Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/124/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej,

v právnej veci žalobcu: M., spol. s r.o., so sídlom S., IČO: X., zastúpeného Mgr. P.,

advokátom, so sídlom L., proti žalovanému : Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný

inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0392/99/08 zo dňa 28. júla 2008, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -33 zo dňa 17. decembra

2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-33 zo dňa 17. decembra 2008 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol v súlade s ustanovením § 250j

ods. l (ďalej len „ ") žalobu o preskúmanie zákonnosti

v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a

potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj

č. N/0011/04/08 zo dňa 30. marca 2008, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 17 ods. 2

písm. d/ pokuta vo výške 3485,36 eura (105.000 Sk) za porušenie

ustanovení a o obaloch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ "), ktorého sa mal

žalobca dopustiť tým, že v čase kontroly dňa 12. marca 2008 viazal odber zálohovaných

pivových fliaš zn. C. na nákup tovaru ( ) a taktiež

neinformoval žiadnym spôsobom spotrebiteľa o výške zálohy pre jednotlivé druhy obalov

( ). O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa

ods. l tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že zo strany žalovaného nezistil žiadne pochybenie

pri zisťovaní skutkového stavu a mal zato, že navrhované dôkazy žalobcu na doplnenie

dokazovania v podobe výsluchu svedkýň E., M. a V. F. a ich následnej konfrontácie s

inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI") nebolo potrebné vykonať,

keďže porušenie povinností ustanovených v a bolo zo

strany žalobcu jednoznačne preukázané kontrolou vykonanou v súlade s ustanovením § 5

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.

) inšpektormi SOI dňa 12. marca 2008. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ by

navrhované svedkyne vypovedali iné skutočnosti, ako boli zistené žalovaným, resp.

prvostupňovým správnym orgánom v rámci operatívnej kontroly, jednalo by sa o účelové

tvrdenie nespochybňujúce stav kontrolou zistený a práve z tohto dôvodu vyhodnotil

nenariadenie ústneho pojednávania v zmysle

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") za dôvodné.

Krajský súd tvrdenie žalobcu o nespôsobilosti E. chápať a vnímať komunikáciu s inšpektormi

SOI v slovenskom jazyku a jeho argumentáciu o jej práve vypovedať v materinskom jazyku,

vyhodnotil za absolútne účelové, nemajúce vzťah k rozsahu a obsahu zisteného skutkového

stavu, berúc do úvahy i tú skutočnosť, že žalobca v konaní neoznačil a ani nepredložil dôkaz

preukazujúci jej neschopnosť komunikovať v slovenskom jazyku. Konštatoval, že vedúca

predajne M., svojprávnosť ktorej nebola žalobcom spochybnená, bez výhrad podpísala

protokol o vykonaní kontroly. Krajský súd mal zato, že žalobca žalobou nespochybňoval

protiprávnosť svojho konania, ani dôvodnosť a výšku uloženej pokuty, ale namietal spôsob

zisťovania skutkového stavu so zameraním na všeobecné právne predpisy upravujúce práva

účastníka správneho konania. Krajský súd však vyhodnotil zisťovanie skutkového stavu

žalovaným za konformné so zásadami správneho konania, a preto žalobu podľa § 250j ods. l

v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením §

250k ods. l tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc

tento zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. SK/0392/99/08 zo dňa 28. júla 2008 sa zrušuje

a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že rozsudok krajského súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rovnako namietal dôvodnosť, ako aj

výšku uloženej pokuty. V odvolaní trval na tom, že ustanovenia § 7 ods. 5 a 6 zákona č.

neporušil a opätovne zdôraznil, že nesúhlasí so skutkovými zisteniami

žalovaného. Namietal odmietnutie návrhov žalovaným na doplnenie dokazovania výsluchom

svedkov a konfrontácie svedkov s inšpektormi SOI a taktiež vytýkal krajskému súdu, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia vopred vyhodnotil účelovosť navrhovaných svedeckých

výpovedí, hoci ich obsah mu vopred známy nebol. Poukázal na nezákonnosť výpovede E. z

dôvodu jej nepoučenia inšpektormi SOI o jej práve vypovedať v jazyku, ktorému rozumie a v

tejto súvislosti považuje tvrdenie krajského súdu o nepredložení odborného posudku

preukazujúceho jej neschopnosť komunikovať v slovenskom jazyku za nesprávne dôvodiac,

že nie je povinnosťou svedka predkladať a označovať dôkaz o tom, že dostatočne neovláda

úradný jazyk. Zdôraznil, že nakoľko sa v správnom konaní uplatňuje zásada materiálnej

pravdy, bolo povinnosťou príslušného správneho orgánu obstarať dôkazy

o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach, bez ohľadu na to, v prospech koho svedčia a

odmietnutie vykonania navrhovaných dôkazov považuje žalobca za porušenie svojho práva na

spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. V rámci spochybňovania zákonnosti zisťovania skutkového stavu mal žalobca

námietky aj vo vzťahu k podkladu napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže podľa jeho

názoru nebol tento získaný v súlade s § 3 ods. l a § 34 ods. l Správneho poriadku. Žalobca

ďalej v odvolaní namietol nenariadenie ústneho pojednávania podľa § 21 Správneho poriadku

dotknutými správnymi orgánmi konštatujúc, že takýto postup správnych orgánov je nielen

v rozpore s § 21 ods. l Správneho poriadku, ale aj v rozpore so „Štrasburskou judikatúrou",

pričom citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sž-o-KS

144/2006. Poukázal na to, že sa krajský súd vôbec nevysporiadal so žalobnou námietkou

týkajúcou sa chýbajúcej zápisnice o vykonaných dôkazoch a z tohto dôvodu považuje

rozhodnutie súdu v tejto časti za nepreskúmateľné argumentujúc tým, že v správnom

súdnictve je súd viazaný rozsahom tvrdení uvedených v žalobe, a preto je jeho povinnosťou

rozhodnúť o všetkých žalobných námietkach a následne sa s nimi riadne vysporiadať

v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ďalej namietal, že krajský súd pochybil, keď vychádzal

z koncentračnej zásady, ktorá však zo Správneho poriadku nevyplýva. V prípade úspechu

žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného k náhrade trov prvostupňového konania v sume

1023,56 eura (30.835,90 Sk) vyčíslených v písomnom podaní zo dňa 17. decembra 2008 a

k náhrade trov odvolacieho konania v sume 328,63 eura pozostávajúca z dvoch úkonov

právnej služby po 131,13 eura podľa § 10 ods. l vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, z náhrady výdavkov 2-krát po 6,95 eura podľa

§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a z dane z pridanej hodnoty v sume 52,47 eura.

Žalobca dodatočne zaslal krajskému súdu dňa 6. mája 2009 vyjadrenie namietajúc, že

v konaní došlo pri ukladaní sankcie k porušeniu tzv. absorpčnej zásady, nakoľko žalovaný

mal pri súbehu viacerých správnych deliktov uložiť žalobcovi podľa „analogie legis" úhrnný

trest, a to podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na prísnejší správny delikt. Podľa

oznámenia žalobcu k súbehu správnych deliktov malo dôjsť tým, že dňa 27. marca 2008

opakovane porušil ustanovenia a , pričom uvedený

správny delikt je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre

pod sp. zn. .

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, považujúc ho za

nedôvodné, uviedol, že jeho námietky pokladá za bezpredmetné a nie je si ani po opätovnom

zhodnotení procesného postupu, ako aj rozhodnutia o merite veci vedomý, že by z jeho strany

došlo k porušeniu zákona. Uviedol, že v správnom konaní postupoval v súlade

s ustanoveniami Správneho poriadku, zdôrazniac, že zákonný postup bol dodržaný aj zo

strany prvostupňového správneho orgánu, ktorý vykonajúc všetky nevyhnutné dôkazy,

spoľahlivo preukázal porušenie povinností ustanovených v a

Z.z. zo strany žalobcu. Poznamenal, že správne konanie sa v danom prípade viedlo

administratívne, skutočný stav prejednávanej veci bol zistený bez ukrátenia žalobcu na jeho

právach. Obhajujúc svoj procesný postup zdôraznil, že mu v danom prípade Správny poriadok

obligatórne neukladá povinnosť predvolať svedkov, ani vyhotovovať zápisnicu o úkonoch

v konaní. Trval na tom, že žalobca dňa 12. marca 2008 počas kontroly SOI preukázateľne

porušil zákonné povinnosti ustanovené v a . Považujúc

odvolávanie sa žalobcu na a Dohovor o ľudských právach a

základných slobodách za nemajúce žiadne opodstatnenie, poukázal na to, že žalobcom

citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v právnej veci „Kadubec a Lauko"

týkajúci sa vylúčenia možnosti podať opravný prostriedok proti uloženej pokute

nepresahujúcej 66,39 eura (2000 Sk), sa obsahovo nedotýka porušenia zákonných povinností

žalobcu upravených v . Zdôraznil, že SOI, ako nezávislý orgán

kontroly vnútorného trhu, vykonáva kontrolu a dohľad u fyzických a právnických osôb

predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúci služby,

postihuje za nedodržanie zákonných povinností na základe správneho práva a nie práva

trestného, na ktoré sa mylne žalobca odoláva a poukázal na to, že žalobca na obhajobu svojich

tvrdení nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti ani dôkazy nasvedčujúce porušenie

procesných práv žalovaným správnym orgánom. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že

by nepoučenie predavačky E. o jej práve vypovedať v materinskom jazyku malo určitý vplyv

na jej rozhodnutie viazať odber zálohovaných vratných obalov na ďalší nákup tovaru. Trvajúc

na tom, že jeho rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového

stavu veci, v súlade so zákonnom, navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdiť a o trovách konania rozhodnúť tak, že sa žalobcovi ich náhrada nepriznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( ods. l veta prvá a ods. l ), odvolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk ( ods. l a ods. 3 v spojení

s ods. l veta prvá a ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

( ods. l, 2 ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ods. l ).

Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa

tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom

pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste

ohliadky (§ 21 ods. l Správneho poriadku).

O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných

dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny

orgán spíše zápisnicu (§ 22 ods. l Správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania (§ 32 ods. l Správneho poriadku).

Podľa povinná osoba alebo ten, kto uvádza do

obehu výrobky v zálohovaných obaloch, je povinný odoberať tieto obaly bez obmedzenia

množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru, dodržať výšku zálohy ustanovenú vo

vykonávacom predpise podľa odseku 10 a vrátiť zálohu v plnej výške.

Podľa povinná osoba alebo ten, kto uvádza do

obehu výrobky v zálohovaných obaloch predajom spotrebiteľovi v prevádzkarni, je povinný

zabezpečiť, aby tieto obaly boli v tejto prevádzkarni odoberané po celý čas prevádzky, a

zároveň je povinný vhodným spôsobom informovať spotrebiteľa o výške zálohy pre

jednotlivé druhy obalov a o zmenách druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov.

Podľa pokutu od 3.319,99 eura do

33.193,91 eura uloží príslušný orgán štátnej správy pre obaly a odpady z obalov tomu, kto

poruší povinnosti pri zbere zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovateľne použiteľné,

ustanovené v § 7 ods. 3 a povinnosti pri zbere zálohovaných opakovane použiteľných obalov

ustanovené v § 7 ods. 5 až 7.

Z pripojeného administratívneho spisu odvolací orgán zistil, že rozhodnutím

č. N/0011/04/08 zo dňa 30. marca 2008, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre

pre Nitriansky kraj ako príslušný orgán podľa a

a , v súlade s

Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 3485,36 eura (105 000 Sk) za správny delikt podľa § 7

ods. 5 za to, že v čase kontroly dňa 12. marca 2008 viazal odber

zálohovaných pivových fliaš zn. C. na nákup tovaru a za správny delikt podľa § 7 ods. 6

za to, že v čase kontroly dňa 12. marca 2008 neinformoval

spotrebiteľa o výške zálohy pre jednotlivé druhy obalov žiadnym spôsobom.

Rozhodnutím č. SK/0392/99/08 zo dňa 28. júla 2008 žalovaný podľa § 59 ods. 2

Správneho poriadku odvolanie podané žalobcom zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu

Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. N/0011/04/08 zo dňa 30. marca

2008 potvrdil, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vyporiadal so všetkými

odvolacími námietkami žalobcu.

V preskúmavanej veci boli žalobcom namietané konkrétne nedostatky týkajúce sa

zisťovania skutkového stavu veci žalovaným správnym orgánom, ktoré odvolací súd po

dôkladnom posúdení vyhodnotil ako nedôvodné.

Základom administratívnej zodpovednosti právnických osôb a fyzických osôb -

podnikateľov je zodpovednosť za správny delikt.

Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise.

Pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov

správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Za všeobecné pojmové znaky

správneho deliktu možno považovať najmä konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť,

zodpovedná osoba, zavinenie (okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na

zavinenie) a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom.

Správny poriadok je založený na základných zásadách, medzi ktoré nepochybne patrí

aj zásada materiálnej (objektívnej) pravdy vyjadrujúca povinnosť správneho orgánu zistiť

skutočný stav veci. Za týmto účelom je správny orgán, neviazaný len návrhmi účastníkov

konania, povinný obstarať potrebné podklady pre vydanie svojho rozhodnutia, pričom výber

dôkazov, ako aj rozsah dokazovania záleží len na jeho uvážení. Na druhej strane však so

zákonom neobmedzenou voľnosťou správneho orgánu pri vykonávaní dokazovania,

zodpovedá jeho obligatórna povinnosť náležite v odôvodnení rozhodnutia objasniť dôvody

nevykonania ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi konania.

Podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom bol

inšpekčný záznam o vykonanej kontrole a zistených nedostatkoch, spísaný dňa 12. marca

2008 inšpektormi SOI, nesporne preukazujúci žalobcove protiprávne konanie spočívajúce

v nerešpektovaní zákonných povinností ustanovených v a

Z.z.. Berúc do úvahy, že deliktuálne konanie žalobcu bolo nespochybniteľne preukázané

inšpekčným záznamom podpísaným bez pripomienok vedúcou prevádzkarne M. Z., považuje

odvolací súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nedoplniť dokazovanie v podobe

výsluchu ďalších svedkov a ich následnej konfrontácie s inšpektormi SOI za legitímny.

Vychádzajúc z uvedeného, je preto na mieste, že sa v administratívnom spise nenachádza

žiadna zápisnica o vykonaných dôkazoch.

K námietke žalobcu o nenariadení ústneho pojednávania žalovaným správnym

orgánom, odvolací súd konštatuje, že táto neobstojí, pretože Správny poriadok predpokladá

dve formy správneho konania, a to ústnu formu a formu písomnú. Nariadenie ústneho

pojednávania správnym orgánom je obligatórne iba v prípade, ak tak ustanovuje osobitný

právny predpis (§ 21 ods. l Správneho poriadku), pričom v ostatných prípadoch je len na

zvážení konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. ,

v súlade s ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, neukladá príslušným správnym orgánom

povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a keďže pred prvostupňovým správnym orgánom, ako

aj orgánom odvolacím, nevyvstala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní, zvoliac si

písomnú formu správneho konania, postupovali tieto orgány v súlade s ustanoveniami

Správneho poriadku. Poukazujúc na uvedené je nesporné, že žalovaný správny orgán v konaní

neuplatnil tzv. koncentračnú zásadu, uplatnenie ktorej žalobca v odvolaní namieta, ale na

základe zákonom dovolenej úvahy nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, dôvodiac

v rozhodnutí ich účelovosť a nepotrebnosť, keďže skutkový stav veci bol náležité zistený.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu uplatnenú v jeho písomnom vyjadrení, doručenom po

uplynutí zákonnej odvolacej lehoty Krajskému súdu v Nitre dňa 12. mája 2009, týkajúcu sa

porušenia tzv. absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie žalovaným správnym orgánom,

odvolací súd dáva do pozornosti, že v súlade s ustanovením v rámci

dispozičnej zásady môže odvolateľ rozsah, v akom rozhodnutie napáda ako aj dôvody

odvolania rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd však považuje za

potrebné na margo tejto námietky zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní

sankcie za porušenie povinností ustanovených v a

absorpčnú zásadu správne aplikoval, keď pri reálnej konkurencii (viacčinného súbehu) dvoch

správnych deliktov, uložil žalobcovi podľa pravidiel pri ukladaní úhrnného trestu pokutu na

dolnej hranici sadzby vo výške 3485,36 eura (105 000 SKK), poukazujúc súčasne na to, že

v prípade, ak by prvostupňový správny orgán podľa tejto zásady nepostupoval, uložil by

žalobcovi za dva správne delikty sankcie dve. Taktiež odvolací súd nemôže opomenúť tú

skutočnosť, že pokiaľ by aj žalobca včas uplatnil ako odvolací dôvod neaplikovanie

absorpčnej zásady žalovaným správnym orgánom za ďalší správny delikt žalobcu,

posudzovaný v inom správnom konaní, tento by neobstál, nakoľko základnou podmienkou

použitia absorpčnej zásady pri ukladaní úhrnného trestu v správnom konaní je, že o všetkých

správnych deliktoch tej istej zodpovednej osoby sa rozhoduje v spoločnom konaní a

spoločným rozhodnutím. Táto podmienka však splnená nebola, keďže sa o ďalšom správnom

delikte žalobcu rozhoduje v inom konaní.

Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, tá je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a súd

sa výškou uloženej sankcie zásadne zaoberá len v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa

žalovaný riadi pri rozhodovaní o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu, alebo by sa

priečila zásadám logického myslenia. Takéto pochybenie v tomto konaní a rozhodnutiach

žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, neboli odvolacím súdom zistené. Výška uloženej

sankcie bola náležitým spôsobom odôvodnená a vzhľadom na výšku sankcie, ktorá bola

uložená na úrovni dolnej hranice zákonnej sadzby, bola podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky odôvodnená dostatočne.

Nepochybíl preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

veta druhá a ods. l, 2 potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa ods. l a ods. l v spojení s ods. l veta prvá tak, že

žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému preto,

že mu z dôvodu neúspešného odvolania žalobcu trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková