaného rozhodnutia.
17. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil žalobnú námietku ohľadne valorizácie náhrady, ktorá bola priznaná v období od 02.02.2018. Ust. § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. jednoznačne stanovuje, že sa zvyšuje náhrada za stratu na služobnom plate a nezvyšuje sa služobný plat, z ktorého sa náhrada priznáva. Uvedený mechanizmus je rovnaký ako pri zvyšovaní iných dávok sociálneho poistenia, či už v osobitnom systéme sociálneho poistenia alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
18. Vzhľadom na to, že správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, nebolo potrebné vyjadrovať sa k žalobnej námietke o tom, že napadnuté rozhodnutie vydal vylúčený zamestnanec žalovaného. Pokiaľ v ďalšom konaní bude žalobca trvať na tejto námietke, bude potrebné, aby ju uplatnil v správnom konaní.
19. Námietku, že správne orgány neinformovali žalobcu, ktoré konkrétne dôkazy považujú za potrebné vykonať a akú súčinnosť má správnym orgánom poskytnúť, vyhodnotil správny súd ako v celom rozsahu za nedôvodnú. Naopak správne orgány viacerými výzvami vyzývali žalobcu, aby predložil dôkazy na svoje tvrdenia a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku ho oboznámili aj so sumárom dôkazov, ktoré sú podkladom pre napadnuté rozhodnutia. Na tieto výzvy žalobca reagoval len svojimi tvrdeniami a predloženými čestnými vyhláseniami vždy s rovnakým obsahom (pričom menil len dátum čestných vyhlásení), že sa snaží získať príjem zo zárobkovej činnosti, ale kvôli jeho poškodenému zdravotnému stavu následkom služobného úrazu od ukončenia služobného pomeru vo finančnej správe nepoberal príjem. Uvedené je plne nepostačujúce pre jeho tvrdenia o tom, že len v dôsledku zníženia jeho schopnosti vykonávať civilné zamestnanie je nezamestnaný a dokonca v období od 01.05.2017 do 01.02.2018 ani neevidovaný na úrade práce. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že počas doby, kedy nebol evidovaný v evidencii uchádzačov, si hľadal prácu, ale pre zlý zdravotný stav spôsobený služobným úrazom si vhodné zamestnanie nenašiel, toto jeho tvrdenie nie je podložené žiadnymi objektívne preveriteľnými dôkazmi a už len fakt, že nebol ani len evidovaný na úrade práce, ho spochybňuje.
20. Okrem toho žalobca prenáša svoje vlastné dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý podľa neho má povinnosť uviesť konkrétne dôkazy, ktoré od neho žiada alebo preverovať, ktoré konkrétne zamestnania sú pre neho vhodné. Pokiaľ však žalobca má zníženú schopnosť vykonávať civilné zamestnanie len o 10 %, je schopný vykonávať primerané civilné zamestnanie. Ak tvrdí, že jedine pokles tejto schopnosti o 10 % mu bráni toto zamestnanie vykonávať, túto skutočnosť musí preukázať. Nie je adekvátne vyžadovať od správnych orgánov, aby mu uviedli, ktoré konkrétne dôkazy od neho vyžadujú na preukázanie jeho vlastných tvrdení. Správne orgány síce v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku majú povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi a poskytnúť im pomoc a poučenie, avšak túto pomoc nie je možné absolutizovať a netýka sa hmotnoprávnej oblasti. Svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia si správne orgány splnili, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu, kde
sú konkrétne výzvy, ktoré svojim obsahom plne túto povinnosť spĺňajú. Napríklad vo výzve zo dňa 02.11.2017 prvostupňový správny orgán jednoznačne konštatuje, že colnému úradu poškodeným nebolo preukázané, z akého dôvodu poškodený nepracuje, teda či je dobrovoľne nezamestnaný, resp. či je evidovaný na úrade práce, či mu bolo ponúknuté primerané zamestnanie, ktoré je schopný vykonávať, či už na plný alebo skrátený pracovný úväzok. Tiež ho poučuje, že má na nárok na náhradu aj v prípade, ak nepracuje a nemá žiaden príjem, avšak v takom prípade musí byť preukázané, že po skončení služobného pomeru sa chcel zamestnať, resp. stať sa osobou zárobkovo činnou. Žalobcove tvrdenie v žalobe, že ani v jednej výzve mu správne orgány neoznámili, aké okolnosti považujú za rozhodujúce pre posúdenie veci, je tak v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
21. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil žalobnú námietku ohľadne použitia funkčného platu za mesiac apríl 2017 pre výpočet náhrady za stratu na služobnom plate ako dôvodnú, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný právne posúdi výpočet tejto dávky tak, že za služobný plat v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. zoberie posledný služobný plat, ktorý bol žalobcovi vyplatený pred skončením služobného pomeru (nie náhradu služobného platu).
22. O náhrade trov žalobcu správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca bol v konaní úspešný a preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, ani si ich náhradu neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.