Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/68/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: I., IČO: 34 001 123, zastúpeného S.. K. K., advokátom so sídlom V. XXX/XX, R. proti žalovanému: S. W., bytom H. XX, C., pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom S. W. - V., s miestom podnikania H. 53, C., IČO: 34 619 305, v spore o zaplatenie 3.478,52 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. októbra 2013, č. k. 39Cb/154/2012-67, takto

rozhodol:

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.478,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.739,26 Eur od 05.09.2009 do 25.05.2010 a zo sumy 3.478,52 Eur od 26.05.2010 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným za účinnosti O.s.p., súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.478,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.739,26 Eur od 05.09.2009 do 25.05.2010 a zo sumy 3.478,52 Eur od 26.05.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.478,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.739,26 Eur od 05.09.2009 do 25.05.2010 a zo sumy 3.478,52 Eur od 26.05.2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.739,26 Eur od 05.09.2009 do 25.05.2010 a zo sumy 3.478,52 Eur od 26.05.2010 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 01.10.2007 uzavrel dohodu o prenájme pôdy, za základe ktorej bol žalovaný oprávnený užívať pozemok parc. č. XXXX/XX vo výmere 1.006 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. R.. Výška nájmu predstavovala sumu 1.739,26 Eur ročne. Za nájomné na rok 2009 vystavil žalovanému faktúru č. 33/2009 s dátumom splatnosti 04.09.2009 vo výške 1.739,26 Eur a za nájomné na rok 2010 vystavil faktúru č. 46/2010 so splatnosťou dňa 25.05.2010 vo výške 1.739,26 Eur. Žalovaný však nájomné za rok 2009 a 2010 doposiaľ nezaplatil, napriek tomu, že podľa tejto dohody nájomné za rok 2007 uhradil, čím dohodu uznal. Z výpovede svedkyne U. vyplynulo, že žalovaný od roku 1998 užíval predmetný pozemok na podnikateľské účely. O dohode o nájme pôdy zo dňa 01.10.2007 nič nevedela, avšak potvrdila, že podpis na zmluve je jej. U žalovaného nikdy zamestnaná nebola. Keďže žalovaný záväzkový vzťah vznikol pri podnikateľskej činnosti strán sporu, posúdil súd prvej inštancie predmetnú vec podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že neobsahuje ustanovenia o nájomnej zmluve, postupoval súd podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Za použitia ust. § 261 ods. 9 Obch. zák., § 663 Obč. zák., § 671 ods. 1 Obč. zák., § 272 ods. 1 Obch. zák. a § 324 ods. 1 Obch. zák., § 544 ods. 1, 2 Obč. zák., § 365 Obch. zák. a § 369 ods. 1 Obch.zák., mal

z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca prenechal žalovanému pozemok a tento ho doposiaľ aj reálne užíva, čo potvrdil sám žalovaný a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Keďže žalovaný daný pozemok užíval, bolo jeho zákonnou povinnosťou platiť dojednané nájomné. Žalobca fakturoval žalovanému na základe dohody o nájme pôdy zo dňa 01.10.2007. Súd prvej inštancie predloženú dohodu preskúmal a zistil, že táto nie je platne uzavretá, nakoľko žalovaný, ktorý mal byť účastníkom dohody, túto nepodpísal. Uvedenú skutočnosť mal za preukázanú najmä z výpovede svedkyne U., ktorá priznala, že podpis na dohode patrí jej, pričom v tom čase na takéto konanie splnomocnená za žalovaného nebola. Napriek tejto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o nájme pozemku (nájomná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu), teda aj o výške nájomného v sume 1.739,26 Eur ročne, keď žalovaný napriek svojmu verbalizovanému nesúhlasu toto napokon uhradil, čo vyplynulo z ústrižku z poštového peňažného poukazu zo dňa 18.09.2007, z ktorého vyplýva, že žalovaný uhradil nájomné za rok 2007 v sume 52.398,- Sk (1.739,26 Eur). Na základe uvedeného konštatoval, že žalovaný s výškou nájomného súhlasil, a preto je povinný toto i naďalej platiť. Žalobca si žalobou uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi platne dojednaná, keď absentovala jej písomná forma, pretože zmluva o nájme pôdy zo dňa 01.10.2007, v ktorej bola dohodnutá, nebola medzi účastníkmi platne uzavretá. Vzhľadom k tomu, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 9 % ročne zo sumy zo sumy 1.739,26 Eur od 05.09.2009 do 25.05.2010 a zo sumy 3.478,52 Eeur od 26.05.2010 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaný povinný úrok z omeškania platiť je vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. V danom prípade mal žalobca úspech vo veci čiastočný. Jeho neúspech spočíval však len v nepatrnej časti, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 151 ods. 7 O. s. p. vyjadril percentom, t. j. vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote, za účinnosti O.s.p., odvolanie žalovaný. Z obsahu odvolania nepochybne vyplýva, že sa odvolal len proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.478,52 Eur s úrokom z omeškania. Do zamietajúcej časti odvolanie nepodával, preto v tejto časti nadobudlo napadnuté rozhodnutie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. Žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli uplatnené, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti ktorou bol zaviazaný k zaplateniu zrušiť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odvolaní namietal nedodržanie vzájomných dohôd strán sporu. Žalovaný potreboval na prenajatom pozemku postaviť budovy súvisiace s podnikaním a následne mal mať možnosť tento pozemok odkúpiť, čo sa však nestalo. Namietal platnosť zmluvy zo dňa 01.10.2007, ktorá bola podpísaná jeho manželkou a zdôraznil, že súd prvej inštancie spochybňuje na jednej strane jej platnosť a na strane druhej ho zaviazal k plneniu podľa tejto zmluvy. Namietal výšku žalobcom uplatneného nájomného a zotrval na tvrdení, že podľa dohody s pani J. nemal platiť nájomné za roky 2007-2009. Preto odmietal zaplatiť nájomné za rok 2009.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.)

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 .

8. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 a náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods.1 v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť.

10. Za podstatné odvolacie námietky považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného o tom, že medzi stranami sporu nebola dňa 1.10.2007 platne uzatvorená zmluva o nájme, že žalovaný s jej obsahom nesúhlasil, a že mal so žalobcom uzatvorenú dohodu, že v rokoch 2007-2009 nebude musieť platiť nájomné.

11. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

12. V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že napriek ním vyslovenej neplatnosti písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa 01.10.2007, žalovaný túto zmluvu akceptoval a došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy s rovnakým obsahom, čoho dôkazom je zaplatenie sumy 1.739,26 Eur ako nájomného za rok 2007. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané ústne uzatvorenie zmluvy o nájme s totožným obsahom ako je písomné vyhotovenie zo dňa 01.10.2007, ktoré by oprávňovalo žalobcu uplatňovať si nájomné vo výške 1.739,26 Eur aj v roku 2009 a 2010. Žalovaný takúto dohodu v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní jednoznačne poprel, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jej uzatvorenie ústnou formou medzi stranami sporu. Fakt, že žalovaný v roku 2007 zaplatil sumu 1.739,26 Eur, sám o sebe totiž neznamená úplný súhlas s písomným obsahom zmluvy zo dňa 01.10.2007, ktorá mala byť uzatvorená a nájom dohodnutý na roky 2007-2010 za nájomné 1.739,26 Eur. Túto údajnú dohodu spochybňuje aj skutočnosť, že žalobca od žalovaného nevyžadoval úhradu nájomného za rok 2008. Odvolací súd preto konštatuje, že strany sporu v spornom období nemali platne uzatvorenú zmluvu o nájme nehnuteľnosti. Pretože žalovaný v tomto období predmetnú nehnuteľnosť užíval, došlo na jeho strane k prijatiu bezdôvodného obohatenia. Preto bude potrebné pri určení výšky oprávnenosti žalobcom uplatneného postupovať v zmysle jednotlivých ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Zároveň sa súd prvej inštancie bude musieť vysporiadať s tvrdením žalovaného, že v časti sporného obdobia - roku 2009 mal uzatvorenú dohodu so žalobcom, že ten nebude od neho požadovať za tento rok nájomné.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. c) správny, pretože v danej veci prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o ústne uzatvorenej zmluve o nájme medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal žiadne dokazovanie týkajúce sa nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko toto je potrebné vykonať v plnom rozsahu, nie sú splnené podmienky ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Toto ustanovenie totiž umožňuje odvolaciemu

súdu, len doplniť dokazovanie, ak je to účelné, nie vykonať ho v plnom rozsahu. Preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods.2 CSP, ustáli či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o tom, že žalovaný nebude povinný platiť žalobcovi nájomné za rok 2009 a následne, podľa zisteného skutkového stavu, ustáli výšku nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za uplatnené obdobie rokov 2009 a 2010. Po vykonaní dokazovania, za účelom ktorého nariadi vo veci pojednávanie, vo veci opätovne rozhodne.

15. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .