Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-1-2022.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľky: C. Č., F.. XX.X.XXXX, Q. T. J. XX/X, G., právne zastúpená: KADUC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, proti druhému manželovi, ktorý nepodal návrh: E. Č., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. Č.. XXX, t.č. bytom T. Č.. XXX, právne zastúpený: JUDr. Pavel Zavacký, advokát so sídlom Hradné námestie 29, P., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. Č., F.. XX.X.N., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom N. práce, sociálnych vecí a rodiny Q., takto
rozhodol:
I. J. manželstvo C. Č., S.. Š., F.. XX.X.N. a MI. Č., F.. XX.XX.N., uzavreté dňa X.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. - J. E., vo zväzku N., ročník N., na strane N., pod poradovým číslom N., r o z v á d z a .
II. J. s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nasledovného znenia:
E. C., F.. XX.X.N. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Z. sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej C. sumou N. eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
III. J. styk otca s maloletou C. n e u p r a v u j e .
IV. J. návrh na určenie výživného na maloletú C. v sume N. eur mesačne v období od 1.2.2022 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 4.1.2022 domáhala rozvodu svojho manželstva, úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenia výšky výživného. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 7.10.2017 v Košiciach a z manželstva pochádza maloletá C., F.. XX.X.XXXX. Manželstvo uzavreli po 3 ročnej známosti a okrem menších nedorozumení bolo harmonické až do roku 2020. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v máji 2021, keď manžel priznal dôvernú známosť s inou ženou. Od uvedenej doby sa voči nej správa chladne a arogantne. Začal sa zdržiavať mimo domova, nedáva jej peniaze na vedenie domácnosti ani na starostlivosť o dcéru. Manžel s rozvodom súhlasí a obaja sa dohodli na výške
výživného na maloletú vo výške 300 eur mesačne. Obaja rodičia sa zhodli, že chcú, aby ich spoločné dieťa vyrastalo v harmonickom prostredí, preto rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletého dieťaťa. Vzťahy medzi navrhovateľkou a manželom neplnia a ani v budúcnosti už nemôžu plniť svoj spoločenský a ani individuálny účel.
2. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.4.2022 kde uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, takisto aj s tým, aby maloletá dcéra C. bola zverená do výchovy matky. Na styku s maloletou C. sa obaja manželia vedia dohodnúť, nie je potrebné, aby súd upravoval styk. S navrhovanou výškou výživného na maloletú C. vo výške 300 eur mesačne manžel súhlasí.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a druhého manžela, oboznámil sa so sobášnym listom manželov, s rodným listom maloletej C., s potvrdeniami o pracovných príjmoch navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v prítomnosti oboch manželov a v prítomnosti procesného opatrovníka maloletého dieťaťa.
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 7.10.2017 v Košiciach. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodilo 1 dieťa, maloletá C., F.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese T. Č.. XXX, kde v súčasnej dobe manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal aj naďalej býva, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Navrhovateľka pred súdom na pojednávaní dňa 9.6.2022 uviedla, že manželstvo bolo harmonické do decembra 2020, kedy začali vznikať hádky z toho dôvodu, že manžel ju upodozrieval z nevery. Kvôli tomuto sa stále hádali. Po novom roku sa navrhovateľka snažila začať odznova, manžel sa však správal odmerane. V máji 2021 jej maloletá dcéra povedala, že sa stretávajú aj s kamarátkou manžela. Po tom, ako sa na to manžela opýtala jej uviedol, že známosť nemá a že je to jeho kamarátka s ktorou sa náhodne stretli. Následne v júli 2021 začali navrhovateľke priatelia posielať správy, že jej manžela videli s jeho kamarátkou, no manžel naďalej popieral, že by mal vzťah. Preto sa rozhodla, že do toho zapojí aj manželových rodičov a potom, ako rodičia prišli túto situáciu riešiť, sa manžel priznal. Navrhovateľke manžel povedal, aby sa vrátila aj s dcérou domov, ale pokiaľ odíde, už sa nebude mať kam vrátiť. Manžel naďalej popieral svoj vzťah a tak hádky pokračovali do doby, kým v decembri 2021 nekontaktovala rodičov manželovej priateľky, ktorí jej potvrdili, že sa stretávajú približne rok. I keď manžela s týmto konfrontovala, stále popieral, že by mali spolu vzťah. Dňa 1.5.2022 odišla zo spoločnej domácnosti. Mala snahu s manželom vychádzať, preto mu povedala, že je ochotná stiahnuť návrh na rozvod, na jej ponuku manžel ale nereagoval a v súčasnej dobe sa už netají tým, že má priateľku. Od tej doby nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a v súčasnej dobe to už ani nemá cenu. Maloletá C. chodí do materskej školy, no zo zdravotných dôvodov môže byť v škôlke iba pol dňa. Výdavky na jej oblečenie a stravu matka odhaduje na 200 eur, okrem toho má aj ďalšie výdavky, takže celkové mesačné výdavky na dieťa podľa jej odhadu sú vo výške 300 eur. Od 1.11.2021 do 28.2.2022 bola zamestnaná v organizácii Pohoda Seniorov, n.o. Galanta, kde dosahovala čistý príjem vo výške 770 eur. Od 1.6.2022 je zamestnaná v spoločnosti SonoClinic, s.r.o. Košice a jej predpokladaná hrubá mzda podľa pracovnej zmluvy bude vo výške 800 eur, okrem toho poberá prídavky na dieťa. Navrhovateľka ďalšie zvýšené výdavky nemá žiadne, s maloletou bývajú v domácnosti u svojich rodičov.
6. Manžel pred súdom na pojednávaní dňa 9.6.2022 uviedol, že súhlasí so všetkým, čo manželka uviedla, podľa jeho názoru k nezhodám začalo dochádzať už skôr, bolo to potom, ako sa navrhovateľka s dcérou odsťahovali zo spoločnej domácnosti, čo sa ešte raz zopakovalo. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spoločnú domácnosť nevedie s nikým, zvýšené výdavky nemá. Dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 900 eur. Súhlasil, že výdavky na dieťa sú v matkou tvrdenej výške a rovnako súhlasil aj s tým, aby bolo výživné určené v navrhovanej výške.
7. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa navrhovateľky - Pohoda seniorov, n.o. so sídlom Hodská 360/33, Galanta súd zistil, že celkový hrubý príjem navrhovateľky počas jej pracovného pomeru bol vo výške 3.511,15 eur, z čoho celkový čistý príjem bol vo výške 2.835,60 eur.
8. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2022 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 22.4.2022 súd zistil, že v mesiacoch január až apríl boli navrhovateľke vyplatené prídavky vo výške 310,56 eur.
9. Z potvrdenia o poberaní rodičovského prídavku na dieťa za rok 2022 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 22.4.2022 súd zistil, že v mesiacoch január až apríl boli navrhovateľke vyplatené rodičovské prídavky vo výške 3.070,40 eur.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
14. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.
15. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. Navrhovateľka ako dôvody rozvratu manželstva uviedla predovšetkým manželovu trvajúcu neveru, čo viedlo k postupnému ochladenie citov a neskôr k úplnému odcudzeniu oboch manželov, čo vyvrcholilo tým, že manželia spolu od 1.5.2022 nežijú. Navrhovateľka odvtedy žije sama s maloletou dcérou u jej rodičov. Manželia spolu riadne nežijú, tento vzťah je trvalo a hlboko rozvrátený a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Tieto skutočnosti mal súd preukázané priamo navrhovateľkou, ako aj z vyjadrenia manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal a s rozvodom z uvedených dôvodov súhlasil. Vo vzťahu účastníkov teda existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo viac neplní svoj účel.
16. Manželstvo navrhovateľky a jej manžela si tak neplní žiadnu zo svojich základných funkcií a obnovenie manželského spolužitia je, vzhľadom na vážne narušené a hlboko rozvrátené vzťahy medzi manželmi, nereálne. Navrhovateľka a manžel nežijú spolu ako manželia, nevytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo, preto ďalšie trvanie tohto zväzku je už len formálne. Súd preto považoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým v tom, že manželia spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, ich manželstvo je nefunkčné a neplní svoj žiadny účel, manželia žijú oddelene.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
19. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
20. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských páv a povinností k maloletému dieťaťu dohodli a preto súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu, keď maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti matky, keďže táto zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Dohodnutá výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, keď priemerný čistý mesačný príjem manžela je 900 eur, obaja rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti a manžel s takouto výškou výslovne súhlasil. Takto schválená dohoda rodičov je teda v záujme maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom nežiadali upraviť, preto súd styk rodičov vo svojom rozhodnutí neupravoval.
23. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
24. Procesnoprávna úprava spojené konanie charakterizuje ako konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Konkrétne otázky, ktoré majú, respektíve môžu byť v spojenom konaní riešené, vychádzajú z hmotnoprávnej úpravy tak, ako bola popísaná vyššie. Predmetom konania je teda aj vyriešenie úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, a to na čas po rozvode ich manželstva.
25. Navrhovateľka sa domáhala okrem určenia výživného na maloleté dieťa na čas po rozvode, aj určenia výživného na maloletú v období od 1.2.2022 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo výške 300 eur mesačne. Súd v súvislosti s týmto návrhom konštatuje, že nemôže takémuto návrhu vyhovieť, nakoľko výživné sa v zmysle vyššie uvedeného upravuje s účinnosťou od rozvodu manželstva a nie ešte pred samotným právoplatným rozhodnutím o rozvode, resp. do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Uvedené vyplýva tak zo znenia zákonného ustanovenia §-u 100 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úprave pomerov rodičov k deťom, vrátane ich vyživovacej povinnosti, v období po rozvode manželstva, ako aj zo znenia §-u 24 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom je taktiež uvedené, že súd upravuje výkon práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Z uvedeného vyplýva, že v konaní, predmetom ktorého je rozvod manželstva, nie je možné zároveň určiť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v manželstve
narodenému aj na čas do rozvodu, keď uvedené môže byť predmetom len samostatného konania, v ktorom sa upravujú práva a povinnosti rodičov voči deťom na čas do rozvodu manželstva. Navyše, ako navrhovateľka sama uviedla, až do 1.5.2022 žila s manželom v spoločnej domácnosti, takže spoločne aj hospodárili, pričom návrh podávala ešte dňa 4.1.2022. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. IV. tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol.
26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.