Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-53-2019.pdf
PDF · 213.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu Správa bytov a domov s.r.o., Jesenná 3239/11, Poprad, IČO: 48 006 319, právne zastúpeného VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Mostová 2, Bratislava proti žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, P.O.BOX 29, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. augusta 2019 číslo: SK/XXXX/ XX/XXXX , na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 22. augusta 2019 číslo: SK/XXXX/XX/XXXX v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 16. januára 2019 číslo: P/XXXX/XX/XX a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu (účastník konania) a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 16.01.2019, ktorým bola účastníkov i konania uložená peňažná pokuta vo výške 2 000 EUR pre porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 14 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zákon o ochrane spotrebiteľa) z dôvodu, že inšpektormi SOI bolo pri kontrole v sídle účastníka konania zistené porušenie povinnosti správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb, zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Konštatoval podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu účastníkom konania a pokračoval, že po preskúmaní veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb; zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie; čo účastník konania porušil.
2. Inšpektormi SOI pri kontrole vykonanej v sídle účastníka konania zameranej na prešetrenie podnetov spotrebiteľov Po XXX/XXXX a Po 931/17, bolo zistené, že účastník konania ako správca bytového
domu Polyfunkčnej vybavenosti vo vyúčtovaní nákladov za studenú vodu vo výške 58,41 € za spotrebu 22,91661 m3 s použitím náhradného spôsobu výpočtu spotreby z dôvodu nesprístupnenia bytu v stanovenom termíne 12.01.2017 bez právneho dôvodu a napriek skutočnosti, že po dodatočnom dohodnutom sprístupnení bytu dňa 04.02.2017 bola na vodomery studenej vody zistená nulová spotreba, čím bol spotrebiteľ poškodený vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 o sumu 58,41 €, čím účastník konania ako správca porušil povinnosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo poskytovaní služieb.
3. Rovnako bolo tiež zistené, že účastník konania ako správca porušil povinnosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, ku ktorému došlo tým, že účastník konania ako správca
- bytového domu Polyfunkčnej vybavenosti (bytový dom PV) v rozpore s ustanovením § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon č.182/1993 Z.z., BytZ), v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu a zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a v rozpore so Zmluvou o výkone správy nevykonal a nepredložil vlastníkovi bytu - pisateľovi podnetu - vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia za rok 2016 najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka;
- bytového domu Q., ul. V., súp. č. XXXX, orientačné č. 9, XX, X. v rozpore s ustanovením § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí a spoločných zariadení dom, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu a v rozpore so Zmluvou o výkone správy nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za rok 2016 najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka; čím neposkytol službu v súlade so zmluvnými dohodnutými podmienkami a v súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a teda riadne.
4. Žalovaná konštatovala obsah odvolania, v ktorom účastník uviedol, že neporušil ust. § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.. K odvolacím dôvodom žalovaná uviedla, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v súvislosti s námietkami účastníka konania má za to, že účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Citovala § 4 ods. 1 písm. d) a h) zákona o ochrane spotrebiteľa.
5. Odvolací správny orgán uviedol, že má za preukázané, že účastník konania sa účinnou Zmluvou o výkone správy zaviazal voči vlastníkom vyhotoviť ročné vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom uvedené si riadne nesplnil, napriek skutočnosti, že pred vypracovaním ročného vyúčtovania, ktoré bol povinný predložiť do 31.05.2017 v dostatočnom časovom predstihu prevzal ekonomickú agendu od predchádzajúceho správcu(„Protokol o prevzatí ekonomickej agendy týkajúcej sa správy Domu polyfunkčného Vybavenosti X. - Juh, L. Q. XXXX, Poprad", zo dňa 09.12.2016).
6. Účastník konania sa ako správca zmluvne voči vlastníkom zaviazal vyhotoviť ročné vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom z predložených dokumentov nevyplýva, že by si účastník konania s predchádzajúcim správcom predmetného bytového domu dohodli, kto vypracuje ročné vyúčtovanie za rok, v ktorom nastala zmena správcu pre predmetný bytový dom.
7. Odvolací správny orgán uviedol, že zákon č. 182/1993 Z. z. v § 8 ods. 2 ustanovuje základnú požiadavku na riadne fungovanie správy pri jej zmene, zrušení, splynutí alebo zlúčení. Akákoľvek zmena správcu nemôže byť na ujmu vlastníkov v dome. Taktiež aj v prípade výpovede alebo ukončenia zmluvy, správca musí konať za účelom ochrany ekonomického záujmu vlastníkov. Preto žiadny úkon správcu by nemal byť na ujmu vlastníkov ani by nemal spôsobiť škody na ich majetku. Zároveň v zmysle ustanovenia § 8a ods. 3BytZ platí, že dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo. V zmysle predložených dokumentov je zrejmé, že predchádzajúci správca síce neodovzdal v zákonom stanovenej lehote účastníkovi konania potrebné dokumenty, avšak napriek tomu, došlo dňa 09.12.2016 k prevzatiu predmetných ekonomických dokumentov účastníkom konania. Odvolací správny orgán, vzhľadom k tomu, že má za preukázané, že účastník konania disponoval odovzdanými dokumentami, uvádza, že do 31.05.2017 mal účastník konania možnosť vypracovať ročné vyúčtovanie za rok 2016.
8. Vzhľadom k tomu, že si účastník konania ani zmluvne nevymienil výnimku o vypracovaní ročného vyúčtovania predchádzajúcim správcom, bolo jednoznačne jeho povinnosťou riadne vypracovať ročné vyúčtovanie za rok 2016, predložiť ho dotknutým vlastníkom a zabezpečiť, aby nedochádzalo k ujme na právach vlastníkov a zároveň, aby bol dodržaný zákon. Zo spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že účastník konania nepreukázal splnenie povinnosti, za ktorej porušenie je sankcionovaný, a to vo vzťahu k pisateľovi podnetu, ako ani ďalším vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome.
9. Čo sa týka námietky, že správa o činnosti správcu bola predložená prostredníctvom zástupcov vlastníkov, odvolací správny orgán uviedol, že z predloženej zmluvy o výkone správy nevyplýva dohoda o spôsobe predloženia správy o činnosti správcu týkajúcej sa bytového domu, vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv a vyúčtovania úhrad za plnenia na jednotlivé byty vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Zároveň odvolací správny orgán poukázal, že z ust. § 8a ods. 2 zákona č.182/1993 Z.z. jednoznačne vyplýva povinnosť, pričom nositeľom tejto povinnosti je práve účastník konania ako správca, ktorého povinnosťou je objektívne preukázať splnenie zákonom stanovenej povinnosti, čo však účastník konania nepreukázal. Samotné odovzdanie správy o činnosti zvoleným zástupcom vlastníkom bytov, bez preukázania skutočnosti, že jednotlivým vlastníkom bytového domu bola správa o činnosti predložená v zákonom stanovenom termíne, nie je možné považovať za dôkaz splnenia povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia BytZ.
10. K námietke účastníka konania, že správny orgán uviedol, že spotrebiteľ bol poškodený na svojom majetku v značnom rozsahu, pričom škoda bola 58,41 €, odvolací správny orgán argumentoval, že účastník konania zodpovedá za zistené nedostatky na základe princípu objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) alebo iné okolnosti danej veci, za ktorých k ich porušeniu došlo, pretože zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Odvolací orgán je jednoznačne toho názoru, že nesprávnym účtovaním ceny pri poskytovaní služieb došlo k poškodeniu konkrétneho spotrebiteľa a rovnako tak aj vznikla možnosť poškodenia ekonomických záujmov spotrebiteľov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v správe účastníka konania. Pre posúdenie veci je podstatné, či účastník konania postupoval alebo nepostupoval pri výkone správy v súlade so zmluvou o výkone správy a zároveň v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti, pričom v danom prípade z kontrolných zistení vyplýva, že tomu tak nebolo.
11. K výške pokuty odvolací orgán uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona, je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, správny orgán prvého stupňa náležite zohľadnil, čo sa odzrkadľuje aj vo výške uloženej sankcie. Účastníkovi konania bola uložená pokuta, ktorá v korelácii s maximálnou výškou sankcie, ktorú môže správny orgán uložiť za preukázané porušenie povinnosti (66 400 eur), sa pohybuje v spodnej hranici. Navyše, ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení. Uloženú sankciu považuje odvolací orgán za primeranú, uloženú v súlade so zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pričom pokuta v danej výške zároveň spĺňa nielen represívno- výchovnú, ale aj preventívnu funkciu.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
12. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 28.10.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. augusta 2019 číslo: SK/XXXX/XX/XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (Inšpektorát) č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 16.1.2019, ktorým bola účastníkov i konania uložená peňažná pokuta vo výške 2 000 EUR pre porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že inšpektormi SOI bolo pri kontrole v sídle účastníka konania zistené porušenie povinnosti správne účtovať ceny pri poskytovaní služieb, zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie (prvostupňové rozhodnutie).
13. V úvode konštatoval obsah napadnutého rozhodnutia.
14. K jednotlivým dôvodom napadnutého rozhodnutia uviedol, že výsledok spotreby 22,91661 m3 stanovil Žalobca použitím náhradného vzorca, nakoľko spotrebiteľ, ktorý je vlastníkom predmetného bytu tento nesprístupnil odpočtárovi na odčítanie vodomeru v riadne oznámenom termíne. Žalobca teda pochopiteľne pri vypracovaní vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 nemal žiadne relevantné podklady k vypracovaniu vyúčtovania.
15. Žalobca uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome PV zmluvu o výkone správy dňa 02.12.2015, s účinnosťou od 01.02.2016 (ďalej len „ZoVS DPV"). Na základe tejto ZoVS DPV vykonával Žalobca v bytovom dome PV správu od 01.02.2016. Prostredníctvom spoločnosti STING- ENERGO, s.r.o. vykonával Žalobca v bytovom dome PV „fyzické" odpočty vodomerov nachádzajúcich sa v jednotlivých bytoch tohto bytového domu.
16. K vykonaniu odpočtov v bytovom dome PV došlo spoločnosťou STING-ENERGO, s.r.o. dňa 12.01.2017. V tomto termíne nebol sprístupnený pracovníkom tejto spoločnosti byt č. XX spotrebiteľa (oznamovateľa podnetu). Vzhľadom na túto skutočnosť vyvesil odpočtár na dvere bytu oznam, ktorý zároveň vhodil aj do schránky bytu spolu s kontaktom na odpočtára pre dohodnutie náhradného termínu vykonania odpočtov. Spotrebiteľ na oznam odpočtára však reagoval až začiatkom februára, t.j. takmer po troch týždňoch od vykonania odpočtov. K náhradnému vykonaniu odpočtov vodomeru studenej vody došlo v byte č. XX až dňa 04.02.2017. Odpočtár na odpočtovom hárku uviedol nesprávny dátum 12.01.2017, t.j. dátum pôvodných odpočtov vodomerov, avšak ku skutočnému odpočtu došlo až dňa 04.02.2017, čo následne vyznačili na odpočtovom liste a potvrdili vyhláseniami aj zamestnanec a konateľ spoločnosti STING-ENERGO, s.r.o.. Túto skutočnosť nerozporuje ani jeden z dotknutých orgánov SOI a preto ju považujeme za preukázanú a ustálenú. K tomuto bližšie viď prílohy č. 10 a 11 správneho spisu. Pri tomto odpočte bolo povereným zamestnancom spoločnosti STING-ENERGO, s.r.o. zistené, že na vodomeroch studenej vody je uvedená spotreba studenej vody 0 m3 . Žalobca potreboval nevyhnutne podklady od predchádzajúceho správcu za mesiac január 2016. Tieto podklady predchádzajúci správca Žalobcovi nikdy neodovzdal a to aj napriek viacerým výzvam Žalobcu. K predmetnému vyúčtovaniu sa dostal Žalobca až v siedmom mesiaci 2018, a to aj v dôsledku ingerencie Inšpektorátu.
17. Následne Žalobca citoval ustanovenia § 8a ods. 1 písm. a), § 11 ods. 3, zák. č. 182/1993 Z. z..
18. Argumentoval, že jediným aplikovateľným právnym predpisom na výpočet studenej vody v prípade nemerania a nesprístupnenia bytu je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody (ďalej len „Vyhláška") a citoval § 1 písm. a), § 3 ods. 1, 4, 7, 8, bod č. 3.1 položky č. 3 čl. 1 prílohy č. 1 Vyhlášky.
19. Z uvedenej situácie a právnych predpisov vyvodil, že k uloženiu pokuty došlo z dôvodu nesprávnej aplikácie právnych noriem inšpektorátom, teda na základe nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu. 20. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú tiež tvrdil, uviedol, že Inšpektorát i Žalovaný absolútne opomenuli zohľadniť zákonnú i zmluvnú povinnosť spotrebiteľa - vlastníka bytu, ktorá mu vyplýva priamo z ust. § 11 ods. 3 BytZ a čl. čl. IV. bod 8 ZoVS DPV. Právna úprava, ani BytZ nestanovuje koľko termínov náhradných odpočtov má správca bytového domu zabezpečiť. Naopak ZoVS DPV v čl. IV
bod 8 jednoznačne stanovila, že vlastník bytu je povinný na účely odpočtov meraných hodnôt sprístupniť byt najmenej raz ročne k 31.12. bežného roka. V tomto smere teda Žalobca žiadnu svoju povinnosť neporušil. Porušenie povinnosti vlastníka bytu však obidva správne orgány naopak pričítali nelogicky na ťarchu Žalobcu. Potom už vôbec nie je možné Žalobcu za túto skutočnosť trestať. Zmluvné strany si okrem iného túto povinnosť zakotvili aj v čl. IV. bod 8. ZoVS DPV, v ktorej sa okrem iného dohodli, že Žalobca na výpočet použije „per analogiam" jediný dostupný právny predpis (Vyhlášku) v prípade nesprístupnenia bytu. Existuje tu evidentný rozpor medzi ustanovením ZoVS DPV a odôvodnením Prvostupňového rozhodnutia, kde Inšpektorát konštatuje „náhradný spôsob určenia spotreby studenej vody pri nesprístupnení bytu nebol zmluvne dohodnutý, ani ho neupravuje žiaden predpis". Týmto predpisom je ako je už vyššie uvedené práve Vyhláška. Inšpektorát a rovnako aj Žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatujú, že Žalobca ako správca nesie objektívnu zodpovednosť v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak vôbec nezohľadňujú skutočnosť, že práva a povinnosti správcu vyplývajú priamo z BytZ. Tieto práva a povinnosti nie je možné obmedziť ani zúžiť žiadnym iným právnym predpisom (či už zákonom o ochrane spotrebiteľa) alebo zmluvou (ZoVS DPV).
21. Argumentácia Inšpektorátu ako aj Žalovaného spočíva v zásade len v tom, že Žalobca ako správca nepostupoval správne a bez právneho dôvodu pri vyúčtovaní nákladov za studenú vodu. Zároveň sa však oba správne orgány žiadnym spôsobom nevyjadrili k tomu, ako správca mal „správne" postupovať. Inšpektorát svojimi tvrdeniami prezentuje právny názor, podľa ktorého mal Žalobca postupovať tak, že spotrebiteľovi do vyúčtovania mal uviesť k spotrebe studenej vody 0. Tento postup by však zároveň znamenal poškodenie práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome PV, ktorí by platili za vodu, ktorú nikdy nespotrebovali.
22. Žalobca však aj naďalej zastáva názor, že k vzniku škody na strane spotrebiteľa nemohlo dôjsť, nakoľko tento vyúčtoval spotrebu vody vo výške 22,91661 m3, a to napriek skutočnosti, že v zmysle platnej Vyhlášky ako aj zmluvných povinností mal spotrebiteľovi vyúčtovať spotrebu vody 25 m3. Žalobca teda vyúčtoval spotrebiteľovi spotrebu vody nižšiu o viac než 2 m3 ako bolo medzi stranami ZoVS DPV dohodnuté, čím rozhodne nemohla spotrebiteľovi vzniknúť škoda.
23. Svoje právne závery taktiež Žalobca náležite odôvodnil, pričom Inšpektorát sa s týmito tvrdeniami žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím porušil okrem iného aj ustanovenia § 3 ods. 5, § 32 ods. 2 a § 47 ods. 3 SP. Pritom podľa prvej vety v ust. § 3 ods. 5 SP platí, že: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci." Nestačí ak Inšpektorát konštatoval, že Žalobca porušil ustanovenia BytZ a zákona o ochrane spotrebiteľa nesprávnym postupom pri ročnom vyúčtovaní nákladov na predmetný byt, pričom uložená pokuta podľa jeho názoru má „represívno-výchovnú funkciu"8. Inšpektorát ako aj Žalovaný boli povinní podľa Žalobcu uviesť vo svojich rozhodnutiach aj správny postup ako mal Žalobca v konkrétnom prípade postupovať. V opačnom prípade ich rozhodnutia trpia nedostatkom presvedčivosti a relevantných dôvodov, ktoré by potvrdzovali závery uvedené vo výroku napadnutých rozhodnutí. To isté platí aj o použití správnej úvahy na výšku uloženej pokuty, k čomu bližšie Žalobca odkázal na čl. III Žaloby.
24. Po citácii § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľov a konštatované konania, pre ktoré bol postihnutý sankciou pokračoval, že vykonával Žalobca správu od 01.02.2016 po jej prevzatí od predchádzajúceho správcu - spoločnosti HRAD SLOVAKIA, spol. s r.o. Predchádzajúci správca neodovzdal Žalobcovi všetky doklady potrebné pre výkon správy BD DPV. Žalobca sa vydania týchto domáhal telefonicky v priebehu roka 2016, avšak bez želaného výsledku. Žalobca sa preto obrátil na prechádzajúceho správcu so žiadosťou na vydanie dokladov (výzvou), tentokrát už však v listinnej podobe. K čiastočnému odovzdaniu dokladov potrebných k správe došlo až dňa 09.12.2016. Práve na tomto protokole založil Žalovaný svoj skutkový záver, že Žalobca „v dostatočnom predstihu prevzal ekonomickú agendu od predchádzajúceho správcu", pričom na str. 5 Rozhodnutia o odvolaní. ďalej konštatuje, že „Z predložených dokumentov je zrejmé, že predchádzajúci správca síce neodovzdal v zákonom stanovenej lehote účastníkovi konania potrebné dokumenty, avšak napriek tomu došlo dňa 09.12.2016 k prevzatiu ekonomických dokumentov účastníkom konania". K tomuto nesprávnemu skutkového záveru uvádzame, že odovzdávací protokol z 09.12.2016 mala za Žalobcu údajne podpísať X. L. ako zástupca Žalobcu. X. L. však nikdy nebola zamestnancom Žalobcu a teda takéto poverenie od Žalobcu ako domnelého zamestnávateľa nikdy dostať nemohla. X. L. bola len externým ekonómom Žalobcu a teda medzi ňou a Žalobcom existoval obchodnoprávny vzťah. Žalobca však X. L. nikdy nesplnomocnil na prevzatie takýchto dokumentov a teda táto nemohla konať voči predchádzajúcemu
správcovi na základe udelenia oprávnenia od Žalobcu (poukázal na § 33 ods. 2 OZ). Preberací protokol z 09.12.2016 potvrdzuje aj to, že predmetom odovzdania pani L. neboli všetky materiály, ktoré súvisia so správou BD PV ako to vyžadovalo ust. § 8a ods. 2 BytZ v znení platnom a účinnom až do 31.10.2018. Len samotná ekonomická dokumentácia (ktorá ani nebola úplná) odovzdaná dňa 09.12.2016 bývalým správcom pani L. totiž na splnenie povinnosti Žalobcu podľa ust. § 8a ods. 2 BytZ voči sťažovateľke nepostačovala. Časť odovzdaných dokladov od predchádzajúceho správcu sa dostala k Žalobcovi až 12.12.2016, pričom tieto neobsahovali doklady, ktoré Žalobca potreboval k príprave vyúčtovania FPÚaO a to všetky: a) dodávateľské faktúry; b) výpisy z bankového účtu za obdobie od 12/2015 do 4/2016; c) originály vyúčtovania za rok 2016. K časti vyššie uvedených dokladov v písm. a), b) a c) sa Žalobca dostal až v júli roku 2018 ako to už Žalobca uvádzal. Táto skutočnosť nakoniec vyplýva aj z komunikácie medzi vlastníčkou nesprístupneného bytu a inšpektorom Inšpektorátu. Bolo objektívne znemožnené splniť si svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 8a ods. 2 BytZ. Splnenie záväzku zo strany Žalobcu v lehote do 31.05.2017 bolo teda priamo podmienené tým, či si predchádzajúci správca BD DPV splní svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 8a ods. 2 BytZ. Za daných okolností, teda nie je teda možné od Žalobcu spravodlivo požadovať a ani ho sankcionovať. Ustanovenie § 8 ods. 2 BytZ sa však nevzťahuje na situácie, kedy sa v bytovom dome zmení správca na základe výpovede zo zmluvy o výkone správy, alebo dohody o ukončení správy so správcom, pretože o tejto skutočnosti rozhodujú len samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov (zmena správcu alebo formy správy na spoločenstvo vlastníkov). V takom prípade majú vlastníci dostatočnú lehotu pripraviť sa na zmenu správcovského subjektu. Pokiaľ ide o ust. § 8a ods. 3 BytZ, na ktoré Žalovaný tiež poukazuje, táto právna norma rovnako nie je relevantná v súvislosti s uložením pokuty Žalobcovi. V ust. § 8a ods. 3 BytZ je totiž ustanovený osobitný typ singulárnej sukcesie, ktorý sa týka len práv a povinností zákonného zástupcu, ktoré vyplývajú z BytZ a ktoré sa týkajú len zmluvných vzťahov vzniknutých a existujúcich v súvislosti so správou domu. Žalobca si svoju povinnosť nesplnil z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia, ku ktorej došlo v dôsledku protiprávneho konania predchádzajúceho správcu BD DPV. Inšpektorát i Žalovaný však v tejto skutkovej podstate správneho deliktu nesprávne vyhodnotili predložené dôkazy, tieto neposudzovali v nadväznosti na skutkové okolnosti prípadu.
25. K údajnému nepredloženiu správy o svojej činnosti za rok 2016 najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vlastníkom bytov a nebytových priestorov v BD Q.., za čo bol tiež sankcionovaný, uviedol, že BD Sázava, ktorý spravoval Žalobca má dva samostatné vchody označené číslom X a XX. V každom vchode tohto bytového domu je jeden z vlastníkov zástupcom všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v BD Q.. Pre vchod č. X to bol pán A. a pre vchod č. XX pani A.. Prostredníctvom týchto zástupcov komunikujú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v BD Q. so správcom. Inšpektorát vo výrokovej časti Prvostupňového rozhodnutia uvádza, že Žalobca nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v BD Q. správu o svojej činnosti za rok 2016 do 31. mája nasledujúceho roka. Z výrokovej časti Prvostupňového rozhodnutia teda logicky vyplýva, že Žalobca nepredložil v BD Q. vyúčtovanie FPÚaO ako aj úhrady za plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov vo vchode č. X ako aj vo vchode č. XX.
26. K uloženiu sankcie za túto skutkovú podstatu podľa názoru Žalobcu došlo z dôvodu, že Inšpektorát nesprávne interpretoval ustanovenia BytZ a následne ich z tohto dôvodu aj nesprávne použil na zistený skutkový stav. Citoval § 8a ods. 2 a ods. 4 BytZ. Z cit. ustanovení BytZ podľa žalobcu vyplýva, že ak si správca nesplní svoju povinnosť predložiť správu o svojej činnosti vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nastupuje zo zákona sankčný mechanizmus, ktorý v ust. § 8a ods. 4 BytZ za porušenie sankcionuje správcu v podobe straty nároku na platby za výkon správy. Z citovaných ustanovení, ktoré Inšpektorát i Žalovaný pri právnom posúdení predmetného skutku aplikovali však nevyplýva skutočnosť, že správca má povinnosť túto správu vlastníkom bytov a nebytových priestorov individuálne doručiť. Inšpektorát sa tak v Prvostupňovom rozhodnutí dopustil svojvôle pri rozhodovaní o právach a povinnostiach subjektu. Z gramatického výkladu cit. ustanovení BytZ vyplýva, že správca má povinnosť túto správu predložiť, čo nie je významovo rovnaké slovo ako pojem „doručiť“, čím sa rozumie aj oznámenie, navyše zákonodarca v ustanoveniach BytZ zreteľne rozlišuje medzi pojmami „predloženie" a „doručenie“. Nemožno sa stotožniť s argumentom Žalovaného, že bez dohody v zmluve o výkone správy nie je možné zabezpečiť predloženie správy o činnosti správcu tým, že správca túto odovzdá zástupcom vlastníkov na zverejnenie v bytovom dome spôsobom v dome obvyklým (v danom prípade na uzamknutej nástenke v každom vchode. V danom prípade Žalobca sprístupnil správu o svojej činnosti pomocou nástenky, k čomu v správnom konaní doložil Inšpektorátu aj fotografie z predmetnej nástenky. Žalobcovi tiež nie je zrejmé ako by mal podľa Inšpektorátu správu o činnosti správcu,
ktorej forma nie je predpísaná (a teda môže byť prednesená aj ústne), doručiť doporučene vlastníkom. Vzhľadom na uvedené argumenty má Žalobca za to, že výklad ust. § 8a ods. 2 BytZ na zistený skutkový stav nebol správny a správne orgány nedostatočne prihliadli na obsah správneho spisu, kde boli založené dôkazy preukazujúce predloženie správy o činnosti správcu vrátane vyúčtovania použitia FPÚaO. Sám Inšpektorát vo svojom Prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že „neakceptoval ako dôkaz o splnení si tejto zákonnej povinnosti písomné potvrdenie zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, opatrené ich vlastnoručným podpisom, že správu o hospodárení za rok 2016 prevzali dňa 30.05.2017 na predloženie vlastníkom vo vývesných nástenkách vchodov č. X a č. XX“. 27. Z odôvodnenia Inšpektorátu potom vyplýva, že tento pravosť písomných potvrdení ako aj skutočnosti v nich uvedené nikdy nerozporoval či nespochybňoval. Máme teda za to, že Inšpektorát sa stotožnil so skutočnosťou, že správa o hospodárení za rok 2016 bola vyhotovená a odovzdaná zástupcom vlastníkom riadne a včas. Uvedený dôkaz však už nebral do úvahy pri svojom rozhodnutí s ktorým sa stotožnil aj Žalovaný, čo je zjavnom vadou v procese hodnotenia dôkazov a následnom nesprávnom právnom posúdení porušenia ust. § 8a ods. 2 BytZ Žalobcom. Na vyššie uvedené písomné potvrdenie nadväzoval ďalší dôkaz predložený v konaní Žalobcom, a to fotografie vývesných skriniek v jednotlivých vchodoch bytového domu Q.. K splneniu zákonnej povinnosti Žalobcu došlo v danom prípade teda až vyvesením správy o činnosti správcu za rok 2016 na nástenkách jednotlivých vchodoch BD Q.. Vyvesenie vo vchode č. XX správy o činnosti správcu za rok 2016 zabezpečila zástupkyňa vlastníkov, pani A.. Túto skutočnosť Žalobcovi potvrdila aj pani M. Q.. Vyvesenie vo vchode č. X správy o činnosti správcu za rok 2016 mal zabezpečiť zástupca vlastníkov, pán A.. Tento predmetnú správu nevyvesil však z dôvodu, že mu v tom zabránila pani K.. Pani K. cielene a vedome zabránila zástupcovi vlastníkov túto správu vyvesiť s úmyslom poškodiť Žalobcu, nakoľko táto bola od začiatku nespokojná so zmenou správcu v BD Q.. Dňa 31.05.2017 pani K. zakázala zverejniť pánovi A. správu o činnosti správcu za rok 2016 na nástenke BD Q. vo vchode č. 9. Dňa 19.06.2017 požiadal pán K. ako vlastník bytu v predmetnom vchode BD Q. Žalobcu o nahliadnutie do spisu za účelom predloženia presne špecifikovaného zoznamu dokumentov. Zaujímavosťou je, že pán K. ako spotrebiteľ sa nikdy nedomáhal predloženia správy o činnosti správcu za rok 2016. Toto jeho konanie preto považujeme za úmyselné aj s ohľadom na skutočnosť, že o sprístupnenie dokladov žiadal 19.06.2017 v termíne 21.06.2017. Žalobca umožnil pánovi K. aj napriek vyššie uvedeným okolnostiam nahliadnuť do požadovaných dokumentov a tieto riadne pripravil v krátkom časovom úseku. Dňa 07.12.2017, t.j. ešte pred druhým nahliadaním podal pán K. na Inšpektoráte podnet, nakoľko tvrdil, že Žalobca mu nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2016. K ďalšiemu nahliadaniu do spisu p. K. došlo dňa 13.12.2017, t.j. päť dní po podaní podnetu na Žalobcu. Ani pri tomto nahliadaní pán K. nežiadal Žalobcu predložiť správu o činnosti za rok 2016. Ďalšie nahliadanie už Žalobca pánovi K. neumožnil, nakoľko tento žiadal predložiť opätovne tie isté podklady, ktoré boli predmetom nahliadania už v minulosti. Potvrdenie vyššie uvedených skutočností a zámeru manželov K. vyplýva aj priamo z incidentu, po ktorom sa Žalobca definitívne rozhodol ukončiť správu v BD Q.. Pani K. totiž fyzicky napadla konateľku Žalobcu - pani Mgr. C.. 28. Ďalej argumentoval v súvislosti s výškou uloženej pokuty hoci popieral porušenie svojich povinností. Vyjadrenia Inšpektorátu (že „pri určovaní výšky pokuty prihliadol i na skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie“) sú však v príkrom rozpore s ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého „Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti." Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že konštatovanie Inšpektorátu pri odôvodnení výšky pokuty je v absolútnom rozpore s platnou právnou úpravou, v zmysle ktorej je potrebné vždy prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu. Žalovaný sa s názorom Inšpektorátu ohľadom výšky uloženej pokuty stotožnil, pričom údajne prihliadol na kritériá cit. v ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Odôvodnenie uloženia tak vysokej pokuty považuje nielen za nesprávne, ale aj za nepreskúmateľné. Poukázal na niektoré rozhodnutia NS SR v otázke výšky uloženej sankcie. Inšpektorát a Žalovaný sa podľa Žalobcu pri rozhodovaní v tejto veci dopustili nesprávnej aplikácie správnej úvahy pri výklade a následnej aplikácii právnych noriem. Dôkazom toho je napr. odkaz Žalovaného na objektívnu zodpovednosť pri uložení pokuty Žalobcovi bez ohľadu na to, aby sa zaoberal aj skutkovými okolnosťami prípadu. Inšpektorát ako aj Žalovaný sa pri stanovení výšky pokuty obmedzili jedine na jej určenie v „korelácii s maximálnou výškou sankcie. Poukázal na konkrétne skutočnosti (v desiatich bodoch), ktoré mal žalovaný okrem represívnej a preventívnej zložky pokuty posudzovať. Inšpektorát by mal ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa predpokladaný nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľom a podnikateľom vyplývajúci z platnej právnej úpravy vyrovnávať v rámci svojich zákonných možností. Jedným z nich
je aj použitie správnej úvahy pri aplikácii ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukázal na rozpor výšky pokuty s vlastnou rozhodovacou činnosťou inšpektorátov SOI, pri ktorej ukladal pri porušení povinnosti predložiť správu správcom pokutu 200, resp. 300 EUR, pričom poukázal na 12 rozhodnutí inšpektorátov SOI v takmer každom kraji SR s uvedením spisových značiek konaní. Žalobca poukázal na posledné rozhodnutie v bode, kde ako súhrnný trest za omnoho závažnejšie porušenia spočívajúce výlučne v správaní správcu bola uložená príslušným inšpektorátom SOI pokuta vo výške 650 EUR. Žalovaný sa vôbec prípadom nezaoberal individuálne, nepridržiaval sa svojej vlastnej ustálenej rozhodovacej praxe, resp. praxe podriadených inšpektorátov v skutkovo i právne obdobných prípadoch. Uložením pokuty Inšpektorát i Žalovaný porušili aj ust. § 3 ods. 5 SP z ktorého priamo vyplýva, že „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“. Uvedeným postupom však došlo nielen k zásahu do princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ale aj do vlastníckeho práva Žalobcu. 29. Žalobca v tejto Žalobe pri jednotlivých skutkoch preukázal, že za tieto mu pokuta nemala byť uložená vôbec, nakoľko žiadnu zo svojich povinností neporušil. Ak by sa však správny súd nestotožnil s týmto záverom a vyjadril by právny názor, že neuznáva splnenie si povinnosti Žalobcu vo vchode č. 9 bytového domu Q. aj napriek očividným schválnostiam pána a pani K., dovoľuje si týmto Žalobca požiadať správny súd o využitie inštitútu „sankčnej moderácie" v súlade s ust. § 198 SSP. Rovnako pri skutku uvedenom v 2.1.1 až 2.1.3 je celková výška uloženej sankcie Žalobcovi zjavne neprimeraná údajnej majetkovej ujme vo výške 58,41 EUR, ktorá mala dotknutému spotrebiteľovi vzniknúť. 30. Ak by teda správny súd postupoval podľa predchádzajúceho odseku a napadnuté rozhodnutia Inšpektorátu a Žalovaného by nezrušil, Žalobca považuje za primeranú pokutu vo výške 100 EUR, nakoľko tento spravoval dva samostatné vchody BD Q., pričom správu o svojej činnosti za rok 2016 vypracoval a preukázateľne predložil vo vchode č. XX. Neexistuje preto opodstatnený dôvod, pre ktorý by Žalobca mal záujem na nevyvesení správy vo vchode č. X. Obaja zástupcovia vlastníkov ju mali k dispozícii, o čom svedčí aj ich vyhlásenie. Pokuty uložené zo strany inšpektorátov SOI vo výške 200 EUR boli pritom vo vyššie uvedených prípadoch za nepredloženie akejkoľvek správy o činnosti správcom. 31. Žalobca navrhol Rozhodnutie Žalovaného číslo SK/XXXX/XX/XXXX, zo dňa 22.08.2019 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj číslo P/XXXX/XX/XX zo dňa zrušiť a vec vrátiť tomuto prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a pre prípad, ak by sa správny súd nestotožnil s argumentáciou Žalobcu a mal by za preukázané porušenie niektorej povinnosti Žalobcu, aby Rozhodnutie Žalovaného číslo SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 22.08.2019, vo výroku ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj číslo P/XXXX/XX/XX zo dňa 16.01.2019 sa z r u š u j e a m e n í rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj číslo P/XXXX/XX/ XX zo dňa 16.1.2019 vo výroku o uložení pokuty vo výške 2.000,- EUR, tak, že ukladá Žalobcovi pokutu vo výške 100,- EUR.
III.
Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
32. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe najskôr popísala priebeh administratívneho konania, obsah odvolania, obsah žaloby. Ďalej uviedla argumenty k jednotlivým žalobným bodom.
33. K nesprávnemu účtovaniu cien v súvislosti s odpočtom studenej vody trvá na tom, že použitie náhradného spôsobu na určenie spotreby studenej vody žalobcom pri nesprístupnení bytu jeho vlastníkom nemá oporu v žiadnom právnom predpise a rovnako ani v Zmluve o výkone správy. K vykonaniu odpočtov došlo dňa 12.01.2017, pričom v tomto termíne nebol sprístupnený vykonávajúcim pracovníkom byt spotrebiteľa č. XX. Vzhľadom na túto skutočnosť vyvesil odpočtár na dvere bytu oznam, ktorý zároveň vhodil aj do schránky bytu s kontaktom na odpočtára pre dohodnutie náhradného termínu vykonania odpočtov. Spotrebiteľ na oznam reagoval a dňa 04.02.2017 došlo k náhradnému vykonaniu odpočtu vodomeru studenej vody povereným zamestnancom, ktorým bolo zistené, že na vodomeroch studenej vody je uvedená spotreba studenej vody 0 m3. Žalovaná uvádza, že spotrebiteľ si svoju zákonnú povinnosť splnil, keď byt na odpočet studenej vody sprístupnil v náhradnom termíne, na ktorého stanovenie bol vyzvaný. Spôsob rozpočítavania studenej vody nie je daný žiadnym právnym predpisom, ako je to pri rozpočítavaní nákladov za teplú vodu, ale vykonáva sa spravidla na základe interných
smerníc vydaných správcami bytov a nebytových priestorov. Osadenie meračov studenej vody neurčuje zákon, o ich inštalovaní, rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Poukázal, že v zmluve o výkone správy bytového domu musia byť presne zadefinované všetky služby, tovary a plnenia, ktoré bude správca v bytovom dome zabezpečovať. Žalovaný správy orgán je však toho názoru, že použite náhradného výpočtu určenia spotreby studenej vody Zmluvou o výkone správy definované nie je.
34. Žalobca tiež ďalej tvrdí, že jediným aplikovateľným právnym predpisom na výpočet studenej vody v prípade nemerania a nesprístupnenia bytu je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z. z., z ktorej cituje niektoré ustanovenia.
35. K tomu žalovaná dáva do pozornosti Rozsudok Krajského súdu v Trnave 25Co/103/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorý sa venuje obdobnej problematike, v zmysle ktorého pri chýbajúcej právnej úprave, je možné využiť analógiu legis. Z uvedeného Rozsudku tiež vyplýva, že: „Z oboch vyššie citovaných analogicky použiteľných úprav vyplýva, že v prípade že nie je možné použiť spotrebu vody podľa meradla, aký nastal v danej veci, sa určí odber buď odborným odhadom podľa následného alebo predchádzajúceho odberu (podľa zák. č. 630/2005 Z. z.), alebo podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku (zák. č. 442/2002 Z. z.). V oboch analogicky použiteľných normách je teda stanovenie spotreby vody viazané na jej skutočnú možnú reálnu spotrebu.“ Žalobca vôbec nemal postupovať pri určení spotreby studenej vody v predmetnom prípade náhradnými spôsobmi výpočtu odberu studenej vody, nakoľko na základe výzvy bol spotrebiteľom byt za účelom odpočtu riadne sprístupnený a odpočet bol reálne vykonaný. Žalovaná zopakovala, že týmto konaním žalobca porušil ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa. Z predmetného Vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním jednoznačne vyplýva skutočnosť, že stav účtu bytu je uvádzaný ku dňu 30.04.2017. Zo spisového materiálu ako aj z vyjadrení žalobcu tiež vyplýva skutočnosť, že síce spotrebiteľ v stanovenom termíne byt nesprístupnil, na základe čoho bol informovaný o vykonaní odpočtu v náhradnom termíne, pričom v dohodnutom náhradnom termíne sa odpočet studenej vody reálne uskutočnil, a to dňa 04.02.2017.
36. K nezabezpečeniu poskytovania služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie žalovaná uviedla, že žalobca ako účastník konania sa účinnou Zmluvou o výkone správy z 02.12.2015, účinnej od 01.02.2016, zaviazal voči vlastníkom vyhotoviť ročné vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv pričom uvedené si riadne nesplnil, napriek skutočnosti, že pred vypracovaním ročného vyúčtovania, ktoré bol povinný predložiť do 31.05.2017 v dostatočnom časovom predstihu prevzal ekonomickú agendu od predchádzajúceho správcu.
37. K námietke žalobcu, že ekonomická agenda nebola prevzatá osobou oprávnenou, žalovaná poukázala, že predmetné tvrdenie považuje za účelové a uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobcu ako účastníka konania v správnom konaní namietaná. Žalobca ako účastník konania listom zo dňa 10.04.2018 zaslal Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj Zoznam dokladov potrebných ku kontrole ... (č. l. sp. 55), ktorého prílohu tvoril aj samotný Protokol o prevzatí ekonomickej agendy zo dňa 09.12.2016, pričom v predmetnom liste sám uviedol, že: „...Saldá vlastníkov k 31.05.20166 a Celkové vyúčtovania za rok 2015 odovzdal až 09.12.2016 našej účtovníčke Ing. X. L....". Z uvedeného tak jasne vyplýva, že žalobca ako účastník konania nemal žiadne pochybnosti o prebratí dokladov uvedených v predmetnom protokole o prebratí ekonomickej agendy a túto skutočnosť nenamietal a nepovažoval za spornú.
38. Žalovaná ako odvolací správny orgán zároveň nemohol prihliadnuť na námietky žalobcu, že predchádzajúci správca neodovzdal doklady potrebné k vyúčtovaniu, nakoľko v zmysle predložených dokumentov je zrejmé, že predchádzajúci správca síce neodovzdal v zákonom stanovenej lehote (v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom a platnom do 31.10.2018) žalobcovi ako účastníkovi konania potrebné dokumenty, avšak napriek tomu, došlo dňa 09.12.2016 k prevzatiu predmetných ekonomických dokumentov žalobcom ako účastníkom konania. Žalovaný správny orgán, vzhľadom k tomu, že má za preukázané, že žalobca ako účastník konania disponoval odovzdanými dokumentami, argumentuje, že do 31.05.2017 mal žalobca ako účastník konania možnosť vypracovať ročné vyúčtovanie za rok 2016.
39. K nepredloženiu správy o činnosti za rok 2016 najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku vlastníkom bytov a nebytových priestorov v BD Q. žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie tejto
povinnosti, za ktorú bol sankcionovaný a to vo vzťahu k pisateľovi podnetu, ako ani ďalším vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome.
40. K námietke žalobcu, že správa bola predložená prostredníctvom zástupcov vlastníkov, žalovaná opätovne dôvodí, že z predloženej zmluvy o výkone správy nevyplýva dohoda o spôsobe predloženia správy o činnosti správcu týkajúcej sa bytového domu, z ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne vyplýva povinnosť túto správu predložiť najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku a povinnosťou správcu je objektívne preukázať splnenie zákonom stanovenej povinnosti, čo nepreukázal, lebo samotné odovzdanie správy zvoleným zástupcom vlastníkov bytov bez predloženia správy jednotlivým vlastníkom, nie je splnením povinnosti.
41. K namietanej výške pokuty žalovaná poukázala, že pri odôvodnení výšky uloženej pokuty správny orgán prvého stupňa uviedol skutočnosti, na ktoré prihliadal pri jej uložení v tomto konkrétnom prípade. Pokuta je riadne odôvodnená a v súlade s princípom, keď sa od uloženej pokuty očakáva nielen preventívny, ale aj represívny účinok. Žalovaný odvolací orgán nepristúpil k prehodnoteniu výšky uloženej sankcie, nakoľko okolnosti, ktoré žalobca ako účastník konania uviedol vo svojom odvolaní boli odvolacím orgánom vyhodnotené ako nedôvodné a nemajúce vplyv na požadované zrušenie uloženej pokuty. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, správny orgán prvého stupňa náležite zohľadnil. Uložená pokuta v korelácii s maximálnou výškou sankcie, ktorú môže správny orgán uložiť za preukázané porušenie povinnosti (sumu 66 400 eur), sa pohybuje v spodnej hranici. Navyše, ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení. Uložená pokuta je vo vzťahu k porušeniu zákonných povinností žalobcu a z hľadiska možných následkov viac ako primeraná. Čo sa týka poukazu žalobcu na obdobné rozhodnutia vydané v rokoch 2013, 2014 a 2017, k tomu žalovaná poukazuje, že v mnohých prípadoch síce môže byť konštatované porušenie rovnakého zákonného ustanovenia, avšak skutkový stav nemusí byť vždy zhodný so skutkovým stavom veci, ktorá je predmetom tohto konania.
42. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
43. Žalobca v replike k argumentu žalovanej, že nemal použiť náhradný výpočet studenej vody ale s poukazom na rozsudok KS Trnava analógiu legis, odkázal žalobca na obsah žaloby, dodal, že išlo o diametrálne odlišný skutkový stav a spornosť výšky pohľadávky uplatnenej správcom domu. Žalovaná postupovala formalisticky, nezohľadňujúc všetky skutkové okolnosti posudzovaného prípadu a jeho špecifiká. Žalovaná taktiež vôbec neprihliadla na skutočnosť, že vlastník bytu nikdy nulový stav vody nereklamoval, a až následne sa obrátil na žalovanú s podnetom. 44. K vyjadreniu žalovanej týkajúceho sa preberania dokladov žalobca uviedol, že žalovanú niekoľkokrát upozornil už v priebehu správneho konania, že nedisponoval všetkými relevantnými podkladmi pre vyhotovenie vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu spotrebiteľa. Túto skutočnosť opätovne uviedol žalobca aj v žalobe, pričom boli preukázané dôkazmi, ktoré tvoria súčasť správneho spisu. X. L. nebola zamestnankyňou žalobcu a nebola teda poverená ani splnomocnená podľa ust. § 33 OZ vykonať právny úkon prevzatia časti materiálov súvisiacich so správou BD PV. 45. K vyjadreniu žalovanej ohľadom predloženia správy vlastníkom bytov uviedol, že žalovaná v tomto tvrdení opätovne opomína žalobcom predložené rozhodnutia súdov, ktoré rozlišujú pojem „predložiť" správu i činnosti vlastníkov s pojmom „doručiť" ju v zmysle ust. 8a ods. 2 BytZ. Rovnako žalovaná naďalej opomína aj skutočnosť, že žalobcovi bolo fakticky znemožnené plnenie, t.j. zabránené vyvesenie správy o činnosti na nástenku BD Q. vo vchode č. X (v tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na rozhodnutie KS KE sp. zn. 8S/97/2018 týkajúce sa obdobne formy sprístupnenia správy vlastníkom bytov). 46. V súvislosti s výškou pokuty zotrval na žalobných dôvodoch, podľa jeho názoru žalovaná aj vo vyjadrení odignorovala jeho argumentáciu aj jeho odkaz na iné rozhodnutia SOI v obdobných veciach. 47. Žalobca zotrval na žalobnom petite.
V.
Duplika žalovaného
48. Žalovaná v duplike reagovala predovšetkým na odkaz žalobcu, ktorý predložil správnemu súdu rozhodnutie SOI č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 14.2.2017 a ktorým sa snažil poukázať na iný prípad, v ktorom SOI konštatovala, že doručenie, resp. predloženie ročného plánu opráv zákon neuvádza striktne v písomnej forme, a že nie je v rozpore so zákonom urobiť tak prostredníctvom zástupcu vlastníkov bytov, naviac ako je takýto spôsob dojednaný v zmluve o výkone správy. Poukaz žalobcu na toto rozhodnutie vyhodnotila ako nepriliehavý, vzhľadom na to, že v tamtej veci išlo o spôsob dohodnutý v zmluve. Žalovaná zotrvala na správnosti skutkovej a právnej stránky napadnutého rozhodnutia i na navrhnutom zamietnutí žaloby.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
49. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
50. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
51. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
52. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
53. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
55. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
56. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
57. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
58. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolnosti môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
59. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 01.02.2022 do 09.06.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil dňa 09.06.2022 vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP).
60. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
61. V predmetnom správnom konaní žalovaná napadnutým rozhodnutím potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi po kontrole dňa 28.03.2018 a dňa 12.07.2018 uložená pokuta 2 000 EUR za porušenie ustanovení § 4 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa mal dopustiť prvým skutkom tým, že ako správca bytového domu na základe zmluvy o výkone správy nesprávne vyúčtoval spotrebiteľovi cenu nákladov za studenú vodu s použitím náhradného spôsobu výpočtu spotreby z dôvodu nesprístupnenia bytu v stanovenom termíne bez právneho dôvodu napriek zisteniu nulovej spotreby studenej vody po dodatočnom dohodnutom sprístupnení bytu spotrebiteľom, čím bol spotrebiteľ poškodený vyúčtovaním nákladov za spotrebu vody, a za porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa mal dopustiť druhým skutkom v rozpore s ustanovením § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. tým, že vlastníkovi bytu nevykonal a nepredložil vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia za rok 2016 najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku; tretím skutkom v rozpore s ustanovením § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. tým, že v rozpore so zmluvou o výkone správy domu nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za rok 2016 najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku, a týmito skutkami neposkytol službu v súlade so zmluvnými dohodnutými podmienkami a v súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z.
62. Podľa § 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“), predmetom kontroly vnútorného trhu je zisťovanie, či predávané výrobky a poskytované služby sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorým je aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
63. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, stanovuje pôsobnosť SOI, ktorá zahŕňa aj dozor nad plnením povinností stanovených správcom bytových domov zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t.j. či sú služby poskytované správcami domov vlastníkom bytov a nebytových priestorov - spotrebiteľom v súlade so zmluvnými a zákonnými podmienkami.
64. Podľa § 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim sa rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná a v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
65. Podľa § 2 písm. i/ zákona o ochrane spotrebiteľa, službou sa rozumie akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19.
66. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu, ku ktorému mal žalobca plniť povinnosť, predávajúci je povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.
67. Podľa § 4 ods.1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
68. Podľa § 6 ods. 2 zákona , č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (zákon č.182/1993 Z.z.), správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
69. Podľa § 8 ods. 1 zákonač.182/1995 Z.z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
70. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení k 31.05.2017 (kedy mal žalobca plniť povinnosť), správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
71. Podľa § 8a ods. 1 zákona č.182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. (týmto osobitným predpisom je podľa odkazu Civilný sporový poriadok).
72. Podľa § 8a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "schôdza vlastníkov"). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.
73. Podľa § 8b ods. 2 písm. l) zákona č.182/1993 Z.z., pri správe domu je správca povinný priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.
74. Podľa § 11 ods. 3 zákona č.182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.
75. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že je v ňom Zmluva o výkone správy uzavretá dňa 27.06.2016 medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Q. orientačné číslo X a XX (ďalej len Zmluva).
76. V čl. II. bod 1. Zmluvy je deklarované, že práva a povinnosti správcu sú určené zákonom (č. 182/1993 Z. z.).
77. Podľa čl. II. bodu 7. Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nepredloženia správy o svojej činnosti za predchádzajúce obdobie v lehote do 31.05. nasledujúceho roka nemá správca až do ich predloženia nárok na platby za správu.
78. Podľa čl. III. bod 2. Zmluvy, vyúčtovanie nákladov za poskytované plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov zabezpečí správca najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku.
79. V čl. IV. bod 7. Zmluvy je premietnuté takmer doslovne ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. , na ktorý nadväzuje v bode 8. úprava povinnosti vlastníka bytu sprístupniť byt správcovi alebo osobe ním poverenej vykonať odpočty nameraných hodnôt pomerových rozdeľovačov tepla a pomerových meračov teplej a studenej vody v byte najmenej raz ročne k 31.12. bežného roka a svojim podpisom odsúhlasiť odpočítané hodnoty. V prípade nesplnenia povinnosti správca a sprostredkovateľ rozúčtovania nákladov za vykurovanie bude postupovať podľa príslušných právnych predpisov.
80. V čl. V. bod 8. Zmluvy je upravené, že styk vlastníkov bytov a NP v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi. Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a NP v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu.
81. V čl. IX. bod 4. Zmluvy je upravené, že právne vzťahy, ktoré nie sú osobitne upravené touto zmluvou, sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
82. V administratívnom spise žalovanej je inšpekčný záznam z kontroly vykonanej dňa 28.03.2018 o 9.25 hod. u žalobcu inšpektormi so zameraním na dodržiavanie právnych predpisov (zákon č. 128/2002 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 182/1993 Z. z.) a na prešetrenie podnetu spotrebiteľa č. XXX/XXXX.
83. V časti prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. XXX/XXXX je uvedené, že podnet smeroval k prevereniu vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rozúčtovanie za obdobie 01.02.2016 - 31.12.2016 pričom spotrebiteľka zaplatila predchádzajúcemu správcovi v januári 2016 neoprávnene platbu a súčasný správca ju nezapočítal napriek poukázaniu tejto platby jemu zo strany predchádzajúceho správcu.
84. Prítomná konateľka kontrolovaného subjektu - žalobcu poskytla podklady, zmluvu o výkone správy, vyúčtovanie nákladov za obdobie 01.02.2016 - 31.12.2016, list reklamáciu od spotrebiteľky, odpoveď na ňu, bola jej uložená povinnosť predložiť ďalšie vymenované doklady vrátane vyjadrenia k vzniknutému stavu účtu bytu (pred vyúčtovaním) ku dňu 30.04.2017 vo výške 16,91 EUR.
85. Obsah priloženej reklamácie spotrebiteľa (J. U.) zo dňa 19.06.2017 sa týka vyúčtovania za 01.02.2016- 31.12.2016, vytkla absenciu evidencie sumy 43,39 EUR za január 2016 uhradenej predchádzajúcemu správcovi, ktorá jej nebola vrátená ani započítaná vo vyúčtovaní za rok 2015, pričom zostatok peňazí mal byť poukázaný novému správcovi, konštatuje nezaplatenie platby za 9,10,11/2016 pretože správca mal jej peniaze - preplatok z vyúčtovania za rok 2015. V odpovedi správca uviedol, že sumy zaplatené predchádzajúcemu správcovi budú obsahom jeho vyúčtovania, pričom predchádzajúci správca doteraz novému správcovi nedoručil podklady k vyúčtovaniu, k započítaniu pohľadávok a záväzkov došlo ku dňu 30.04.2017, preto bol stav účtu uvádzaný k tomuto dátumu, preplatky z vyúčtovania 2015 boli spracované a vyplatené po odsúhlasení vlastníkov bytov na základe vyúčtovania od spoločnosti Hrad Slovakia s.r.o. (predchádzajúci správca).
86. Z priloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním tejto spotrebiteľky za 01.02. 2016- 31.12.2016 z poznámok pod vyúčtovaním okrem iného vyplýva, že správca - žalobca si ku dňu 30.04.2017 uplatnil započítanie pohľadávok a záväzkov podľa § 580 OZ.
87. V pokračovaní inšpekčného záznamu z kontroly dňa 28.03.2018 od 11.00 hod. bolo ďalej konštatované prešetrenie podnetu spotrebiteľa č. XXX/XX, ktorý žiadal o prešetrenie porušenia § 8a ods. 2 zákona č. 182/93 Z. z. z dôvodu nedoručenia správy správcom o činnosti správcu za predchádzajúci rok týkajúcej sa bytového domu Q. a v rozpore s tým pretrvávajúce sťahovanie mesačných platieb zo strany správcu, hoci v tejto situácii podľa zákona nárok na to nemá. K tomu podnetu bola predložená kópia Zmluvy o výkone správy. Prítomná konateľka žalobcu bola požiadaná o predloženie správy o činnosti správcu za rok 2016 a predloženie relevantného dôkazu o spôsobe a čase doručenia tejto správy pisateľovi podnetu - spotrebiteľovi, tiež o preukázanie, ako zasiela správu o svojej činnosti vlastníkom bytov.
88. Dňa 10.04.2018 žalobca zaslal žalovanej podanie, v ktorom okrem iného uviedol k okolnostiam prešetrovaného podnetu J. U., že zatiaľ vyúčtovanie za január 2016 nezaslala, ani predchádzajúci správca neodovzdal doklady na vyúčtovanie januára 2016. Celkové vyúčtovanie za rok 2015 odovzdal až dňa 09.12.2016 účtovníčke žalobcu Ing. L. o tom mal predložiť prílohu č. 9 (protokol o prevzatí ekonomickej agendy zo dňa 09.12.2016). V prílohe č. XX mali byť odpočty vodomerov studenej vody ku dňu 31.01.2016 a ku dňu 31.12.2016.
89. Z listín obsiahnutých v administratívnom spise z prílohy č. XX správny súd zistil, že spotrebiteľke - J. U. bol od 01.02.2016 určený žalobcom ako novým správcom mesačný zálohový predpis vo výške 43,39 EUR splatný do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca. Táto zálohová platba zahŕňala aj platbu za studenú vodu bod 4. časti B. určenú v sume 0,09 EUR. Rovnaký zálohový predpis od 01.10.2015 pre túto spotrebiteľku vyplýva z predpisu predchádzajúceho správcu HRAD SLOVAKIA, spol. s r.o.. Súčasťou prílohy 11 je ďalej v spise hárok zo dňa 07.01.2017 o vykonaných meraniach spotreby studenej vody k 31.12.2016, pri spotrebiteľke J. U. je odpočtárom uvedený odpočet 0.
90. V spise je tiež výzva žalobcu adresovaná predchádzajúcemu správcovi HRAD SLOVAKIA spol. s r.o. a jemu doručená dňa 04.11.2016 na odovzdanie správy bytového domu, na odovzdanie všetkých písomných dokladov s tým súvisiacich, na prevedenie zostatkov z pokladne a z účtu vlastníkov bytov, na odovzdanie faktúr, výpisov z účtov, posledných vyúčtovaní za rok 2015.
91. Súčasťou príloh je ďalej protokol zo dňa 09.12.2016 o prevzatí ekonomickej agendy týkajúcej sa správy Domu polyfunkčnej Vybavenosti Poprad Juh, L. Q. XXXX, Poprad medzi predchádzajúcim správcom HRAD SLOVAKIA spol. s r.o. a novým správcom žalobcom, ktorú prevzala za žalobcu pani L., obsahom ekonomickej dokumentácie boli saldá vlastníkov ku dňu 31.05.2016, stav FOÚ a MART ku dňu 31.05.2015, odpočty bytových vodomerov ku dňu 31.12.2015 a ku dňu 31.01.2016, celkové vyúčtovanie za rok 2015.
92. V administratívnom spise je tiež správa o hospodárení za rok 2016 pre bytový dom Q., ktorú prevzala 30.05.2017 Mgr. Q. A. za vchod č. XX, a za vchod č. 9 pán A., prevzatie je potvrdené podpismi zástupcov vlastníkov. Správa obsahuje rekapituláciu vyúčtovania nákladov, fond opráv pre oba vchody, zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov oboch vchodov zo dňa 11.10.2016, okrem iného boli schválení ako zástupcovia vlastníkov pre vchod č. 9 p. A., pre vchod č. 11 p. A..
93. Priložený bol aj protokol o odovzdaní a prevzatí výkonu správy v obytnom dome Q. dňom 01.07.2017 na nového správcu - žalobcu z predchádzajúceho správcu Tatranský správcovský dom, s.r.o. Poprad.
94. Z listiny zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že zástupcovia vlastníkov bytov bytového domu Q., p. A. a p. A. prevzali vyúčtovanie za rok 2016 pre vlastníkov bytov domu Q. a vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2016 za jednotlivé byty, fond opráv, správu o činnosti za rok 2016. Obaja zástupcovia potvrdili, že vyúčtovanie odovzdajú vlastníkom bytov na proti podpisu (prípadne) doporučene poštou a podpisové listiny odovzdajú správcovi do 10.06.2017.
95. Z fotografickej prílohy obsiahnutej v administratívnom spise vyplýva, že dňa 28.03.2018 boli žalobcovi doručované fotografie nástenky, na ktorej podľa vyjadrenia odosielateľky (p. Q.) boli vyvesené správa o hospodárení za rok 2016, aj zápisnica zo schôdze, na ktorej bol schvaľovaný plán opráv na rok 2017 a 2018.
96. Z korešpondencie p. U. zo dňa 17.04.2018 adresovanej Inšpektorátu SOI na základe jeho výzvy zo dňa 03.04.2018 vyplýva, že p. U. nebolo doručené vyúčtovanie od predchádzajúceho správcu HRAD SLOVAKIA spol. s r.o. za január 2016.
97. Dňa 24.04.2018 Inšpektorát SOI vyzval žalobcu na doplnenie dokladov k spotrebiteľskému podnetu XXX/XXXX (U. - bytový dom L.Q. XXXX/XX,XX, X.), a to ohľadom účtovania spotreby vody na celý bytový dom. Nasleduje odpoveď žalobcu k výzve ohľadom postupu určovania a fakturácie spotreby vody, nasledovala opätovná výzva na doloženie vysvetlenia fakturácie spotreby vody pre bytový dom. Dňa 07.06.2018 žalobca predložil Inšpektorátu SOI detaily účtovania spotreby vody bytového domu a bytu č. XX - spotrebiteľky (p. U.).
98. Podaním zo dňa 14.06.2018 sa správca- žalobca vyjadril k nedostatkom zisteným Inšpektorátom SOI. Okrem iného z podania vyplynulo, že odpočet vody vykonávala pre správcu spoločnosť Sting Energo s.r.o., pre byt č. XX (p. U.) bol robený odpočet spotreby vody za rok 2016 v iný deň ako ostatným vlastníkom, až dňa 04.02.2017. Ďalej z vyjadrenia vyplýva, že so zástupcom predchádzajúceho správcu HRAD SLOVAKIA spol. s r.o. sa zástupca žalobcu stretol vo februári 2017, aby dohodol odovzdanie potrebných dokumentov, pričom bolo dohodnuté, že listiny prevezme účtovníčka žalobcu p. L..
99. V inšpekčnom zázname zo dňa 12.07.2018 je po prešetrení podnetu XXX/XXXX ukončená kontrola. V inšpekčnom zázname zo dňa 12.07.2018 je po prešetrení podnetu č. XXX/XX ukončená kontrola.
100. Opatrením zo dňa 16.11.2018 Inšpektorát SOI oznámil žalobcovi začatie správneho konania, k tomu podal žalobca vyjadrenie dňa 23.11.2018.
101. Dňa 16.01.2019 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu SOI číslo: P/XXXX/XX/XX, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.08.2019.
102. Správny súd dáva do pozornosti, že vo veci išlo o postih žalobcu za správny delikt, teda vec svojou povahou spadá do oblasti správneho trestania, v ktorom sa v zmysle už ustálenej judikatúry i NS SR uplatňujú princípy trestného konania, konkrétne v tejto veci bolo potrebné preskúmať vec v intenciách § 195 písm. d) SSP aj v otázke dodržania zásad pre ukladanie trestov v zmysle Trestného zákona.
103. Žalobca bol napadnutým rozhodnutím postihnutý za tri skutky (konania), ktoré mali samostatný skutkový priebeh a vyvolali samostatné následky, teda išlo o viacčinný súbeh skutkov a na základe toho je nutné považovať uloženú sankciu za úhrnnú. Z toho vyplýva, že pre vyslovenie „viny“ a uloženie sankcie je nevyhnutné, aby žalobca každým z troch uvedených skutkov naplnil skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu. Ak sa zistí, že v prípade niektorého z týchto skutkov o správny delikt nejde, či už zo skutkových dôvodov alebo dôvodov nedostatočného podkladu pre právnu kvalifikáciu skutku ako správneho deliktu, správny súd nemá inú možnosť ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, pretože nemá v zmysle Správneho súdneho poriadku možnosť meniť rozhodnutie po úprave sankcionovaných skutkov, ale má len právo sankčnej moderácie.
104. Napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca postihnutý za celkovo tri skutky.
105. Tretí skutok, pre ktorý bol žalobca sankcionovaný mal spočívať v tom, že ako správca bytového domu Q., ul. V., súp. č. XXXX, orientačné č. 9, XX, X. v rozpore s ustanovením § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu a v rozpore so Zmluvou o výkone správy nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za rok 2016 najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka; čím neposkytol službu v súlade so zmluvnými dohodnutými podmienkami a v súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a teda riadne. 106. Vo vzťahu k tomuto tretiemu skutku odvolacie námietky odvolateľa (žalobcu), že správa o činnosti správcu bola predložená prostredníctvom zástupcov vlastníkov, odvolací správny orgán vyhodnotil tak, že z predloženej Zmluvy o výkone správy nevyplýva dohoda o spôsobe predloženia správy o činnosti správcu týkajúcej sa bytového domu, vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv a vyúčtovania úhrad za plnenia na jednotlivé byty vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a zároveň z ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne vyplýva povinnosť, pričom nositeľom tejto povinnosti je práve účastník konania ako správca, ktorého povinnosťou je objektívne preukázať splnenie zákonom stanovenej povinnosti, čo však účastník konania nepreukázal. Samotné odovzdanie správy o činnosti zvoleným zástupcom vlastníkom bytov, bez preukázania skutočnosti, že jednotlivým vlastníkom bytového domu bola správa o činnosti predložená v zákonom stanovenom termíne, nie je možné považovať za dôkaz splnenia povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zákona o vlastníctve bytov. 107. Správny súd však dospel k záveru, že toto právne posúdenie povinnosti žalobcu ako správcu bytového domu nebolo správne, a preto nebolo možné sa stotožniť s kvalifikáciou predmetného konania ako správneho deliktu žalobcu. 108. Je potrebné podotknúť, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č.182/1993 Z.z. neukladá povinnosť zahrnúť okolnosti doručovania - predkladania - oboznamovania sa - vlastníkov bytov s listinami správcu do ustanovení Zmluvy o výkone správy.
109. Na druhej strane, pokiaľ ide o definičné rozlišovanie pojmov v zákone, ako to žalobca predostrel v žalobe, bez pochyby bolo možné prisvedčiť jeho názoru, že zákon rozlišuje rôzne činnosti - povinnosti správcu bytového domu, a preto aj rôzne pomenúva spôsoby ich oznamovania vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Takto zákon č.182/1993 Z.z. ukladá správcovi v rámci jeho činnosti povinnosť v súvislosti s niektorými aktmi jeho činnosti tieto vlastníkom bytov predložiť (§ 8a ods. 2); niektoré doručiť (§ 8a ods. 1); niektoré zverejniť na mieste obvyklom (§ 8b ods. 2). Vzhľadom na to, že nejde o synonymá, nie je možné jednoduchou úvahou obísť toto zákonné rozlišovanie a pri skúmaní konania správcu na to neprihliadať a tam, kde právo rozlišuje, nerozlišovať. Z uvedeného dôvodu potom bolo potrebné podriadiť konkrétnu skúmanú povinnosť žalobcu pod jeden zo zákonných spôsobov, ktorým sa zabezpečuje oznamovanie s činnosťou žalobcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
110. Tretieho deliktu sa mal žalobca v tomto skutku dopustiť tým, že konal v rozpore s § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.. Vyššie správny súd citoval ustanovenie § 8a ods. 2 zákona, ktorým je správcovi uložená povinnosť požadovanú správu vlastníkom bytov predložiť v stanovenom termíne. Zrejme teda zákon určil pre tento typ výsledkov činnosti správcu jednu príslušnú formu oboznamovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov s ňou. Popri tom zákon č. 182/1993 Z. z. v ustanovení § 8a ods. 5 upravil aj styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom, ktorý má zabezpečovať zástupca vlastníkov, ktorý informuje vlastníkov o činnosti správu a o dôležitých otázkach prevádzky domu, nie je však oprávnený rozhodovať o veciach vymenovaných v zákone.
111. Navyše správny súd zistil z administratívneho spisu, že podľa čl. V. bod 8. Zmluvy o výkone správy zo dňa 27.06.2016 uzavretej medzi žalobcom ako správcom bytového domu Q. a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome, sa účastníci zmluvy dohodli, že styk vlastníkov so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi a informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu.
112. Na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov oboch vchodov zo dňa 11.10.2016, okrem iného boli schválení ako zástupcovia vlastníkov pre vchod č. X p. A., pre vchod č. 11 p. A.. Z listiny zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že zástupcovia vlastníkov bytov bytového domu Q., p. A. a p. A. prevzali vyúčtovanie za rok 2016 pre vlastníkov bytov domu Q. a vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2016 za jednotlivé byty, fond opráv, správu o činnosti za rok 2016. Obaja zástupcovia potvrdili, že vyúčtovanie odovzdajú vlastníkom bytov na proti podpisu (prípadne) doporučene poštou a podpisové listiny odovzdajú správcovi do 10.6.2017.
113. Vzhľadom na zákonnú úpravu, ktorá nešpecifikuje, že správca je povinný doručovať v prípade ako je tento, osobne vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o činnosti, s prihliadnutím na to, že zákon i Zmluva uzavretá medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome umožňuje zabezpečenie styku medzi správcom a vlastníkmi v dome prostredníctvom zástupcov vlastníkov, a so zohľadnením toho, že príslušní zástupcovia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome správu a ostatné listiny o činnosti správcu prevzali osobne a mali ich doručiť proti podpisu, prípadne doporučene poštou všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, nebolo podľa názoru správneho súdu správne kvalifikovať konanie žalobcu ako správny delikt podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spočívajúci v porušení ustanovenia § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z..
114. Podľa názoru správneho súdu v tejto veci žalovaná nesprávne právne posúdila vec, pretože nesprávne vyložila, interpretovala príslušnú právnu normu určujúcu povinnosť žalobcu ako správcu bytového domu, pričom nielenže bez opory v zákone zrejme „nadkvalifikovala“ jeho povinnosť, ale ani dostatočne nevysvetlila právnu normu tak, aby bolo zrejmé, prečo žalobca ako správca bytového domu v tomto prípade, hoci explicitne zo zákona to nevyplýva, mal povinnosť- predložiť správu vlastníkom bytov a nebytových priestorov dome - prakticky realizovať osobným doručením vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
115. Nebolo možné uspokojiť sa s nejakým všeobecnejším, voľnejším výkladom pojmu - predložiť- pretože v oblasti trestania, vrátane správneho, je vždy nevyhnutné konkrétne konanie subsumovať pod konkrétnu skutkovú podstatu deliktu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným konaním, a aby ho bolo možné bez pochybnosti ako deliktuálne konanie postihovať. Žalovaná navyše používaním pojmu „predložiť“ v skutkovej a právnej vete rozhodnutia a pojmu „doručiť“ v príslušnej časti odôvodnenia rozhodnutia vytvorila stav vnútornej protirečivosti rozhodnutia v tomto smere. Správny súd, už len na okraj bez vplyvu na rozhodnutie podotýka, že v súvislosti s týmto skutkom napokon žalovaná do rozhodnutia nevniesla úvahy a zistenia týkajúce sa reálneho doručenia správ a dotknutých listín vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Q..
116. „Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise. Pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, zavinenie (okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie) a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom.
117. Správny poriadok je založený na základných zásadách, medzi ktoré nepochybne patrí aj zásada materiálnej (objektívnej) pravdy vyjadrujúca povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci“. (NS SR sp. zn. 6Sžo/124/2009)
118. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa správny súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania žalobcu uvedeného v rozhodnutiach oboch správnych orgánov ako správneho deliktu podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z., teda že týmto konaním nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
119. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
120. Úlohou správneho orgánu bude potrebné nanovo, vzhľadom na správnym súdom vyjadrené právne závery, posúdiť zostávajúce skutky žalobcu a rozhodnúť o nich. S poukazom na ustanovenie § 47 ods.
3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
121. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
122. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.
123. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania, a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu ( uváženia), musí byť náležite odôvodnené (R 90/2012).
124. Aplikáciu správnej úvahy pri uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty nemožno považovať za ľubovôľu správneho orgánu, ak zákonnému použitiu správnej úvahy zodpovedá aj náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ( R 91/2012).
125. Podľa § 191 ods. 6 (veta prvá) SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
126. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
127. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).