Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 (pôvodne oprávnený: PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 50 361 368), proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. X/XX, D., o vymoženie 1.984,91 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha pod sp. zn. EX 1880/15, o odvolaní pôvodne oprávneného zo dňa 30. 11. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -38 zo dňa 10. 11. 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s oprávneným BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym nástupcom pôvodne oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464.

II. Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení a ods. 2, Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení , , a , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovení , , , , , , a , .

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok č. k. ktorý vydal dňa 15. 11. 2013 Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.

4. Ďalej uviedol, že z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý

zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

5. Konštatoval, že zistil, že právny predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s. a povinný dňa 25. 03. 2011 zmluvu o úvere č. 8100972211, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Na základe výzvy boli súdu predložené Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Pri preskúmaní exekučného titulu zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, či sa exekučný titul z nižšie špecifikovaných dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný a preto sa používajú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol. Uvedené niekoľkokrát konštatoval aj Najvyšší súdu SR vo svojej rozhodovacej činnosti, napr. v uznesení sp. zn. zo dňa 22.1.2014.

6. Právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou, ktorá je obsiahnutá v článku 10.2 OP „Riešenie sporov“. V zmysle č. l. 10.2.2 OP: „Banka a klient sa dohodli sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí má sa za to, že ju prijal.“

7. Súd prvej inštancie zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Ochrana, ktorú poskytuje ako aj Exekučný poriadok spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska existencie neprijateľnej podmienky v neprospech spotrebiteľa, ktorá v zmysle znamená absolútnu neplatnosť tejto zmluvnej podmienky a na ktorú súd prihliada i bez návrhu. Pokiaľ by teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom.

8. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy za neprijateľnú podmienku v zmysle . Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal. Doložka bola v obchodných podmienkach formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle neplatná. Podpis na zmluve, podľa súdu nie je možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta

nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.

9. Skutočnosti uvedené v tomto uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Preto súd prvej inštancie na základe vyššie uvedenej skutočnosti postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak ako aj uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

10. Proti tomuto uzneseniu sa pôvodne oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolal.

11. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. a nález Ústavného súdu pod sp. zn. . Poukázal tiež na prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania – oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. b/ zákona o bankách a dala možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky neprijať. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení , konkrétne ust. , porušenie , absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci a tiež na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania – oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa neprimerane

zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.

12. Pôvodne oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. – ďalej len „CSP“) hodnotiac podanie žalobcu zo dňa 25. 08. 2021 ako späťvzatie odvolania, dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné podľa zastaviť, nakoľko došlo k späťvzatiu odvolania skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté odvolacím súdom.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodne oprávneného zo dňa 15. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku č. k. , ktorý vydal dňa 15. 11. 2013 Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09. 01. 2014 a vykonateľnosť dňa 13. 01. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Erik Tóth podaním zo dňa 31. 03. 2015 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 10. 2016) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Výzvou zo dňa 21. 10. 2016 súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu pôvodne oprávneného na predloženie Všeobecných obchodných podmienok, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Právny zástupca pôvodne oprávneného reagoval v podaní zo dňa 31. 10. 2016 a predložil požadované Všeobecné obchodné podmienky. Dňa 10. 11. 2016 vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

Odvolanie pôvodne oprávneného spolu o súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 30. 06. 2017 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opraví záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia právneho zástupcu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. Krajský súd v Nitre zároveň v prípise zo dňa 30. 06. 2017 uviedol, aby súd prvej inštancie zabezpečil dôkaz o prechode alebo prevode práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu zo spoločnosti Poštová banka, a.s. na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.

Výzvou zo dňa 10. 06. 2021 a zo dňa 07. 07. 2021 súd prvej inštancie vyzval spoločnosť Poštová banka, a.s. na predloženie dôkazu o prechode alebo prevode práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Poštová banka, a.s. reagovala v podaní zo dňa 25. 06. 2021 a predložila zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 08. 12. 2014.

Dňa 25. 08. 2021 bolo súdu prvej inštancie od spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s. doručené podanie zo dňa 25. 08. 2021, ktorým vzal podané odvolanie (proti uzneseniu č. k. -38 zo dňa 10. 11. 2016) späť.

Následne vydal súd prvej inštancie opravné uznesenie č. k. -74 zo dňa 04. 03. 2022, ktorým opravil záhlavie napadnutého uznesenia a po jeho právoplatnosti (dňa 09. 04. 2022) opätovne predložil podané odvolanie spolu o súdnym spisom Krajskému súdu v Nitre.

15. Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

16. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa , ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

Podľa , , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Počas odvolacieho konania dňa 09. 08. 2017 došlo k výmazu pôvodne oprávneného - spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 z Obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

18. Vzhľadom na to, že na strane oprávneného nastala strata procesnej subjektivity a právne nástupníctvo nastalo až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, postupoval odvolací súd podľa , pričom rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia, t. j. tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodne oprávneného, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.

19. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom strany konania, ktorá ho podala. Zákon teda priznáva odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, súd bez ďalšieho konanie zastaví, teda nerozhoduje o pripustení, či nepripustení späťvzatia odvolania, ale priamo odvolacie konanie zastavuje bez toho, aby skúmal dôvod späťvzatia odvolania. Naviac, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým odvolateľ možnosť znovu podať odvolanie, rovnako ako stráca možnosť odvolať späťvzatie odvolania. Vzhľadom k tomu, že aktuálny oprávnený (BENCONT COLLECTION, a.s.) vzal odvolanie jeho právneho predchodcu späť skôr ako o ňom odvolací súd rozhodol (prostredníctvom podania zo dňa 25. 08. 2021, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 25. 08. 2021), odvolací súd odvolacie konanie zastavil podľa .

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

21. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.