Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U. nad Z., J. XXXX/XXX, štátny občan SR, zastúpeného advokátkou JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátska kancelária 987 01 Poltár, Železničná 291, proti žalovaným 1/ M. J., nar. XX. XX. XXXX a 2/ D. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX Z. H., Dr. J. W. XXX/X, obaja štátni občania SR a zastúpení advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, advokátska kancelária 987 01 Poltár, Železničná 287/9, o uplatnenie predkupného práva pri prevode nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -168 zo dňa 13.12. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd nahradil prejav vôle žalovaných 1/, 2/ tak, že ako predávajúci uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v znení uvedenom v rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorej žalovaní 1/, 2/ ako predávajúci predávajú žalobcovi nehnuteľnosti konkretizované v rozsudku okresného súdu, kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX, každý z nich po 1, za kúpnu cenu po 1.000,- € splatnú v hotovosti po uzatvorení zmluvy. Zároveň žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za nesporne zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uplatneného práva žalobcu na spätný odpredaj podľa , boli pôvodne v spoluvlastníctve žalobcu J. J. a právnych predchodcov žalovaných v 1. a 2. rade T. J. a G. J. (po 1/4 - pozn. odvolacieho súdu). Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. a obec S. ako parcely registra „C“, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX/X

- lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2. Nesporným medzi stranami bolo taktiež, že pred prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov T. J. a G. J. na žalovaného v 1. rade M. J. a v 2. rade D. J. tieto neboli písomne ponúknuté na kúpu spoluvlastníkovi J. J., teda žalobcovi. Súd za sporné mal, či právo žalobcu bolo konaním spoluvlastníkov T. J. a G. J. porušené, či prevody ich spoluvlastníckych podielov vyžadovali písomnú ponukovú povinnosť, alebo táto povinnosť nemusela byť dodržaná vzhľadom na výnimku danú zákonom pri prevode spoluvlastníckeho podielu blízkym osobám. Absencia písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu J. J. bola preukázaná, a teda žalovaní mali povinnosť preukázať,

že sa jednalo o výnimku zo zákona, a teda o prevod tzv. blízkej osobe, ktorý predchádzajúcu ponukovú povinnosť nevyžaduje. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaných.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa , , , , o náhrade trov konania rozhodol podľa a podľa , .

4. Okresný súd nepovažoval za sporné, že osoby prevodcov T. a G. J. sú osobami v rodinnom vzťahu k žalovaným 1/, 2/, avšak mal za to, že nie sú osobami v priamom príbuzenskom rade, súrodencami ani manželmi, a preto posudzoval, či sú žalovaní 1/, 2/ vo vzťahu k prevodcom v takom vzájomnom vzťahu, že by ujma, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb vo vzťahu k druhej osobe, by bola takou ujmou, ktorú by musela táto druhá osoba pociťovať ako vlastnú. Takýto vzťah medzi prevodcami a žalovanými 1/, 2/ nezistil. Medzi prevodcami a žalovanými 1/, 2/, ktorí sú ich rodinnými príslušníkmi, je vzťah veľmi dobrý, rodinný, príležitostne sa rodina stretáva, je v kontakte, poskytuje si občasnú pomoc, takéto prepojenie však nedosahuje intenzitu požadovanú zákonným ustanovením . Žalovaní v tomto smere dôkazné bremeno nepreukázali. Žalovanými posudzovaná otázka „blízkosti“ vychádza z ich rodinného prepojenia dobrých rodinných vzťahov naprieč niekoľkými generáciami rodiny J., ale podľa názoru súdu nedosahuje intenzitu blízkych osôb (občasné návštevy či už doma alebo v nemocničnom prostredí) tak, ako to má na mysli . Z uvedeného dôvodu bolo preto povinnosťou prevodcov G. J. a T. J. zachovať právo spoluvlastníka J. J. a o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov tohto písomne upovedomiť, čo sa nestalo, čím jeho právo bolo porušené, a teda žalobca sa dôvodne žalobou domáhal vyslovenia povinnosti predaja spoluvlastníckych podielov nehnuteľností ich nadobúdateľmi žalobcovi za rovnakých podmienok. Súd teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa .

6. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonnej lehote žalovaný 1/ i žalovaný 2/ z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a neboli splnené procesné podmienky ( ). Podľa ich názoru neboli splnené procesné podmienky, nakoľko účastníčkou súdneho konania na strane žalobcu mala vystupovať aj manželka žalobcu T. J.. Žalovaní tvrdili v odvolaní, že sú osobami blízkymi vo vzťahu k prevodcom v zmysle a . Sú v pomere rodinnom s existujúcimi citovými väzbami, udržiavajú kontakty, podľa možností sa navštevujú, čo bolo svedkami aj preukázané a súd sa mal zaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne z hľadiska objektívneho aj z hľadiska spoločenskej morálky. J. T. je strýkom J. M., teda žalovaného 1/ a J. G. a žalovaný 2/ sú tiež príbuznými, pretože starý otec žalovaného 2/ je A. J., ktorého bratom je J. G., a teda žalovaný 2/ je bratov vnuk. Tvrdili, že blízky vzťah medzi prevodcami a žalovanými bol v konaní preukázaný svedkami. Tvrdili, že účastníkom kúpnej zmluvy V XXX/XXXX uzavretej dňa 21. 09. 2017 bol aj kupujúci č. X I. J., nar. 28. 02. 1989, preto nie je zrejmé, prečo žaloba nesmeruje aj proti kupujúcemu č. 3, ktorý je taktiež podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/4 pod B4. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd sa v celom v rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že prevodcovia T. J. a G. J. pred prevodom svojich podielov, a to T. J. na žalovaného 1/ a G. J. na žalovaného 2/ po 1, neponúkli svoje podiely na predaj svojmu spoluvlastníkovi J. J. písomne.

8. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku správne podľa názoru odvolacieho súdu poukázal na to, že z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z aplikovať analógiou legis v zmysle všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy druhého oddielu v až 606. Povinnosť písomnej ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti potom vyplýva z ust. , podľa ktorého ustanovenia, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní, nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

9. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci nebola preukázaná tá skutočnosť, že by prevodcovia písomne ponúkli žalobcovi na odpredaj svoje spoluvlastnícke podiely, správne okresný súd v konaní skúmal, či žalovaní 1/, 2/ sú vo vzťahu k prevodcom osobami blízkymi, príp. inými osobami v pomere rodinnom

alebo obdobnom, v ktorom vzťahu by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (viď ). V konaní bolo preukázané, že prevodcovia a žalovaní 1/, 2/ nie sú príbuznými v priamom rade, súrodencami ani manželmi, a preto bolo dôvodné skúmať, či prevodcov a žalovaných 1/, 2/ je možné považovať za iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, čo v súdenej veci tiež nie je sporné, sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke v takom rozsahu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Takýto vzťah okresný súd v konaní nezistil, resp. mal za to, že takýto vzťah žalovaní 1/, 2/ v konaní nepreukázali, a teda v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Zákon nevyžaduje, aby kupujúci sa cítili vo vzťahu k predávajúcim osobami v takomto blízkom rodinnom vzťahu, ale vyžaduje, aby sa za blízke osoby pokladali osoby sebe navzájom blízke, teda aj pokiaľ ide o vzťah predávajúcich ku kupujúcim. Zákon vyžaduje, aby aj predávajúci pociťovali ujmu, ktorú utrpela jedna z kupujúcich, dôvodne ako vlastnú. Vyžaduje sa teda synalagmatickosť vzťahu medzi nimi. Okresný súd takýto vzťah medzi predávajúcim T. J. a kupujúcim M. J. ani medzi predávajúcim G. J. a kupujúcim D. J. nezistil a v tomto smere odvolací súd len poukázal na dôvody rozsudku okresného súdu (najmä bod 51 dôvodov napadnutého rozsudku).

10. Proti rozhodnutiu krajského súdu podali žalovaní dovolanie, v dôsledku ktorého Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 20. 03. 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia opodstatnene namietali, že odvolací súd sa nevysporiadal s ich uplatnenými odvolacími námietkami, pretože sa jedná o podstatné a relevantné argumenty súvisiace s prejednávanou vecou, ktoré sú zároveň takej povahy, že bez náležitého nevysporiadania sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia možno dospieť k záveru, že postupom odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením došlo k porušeniu procesných práv dovolateľov v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru (bod 23. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR).

11. Nerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu došlo v konaní k procesnej vade v zmysle ust. , ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň jeho dôvodnosť. Z dôvodov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva okrem iného, že právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona, alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, príp. nepodriadil zistený skutkový stav. Dovolací súd uložil odvolaciemu súdu povinnosť opätovne prejednať a rozhodnúť o odvolaní žalovaných; v súlade s náležitosťami odôvodnenia vyplývajúcimi z ust. , rozhodnutie presvedčivo a riadne odôvodniť. Vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto uznesení je odvolací súd viazaný ( ).

12. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaných terajším rozsudkom opätovne rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. ako vecne správny podľa , potvrdil z nasledovných dôvodov:

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. V hodnotení skutkových zistení okresným súdom neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Prvoinštančný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. V súdenej veci bolo nepochybne preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uplatneného práva žalobcu na spätný odpredaj podľa , boli pôvodne v spoluvlastníctve žalobcu J. J. a právnych predchodcov žalovaných v 1. a 2. rade T. J. a G. J. tak ako sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec S. ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere XXXXX m2. Nesporným medzi stranami bolo taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že pred prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov T. J. a G. J. na žalovaného v 1. rade M. J. a v 2. rade D. J. tieto neboli písomne ponúknuté na kúpu spoluvlastníkovi J. J. (žalobcovi).

14. Medzi stranami je sporným, či právo žalobcu J. J. bolo konaním spoluvlastníkov T. J. a G. J. porušené, a teda či prevody ich spoluvlastníckych podielov vyžadovali písomnú ponukovú povinnosť tak, ako to žalobca tvrdí, alebo táto povinnosť nemusela byť dodržaná vzhľadom na výnimku danú zákonom pri prevode spoluvlastníckeho podielu blízkym osobám. Keďže absencia písomnej ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu adresovaná spoluvlastníkovi J. J. bola preukázaná, tak vo vzťahu k platnosti tohto prevodu bolo povinnosťou zo strany žalovanej preukázať, že sa jedná o výnimku, a teda prevod tzv. blízkej osobe, ktorý predchádzajúcu ponukovú povinnosť nevyžaduje. V tomto zmysle preto dôkazné bremeno na preukázanie atribútov naplnenia pojmových znakov blízkej osoby zaťažuje stranu žalovanú.

15. Podľa (ďalej len „“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

16. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

17. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

18. Podľa stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

19. V zmysle veta prvá , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, spoluvlastníci majú predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe v zmysle § a 117. V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z aplikovať analógiou legis v zmysle všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § až 606.

20. Porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ), jeho žaloba musí v takom prípade smerovať proti všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušeného jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tom prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, alebo c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo voči nadobúdateľovi.

21. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému vlastníkovi voľbu či vôbec, prípadne ktoré z vyššie uvedených riešení zvolí.

22. V prípade porušenia vecného predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv aj voči nadobúdateľovi (tretej osobe), ktorý vec kúpil od osoby povinnej ponúknuť vec na predaj spoluvlastníkom.

23. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými dôkazmi vykonanými v konaní a správne dospel k záveru, že v súdenej veci došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, nakoľko spoluvlastníci, ktorí nadobudli spoluvlastnícke podiely kúpnou zmluvou zavkladovanou pod č. V XXX/XXXX, mu neponúkli na predaj

písomne prevádzané podiely pred ich prevodom žalovaným. V tomto smere odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Taktiež správne súd prvej inštancie nepovažoval T. J. a G. J. za také blízke osoby s nadobúdateľmi podielov (žalovanými 1/, 2/), že by ujmu, ktorú by utrpel ktorýkoľvek z nich, považovali za ujmu vlastnú. Vzťah prevodcov a nadobúdateľov správne nepovažoval za taký blízky vzťah, ktorý by napĺňal atribúty ustanovenia . Aj v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

24. K ďalším námietkam žalovaných uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza: Žalovaní s rozhodnutím súdu nesúhlasia z dôvodu, že sú presvedčení, že prevodom vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy V-XXX/XXXX uzatvorenej v E. dňa 21. 09. 2017 nedošlo k porušeniu predkupného práva, nakoľko išlo o prevod na blízke osoby a vtedy sa predkupné právo neuplatňuje a že rozhodnutie súdu v tomto smere nie je riadne odôvodnené. K tejto námietke viď dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu vyššie. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne, kompaktne, neprotirečivo a presvedčivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citované právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , , a , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

25. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoria c. Španielsko z 09. 12. 1994 séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. 12. 1994 séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998, viď aj nález Ústavného súdu SR -30).

26. Tá skutočnosť, či žalobca a jeho deti zabezpečovali T. a G. J. starostlivosť, nie je podstatná pre posúdenie, či došlo k porušeniu predkupného práva v súdenej veci. Nie je podstatná ani tá skutočnosť, či žalobca o prevode vlastníckeho práva mal vedomosť ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy V XXX/XXXX. a či sa nadobúdatelia z kúpnej zmluvy pred jej uzavretím vyjadrili alebo nevyjadrili o tom, či majú alebo nemajú záujem predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely, odkúpiť. Samotné zákonné predkupné právo má za následok vznik povinností spoluvlastníka, ktorý hodlá svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu, ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel pred uskutočnením prevodu na predaj spoluvlastníkom (ak nejde o prevod blízkej osobe). Nesplnenie zákonom daných povinností má za následok relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle , teda právo spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, v lehote 3 rokov od porušenia predkupného práva dovolať sa relatívnej neplatnosti. Za splnenie ponukovej povinnosti možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možné považovať iba ponuku, ktorá má obsahové náležitosti predpokladané zákonom a ktorá je adresná a bola písomne doručená všetkým spoluvlastníkom. Ponuka kúpy spoluvlastníckeho podielu musí obsahovať cenu, splatnosť ceny (ak je splatnosť dlhšia, ako je určená v ust. ) a ostatné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie

o využití (nevyužití) predkupného práva. Vo vzťahu k obsahu ponuky na kúpu spoluvlastníckeho podielu platí, že ponuku je možné považovať za účinnú len vtedy, ak sa podmienky, za ktoré bol spoluvlastnícky podiel tretej osobe ponúknutý, podstatne nelíšia od podmienok uvedených v ponuke na kúpu podielu spoluvlastníkovi. Zákon určuje formu, akou musí spoluvlastník uskutočniť ponuku len vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej veci ( ). Podľa , ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do 8 dní, nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Keďže písomne v súdenej veci prevodcovia spoluvlastníckych podielov neponúkli na predaj svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi, predkupné právo žalobcu bolo porušené. Pokiaľ žalovaní v odvolaní tvrdili, že žalobca realizuje svoje právo spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by nemal požívať ani súdnu ochranu, nakoľko chce získať nehnuteľnosti za kúpnu cenu, za ktorú ich nadobudli žalovaní, nebolo možné vyhovieť ani tejto námietke žalovaných. K tomu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky , v zmysle ktorého rozhodnutia, ak povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) podiel prevedie bez toho, aby ho ponúkla oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), a poruší tým predkupné právo, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ vec získal. Oprávnený má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, alebo domáhať sa na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu podiel ponúkol na predaj podľa . Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu právna povinnosť ponúknuť oprávnenému podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho sám nadobudol. Ak nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať žalobou na súde, aby bol prejav vôle nadobúdateľa urobiť mu ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu, resp. uzavrieť kúpnu zmluvu zodpovedajúceho znenia, nahradený súdnym rozhodnutím ( - poznámka odvolacieho súdu - v súčasnosti ). Právoplatnosťou rozsudku nahrádzajúceho vyhlásenie vôle je kúpna zmluva uzatvorená (porovnaj napr. aj rozsudky Najvyššieho súdu SR z 20. 06. 2001 sp. zn. , zo dňa 19. 09. 2007 sp. zn. , z 25.novembra 2010 sp. zn. uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 71/2011 a z 11. 05. 2011 sp. zn. uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 128/2011).

27. Realizovanie práva žalobcu, aby mu nadobúdatelia spoluvlastníckych podielov previedli nimi nadobudnuté podiely, ktoré získali bez toho, aby bolo predkupné právo dodržané, v zmysle vyššie uvedeného nie je realizáciou práva v rozpore s dobrými mravmi, ale je vykonávané spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom.

28. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukázali na to, že účastníkom kúpnej zmluvy V XXX/XXXX bol aj kupujúci č. X I. J., a preto nie je zrejmé, prečo žaloba nesmeruje aj proti kupujúcemu č. 3, ktorý je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/4 pod B4 a nadobudol ich kúpnou zmluvou č. V XXX/XXXX, odvolací súd uvádza, že nebol v súdenej veci dôvod žalovať ako žalovaného v rade 3. aj I. J. (nar. XX. XX. XXXX), keďže menovaný ním nadobúdaný podiel nadobudol od A. J., nar. XX. XX. XXXX, teda od svojho starého otca, a teda príbuzného v priamom rade (viď ), kedy sa na platný prevod spoluvlastníckeho podielu nevyžaduje súhlas spoluvlastníkov. Navyše je na vôli žalobcu voči komu z nadobúdateľov svoje predkupné právo uplatní alebo neuplatní.

29. K námietke žalovaných, že na strane žalobcu mala v konaní vystupovať aj manželka žalobcu T. J., nar. XX. XX. XXXX, odvolací súd uvádza, že zo žiadneho zákonného ustanovenia alebo iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť byť účastníkmi kúpnej zmluvy obom manželom - nadobúdateľom. Okrem toho, že nie je vylúčené, aby nadobúdané nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely nadobudol len jeden z manželov z finančných prostriedkov nadobudnutých mimo manželstva alebo darom alebo dedením aj počas trvania manželstva, druhý z manželov, ktorý nebol účastníkom zmluvy, má právo namietať relatívnu neplatnosť takejto kúpnej zmluvy podľa ust. a s odkazom na ust. .

30. Keďže okresný súd v súdenej veci rozhodol na základe dostatočne zisteného stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery a žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť závery okresného súdu a na námietky nimi uvedené v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť, odvolací súd rozsudok okresného súdu vecne správne potvrdil a potvrdil ho aj vo výroku o náhrade trov konania ako výroku závislom od rozhodnutia vo veci samej ( ). O náhrade

trov konania pred súdom prvej inštancie okresný súd správne rozhodol podľa podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa totiž súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca, a preto okresný súd správne žalovaným uložil povinnosť nahradiť mu trovy prvoinštančného konania.

31. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní, preto odvolací súd uložil taktiež podľa žalovaným 1/, 2/ povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi v celom rozsahu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

32. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalobcovi odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania, aj keď bol žalobca v konečnom dôsledku v konaní úspešný, pretože mu žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.