Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-14-2017.pdf
PDF · 150.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: 1/ W. K., I.. XX. XX. XXXX, Z.: Š. X, Z., 2/ O. W., I.. XX. XX. XXXX, Z.: W. XX, Z., 3/ W. I., I.. XX. XX. XXXX, v zast.: JUDr. Mojmír Plavec, advokát so sídlom: Májkova 3, Bratislava, proti žalovanému: B. Š.S., I.. XX. XX. XXXX, Z.: Š. XX, Z., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 25C/90/2013-274 zo dňa 17. 06. 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 808,10 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu: W.. W. B., F., E. XX, Z., a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, § 871 ods. 1, § 139 ods. 2, § 663, § 685 ods. 1, § 715 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. Z.“), § 11 písm. e/ a f/ Dekrétu prezidenta republiky č. 5/1945 Zb., § 11, § 22 ods. 2 dekrétu o národnej správe, § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a vecne tým, že žalobcovia (ďalej aj ako „navrhovatelia“) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30. 04. 2013 ako podieloví spoluvlastníci bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX na Š. U. Č.. XX O. Z., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre obec Bratislava - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie M. W., domáhali vypratania 3-izbového bytu č. X na 1. poschodí bytového domu s výmerou podlahovej plochy 72,8 m2, ktorý užíva žalovaný (ďalej aj ako „odporca“) spolu so svojou manželkou V. Š., M. X. Š. F. X. W. N. N.. Svoj návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že dňa 12. 05. 1992, počas národnej správy uvalenej výmerom Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady č. T.-W.-XXX.X-O.-XXX-H. zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorila Mestská časť Bratislava - Staré mesto s odporcom nájomnú zmluvu predmetom, ktorej bolo užívanie predmetného bytu. Na základe žiadosti navrhovateľov Okresný úrad Bratislava svojim rozhodnutím zo dňa 02. 06. 1992 zrušil národnú správu. Navrhovatelia vypovedali odporcovi v zmysle § 3 ods. 1 z. č. 260/2011 Z. z. nájom bytu, pričom výpoveď z nájmu bytu bola odporcovi doručená do vlastných rúk dňa 27. 02. 2012 a uplynutím 12-mesačnej výpovednej lehoty zanikol dňa 28. 02. 2013 nájomný vzťah odporcu k predmetnému bytu. Na základe žiadosti odporcu z 09. 08. 2012 rozhodlo Hlavné mesto SR Bratislava dňa 03. 04. 2013 č. W. M. XXXXX/XX- XXXXXX/XXX/Bal tak, že odporcovi nebol priznaný nárok na bytovú náhradu, pretože tento nevedel v
konaní preukázať existenciu nájomného vzťahu pred 01. 01. 1992 tak, ako to vyžaduje z. č. 260/2011 Z. z., keďže mu tento vznikol až 12. 05. 1992. Navrhovatelia preto mali za to, že odporca bez právneho dôvodu užívať byt a odmieta sa vysťahovať z neho.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s listom vlastníctva č. XXXX vedeným pre k. ú. Bratislava - Staré Mesto, nájomnou zmluvou zo dňa 12. 5. 1992, žiadosťou o zrušenie národnej správy z 2. 3. 1992, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 2. 6. 1992, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 27. 2. 2012, rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 3. 4. 2013, PK vložkou č. XXXX k. ú. Bratislava, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava 4 sp. zn. X. XXX/ XX, osvedčením o dedičstve zo dňa 18. 6. 1999 sp. zn. X. XXX/XX, osvedčením o dedičstve zo dňa 11. 10. 2002 sp. zn. X. XXX/XX, výmerom ObNV Bratislava Vinohrady zo dňa 4. 3. 1955, výkazom platieb nájomcu B. Š., rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 5. 11. 1992, dohodou o vzájomnej výmene bytov zo dňa XX. X. XXXX, sobášnym listom zo dňa XX. X. XXXX, zoznamom osôb v byte, pasportom bytu, výpočtovým listom pre výpočet nájomného a služieb, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 25. 7. 1988, rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 28. 12. 1982, zápisom o dohode odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30. 12. 1982, evidenčným listom bytu, príkazom na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 27. 4. 1992, zmluvou o výkone správy zo dňa 1. 2. 2005 a jej dodatkom č. 1 zo dňa 5. 9. 2006, výkazom platieb - nájomného a plnení B. Š. za roky 2005 až 03/2016, vyúčtovacími faktúrami plnení spojených s užívaním bytu za roky 2006 až 2015, výpočtovým listom pre výpočet nájomného za obdobie 2007 až 2015, predpis mesačných zálohových platieb za obdobie od 01. 10. 2006 do 1. 1. 2015 a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania súd tento skutkový stav z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre okres Bratislava I, obec Bratislava - m. č. Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto súd zistil, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi, a to navrhovateľka v 1. rade v podiely vo veľkosti 13/60-in, navrhovateľka v 2. rade v podiely vo veľkosti 13/180-in a navrhovateľ v 3. rade v podiely vo veľkosti 13/60-in k celku domu súpisné č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX výmerom Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady č. T.-W.-XXX.X-O.-XXX-Č. zo dňa XX. XX. XXXX bola podľa bodu c) § 7 nariadenia SNR č. 50 o národnej správe uvalená na domový majetok V. I. a spolumajiteľov nachádzajúci sa v Bratislave na W. U.. Č.. XX pop. č. O.-XXX vedený v PKV XXXX parc. č. XXXX kat. územie mesta Bratislavy národná správa a za národného správcu menovaná Správa bytového hospodárstva a stavebníctva ÚNV.
4. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č.: práv. XX/XXXX-W..K. vydaným dňa 02. 06. 1992 bola podľa § 11 dekrétu prezidenta republiky č. X/XXXXZb., v súlade s § 13 ods. 1 nariadenia SNR č. 50/1945 Zb. zrušená národná správa uvalená výmerom Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady č. T.-W.-XXX.X-O.-XXX-Č. zo dňa 04. 03. 1955 "na domový majetok V. I. a spolumajiteľov, nachádzajúci sa v Z., W. Č.. XX, B.. Č.. O.-XXX, vedený vo vložke XXXX, parc. č. XXXX, kat. územie mesta Bratislavy".
5. Podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX vedenej pre Bratislavu (č. l. 63) sa na spoluvlastnícky podiel 2/15-in vo vlastníctve S. Č. L.. K. na dome pop. čís. V. okr. č. XXX na Š. U.. Č.. XX na pozemku parc. č. XXXX vkladalo pod položkou Z. vlastnícke právo Československému štátu podľa právoplatného rozhodnutia finančného odboru rady Obv. NV Bratislava III - Vinohrady číslo XXX/XX/XX zo dňa 29. júna 1960 a poznamenávala sa správa pre Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III - Vinohrady a súčasne sa podľa § 14 vl. nar. č. 81/58 Zb. a § 19 vyhl. Min. fin. č. 205/58 Ú. v. vymazovala z 2/15 národná správa.
6. Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 27. 02. 2012 vypovedali navrhovatelia v 1. až 3. rade nájom bytu, ktorý odporca užíva v nehnuteľnosti na Š. U.. Č.. XX O. Z., M.. Č.. XXXX postavenej na parc. č. XXXX F. XXXX v k. ú. Bratislava - Staré mesto, a to podľa § 3 ods. 1 z. č. 260/2011 Z. z. Výpoveď bola odporcovi doručená do vlastných rúk dňa 27. 02. 2012.
7. Podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom dňa 12. 05. 1992 prenechal prenajímateľ odporcovi nájom bytu č. 2 na I. posch. nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti v Bratislave na W. U.. Č.. XX, M.B. Č.. XXXX B. na B.. Č.. XXXX po nájomcovi Y.. Nájom podľa nájomnej zmluvy vznikol od 12. 05. 1992, a to na dobu neurčitú.
8. Rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava I, č. j. Z.. XXX-X-XXXX/XXXX-N.. o pridelení bytu z 29. 12. 1982 bol Y. Y. s manželkou pridelený byt pozostávajúci z 3 izieb v dome na W.É. XX O.
Z.. Podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu odovzdal Bytový podnik Bratislava I, Domová správa č. 4 na základe rozhodnutia o pridelení bytu X.. Y. Y. a manželke do užívania byt v Z. na W.K. U.. Č.. XX počnúc 01. 01. 1983.
9. Na základe Dohody o vzájomnej výmene bytov uzatvorenej dňa 29. 04. 1992 prišlo k výmene bytov medzi Ľ. Y. (W. XX, Z. Č.. X B..), O. M. (Z.G. X, Z.) F. B. Š. M. W. (K. Č.. X, Z.) G., Ž. Ľ.U. Y. sa presťahuje do bytu na Z. Č.. X, O. M. X. Z. na K. U.. Č.. X F. B. Š. X. Z. na W. Č.. XX. K dohode o výmene udelil súhlas Miestny úrad Bratislava Staré Mesto dňa 29. 04. 1992. Dohoda o vzájomnej výmene bytov bola dňa 29. 04. 1992 uzatvorená medzi Ľ.L. Y., O. M. F. B. Š. F. W.. L. Š..
Z odpovede Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto z 07. 07. 2014 (č. l. 82) vyplýva, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto nedisponuje súhlasom Okresného úradu Bratislava týkajúceho sa prenájmu domovej nehnuteľnosti alebo jej časti súpisné číslo XXXX na ul. Š. XX O. Z. umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX, ktorú mestská časť Bratislava - Staré Mesto prenajala dňa 12. 05. 1992 B. Š.. Zmluva o nájme s p. B. Š. bola uzatvorená dňa 12. 05. 1992 na základe Dohody o vzájomnej výmene bytov zo dňa 29. 04. 1992 a súhlasu starostky mestskej časti Bratislava - Staré Mesto k dohode o vzájomnej výmene bytov.
10. Starostka mestskej časti Bratislava - Staré Mesto dala dňa 27. 04. 1992 pod č. Z.. XXX-X-XXXX/ XXXX-K.. príkaz na uzavretie nájomnej zmluvy s nájomcom B. Š. s manž. k bytu po p. N. O. Z. na U.. K. Č.. X. X, prízemie, pozostávajúci z 1 izby, kuchyne a príslušenstva. Z ďalšej odpovede Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto z 31. 05. 2016 (č. l. 253) vyplýva, že mestská časť nedisponuje nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto a B. Š. na základe príkazu starostky mestskej časti na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorej predmetom by bol byt po p. N. nachádzajúci sa na prízemí v Z. na U.. K. Č.. X.
11. Hlavné mesto SR Bratislava svojim rozhodnutím číslo W. M. XXXXX/XX-XXXXXX/XXX/Bal, číslo konania: XXX/Bal vydaným dňa 03. 04. 2013 nepriznal odporcovi a jeho manželke V. Š. nárok na bytovú náhradu za 3-izbový nájomný byt č. X na 1. posch. o podlahovej ploche 72,8 m2 nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX na Š. U.. Č.. XX O. Z. na pozemku parc. č. XXXX, k. ú. Staré Mesto, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky uvedené v § 2 a § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z.
12. Zmluvou o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti v Z. na Š. U.. Č.. XX uzatvorenou dňa 01. 02. 2005 medzi W. K., W. I.S., O. W. (navrhovateľmi), W. Á., O. I. a Hlavným mestom SR Bratislava ako spoluvlastníkmi domu na Š. U.. Č.. XX O. Z. a správcom CVENGROŠ, spol. s r. o., IČO: 35 907 444 sa správca zaviazal vykonávať správu, prevádzku, údržbu a opravy domovej nehnuteľnosti s pozemkom na Š. U.. Č.. XX O. Z. tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv ku všetkým bytom a nebytovým priestorom v dome. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve o výkone správy z 05. 09. 2006 sa účastníci dohodli na poukazovaním platieb nájomcov za prenájom bytov a nebytového priestoru a za služby spojené s užívaním na účet domu zriadeným správcom v G. Z., F.. M.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX.
13. Podľa výkazov platieb správcu bytového domu CVENGROŠ, spol. s r.o. uhrádzal odporca ako nájomca v rokoch 2005 až 03/2016 správcovi pravidelne mesačné nájomné vo výške uvedenej v tom
- ktorom výkaze platieb.
14. Výpočtové listy pre výpočet regulovaného nájomného obsahovali výpočet a špecifikáciu výšky nájomného za byt v období rokov 2007 až 2015. Mesačné zálohové platby obsahovali oznámenie mesačnej výšky nájomného a záloh za služby spojené s bývaním za obdobie od 01. 10. 2006 až pre rok 2015, vrátane špecifikácie výšky zálohovej platby pre jednotlivé dodávané druhy služieb. Vyúčtovacie faktúry obsahovali rozúčtovanie nákladov za poskytnuté služby súvisiace s užívaním bytu v rokoch 2005 až 2015.
15. Protokolom 51/92 o zverení majetku Hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava Staré Mesto zo dňa 21. 12. 1992 zverilo Hlavné mesto SR Bratislava s účinnosťou od 01. 01. 1992 mestskej časti Bratislava - Staré Mesto majetok Hlavného mesta a s ním súvisiace práva a záväzky zapísané v M. Q. na Y. Č.. XX, ako aj ďalších listoch vlastníctva katastrálneho územia Staré
Mesto na bývalý bytový podnik Bratislava I, ako aj tých nehnuteľností, ku ktorým mal bývalý Bytový podnik Bratislava I právo hospodárenia.
16. Podľa sobášneho listu (č. l. XXX) uzatvoril dňa XX. XX. XXXX odporca manželstvo s V. Z.R..
17. Navrhovatelia sa v konaní domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať byt nachádzajúci sa na X. p. domu na Š. U.. Č.. XX O. Z., o ktorom tvrdili, že ho odporca užíva bez právneho dôvodu, keď jeho nájomný pomer k bytu skončil uplynutím 12-mesačnej výpovednej doby, podľa výpovede danej mu navrhovateľmi v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., doručenej odporcovi osobne dňa 27. 02. 2012. Odporca doručenie výpovede nesporoval. Na námietky odporcu, že pre výpoveď z nájmu bytu v zmysle citovaného právneho predpisu neboli dané zákonné podmienky, pretože nešlo o nájom bytu, ktorý vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, zotrvali navrhovatelia na svojom návrhu na vypratanie bytu s tým, že sú tu aj iné dôvody, pre ktoré je potrebné návrhu vyhovieť. Navrhovatelia tvrdili, že nájomná zmluva z 12. 05. 1992 uzatvorená medzi Mestskou časťou Bratislava
- Staré Mesto a odporcom je absolútne neplatným právnym úkonom pre porušenie povinnosti uvedenej v § 9 ods. 1 z. č. 87/1991 Zb., ako aj pre absenciu súhlasu orgánu podľa § 7 v spojení s § 22 ods. 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 5/1945 Sb. s jej uzatvorením, ďalej pre jej rozpor s dobrými mravmi a nakoniec, že jednotlivé súbory miestností nikdy neboli skolaudované ako byty, a preto chýba nájomnej zmluve podstatná náležitosť - byt.
18. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že ide o totožnú domovú nehnuteľnosť, ktorá bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX ako popisné číslo XXX na parcele XXXX na Š. U. Č.. XX O. Z., neskôr vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Staré Mesto ako dom s. č. XXXX na parc. č. XXXX na W. U.. Č.. XX, po prečíslovaní W. U.. Č.. XX a aktuálne Š. U.. Č.. XX Bratislave (ďalej len "domová nehnuteľnosť"). Rovnako účastníci nesporovali uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto a odporcom dňa 12. 05. 1992, aj keď navrhovatelia namietali jej absolútnu neplatnosť.
19. Na domovú nehnuteľnosť v spoluvlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov a p. S. Č., L.. K. (v podiele vo veľkosti 2/15-in) bola výmerom Obvodného Národného výboru Bratislava Vinohrady zo dňa 04. 03. 1955 uvalená národná správa a za národného správcu menovaná Správa bytového hospodárstva a stavebníctva ÚNV (Ústredný národný výbor). K vyznačeniu národnej správy v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX vedenej pre katastrálne územie Bratislava došlo dňa 09. 03. 1955. Inštitút národnej správy má svoj normatívny základ v dekréte prezidenta republiky č. 5/1945 Zb. a národná správa sa zavádzala rozhodnutím príslušného správneho orgánu. Zmyslom inštitútu národnej správy nebolo zbavenie vlastníckeho práva, ale zabezpečenie riadneho chodu a správy majetku v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola národná správa zavedená. Rozsah vlastníckych oprávnení svedčiacich vlastníkovi národnou správou dotknutého majetku, bol redukovaný na minimum a v podstate sa obmedzoval len na skutočnosť, že vlastník zostal naďalej formálnym vlastníkom, avšak bez toho aby tento majetok mohol užívať alebo s ním nakladať. Išlo o stav označovaný ako tzv. holé vlastníctvo. Uvalenie národnej správy teda neznamenalo konfiškáciu majetku alebo zrušenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, ale znamenalo úplné vyprázdnenie vlastníckych oprávnení vlastníka, ktorý zostal len formálnym vlastníkom a akékoľvek dispozície s majetkom, na ktorý bola uvalená národná správa, vykonával národný správca, teda vlastník nemohol z titulu svojho vlastníckeho práva žiadnym spôsobom s majetkom disponovať. V dôsledku ratihabície dekrétu o národnej správe uskutočnenej ústavným zákonom č. 57/1946 Zb., ktorým sa schvaľovali a vyhlasovali za zákon dekréty prezidenta republiky, zostal dekrét o národnej správe v platnosti až do súčasnosti a z tohto dôvodu bolo možné zaviesť národnú správu aj na domový majetok v súkromnom vlastníctve v roku 1955, a to výmerom Obvodného Národného výboru Bratislava Vinohrady tak, ako to bolo v tomto prípade. Národná správa domovej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiely zodpovedajúcom spoluvlastníctvu právnych predchodcov navrhovateľov bola vykonávaná prostredníctvom národného správcu menovaného orgánom, ktorý správu zaviedol. Výmerom Obvodného Národného výboru Bratislava Vinohrady z 04. 03. 1955 bola za národného správcu domovej nehnuteľnosti menovaná Správa bytového hospodárstva a stavebníctva ÚNV. Podiel vo veľkosti 2/15-in na domovej nehnuteľnosti pôvodne vlastnícky patriaci p. S. Č., L.. K. bol z národnej správy vyňatý potom, čo sa jeho vlastníkom stal Čsl. štát. na základe rozhodnutia finančného odboru rady Obv. NV Bratislava III - Vinohrady č. 722/17/59 z 29. 06. 1960. Ústredný národný výbor bol na území mesta Bratislavy zriadený zákonom č. 142/1949 Zb. a vykonával pôsobnosť miestneho národného výboru a okresného národného výboru. Ústavným zákonom č. 12/1954 Zb. bol
ÚNV Bratislava postavený na roveň kraja. V zmysle z. č. 65/1960 Zb. o národných výboroch vznikol Mestský národný výbor v Bratislave a mal postavenie okresného národného výboru (§ 13 ods. 4 citovaného zákona). Podľa § 12a zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch vznikol a pôsobil v Hlavnom meste v Bratislave Národný výbor Hlavného mesta SSR Bratislavy a obvodné národné výbory. Práva a záväzky bývalého Národného výboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, obvodných národných výborov a miestnych národných výborov v hlavnom meste prešli v zmysle § 31 zákona č. 377/1990 Zb. dňom účinnosti tohto zákona na hlavné mesto a mestské časti. Z uvedeného vyplýva, že po zrušení Národného výboru Hlavného mesta SR Bratislavy zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ako nástupcu bývalého Ústredného národného výboru, prešiel výkon funkcie národného správcu na Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Podľa vyjadrenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 31. 05. 2016 ako aj vyjadrenia Hlavného mesta SR Bratislavy z 26. 05. 2016 bola domová nehnuteľnosť na W. U.. Č.. XX (X. Š. U.. Č.. XX) O. Z. zverená podľa protokolu 51/92 v súlade so z. č. 138/1991 Zb. a podľa čl. 36 a čl. 46 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Predmetný protokol však zveroval do správy mestskej časti len nehnuteľnosti vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislavy, teda v tomto prípade sa mohlo jednať len o spoluvlastnícky podiel na domovej nehnuteľnosti vo veľkosti 2/15-iny, ktorého majiteľom bolo Hlavné mesto SR Bratislava na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona totiž prešiel na Hlavné mesto SR Bratislavu z majetku Slovenskej republiky spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/15-in k celku na domovej nehnuteľnosti. Protokolom 51/92 (č. l. 247) však neprišlo k zmenám v subjekte národného správcu, ktorým sa ako právny nástupca bývalého Ústredného národného výboru, resp. Národného výboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy stalo Hlavné mesto SR Bratislava, ale ku zvereniu majetku hlavného mesta do správy mestskej časti predmetom, ktorého zverenia boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX ako aj na iných listoch vlastníctva katastrálneho územia Staré Mesto na bývalý Bytový podnik Bratislava I, teda protokolom bola zverená mestskej časti správa nehnuteľností a neprišlo ku preneseniu funkcie národného správcu nad majetkom, ku ktorému bola zriadená národná správa. Národná správa v zmysle dekrétu o národnej správe je inštitútom obsahovo odlišným od správy majetku zvereného podľa z. . 138/1991 Zb. Havným mestom Bratislava mestskej časti v súlade so štatútom hlavného mesta a národnú správu a správu zvereného majetku hlavného mesta nie je možné stotožňovať. Súd dospel k záveru, že protokolom 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava Staré Mesto neprišlo ku zmene v subjekte národného správcu domovej nehnuteľnosti na Š. U.. . XX O. Z., ktorej spoluvlastníkom sú navrhovatelia, pretože takáto zmena netvorila a ani nemohla tvoriť predmet uvedeného protokolu, teda národným správcom domovej nehnuteľnosti, ktorý bol oprávnený disponovať so spoluvlastníckym podielom na domovej nehnuteľnosti vlastnícky patriaci navrhovateľom bolo, až do zrušenia národnej správy rozhodnutím Okresného úrad Bratislava č.: práv. 97/1992-maj.H vydaným dňa 02. 6. 1992, len Hlavné mesto SR Bratislava a nie mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ktorá napriek tomu dňa 12. 05. 1992 uzatvorila s odporcom nájomnú zmluvu predmetom, ktorej bol prenájom bytu nachádzajúceho sa na I. posch. v domovej nehnuteľnosti. Podľa § 22 ods. 2 dekrétu o národnej správe k opatrenia prekračujúce obyčajné hospodárenie so zverenou majetkovou podstatou mohol národný správca realizovať len so súhlasom príslušného orgánu v súlade s § 7 dekrétu o národnej správe, teda so súhlasom toho orgánu, ktorý národnú správu zaviedol, resp. zrušil (§ 11 dekrétu o národnej správe). Týmto orgánom bol Okresný úrad Bratislava, čo vyplýva z jeho rozhodnutia o zrušení národnej správy uvalenej na domovú nehnuteľnosť. Existencia takéhoto súhlasu nebola v konaní preukázaná, teda nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti nájomnej zmluvy.
20. Súd prvej inštancie neprisvedčil argumentácii odporcu, ktorý tvrdil, že mestská časť ako správca spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/15-in k celku na domovej nehnuteľnosti, zvereného jej Hlavným mestom SR Bratislava, bola titulom menšinového spoluvlastníctva oprávnená uzatvoriť s odporcom nájomnú zmluvu a neprisvedčil ani obrane odporcu podľa, ktorého existovala medzi spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti dohoda o jej užívaní, ktorá by oprávňovala hlavné mesto SR Bratislavu resp. mestskú časť ako správcu zverených nehnuteľností, nakladať s reálnou časťou domovej nehnuteľnosti , teda užívať konkrétny byt a uzatvoriť k nemu nájomnú zmluvu, keď odporca poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľom z predmetnej dohody o užívaní recipročne vyplývalo právo prenajímať nebytové priestory nachádzajúce sa v domovej nehnuteľnosti. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy hospodárenia so spoločnou vecou, pričom pod pojem hospodárenia so spoločnou vecou je potrebné subsumovať aj jej prenájom, je pre platnosť úkonu vzťahujúceho sa k spoločnej veci potrebný väčšinový konsenzus dotknutých spoluvlastníkov;
úkon jedného zo spoluvlastníkov nemôže zaväzovať všetkých, pokiaľ neprebehol mechanizmus súhlasu väčšiny tak, aby bola splnená podmienka § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konanie spoluvlastníka podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu v domovej nehnuteľnosti, nebol daný súhlas väčšiny spoluvlastníkom, je postihnuté následkom absolútnej neplatnosti. Pokiaľ ide o dohodu spoluvlastníkov o užívaní domovej nehnuteľnosti, nebola existencia takejto dohody v konaní preukázaná, naopak jej existenciu navrhovatelia popierali a to napríklad na pojednávaní konanom dňa 29. 02. 2016 v reakcii na tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa. Ak aj navrhovatelia uzatvorili zmluvu o prenájme nebytového priestoru nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti, boli ako väčšinový spoluvlastníci nehnuteľnosti oprávnení tento úkon uskutočniť, a preto uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy nemôže preukazovať existenciu dohody spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti.
21. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nájomná zmluva uzatvorená medzi mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom dňa 12. 05. 1992, predmetom, ktorej bol nájom bytu nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti na jej 1. p., je neplatným právnym úkonom, pretože túto uzatvorila mestská časť ako správca majetku zvereného jej Hlavným mestom SR Bratislava, ktoré je len minoritným spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti, pričom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu absentoval súhlas väčšiny spoluvlastníkov a v konaní nebola preukázaná existencia takej dohody spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti o jej užívaní, ktorá by oprávňovala hlavné mesto, resp. mestskú časť uzatvoriť nájomnú zmluvu k bytu bez súhlasu väčšiny spoluvlastníkov. Na mestskú časť neprešla funkcia národného správcu, teda ani titulom výkonu funkcie národného správcu, keď v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola ešte národná správa uvalená na domovú nehnuteľnosť zrušená, nebola mestská časť oprávnená nájomnú zmluvu k bytu uzatvoriť, naviac absentoval súhlas Okresného úradu Bratislava k takémuto úkonu národného správcu podľa § 22 ods. 2 dekrétu o národnej správe, teda absentovala hmotnoprávna podmienka platnosti tohto právneho úkonu.
22. Vzhľadom k nadpísanému záveru súdu o neplatnosti zmluvy o nájme bytu, súd sa nezaoberal ďalšími námietkami navrhovateľa o rozpore nájomnej zmluvy s dobrými mravmi a porušení blokačného ustanovenia § 9 zákona č. 87/1991 Zb.
23. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že odporca s manželkou uzatvorili dňa 29. 04. 1992 Dohodu o výmene, ktorou sa dohodli na výmene svojho bytu nachádzajúceho sa na 1. p. v dome na K. U.. O. Z. za byt nachádzajúci sa na 1. p. v domovej nehnuteľnosti na W. U.. Č.. XX O. Z., ktorého nájomcom bola p. Ľ.L. Y.. Odporca sa však nájomcom bytu v dome na K. U.. O. Z. nikdy nestal. K tomuto skutkovému záveru dospel súd jednak z obsahu výpovede samotného odporcu, ktorý na pojednávaní konanom dňa 06. 10. 2014 (č. l. 103) uviedol, že v byte na 1. posch. v domovej nehnuteľnosti na Š. U.. Č.. XX O. Z. býva na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 12. 05. 1992 a predtým býval v byte na D. U. O. Z. F. I. na K. U. O. Z., pričom k dohode o výmene bytov sa nevedel vyjadriť vôbec a tiež z obsahu vyjadrenia Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 31. 05. 2016 ( č. l. 253), ktorý súdu oznámil, že vo svojich archívnych spisoch nedisponuje nájomnou zmluvou uzatvorenou s odporcom, na základe príkazu starostky mestskej časti Bratislava - Staré Mesto predmetom, ktorej by bol nájom bytu po p. N. O. X. na K. U. Č.. X O. Z.. Dohoda o výmene bytu je zmluvou, ktorou možno vymeniť právo nájmu k určitému bytu za právo nájmu k inému bytu, keď dochádza k zmenám v osobách nájomcov vo vymieňaných bytoch. Úprava § 715 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, keď je aspoň jeden z vymieňaných bytov v nájme, pričom aj k ostatným bytom musí existovať právny dôvod k ich užívaniu, nemusí však ísť o nájom. Nový nájomca na základe výmeny bytov vstupuje do postavenia pôvodného nájomcu, a to ku dňu splnenia dohody o výmene bytov. Pokiaľ nie je uzatvorená nová nájomná zmluva práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu sa riadia pôvodnou nájomnou zmluvou. Neuzatvorenie novej nájomnej zmluvy s novým nájomcom nemá žiaden vplyv na nastúpenie právnych následkov vzájomnej výmeny bytov a teda na vznik nájmu nájomcu k nim vymenenému bytu. Nájom k vymieňanému bytu vzniká zo zákona. Pretože v konaní bola vyvrátená existencia nájomného pomeru odporcu k vymieňanému bytu v dome na K. ul. č.X O. Z. a nebol preukázaný, ani tvrdený iný právny dôvod užívania tohto bytu odporcom, nemohlo prísť k platnému uzatvoreniu dohody o výmene bytov a teda ani ku vzniku nájmu odporcu k vymieňanému bytu v dome na Š. U.. Č.. XX O. Z. titulom dohody o výmene bytov uzatvorenej dňa 29. 04. 1992.
24. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov o neexistencii bytu, ktorý by mohol tvoriť predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy súd uvádza, že aj keď pri posúdení, či sa v konkrétnom prípade jedná o byt, je
potrebné vychádzať zo stavebno-právnych predpisov a rozhodnutia stavebného úradu a v prejednávanej veci nebolo rozhodnutie o povolení užívať domovú nehnuteľnosť (kolaudačné rozhodnutie) predložené, pretože podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov takýmto rozhodnutím navrhovatelia nedisponujú, dospel súd k záveru, že miestnosti nachádzajúce sa na 1. p. domovej nehnuteľnosti, užívané odporcom, majú charakter bytu. Zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX vedenej pre katastrálne územie Bratislava pod poradovým číslom XX vyplýva, že dňa 18. 02. 1928 bol vo vložke vyznačený dom pop. č. V XXXX na nehnuteľnosti parc. č. XXXX podľa nákresu zo dňa 09. 02. 1928 a úradného svedectva (potvrdenky) zo dňa 16. 02. 1928. Domová nehnuteľnosť v spoluvlastníctve navrhovateľov bola totiž vystavaná a následne vyznačená v pozemkovej knihe v roku 1928, keď neboli účinné stavebno-právne predpisy, ktoré by poznali inštitút kolaudačného rozhodnutia, resp. obdobného užívacieho povolenia. Súd preto podporne pri posúdení, či sa v tomto konkrétnom prípade jedná o byt, vychádzal z existujúcej známej dokumentácie, z ktorej dovodil, že v prípade priestorov na 1. p. domovej nehnuteľnosti majú tieto charakter bytu, keď tieto boli dlhodobo samostatne prenajímané ako byt rôznym nájomcom a k takémuto užívaniu aj spôsobilé. K uvedenému záveru, o charaktere miestností na 1. p. domovej nehnuteľnosti ako bytu, dospel súd z obsahu rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Obvodným národným výborom Bratislava I, bytovým odborom dňa 29. 12. 1982 (č. l. 147), ktorým bol predmetný 3-izbový byt II. kategórie pridelený p. Y. Y. s manželkou, ako aj z evidenčného listu vydaného dňa 30. 12. 1982 (č. l. XXX), v ktorom bol byt podrobne popísaný, čo do jeho príslušenstva, rozlohy, vybavenia ako 3-izbový byt s plynovým vykurovaním, s príslušenstvom tvoreným kúpeľňou a splachovacím záchodom umiestneným v byte, ako aj kuchyňou. Svetlá výška obytných miestností mala 3m a obytná plocha jednotlivých izieb prestavovala 14,3 m2, 18,8 m2 a 15,6 m2. O charaktere miestností nachádzajúcich sa v domovej nehnuteľnosti ako byte, pretože sú tieto stavebno-technicky usporiadané a vybavené tak, že môžu slúžiť a aj trvale slúžia a sú určené na bývanie, dospel súd aj z údajov uvedených v pasporte bytu (č. l. 130) popisujúceho jeho technický stav, a to jeho polohu v domovej nehnuteľnosti, charakter troch izieb ako obytných a vykurovaných miestností s podlahovou plochou 18,80 m2, 15,02 m a 14,04 m2. Ďalej pasport popisoval ako súčasť bytu kuchyňu, predsieň, ktoré charakterizoval ako obytné miestnosti, špajzu, kúpeľňu a WC. Z hľadiska technických ukazovateľov išlo o miestnosti s dostatočným osvetlením, lokálnym plynovým vykurovaním, svetlou výškou miestností 3 m, s rozvodmi elektroinštalácie, kanalizáciou, plynofikáciou, vodoinštaláciou, zárubňami, ktoré samotný pasport charakterizoval ako byt II. kategórie. Predmetný byt užívali od roku 1982 manželia Y. a ako jeho užívatelia nastúpili do užívania po užívateľovi Q., čo vyplýva z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 29. 12. 1982. Nakoniec sami navrhovatelia charakterizovali miestnosti, ktoré užíva na 1.p. domovej nehnuteľnosti odporca, ako bytové vo výpovedi z nájmu bytu zo dňa 27. 02. 2012 ako aj v žalobnom návrhu v rámci vylíčenia skutkových okolností a navrhovaného výroku rozhodnutia.
25. Vzhľadom ku skutočnosti, že neexistuje písomná forma nájomnej zmluvy, ktorá skutočnosť však sama o sebe v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu bytu, skúmal súd prvej inštancie, či k vzniku nájmu odporcu k bytu neprišlo konkludentným spôsobom a dospel k záveru, že k vzniku nájmu odporcu k spornému bytu prišlo práve konkludentne. Odporca užíval byt na 1. p. v domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov od mája roku 1992, čo žiaden z účastníkov nesporoval. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovatelia, ďalší spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti a odporca sa správali ako účastníci nájomnej zmluvy a navrhovatelia pred vznikom sporu, resp. predtým ako odporca namietol v súdnom konaní neplatnosť výpovede z nájmu bytu danú mu navrhovateľmi, existenciu nájmu nespochybňovali. Navrhovatelia a ďalší spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti konali voči odporcovi ako prenajímatelia sporného bytu v domovej nehnuteľnosti a to prostredníctvom správcu domu. Zmluvou o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti v Z. na Š. U.. Č.. XX uzatvorenou dňa 01. 02. 2005 poverili navrhovatelia ako aj W. Á., O.L. I. a Hlavné mesto SR Bratislava ako spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti správcu výkonom správy, vrátane zabezpečenia nerušeného výkonu užívacích práv ku všetkým bytom v dome. Zmluvou o výkone správy (čl. III ods. 7) bol správca poverený spoluvlastníkmi, zabezpečiť predpis nájomného za byt, ako aj úhrad za služby spojené s užívaním bytu a ich inkasovanie, ktoré boli nájomcovia povinní uhrádzať správcovi. Odporca ako nájomca, podľa výkazu platieb nájomného a plnení spojených s užívaním bytu vyhotovených správcom domu, uhrádzal navrhovateľom a ostatným spoluvlastníkom ako prenajímateľom bytu v domovej nehnuteľnosti pravidelne mesačné nájomné vo výške stanovenej vo výpočtových listoch pre výpočet nájomného a mesačné zálohové platby na služby spojené s užívaním bytu vo výške stanovenej v predpise mesačnej zálohovej platby. Navrhovatelia ako aj ostatní spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti predpisovali vo výpočtových listoch resp. predpisoch odporcovi výšku mesačných zálohových platieb na služby spojené s užívaním bytu, ako aj nájomné
za byt minimálne od roku 2006 a tieto doručovali odporcovi buď osobne alebo prostredníctvom pošty a odporca ako nájomca toto nájomné a zálohy resp. náklady na služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu minimálne od roku 2006 navrhovateľom ako aj ostatným spoluvlastníkom, cestou správcu domovej nehnuteľnosti, uhrádzal. Vo vzťahu ku odporcovi vyhotovovali a doručovali navrhovatelia a ostatní spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti prostredníctvom správcu každoročne , minimálne od roku 2005, ako to vyplýva z listinných dokladov (č. l. 207 - 2017), vyúčtovanie nákladov za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu. Úhradu mesačného nájomného za byt ako aj záloh na služby spojené s užívaním bytu odporcom od roku 2005 až do 03/2016 preukazujú výkazy platieb vyhotovené správcom domovej nehnuteľnosti (č. l. 206 a 207), ako aj vyúčtovacie faktúry za jednotlivé roky. Navrhovatelia a ostatní spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti po celé uvedené obdobie poskytovali prostredníctvom správcu odporcovi služby spojené s užívaním bytu, a to dodávku vody, odvoz odpadu, osvetlenie, upratovanie, havarijnú službu atď., čo vyplýva jednak z jednotlivých položiek predpisov mesačných zálohových platieb na služby spojené s užívaním bytu ako aj z každoročných vyúčtovacích faktúr, ktorými boli vyúčtované skutočné náklady na služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu za ten - ktorý kalendárny rok. Medzi odporcom a navrhovateľmi prebiehala komunikácia typická pre účastníkov nájomnej zmluvy, a to zo strany odporcu reklamácia predpísanej výšky nájomného a mesačných zálohových platieb za služby, ako aj vyúčtovacej faktúry (č. l. 111), zo strany navrhovateľov vybavenie sťažnosti nájomcu ohľadom nefunkčnosti gamatiek a prípadného možného úniku plynu, keď navrhovatelia ako spoluvlastníci zaviedli plynové kúrenie, ako to vyplýva z výpovede navrhovateľa v 3. rade (č. l. 190), ako aj vzájomná komunikácia účastníkov týkajúca sa zvýšenia nájomného v dôsledku zmeny kategorizácie bytu z II. na I. kategóriu (č. l. 190). Z uvedeného vyplýva, že odporca od roku 1992 až do začatia súdneho konania v roku 2013, teda po dobu dlhšiu ako dvadsať rokov, nerušene užíval byt na 1.p. domovej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve navrhovateľov, ktorí spoluvlastníci zabezpečovali prostredníctvom správcu dodávku plnení spojených s užívaním bytu, pravidelný výpočet predpisu zálohových platieb na náklady za služby spojené s užívaním bytu a vypracovávali odporcovi následné vyúčtovanie skutočných nákladov pripadajúcich na ním užívaný byt, ako aj stanovovali výšku nájomného a na strane druhej odporca odoberal dodávané služby spojené s užívaním bytu, pravidelne preberal zálohové predpisy, uhrádzal stanovené zálohové platby na náklady za služby spojené s užívaním bytu ako aj nájomné, a to minimálne po obdobie, ktoré je zdokumentované listinnými dôkazmi založenými v spise (č. l. 205 až č. l. 234), t. j. v období od roku 2005 do 03/2016. Navrhovatelia považovali odporcu za nájomcu sporného bytu po obdobie viac ako dvadsiatich rokov, pričom k tomuto záveru súd dospel aj z obsahu písomnej výpovede z nájmu bytu, ktorú dali navrhovatelia odporcovi ako nájomcovi bytu na 1.p. domovej nehnuteľnosti dňa 27. 02. 2012, ako aj z obsahu návrhu na začatie konania doručeného súdu dňa 30. 04. 2013, v ktorom v rámci popísania skutkových okolností označujú sami odporcu za nájomcu sporného bytu. Z výpovede manželky odporcu vyplýva, že správca domovej nehnuteľnosti každoročne zisťuje počet osôb v domácnosti odporcu, predkladá odporcovi zálohový predpis platieb nájomného a služieb a doručuje ich vyúčtovanie. Na základe uvedeného s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, dospel súd k záveru o uzavretí zmluvy o nájme bytu medzi spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti a odporcom konkludentným spôsobom, a to najneskôr v roku 2007, keď ich faktické správanie po dlhé časové obdobie posúdil súd ako vzájomne korešpondujúce prejavy vôle smerujúce ku uzavretiu nájomnej zmluvy.
26. Uzatvorením manželstva odporcu s V. Š.S., L.. Z. X. XX. XX. XXXX vznikol v zmysle § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka obom manželom spoločný nájom bytu.
27. Výpoveď z nájmu bytu danú navrhovateľmi odporcovi v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. dňa 27. 02. 2012 posúdil súd ako neplatnú, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre výpoveď nájmu bytu. Navrhovatelia boli síce podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 260/2011 Z. z. spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti, avšak nájom odporcu k spornému bytu nevznikol podľa § 871 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného by však súd nemohol priznať právnu relevanciu výpovedi z nájmu bytu ani preto, že v prípade spoločného nájmu bytu manželov, ako je to v tomto prípade, zákon vyžaduje doručenie výpovede spoločným nájomcom každému osobitne. Výpoveď doručená len jednému z manželov, nemôže totiž vyvolať zánik nájomného vzťahu; v takomto prípade nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu. To, že jeden z manželov druhého s obsahom výpovede oboznámil na veci nič nemení.
28. Pretože podľa záveru súdu medzi účastníkmi existuje nájomná zmluva, ktorá nebola platne vypovedaná, teda odporca užíva sporný byt na základe právneho titulu založeného práve platnou
nájomnou zmluvou, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov na vypratanie sporného bytu odporcom nie je dôvodný a tento zamietol.
29. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania voči navrhovateľom, ktorí vo veci úspech nemali, v celkovej výške 808,10 eur.
30. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/a 3/, ktorí žiadajú odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť (predmetný byt), resp. jeho rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovia žiadajú priznať im právo na náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobcovia odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. žalobcovia poukazujú na to, že žalovaný odvodzuje svoje právo užívať byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12. 05. 1992 uzatvorenej medzi žalovaným, O. M. F. Ľ. Y., pričom žalobcovia poukazujú na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z., z ktorého vyplýva, že v prípade výmeny bytov sa časové hľadisko v zmysle § 871 ods. 1, 4 O. Z. neuplatňuje. Žalobcovia namietajú, že nemali vedomosť o tom, že žalovaný je v manželskom zväzku a preto adresovali žalobcovia výpoveď z nájmu len žalovanému. Podľa názoru žalobcov nájomná zmluva nemohla vzniknúť konkludentne, pretože prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy by museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Žalobcovia nikdy nesúhlasili s užívaním predmetného bytu žalovaným a vôbec nesúhlasili s uzatvorením nájomnej zmluvy v režime regulovaného nájomného. Žalobcovia sú toho názoru, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto nezákonne uzatvorila nájomnú zmluvu k predmetnému bytu so žalovaným, pričom súd v napadnutom rozsudku tento nájom legalizoval, žalobcovia v tejto súvislosti namietajú, že z porušenia zákona nikdy nemôže vzniknúť nájom.
31. K odvolaniu žalobcov 1/, 2/ a 3/ sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia považovali žalovaného za nájomcu sporného bytu po obdobie viac ako 20 rokov. Žalovaný poukazuje na to, že bol v dobrej viere, že Mestská časť Bratislava - Staré mesto bola oprávnená hospodáriť s bytom na W. XX (uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným). Žalovaný ďalej poukazuje na to, že žalobcovia argumentovali neplatnosťou nájomnej zmluvy až vo svojom podaní zo dňa 08. 07. 2014. Žalovaný zdôrazňuje, že nájomnú zmluvu uzatvoril v dobrej viere a skutočnosť, že sa nepodarilo preukázať existenciu súhlasu príslušného orgánu s prenájmom nehnuteľností spred takmer štvrťstoročia nemôže byť konanie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto pri uzatváraní nájomnej zmluvy posudzované, ako protiprávne.
32. K vyjadreniu žalovaného zaslali repliku vyjadrenia žalobcovia, ktorí konštatujú, že jediným právny úkonom, ktorý mal spôsobiť vznik nájomnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným je nájomná zmluva z 12. 05. 1992, pričom táto bola súdom prvej inštancie v rozsudku zo dňa 17. 06. 2016 označená, ako neplatná. Žalobcovia opätovne namietajú, že nesúhlasili s užívaním predmetného bytu žalovaným a taktiež nesúhlasili s uzatvorením nájomnej zmluvy v režime regulovaného nájomného, chýbala vôľa žalobcov na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Na skutočnosti, že žalovaný užíva predmetný byt neoprávnene podľa žalobcov nič nemení, ani jeho dobromyseľnosť, keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má.
33. K replike vyjadrenia zaslal žalovaný jeho dupliku, v ktorej poukazuje na list „žiadosť zrušenie národnej správy“ zo dňa 02. 03. 1992, z ktorého nevyplýva, že by žalobcovia nesúhlasili s prenájmom bytov v dome na ul. Š.. Žalovaný sa nestotožňuje s vyjadrením žalobcov, v ktorom uvádzajú, že nájomná zmluva je neplatná, pretože ju uzatvoril minoritný vlastník, pričom namietajú § 139 ods. 2 O. Z., pri ktorom sa síce uplatňuje majoritný princíp, ale ani minoritný vlastník nie je vylúčený z možnosti nakladať s vecou.
34. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
35. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/a 3/ nie je opodstatnené.
36. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
37. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p.
38. Odvolací súd pre doplnenie konštatuje, že sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy medzi účastníkmi nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom. Skutočnosť, že medzi stranami bola uzavretá konkludentná nájomná zmluva vyplýva už zo samotného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným. Prenajímateľ (v danom prípade žalobcovia) prenechali druhej strane, nájomcovi (žalovanému) bytový priestor (3 - izbový byt č. 1, na Š. U. Č.. XX O. Z.) do dočasného užívania, na dobu neurčitú za čo im žalovaný platil odplatu v podobe nájmu. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to, že Zmluvou o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti v Z. na Š. U. Č.. XX uzatvorenou dňa 01. 02. 2005 poverili žalobcovia aj ďalší spoluvlastníci bytového domu správcu výkonom správy, okrem iného aj zabezpečením riadneho predpisu nájomného za byt, ako aj úhrad za služby spojené s užívaním bytu vyhotovených správcom. Žalobcovia existenciu nájomného vzťahu so žalovaným nepopierali ani v samotnom žalobnom návrhu zo dňa 30. 04. 2013, ktorým sa domáhali vypratania nehnuteľnosti podľa § 174b O. s. p. V tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý obsiahlo a zrozumiteľne odôvodnil vznik nájomnej zmluvy na predmetný byt medzi stranami sporu.
39. V súvislosti s doručením výpovede z nájmu bytu len žalovanému a námietkou žalobcov o neznalosti spoločného nájmu bytu manželov, odvolací súd má za to, že nie je možné tejto námietke vyhovieť. Je povinnosťou prenajímateľov informovať sa o tom, kto sú ich nájomníci užívajúci byt, za ktorý im platia nájomné. V nadväznosti na uvedené odvolací súd na dôvažok dodáva, že právo spoločného nájmu bytu manželmi je spoločným nájmom osobitného druhu, ktorý sa vyznačuje nedielnosťou. Výpoveď z nájmu bytu musí prenajímateľ doručiť obidvom manželom. Výpovedi prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nemožno priznať právnu relevanciu. V prípade ak prenajímateľ, (ako je tomu aj v predmetnom prípade) zašle výpoveď z nájmu len jednému z manželov, ktorý majú spoločný nájom bytu, považuje sa takáto výpoveď za neplatnú.
40. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).