Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobkyne K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, B., právne zastúpená JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, so sídlom Námestie slobody 85, Sabinov, za účasti ďalšieho účastníka W.. L. N., bytom G. 3, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo vkladu V 1049/2021 zo dňa 14.07.2021 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo vkladu: V 1049/2021 zo dňa 14.07.2021 a vec v r a c i a na ďalšie konanie žalovanému.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

III. P r i z n á v a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktoré mu správny súd uložil.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania W.. L. N. podal dňa 01.06.2021 návrh na vklad práva do katastra nehnuteľnosti na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako prílohy návrhu doložil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -35 zo dňa 16.11.1994 a dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.01.1998.

2. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -35 zo dňa 16.11.1994 manželstvo ďalšieho účastníka konania L. N. a žalobkyne rozviedol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.1995.

3. Dňa 20.01.1998 uzatvorili podľa ust. a nasl. ďalší účastník konania W.. L. N. a žalobkyňa, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.11.1994 č. k. -35, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.1995, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. V čl. I, okrem iných vecí, dohodli sa tak, že z vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tejto dohody sa stáva výlučným vlastníctvom L. N. nehnuteľnosť (záhrada) par. č. KN-XXX o výmere 1 527 m2 zapísaná na LV číslo XXX k. ú. Orkucany.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na návrh navrhovateľa ďalšieho účastníka konania W.. L. N., doručený dňa 01.06.2021, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území Orkucany, LV XXX, pozemok registra C KN par. číslo XXX, záhrada o výmere 1 527 m2 v prospech: W.. L. N. v podiele 1/1, na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi účastníkmi: W.. L. N. ako bezpodielový spoluvlastník a žalobkyňa ako bezpodielový spoluvlastník. Vklad bol povolený dňa 14.07.2021 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 14.07.2021.

III.

Zhrnutie argumentov žalobkyne

5. Žalobkyňa vo včas podanej žalobe uviedla, že manželstvo s ďalším účastníkom W.. L. N. uzavreli v roku 1983. Počas manželstva nadobudli nehnuteľnosť na základe kúpy v roku 1986, a to parcelu C KN XXX, záhrada o výmere 1 527 m2, ktorá je vedená na LV č. XXX k. ú. Orkucany, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.1995. Ďalší účastník W.. L. N. po 21 rokoch predložil žalovanému dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 20.01.1998. Žalovaný povolil vklad vlastníckeho práva v rozpore s judikatúrou súdov. Má za to, že žalovaný zasiahol do jej vlastníckych práv a nerešpektoval jej účastníctvo v katastrálnom konaní. Citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. .

6. Navrhla, aby súd rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu zo dňa 14.07.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 01.06.2021 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva V- XXXX/XXXX na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohoda sa týkala nehnuteľnosti v k.ú. Orkucany, LV XXX, parcely registra „C“ parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 1527 m2. Na základe dohody sa vlastníkom parcely registra „C“ parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 1 527 m2 stal L. N.. Dohoda bola uzavretá dňa 20.01.1998, podpisy boli osvedčené dňa 22.01.1998, čo bolo do troch rokov od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.1995.

8. Zmluvy, ktoré upravuje ust. sú také zmluvy, ktorých účinnosť je podmienená rozhodnutím príslušného orgánu. Zmluvy o prevode nehnuteľností a taktiež dohody o vyporiadaní BSM nie sú zmluvami, ktorých účinnosť by bola podmienená rozhodnutím príslušného orgánu, teda príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, ale ich platnosť a účinnosť nastáva ich uzavretím, teda súčasne so vznikom platnej zmluvy. Účinnosťou zmluvy rozumieme skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané právne následky, inak povedané, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy (obligačnoprávne účinky zmluvy). Vznik zmluvy a jej účinnosť spravidla nastávajú zároveň. Ak teda príslušný predpis ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv sa do katastra zapisujú vkladom a právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho odboru o jeho povolení, znamená to, že obligačnoprávne účinky zmluvy nastanú bez ohľadu na rozhodnutie príslušného orgánu a vecnoprávne účinky uzavretej zmluvy (platnej a účinnej) nastávajú až vkladom do katastra. Dôvodová správa k príslušnej novele konštatuje, že účinnosťou zmluvy sa rozumie možnosť domáhať sa plnenia zo zmluvy. V jednej z učebníc občianskeho práva sa uvádza, že „v dôsledku zmien v právnom poriadku a podstatne širšieho chápania zmluvnej autonómie sa ustanovenie v súčasnosti javí ako nadbytočné,“ a že „platné právo nepozná prípad, v ktorom by sa na účinnosť súkromnoprávnej zmluvy vyžadovalo rozhodnutie príslušného orgánu.“ (Lazar, J. a kolektív: OBČIANSKE PRAVO HMOTNÉ. Bratislava, IURA EDITION, a. s. 2006. s. 122). Z hľadiska komparatívnej metódy výkladu práva možno spomenúť, že podľa Ústavného súdu Českej republiky

(nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 7. 10. 1996) návrh na vklad do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej dobe, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. V inom náleze Ústavný súd Českej republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 12.6.2000) zdôraznil, že je potrebné s ohľadom na ustanovenie oddeliť záväzkovoprávne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecnoprávnych (vecných) účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci. V českej odbornej literatúre sa uvádza, že ustanovenie sa v podmienkach trhového hospodárstva stalo obsolétne a teda nepraktické; zároveň sa zdôrazňuje, že pod právny režim nespadajú prípady, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva či iného vecného práva k nehnuteľnostiam je potrebné rozhodnutie o povolení vkladu, resp. zápisu (napr. Knapp, V. a kol.: OBČANSKÉ PRÁVO HMOTNÉ. Svazek I. Praha, CODEX 1997 s. 98 alebo Knapp, V. a kol.: OBČANSKÉ PRÁVO HMOTNÉ. Svazek I. Praha, ASPI 2002 s. 123.). V rovnakom duchu sa v jednom z českých komentárov k (Bičovský, J., Fiala, J. a Holub, M.: OBČANSKÝ ZÁKONNÍK. Poznámkové vydání s judikaturou a novou literatúrou. Praha, Linde a. s. 1998 s. 79) uvádza, že ustanovenie sa neuplatní u zmlúv, kedy k vzniku vecnoprávnych účinkov je nevyhnutný vklad do katastra nehnuteľností, pretože rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodovaním o účinnosti zmluvy, ale púhym predpokladom pre vykonanie vkladu. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný úrad, katastrálny odbor nemôže zamietnuť návrh na vklad iba s poukazom na skutočnosť, že návrh na vklad bol podaný po uplynutí troch rokov od uzavretia zmluvy, a že teda účastníci od zmluvy odstúpili.

V.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

9. Ďalší účastník konania uviedol, že nesúhlasí s návrhom uvedeným v žalobe. Nárok žalobkyne považuje za nesprávny a neoprávnený.

10. V posudzovanej veci k zániku manželstva účastníkov došlo dňa 26.01.1995, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva a podľa ust. týmto dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola uzavretá dňa 20.01.1998. Je teda nesporné, že medzi účastníkmi došlo k jeho vyporiadaniu dohodou podľa ustanovenia a nasledujúcich v lehote do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

11. Dôležitou zmenou pri podávaní návrhu na povolenie zápisu vkladu do katastra nehnuteľností je vynechanie trojročnej lehoty, v ktorej mal účastník konania podať návrh na zápis vkladu nehnuteľnosti zo zmluvy. Predchádzajúca právna úprava určením trojročnej lehoty na podanie návrhu na zápis vkladu viedla k tomu, že ak účastník podal návrh na zápis po uplynutí trojročnej lehoty, napriek platne uzavretej kúpnej alebo inej zmluve, sa zápis vkladu zamietol. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 07.10.1996 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18.07.2000. V českej odbornej literatúre sa uvádza, že ustanovenie sa v podmienkach trhového hospodárstva stalo obsolétne a teda nepraktické. Zároveň sa zdôrazňuje, že pod právny režim nespadajú prípady, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva, či iného vecného práva k nehnuteľnostiam je potrebné rozhodnutie o povolení vkladu, resp. zápisu. V rovnakom duchu sa v jednom z českých komentárov k uvádza, že ustanovenie sa neuplatní pri zmluvách, kedy k vzniku vecnoprávnych účinkov je nevyhnutný vklad do katastra nehnuteľností, pretože rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodnutím o účinnosti zmluvy, ale púhym predpokladom pre vykonanie vkladu. Vzhľadom na vyššie uvedené správa katastra nemôže zamietnuť návrh na vklad iba s poukazom na skutočnosť, že návrh na vklad bol podaný po uplynutí troch rokov od uzavretia zmluvy, a že teda účastníci od zmluvy odstúpili. Rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu nemá na účinnosť zmluvy, a teda ani dohody o vypriadaní BSM, žiadny vplyv, pretože vo svojich príslušných ustanoveniach k tejto problematike hovorí o účinnosti zmluvy a nie o nadobudnutí práva. Poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo VI/2 Gc 3/07 zo dňa 11.04.2007.

12. neustanovuje, dokedy je možno uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Takéto právo sa nepremlčuje (), lebo ide o výkon vlastníckeho práva. Ak k uzavretiu dohody nedôjde do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva alebo v tejto lehote

nebol podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, až vtedy následne dochádza zo zákona (ex lege) k vyporiadaniu podľa , a tým zaniká možnosť vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Čo nie je tento prípad. Z doslovného výkladu ustanovenia vyplýva, že v prekluzívnej trojročnej lehote možno vyporiadať zaniknuté BSM buď dohodou alebo podaním návrhu na vyporiadanie súdnou cestou. Ktorákoľvek z týchto možností má za následok prerušenie behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty a nenastane zákonná fikcia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ex lege.

13. V prípade, ak by súd rozhodol v prospech žalobkyne, došlo by k porušeniu zákona, pretože v konaní by neboli rešpektované záväzné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov upravujúcich plynutie, pretrhnutie a dĺžku trvania a počítania zákonných lehôt, čo by malo za následok, že súd by vydal rozhodnutia v rozpore so zákonom, v dôsledku ktorých by mu neprávom bolo zabránené realizovať jeho práva zaručené SR.

14. Napriek tomu, že ustanovenie hovorí o nadobudnutí vlastníckeho práva k hnuteľnosti vkladom do katastra, v prípade dohody o vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, nakoľko ten z manželov, ktorý sa stal výlučným vlastníkom už vlastnícke právo k nehnuteľnosti mal. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a . K týmto názorom sa prikláňa aj odborná právna literatúra, ktorá hovorí: ,,Možno zastávať názor, že z platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy... Nie je správny názor, že zmluva o prevode nehnuteľnej veci sa stane účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva...” Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 27.8.2003. Zmienené rozhodnutia, potvrdzujú nadobudnutie účinkov zmluvy už jej uzatvorením.

15. Zdôraznil, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou došlo právoplatne ku dňu 20.01.1998, teda v zákonnej 3-ročnej lehote odo dňa 26.01.1995, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva a podľa ust. týmto dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Platnosť a účinnosť tejto dohody o vyporiadaní BSM teda nastala dňom 20.01.1998. Ak teda nespochybniteľne došlo medzi manželmi k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM v lehote do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, bolo by protizákonné, aby následne došlo k vyporiadaniu BSM podľa zo zákona (ex lege). Na základe uvedených skutočností tvrdenie žalobkyne, že návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností musí byť taktiež podaný v 3-ročnej lehote od zániku BSM nemá oporu v žiadnom ustanovení .

16. Žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 14.7.2021.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

18. Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania podľa . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 02.06.2022. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa dňa 09.06.2022.

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného číslo vkladu V 1049/2021 zo dňa 14.07.2021, ktorým na návrh navrhovateľa W.. L. N., podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnosti: v k.ú. Orkucany, LV XXX, pozemok registra C KN, parcelné číslo XXX, záhrada o výmere XXXX m2, v prospech W.. L. N., v podiele 1/1, na

základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi účastníkmi: W.. L. N., ako bezpodielový spoluvlastník, K. N. ako bezpodielový spoluvlastník. Vklad bol povolený dňa 14.07.2021 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 14.07.2021.

20. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len ,n“) (1)Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). (2)Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. (3)Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

24. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

25. Podľa § 28 katastrálneho zákona (1)Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. ( k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 31 katastrálneho zákona (1)Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (2)Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. (3)Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

27. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech W.. L. N., v podiele 1/1, na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

28. Okresný úrad, katastrálny odbor povolil vklad na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.01.1998 uzatvorenej podľa a nasl. , W.. L. N. a K. N.. Účastníci tejto dohody sa dohodli, že z vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dohody sa stáva výlučným vlastníctvom L. N.: nehnuteľnosť /záhrada/, parcela č. KN-XXX o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. Orkucany.

29. Napadnuté rozhodnutie žalovaného o povolení vkladu neobsahuje odôvodnenie. Preto správny súd zo žaloby a vyjadrení žalovaného a ďalšieho účastníka konania zistil, že spornou a zásadnou právnou otázkou v tomto konaní, od posúdenia ktorej záviselo rozhodnutie správneho súdu ale aj rozhodnutie žalovaného je, či môže okresný úrad povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá síce bola uzavretá do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak návrh na vklad do katastra nebol podaný do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda ani v tejto trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo rozhodnuté o návrhu na vklad.

30. Podľa (1)Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . (2)Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. (3)Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (4)Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

31. Podľa pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

32. Ust. explicitne upravuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené pri uzatváraní dohôd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa týkajú nehnuteľností. Ide o požiadavku písomnej formy dohôd a zároveň tieto dohody nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

33. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4 ObčZ), pokiaľ sa týka nehnuteľnosti, nestačí v tejto lehote len uzavrieť dohodu o vyporiadaní, ale je potrebné v tejto lehote aj podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, inak sa uplatní zákonná domnienka o podielovom spoluvlastníctve. Krajský súd v Brne, sp. zn. .

34. Ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podaný po uplynutí troch rokov od jeho zániku, bez toho aby bolo vedené konanie na súde o jeho vyporiadanie, platí, že nehnuteľností sú v podielovom spoluvlastníctve. Najvyšší súd ČR, sp. zn. , R 87/2011.

35. Z této konstrukce jsou relevantní především podmínky jejího nastoupení, tj. dikce "Nedošlo-li do tří let od zániku bezpodílového spoluvlastnictví manželů k jeho vypořádání dohodou nebo ....". K tomu přistoupilo ještě pravidlo chování z tehdejšího § 149a obč. zákoníku, které k účinnosti dohody o vypořádání, týkala-li se dohoda nemovitosti, vyžadovalo vklad do katastru. Základem je proto posouzení otázky, zda ve tříleté lhůtě stačí jen uzavření dohody o vypořádání nebo zda v tomto období musí nastat také její věcně právní účinky, tj. musí být proveden vklad, přesněji řečeno, zda v tomto období musí nastat účinky vkladu do katastru nemovitostí (z povahy vkladu a jeho účinků ke dni podání návrhu vyplývá, že se formulace problému koncentruje do otázky, zde ve tříleté lhůtě musí být, kromě uzavření dohody, podán i návrh na vklad). V tomto smyslu je nezbytné odlišit účinky vypořádání působící inter partes a jeho věcně právní důsledky. Nelze pochybovat o tom, že vypořádáním se rozumí uspořádání vlastnických vztahů mezi manžely k věcem, které byly předmětem bezpodílového spoluvlastnictví v době jeho zániku a z tohoto důvodu je nevyhnutelné respektování stejného režimu jako v případě nabývání, změn nebo pozbývání věcných práv, tj. u nemovitostí evidovaných v katastru nemovitostí též provedení vkladu do katastru nemovitostí. S ohledem na § 2 odst. 3 zákona č. 265/1992 Sb., o zápisech vlastnických a jiných věcných práv k nemovitostem, ve znění pozdějších předpisů, je třeba, aby návrh na vklad byl doručen ve stanovené lhůtě příslušnému katastrálnímu úřadu. Právní účinky vkladu se vždy váží ke dni doručení návrhu na vklad katastrálnímu úřadu a nikdy k žádnému jinému datu. K vypořádání bezpodílového

spoluvlastnictví manželů proto dochází dnem, ke kterému nastupují účinky vkladu. Z tohoto důvodu musí být nejpozději poslední den lhůty určené k vypořádání podán návrh na vklad. Nebyl-li návrh na vklad podán, uplynutím lhůty nastoupila domněnka o vypořádání zakotvená v ustanovení § 149 odst. 4 obč. zákoníku, i když dohoda o vypořádání byla uzavřena. Zákon totiž nevyžadoval pouze uzavření dohody, ale spojoval nastoupení zákonné domněnky se skutečností, že nedošlo k vypořádání dohodou, přičemž pouhé uzavření dohody ještě neznamená vypořádání, protože nadále zůstávají zachovány původní spoluvlastnické vztahy. Tyto závěry se mutatis mutandis uplatní též při vypořádání současného majetkového společenství manželů, tj. společného jmění (§ 150 odst. 4 obč. zákoníku). Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. .

36. Ustanovení § 47 odst. 1 o.z. se na danou problematiku nevztahuje, neboť právní povahou se vklad do katastru liší od původního institutu registrace smlouvy o převodu nemovitosti státním notářstvím. K vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů je v uvedeném případě třeba dodržení stejného režimu jako v případě nabývání, změn nebo pozbývání věcných práv, tj. vkladu do katastru nemovitostí. S ohledem na účinky vkladu ve smyslu § 2 odst. 3 zákona č. 265/1992 Sb. je třeba, aby návrh na vklad byl doručen ve stanovené lhůtě příslušnému katastrálnímu úřadu. Právní účinky vkladu se vždy váží ke dni doručení návrhu na vklad katastrálnímu úřadu a nikdy k žádnému jinému datu. K vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů proto dochází dnem, ke kterému nastupují účinky vkladu. Z tohoto důvodu musí být nejpozději poslední den této lhůty určené k vypořádání podán návrh na vklad. Není-li návrh na vklad podán, uplynutím lhůty nastupuje domněnka o vypořádání zakotvená v ustanovení § 149 odst. 4 o.z., i když dohoda o vypořádání byla uzavřena. Zákon totiž nevyžaduje pouze uzavření dohody, jak uvádí stěžovatelé, ale spojuje nastoupení zákonné domněnky se skutečností, že nedojde k vypořádání dohodou. Je nutno rozlišit závazkově právní účinnost smlouvy, která nastává zpravidla uzavřením platné smlouvy (není-li např. použita odkládací podmínka) a účinky smlouvu ve sféře věcně právní, které nastávají až vkladem (§ 2 odst. 2 zákona č. 265/1992 Sb.), a to ke dni podání návrhu na vklad. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. .

37. Byl-li návrh na vklad vlastnického nebo jiného věcného práva do katastru nemovitostí podle dohody o vypořádání společného jmění manželů podán po uplynutí tří let od zániku společného jmění manželů, nelze vklad povolit (§ 5 odst. 1 písm. e/ zákona č. 265/1992 Sb., ve znění pozdějších předpisů). Stanovisko občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu České republiky ze dne 28. června 2000, Cpjn 38/98.

38. Zákonná domnienka podľa o vzniku podielového spoluvlastníctva platí vtedy, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou. Zákon tu vyžaduje vyporiadanie dohodou, nielen uzavretie dohody, ako napr. stačí podať návrh na vyporiadanie BSM do troch rokov od zániku BSM na súd. Znamená to, že vyporiadanie dohodou, má byť právne perfektné, tzn. aj účinné.

39. Výklad rešpektujúci znenie zákonnej úpravy vyžaduje, aby v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nastali aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní BSM. Ak v prekluzívnej trojročnej lehote plynúcej od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola dohoda o vyporiadaní BSM predložená na vklad do katastra nehnuteľností a nebol povolený vklad, nastali účinky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplatnením zákonnej domnienky podľa , t.j. vzniklo podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, a tým zanikla možnosť, aby nastali vecnoprávne účinky vyporiadania na základe dohody o vyporiadaní BSM, a to aj keď dohoda o vyporiadaní bola uzavretá v zákonnej lehote.

40. Je rozdiel medzi vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov a uzavretím dohody o jeho vyporiadaní. Vyporiadaním sa rozumie usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi bývalými manželmi k veciam, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dobe jeho zániku. Zákon, , nevyžaduje iba uzavretie dohody, ale spája nastúpenie zákonnej domnienky so skutočnosťou, že nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou. Uzavretie dohody, ešte neznamená vyporiadanie. Ust. k účinnosti dohody o vyporiadaní, ktorá sa týka nehnuteľností, vyžaduje vklad do katastra. Nestačí preto v trojročnej lehote len uzavretie dohody o vyporiadaní, ale v tomto období musia nastať jej vecnoprávne účinky, t.j. musí byť povolený vklad, musia nastať účinky vkladu do katastra nehnuteľností.

41. Správny súd poukazuje aj na zásadu právnej istoty v súvislosti s uzavretím predmetnej dohody o vyporiadenie BSM v roku 1998 a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až v roku 2021. Žalovaný sa ani vo vyjadrení k žalobe, k tomuto dlhému časovému obdobiu, aj vzhľadom na rôzne znenie katastrálneho zákona, vôbec nezmienil.

42. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe argumentoval ust. , podľa ktorého ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Výklad tohto ustanovenia nie je sporný, pretože judikatúra aj odborná literatúra je jednotná v tom, že obligačnoprávne účinky zmluvy (účinnosť zmluvy), spočívajúce vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, nastávajú spravidla spolu s jej vznikom, teda platným uzavretím, avšak účinky prevodu vlastníckeho práva nastávajú až právoplatným rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu (vecnoprávne účinky zmluvy). V danej veci však je relevantné ustanovenie . Ustanovenie je všeobecným ustanovením vo vzťahu ku klasickým zmluvám, avšak ust. upravuje formu a účinnosť dohôd o vyporiadaní BSM. Žalovaný mal svoju obranu a obhajobu napadnutého rozhodnutia zamerať na ust. , jeho výklad a aplikáciu v praxi.

43. Pokiaľ žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a cituje z neho, v tomto rozhodnutí ústavný súd odôvodňuje účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou, nie dohody o vyporiadaní BSM, čo však nie je totožný právny problém a nerieši odôvodnenie ústavného súdu problematiku účinnosti dohody o vyporiadní BSM.

44. Dôvodom zamietnutia návrhu na vklad by nemala byť skutočnosť, že návrh bol podaný po uplynutí troch rokov od uzavretia zmluvy a že teda účastníci od zmluvy odstúpili podľa . Žalovaný by mal skúmať, či tým, že dohoda o vyporiadaní BSM nebola predložená na zápis vlastníckeho práva do troch rokov od zániku BSM, či nezakladá daná skutočnosť, právnu domnienku vyporiadania BSM podľa ust. .

45. Ďalší účastník konania, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je nesporné, že došlo k vyporiadaniu BSM dohodou v lehote do troch rokov od zániku BSM. S týmto tvrdením sa správny súd nestotožňuje, pretože je iba nesporné to, že dohoda o vyporadaní BSM bola uzavretá do troch rokov od zániku BSM. Nie je nesporné, že k vyporiadaniu BSM aj došlo do troch rokov od zániku BSM.

46. Ak ďalší účastník poukazoval na zmenu právnej úpravy - vynechanie trojročnej lehoty na podanie návrhu na zápis vkladu, touto problematikou by bolo relevantné sa zaoberať iba v prípade, ak by vklad mal byť povolený na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, avšak v danom prípade je podstatné to, že pokiaľ v lehote troch rokov od zániku BSM nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, platí zákonná domnienka vyporiadania BSM podľa . Teda uzatvorená dohoda o vyporiadní BSM už nemôže byť spôsobilou listinou na zápis práv k nehnuteľností, keďže BSM bolo vyporiadané iným spôsobom, ex lege.

47. K časti vyjadrenia, v ktorej ďalší účastník poukazuje na ust. , správny súd z dôvodu hospodárnosti konania odkazuje na odôvodnenie tohto rozsudku v časti, v ktorej sa vysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom .

48. K rozhodnutiam a literatúre, na ktoré odkazoval ďalší účastník, správny súd uvádza, že všetky sa týkajú zmlúv o prevode vlastníckeho práva, nie konkrétne dohody o vyporiadaní BSM.

49. Tak ako žalovaný, ani ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe, neargumentuje ust. , ktoré je relevantné na posúdenie danej právnej veci.

50. K námietke ďalšieho účastníka, vo vyjadrení zo dňa 27.12.2021, o nepoužiteľnosti českej judikatúry, správny súd uvádza, že podľa jeho názoru je použiteľná aj na prejednávanú vec, vychádza z rovnakej právnej úpravy, podstatnou skutočnosťou na rozhodnutie a posúdenie veci, bol výklad spojenia v ust. ,,nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou“ v spojení s ust. . Ak ďalší účastník poukazoval na rozdielnu právnu úpravu pokiaľ ide o právne účinky vkladu a že v prípade ak by výklad prezentovaný českými súdmi platil aj na slovenské pomery,

vážny následok predpokladaný zákonom by bol pre účastníkov konania nepredvídateľný, správny súd upriamuje pozornosť na ust. § 31 ods. 5 prvú vetu katastrálneho zákona, podľa ktorého rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia a ust. § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Ust. § 32 ods. 2 a 3 katastrálneho zákona upravuje prípady, kedy okresný úrad rozhodne ešte v kratších lehotách za splnenia zákonných podmienok. Tzn. že účastníci dohody o vyporiadaní BSM, vedia predvídať, kedy okresný úrad rozhodne o povolení vkladu a kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM majú dlhú lehotu troch rokov.

51. Ďalší účastník ďalej namietal, že v zmysle , zákonodarca mal na mysli účinnosť vecnoprávnu, nie obligačnoprávnu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, nielen na ust. , ale aj ust. a výklad pojmu ,,nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou“. Podstatné teda je, kedy dochádza k vyporiadaniu BSM dohodou, pričom ust. viaže účinnosť dohody o vyporiadaní BSM na vklad do katastra nehnuteľností, teda vecnoprávne účinky dohody a nie obligačné.

52. Napokon k námietke ďalšieho účastníka o chýbajúcich náležitostiach žaloby podľa , konkrétne pokiaľ ide o druh žaloby, žalobkyňa žalobu označila ako ,,žaloba o zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu“, takéto označenie považuje správny súd za dostačujúce, je zrejmé, že žalobkyňa podala správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, správneho orgánu. Ak aj absentuje deň oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi, túto náležitosť vie správny súd jednoducho zistiť doručením administratívneho spisu žalovaným. Zo žaloby žalobkyne je zrejmé, že považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné z právnych dôvodov, teda že je v rozpore s právnymi závermi uvedenými v citovanom rozhodnutí v žalobe. Správny súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje odôvodnenie, a teda je ťažké argumentovať v podanej žalobe nejakými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, keďže v napadnutom rozhodnutí absentujú. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, akými úvahami bol vedený pri jeho vydaní. Žaloba teda zodpovedá povahe napadnutého rozhodnutia, bez odôvodnenia.

53. Správny súd poukazuje na ust. , ktorý upravuje v prípade podaní vo veci samej, teda aj žaloby, postup súdu pri odstraňovaní vád žaloby. Uznesením vyzve súd žalobcu na odstránenie vád žaloby, iba ak z nej nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ňou sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Ak by nebolo na výzvu súdu podanie - žaloba doplnená alebo opravená, správny súd by ju mohol odmietnuť, avšak iba v prípade, ak by pre uvedený nedostatok nemohol v konaní pokračovať.

54. Správny súd po oboznámení sa so žalobou a obsahom administratívneho spisu, nezistil žiaden taký závažný nedostatok, pre ktorý by nemohol v konaní pokračovať. Po oboznámení sa so žalobou a napadnutým rozhodnutím žalovaného, bolo správnemu súdu zrejmé, z akých konkrétnych právnych dôvodov žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

55. Správny súd uprednostnil materiálnu ochranu zákonnosti, pred formalistickým výkladom a aplikáciou zákona, teda prejednal podanú žalobu žalobkyne bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania, tak aby konanie pred správnym súdom bolo jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania podľa a poskytol ochranu právam a právom chráneným záujmom žalobkyne v oblasti verejnej správny ( ).

56. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, pretože žalovaný vec neprávne právne posúdil, a preto podľa ust. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.

57. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu podľa , teda je povinný zohľadniť výklad relevantných ustanovení , a , týkajúcich sa vyporiadania BSM dohodou a vzniku zákonnej domnienky vyporiadania BSM, v správnym súdom naznačenom smere.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. a priznal úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

59. Správny súd priznal ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktoré mu správny súd uložil podľa ust. .

60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. .

61. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( .).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Podľa

(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).