Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., T. X. XXXX/XX, o zaplatenie 5 846,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/10/2015-39 zo dňa 29. septembra 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 846,45 eur s úrokom 370,66 eur, úrokom z omeškania 7,34 eur, úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 5.846,45 eur od 12.06.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.846,45 eur od 12.06.2013 do zaplatenia. Žalovanej povolil dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 300,- eur, ktoré sú splatné vždy v 25. deň príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,46 %.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že strany dňa 04.09.2012 uzavreli úverovú zmluvu č. 4487, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 6.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach do 15.08.2022. Žalobca si žalobou uplatnil právo na vrátenie nevrátenej istiny, úrokov z nevrátenej istiny, úrokov z omeškania z istiny úveru a úrokov z omeškania z úrokov. Súd realizujúc aj ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa, nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcovi nepriznal ním uplatnené právo, s výnimkou uplatnených úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov v sume 370,66 eur od 12.06.2013 do zaplatenia. Čo sa týka výroku rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, samotná žalovaná pred súdom uviedla, že je si vedomá svojej nesplnenej povinnosti. Nesplácaný úver sa stal splatný v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v dôsledku vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti listom žalobcu zo dňa 20.05.2013. Právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo dohodnuté priamo v úverovej zmluve (bod 4.2.1. úverovej zmluvy). V zmysle toho úkonu sa stal úver predčasne splatným dňom 11.06.2013. Žalovaná sa tak dostala do omeškania so zaplatením dlžnej (žalovanej) sumy nasledujúcim dňom 12.06.2013. V deň omeškania bola zákonná výška úrokov z omeškania 8,50 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca si však uplatnil nižšiu výšku úroku z omeškania (zrejme

kvôli zmluvnému dojednaniu ich výšky v bode 4.1. úverovej zmluvy) pričom súd, rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium, vyjadrenú v ustanovení § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške. Okresný súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 15,90 % ročne z istiny úveru (do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola ich výška z nevrátenej časti úveru celkovo 370,66 eur).

3. Čo sa týka výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v časti zamietol (v časti uplatneného úroku z omeškania z nezaplatených úrokov v sume 370,66 eur), úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. V zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Teda zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v rámci jej príslušenstva. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne úroky sú, zákon nepredpokladá.

4. Okresný súd podľa § 232 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku určil lehotu na plnenie dlhšiu, ako je zákonná, prihliadnúc na skutočnosť, že v súčasnosti je žalovaná v zhoršenej finančnej situácii. Za primeranú lehotu na plnenie celej dlžnej sumy je možné považovať približne 1 rok. Pri výške splátky 300,- eur mesačne a výške dlžnej sumy približne 11.000,- eur bude dlžná suma splatená v lehote približne troch rokov. Je teda zrejmé, že súd určil splátky v prospech žalovanej, avšak vzal do úvahy aj to, že ujma na strane žalobcu (banky) spôsobená povolením odkladu splátok v takomto rozsahu nie je taká významná, ako prípadná ujma na strane žalovanej. Pritom je potrebné uviesť aj to, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.

5. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku. Žalobca si uplatnil žalobou jednak zaplatenie istiny 5.846,45 eur, úrok 370,66 eur, úrok z omeškania 7,34 eur, úrok vo výške 15,90 % zo sumy 5.846,45 eur od 12.06.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.846,45 eur od 12.06.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 370,66 eur od 12.06.2013 do zaplatenia. Ku dňu vydania rozsudku predstavuje celá žalovaná suma 11.032,03 eur (5.846,45 + 370,66 + 7,34 + 3.068,91 + 1.544,10 + 194,57). Z tejto sumy bol žalobca neúspešný v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 370,66 eur od 12.06.2013 do zaplatenia (194,57 eur k dňu vydania rozsudku). Pomer úspechu žalobcu a žalovanej tak predstavuje pomer 98,23 % k 1,77 %. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v časti 96,46 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Uviedol, že z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zákona č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia úveru do jeho splatenia. Úroky z omeškania pritom treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda istiny a aj zmluvných úrokov. Aj podľa komentára k Obchodnému zákonníku povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Vzhľadom na dispozitívne ustanovenia si strany môžu vznikať zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. To znamená, že v deň splatnosti splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil iba splátku a nie aj úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom z omeškania. Sankciou za omeškanie s ich plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. V tomto smere poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 4CoB /62/2007 zo dňa 27.03.2008. Vzhľadom k uvedenému napadol aj výrok súdu o nároku na náhradu trov konania.

7. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že má vôľu uhradiť dlžnú sumu a je v jej záujme, aby náklady spojené s touto vecou boli také, ako je uvedené v rozsudku okresného súdu.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej ďalej nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 .

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom závere (§ 365 ods. 1 písm. h) .

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

17. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením v týchto častiach, sa krajský súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 .

18. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti.

19. Žalobca v odvolaní namieta právny záver okresného súdu, podľa ktorého úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

20. Krajský súd sa s uvedeným právnym názorom okresného súdu stotožňuje.

21. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník jednoznačne rozoznáva úroky a úroky z omeškania. Zmluvnými úrokmi pritom nazývame vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny, ktorá prichádza do úvahy len pri peňažných pohľadávkach. Úroky

vo všeobecnosti predstavujú hodnotu peňazí , resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí. Ich výška závisí v zásade od dohody zmluvných strán. Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky. Zákonná definícia príslušenstva pohľadávky, obsiahnutá v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, vrátane zmluvy o úvere, pričom zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva.

22. Krajský súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku sp.zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004, ktorý pre blízkosť vtedajšej právnej úpravy nie je dôvod nezohľadniť. Podľa tohto rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky peňažný záväzkový právny vzťah môže byť buď vzťahom hlavným alebo vedľajším. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu určitej čiastky peňazí. Vedľajším peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva iba povinnosť uhradiť už dospelé úroky. Tým, že včas nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov ) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkovú sankciu pre prípad omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nemôže plynúť ani z dikcie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takýto úsudok by totiž bez väzby na § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka viedol k záveru, že príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Branie úrokov z úrokov bolo zapovedané už podľa tradícií rímskeho práva.

23. Ako nedôvodné potom v konečnom dôsledku vyhodnotil krajský súd aj námietky žalobcu týkajúce sa rozsahu jeho nároku na náhradu trov konania. Okresný súd správne vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní a správne uzavrel, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,46 %.

24. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo veci samej je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

25. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní žalovanej.

26. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 okresný súd.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .