Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-176-2021.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/176/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Areko Group, k.s., Košice, Vrátna 28, IČO: 47 632 836, správcu úpadcu U. P., O.. XX.X.XXXX, V. E. XXX, zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., Košice, Murgašova 3, IČO: 47 238 836, proti žalovaným: 1/ R. P., O.. XX.X.XXXX, V. E. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Košice, Rázusova 1, IČO: 50 560 611 a 2/ Z. P., O.. XX.XX.XXXX, V. M., V.Z. XXXX/XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 14C/212/2018-123 z 28.7.2021 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.
Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v 2. rade sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a ďalej rozhodol, že žalovaná v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a žalovaný v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon L. P., O.. XX.X.XXXX, a to závet spísaný JUDr. Zuzanou Láncošovou, notárkou dňa 4.8.2016 vo forme notárskej zápisnice, ktorý bol dňa 4.8.2016 registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov je neplatný v časti, v ktorej nepriznáva U. P., O.. XX.X.XXXX aspoň toľko, koľko predstavuje polovica jeho zákonného dedičského podielu, čo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 13.11.2017 pod č.k. 31K/11/2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka U. P. a on bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Zo žaloby mu vyplynul názor žalobcu, podľa ktorého poručiteľ pri spísaní závetu opomenul svojich potomkov, a to aj úpadcu a jemu ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácií stanovujú, aby do súpisu majetku dostal celý majetok, ktorý má slúžiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov a je aj oprávnený podávať za úpadcu návrhy na začatie súdnych konaní. Vzal do úvahy obranu žalovanej v 1. rade, ktorá namietala, že otázky okruhu dedičov a platnosti závetu boli posudzované v dedičskom konaní, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu dňa 16.11.2017 a sporné otázky dedičského práva vrátane posúdenia platnosti závetu tak už boli vyriešené a súd môže na relatívnu neplatnosť závetu prihliadnuť iba vtedy, ak sa jej neopomenuteľný dedič dovolá v konaní o dedičstve, k čomu nedošlo. Podrobne sa ďalej venoval argumentácii strán sporu prednesenej v konaní a za nesporné pokladal, že predmetom konania je určenie platnosti právneho úkonu. Citoval § 40a, § 461 ods. 1, 2,
§ 463 ods. 1, § 464, § 467, § 476d ods. 1, § 477 a § 479 Občianskeho zákonníka a tiež § 2 ods. 1 CMP a § 230 CSP. Zdôraznil, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka sa považuje za platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený sa neplatnosti nedovolá. Mal za preukázané, že poručiteľ pri vykonaní právneho úkonu zanechania závetu navonok prejavil svoju vôľu v súlade s dotknutým zákonom, a to formou notárskej zápisnice spísanej JUDr. Zuzanou Láncošovou dňa 4.8.2016. Z uznesenia Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 12D/510/2016-78, Dnot 11/2017 zo dňa 16.11.2017 mu vyplynulo, že dedičstvo po poručiteľovi v celosti nadobudla jediná dedička v zmysle závetu, a to žalovaná v 1. rade, pričom syn poručiteľa U. P., O.. XX.X.XXXX dedičstvo po poručiteľovi odmietol dňa 23.11.2016. Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia neopomenuteľný dedič zo zákona - žalovaný v 2. rade výslovne vyhlásil, že závet uznáva za platný a jeho relatívnu neplatnosť nenamieta. Stotožnil sa so vznesenou námietkou prekážky právoplatne rozhodnutej veci zo strany žalovanej v 1. rade. Citoval právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/26/2011 zo dňa 28.2.2012 a mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Titulom nadobudnutia majetku žalovanou v 1. rade navyše nie je závet, ale je ním právoplatné uznesenie o dedičstve vydané Okresným súdom Košice-okolie. Za podstatné pokladal, že úpadca dedičstvo po poručiteľovi odmietol dňa 23.11.2016 a konkurz na jeho majetok bol vyhlásený až uznesením zo dňa 13.11.2017. Na základe uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť alebo eventuálne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatniac odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. K údajnej existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci uviedol, že v dedičskom konaní otázka relatívnej neplatnosti závetu poručiteľa nebola riešená a súd z úradnej povinnosti ju ani neskúmal. Bol toho názoru, že jeho aktívna vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho predpisu a je odvodená zo situácie úpadcu a žiaden predpis neviaže využitie práva podať daný typ žaloby na účastníctvo v dedičskom konaní. Argument o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je irelevantný aj preto, že k odmietnutiu dedičstva úpadcom došlo ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok. Pritom z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácií vyplýva jeho právo konať za úpadcu aj vo veciach týkajúcich sa nárokov z neplatných právnych úkonov. Citoval vybrané časti z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a trval na tom, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, hlavne v súvislosti s existenciou prekážky res iudicata. Ak by táto bola daná mal súd uznesením konanie zastaviť.
4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť alebo v prípade existencie prekážky veci rozhodnutej rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Bola toho názoru, že určenie neplatnosti závetu nemôže mať vplyv na dedičské rozhodnutie a ani prípadné vyhovenie žalobe nie je spôsobilé prelomiť účinky nadobudnutia dedičstva v jej prospech. Žaloba by preto musela byť zamietnutá aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení. Je sporné, či sa žalobca môže domáhať relatívnej neplatnosti závetu, ak zo strany úpadcu došlo v dedičskom konaní k odmietnutiu dedičstva, v dôsledku čoho úpadca stratil postavenie dediča, keď určenia relatívnej neplatnosti závetu sa môže domáhať iba neopomenuteľný dedič. Úpadca bol účastníkom dedičského konania, v ktorom bolo vydané uznesenie o dedičstve, pričom sa do jeho skončenia relatívnej neplatnosti predmetného závetu nedovolal, a práve naopak v rámci dedičského konania bol oboznámený s obsahom závetu a jeho neplatnosť nenamietal, čím dal dodatočne, konkludentne najavo svoj súhlas s týmto úkonom. Neplatnosť závetu by mohla byť len relatívna čo znamená, že súd môže na ňu prihliadať iba vtedy, ak sa jej neopomenuteľný dedič v konaní o dedičstve dovolá. V danej veci bola otázka platnosti závetu konzumovaná v rámci uznesenia o dedičstve ako predbežná otázka, a teda už raz o nej právoplatne rozhodnuté bolo. Stotožnila sa aj s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Ani oprávnenia konkurzného správcu nie sú spôsobilé dotknúť sa majetkovej sféry úpadcu, keďže ani prípadné vyhovenie žalobe v tomto konaní nijako neovplyvní nadobudnutie dedičstva podľa právoplatného uznesenia o dedičstve. Ak by aj existovala prekážka veci rozhodnutej mal by súd konanie zastaviť a opätovne by žalobca v konaní nebol úspešný.
5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
9. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP.
10. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.
11. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
14. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade konajúci súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne, je z neho zrejmé, ktoré úvahy ho viedli k zamietnutiu žaloby, konanie nezaťažil vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci a rozsudok vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci.
15. Nie je sporné, že žalobca - ako správca úpadcu U. P., O.. XX.X.XXXX sa domáhal určenia, že právny úkon, a to závet spísaný JUDr. Zuzanou Láncošovou, notárkou, dňa 4.8.2016 vo forme notárskej zápisnice je neplatný v časti, v ktorej nepriznáva U. P. aspoň toľko, koľko predstavuje jedna polovica jeho zákonného dedičského podielu.
16. Je nutné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorého sa súd prvej inštancie nemohol stotožniť so vznesenou námietkou prekážky právoplatne rozhodnutej veci.
17. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio a ak zistí existenciu tejto prekážky, musí konanie zastaviť a nie vec meritórne prejednať a žalobu zamietnuť.
18. Prekážku právoplatne rozhodnutej veci by mali zakladať výsledky dedičského konania vedeného Okresným súdom Košice-okolie pod č. 12D/510/2016, Dnot/11/2017, v ktorom bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi L. P., K. XX.X.XXXX a kde bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet spísaný dňa 4.8.2016 vo forme notárskej zápisnice.
19. Teórie procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania.
20. Podľa zaužívanej súdnej praxe, ak zanechal poručiteľ závet treba považovať za účastníkov vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) ako aj ďalšie osoby, ktorým prípadne svedčí dedenie zo zákona (§473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu. V dedičskom konaní syn poručiteľa U. P., O.. XX.X.XXXX dedičstvo po poručiteľovi odmietol, v dedičskom konaní sa nedovolával neplatnosti závetu a nebol tak účastníkom dedičského konania, a tak rozhodnutie vydané v dedičskom konaní vo vzťahu k prejednávanej veci nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
21. Súd prvej inštancie však žalobu žalobcu zamietol aj preto, že tento v spore nemal aktívnu vecnú legitimáciu, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.
22. Žalobca žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu - závetu podával ako správca úpadcu U. P.C. O.. XX.X.XXXX. Ako už bolo uvedené, tento ako syn poručiteľa dedičstvo po ňom odmietol.
23. Záver o tom, že určitá osoba je poručiteľovým dedičom sa v konaní o dedičstve vyvodzuje zo skutočností majúcich podklad v hmotnom práve. Pokiaľ poručiteľ zanechal závet, je nutné za účastníkov dedičského konania považovať osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona alebo závetu. Účastníctvo týchto osôb trvá dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie sú dedičmi. Ak sa uplatňuje dedenie zo závetu, zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu, ako už bolo uvedené vyššie.
24. Zákon dáva poručiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu, ako sa má naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti. Ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka ( o
neopomenuteľných dedičoch) istým spôsobom túto jeho voľnosť obmedzuje. Pokiaľ by bol závet z časti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479, ide o tzv. relatívnu neplatnosť. V tomto prípade sa závet považuje za platný, pokiaľ sa dedič ním dotknutý jeho neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí ho uplatňovať už v rámci konania o prejednaní dedičstva.
25. V dedičskom konaní Okresného súdu Košice-okolie 12D/510/2016, Dnot/11/2017, v ktorom dedička R. P. v celosti nadobudla dedičstvo po poručiteľovi L. P. na základe závetu zo 4.8.2016, ktorého platnosť v prebiehajúcom konaní žalobca spochybňuje, U. P. (správcom podstaty v konkurze ktorého žalobca je) dedičstvo po poručiteľovi odmietol, v dedičskom konaní sa neplatnosti závetu nedovolával a uznesenie Okresného súdu Košice-okolie o nadobudnutí dedičstva právoplatnosť nadobudlo 16.11.2017. Výrok právoplatného uznesenia súdu vydaného v konaní o dedičstve stanovujúci, kto je poručiteľovým dedičom, je pritom záväzný pre každého.
26. Nakoľko U. P. sa v dedičskom konaní nedovolával relatívnej neplatnosti sporného závetu a dedičstvo po poručiteľovi odmietol, z hľadiska dedičského práva akoby neexistoval a ani samostatne vo vlastnom mene by sa už v sporovom konaní nemohol dovolávať určenia neplatnosti závetu zo 4.8.2016, a teda aktívnu legitimáciu na podanie žaloby nemôže mať ani žalobca, ktorý v konkurznom konaní bol ustanovený do funkcie správcu podstaty.
27. V dôsledku uvedených skutočností je preskúmavaný rozsudok vecne správny a bolo nevyhnutné ho potvrdiť.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešná žalovaná v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Úspešnému žalovanému v 2. rade v odvolacom konaní trovy nevznikli.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).