Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-12-2022.pdf
PDF · 145.6 KB
Case nature
Subarea
34C/12/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: František Pancák, nar. 12.8.1963, bytom Atletická 1211/4, 040 01 Košice, zastúpený JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovaným: 1./ Martin Pancák, nar. 23.5.1990, bytom Atletická 1211/4, 040 01 Košice, 2./ Peter Pancák, nar. 7.8.1959, bytom Atletická 1211/4, 040 01 Košice, obaja zastúpení JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom Floriánska 16,040 01 Košice, v spore o vypratanie nehnuteľností a o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalovaných v 1. a v 2. rade, takto
rozhodol:
I. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalovaný v 1. rade domáha uloženia žalobcovi nenakladať s nehnuteľnosťami: rodinný dom so súp. č. 1211 na pozemku KN ,,C“ č.5660 a pozemkami: parcela KN ,,C" č. 5660 o výmere 102 m2 druh: zastavané plochy a nádvoria a parcela KN ,,C" č. 5661/1 o výmere 299 m2 druh: záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na LV č.2050 pre kat. úz. Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I., najmä sa žalobcovi zakazuje predať, scudziť, darovať nehnuteľnosti alebo ich časti a akokoľvek nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. l5C/1/2022 z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov zastaveného konania.
III. Vo zvyšku návrh žalovaných v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 21.3.2022 žiadal súd, aby uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku vypratať nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným č. 1211 na pozemku KN „C" č. 5660 a pozemok parc. KN ,,C" č. 5660 o výmere 102 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a parc. KN ,,C“ č. 5661/1 o výmere 299 m2, druh: záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach katastrálnym odborom na LV č. 2050 pre katastrálne územie Severné mesto. Zároveň žalobca žiadal súd, aby zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 17.12.2021 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21.12.2021 vydaný pod sp. zn. 15C/201/20l6 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2021 vydaným pod sp.zn. 3Co/91/2020, ktorým súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a tieto prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Poukázal, že je pripravený splniť si svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená rozsudkom a vyplatiť žalovanému v 1. rade sumu
70.000,- Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel. Neurobil to doposiaľ len z dôvodu, že mu zástupca žalovaného v 1. rade, a ani sám žalovaný v 1. rade neoznámil číslo bankového účtu, a to aj napriek tomu, že ich o poskytnutie tejto informácie výslovne žiadal vo výzve zo dňa 31.1.2022. Uviedol, že nehnuteľnosti neoprávnene užívajú okrem žalovaných v 1. a v 2. rade aj družka žalovaného v 1. rade s ich spoločnou maloletou dcérou. Žalovaní v 1. a 2. rade nemajú záujem predmetné nehnuteľnosti vypratať a výslovne mu neoprávnene bránia ich užívať, čo preukazuje aj skutočnosť, že na vchodových dverách rodinného domu vymenili zámky. Poukázal, že táto výmena prebehla bez jeho súhlasu, pričom žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade mu neodovzdali ani jedno vyhotovenie nových kľúčov k novému zámku na vchodových dverách. Za tejto situácie podal trestné oznámenie na žalovaného v 1. rade z dôvodu oprávneného podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa ust. § 218 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca označil a predložil tieto listinné dôkazy: Výpis z Listu vlastníctva č. 2050, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné Mesto zo dňa 21.3.2022, rozsudok Okresného súdu Košice I vydaný dňa 11.8.2020 pod sp.zn. 15C/201/2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2021 pod sp.zn. 3CO/91/2020, výzvu žalobcu zo dňa 10.1.2022 na splnenie právoplatného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.8.2020 v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie zo dňa 21.10.2021, vyjadrenie žalovaného v 1. rade k predmetnej výzve zo dňa 18.1.2022, opätovnú výzvu na splnenie súdneho rozhodnutia zo dňa 31.1.2022, trestné oznámenie zo dňa 2.2.2022 podané na žalovaného v 1. rade pre trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa ust. § 218 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.5.2022 poukázali na skutočnosť, že na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/1/2022 sa vedie konanie, predmetom ktorého je návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/201/2016. Zároveň žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že žalovaný v 1. rade proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/91/2020 podal dovolanie a predmetné dovolacie konanie sa pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vedie pod. sp. zn. 5Cdo/75/2022. Poznámka o prebiehajúcom dovolacom konaní je zapísaná aj na príslušnom Liste vlastníctva č. 2050. Z uvedeného dôvodu žiadajú súd, aby toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp.zn. 15C/1/2002 a dovolacieho konania sp.zn. 15C/201/2016, nakoľko rozhodnutie o týchto mimoriadnych opravných prostriedkoch bude mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že dňa 1.3.2020 sa mu narodila dcéra Natália. V danom čase bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a preto bola maloletá Natália prihlásená na trvalý pobyt v domácnosti, kde mala vytvorený svoj domov spolu s rodičmi a starým otcom, t.j. žalovaným v 2. rade. Žalobca po zapísaní svojho výlučného vlastníctva do príslušného katastra zrušil trvalý pobyt všetkým osobám zdržiavajúcim sa na adrese nehnuteľností, vrátané trvalého pobytu maloletej Natálie. Má za to, že takéto konanie zo strany žalobcu vo vzťahu k maloletému dieťaťu je nevyhnutné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v 1. a v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe tiež poukázali na skutočnosť, že zo samotného znenia návrhu na začatie konania ani jeho príloh nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záujem žalobcu užívať nehnuteľnosti, a ktorý má vyriešenú svoju bytovú otázku, a teda nie je v žiadnej tiesni, v ktorej by mohli utrpieť jeho práva. V rámci procesnej obrany žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že užívali nehnuteľnosti na základe spoluvlastníckeho práva žalovaného v 1. rade. Nejde teda o dôvod užívania nehnuteľnosti od počiatku bez právneho titulu. Žalobca podal žalobu na súd dňa 23.3.2022, dňa 11.4.2022 sa k nehnuteľnosti dostavil žalobca a privolal policajnú hliadku. Týmto úkonom sa domáhal vypratania v súčinnosti s príslušníkmi Policajného zboru, ktorí však výkon odmietli, nakoľko táto záležitosť patrí do právomoci súdu. Podľa ich názoru, ak sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, ktorú obývajú osoby s maloletými deťmi, je výkon práva žalobcu požadovať vypratanie nehnuteľnosti (domu) v rozpore s dobrými mravmi, a preto žiadajú žalobu zamietnuť.
4. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaní v 1. a v 2. rade podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä žalobcovi zakázal predať, scudziť, darovať nehnuteľnosti alebo ich časti a akokoľvek nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. l5C/1/2022 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Cdo/75/2022. Neodkladným opatrením žiadali súd, aby zakázal žalobcovi odpojiť, dať príkaz na odpojenie, zrušiť všetky doteraz uzatvorené zmluvy viažuce sa k nehnuteľnostiam od médií
(voda, plyn, elektrická energia) a v prípade, ak tieto kroky žalobca už podnikol, zaviazal ho o vrátenie do pôvodného stavu.
5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní v 1. a v 2. rade odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade obdržal od spoločnosti VVS, a.s, výpoveď za zmluvy, nakoľko žalobca požiadal o administratívnu zmenu odberateľa. Žalovaný v 1. rade oboznámil spoločnosť VVS, a.s. s prebiehajúcim dovolacím konaním vo vzťahu k nehnuteľnosti a požiadal o zrušenie výpovede z dôvodu, že v danej nehnuteľnosti býva. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali, že tunajší súd síce v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 15C/1/2022 rozhodol o návrhu žalovaného v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že tento zamietol, ale skutkový stav sa však výrazne zmenil, pretože žalobca reálne vykonáva kroky, svedčiace mu ako vlastníkovi, avšak na ich nebezpečenstvo, a preto majú za to, že je nevyhnutné nariadiť vo veci neodkladné opatrenie. Uviedli, že sú si vedomí toho, že v danom čase nevedia preukázať priamy úmysel žalobcu scudziť nehnuteľnosti, či zaťažiť nehnuteľnosti, no za stavu, že by vyčkávali, ak už bude prevod povolený, prípadne nehnuteľnosti zaťažené, tak by sa ich právne postavenie natoľko právne zhoršilo, že by nemalo zmysel domáhať sa súdnej ochrany podaním obnovy konania a dovolania. Obávajú sa, že konaním žalobcu im budú reálne odpojené média, a takto budú musieť čeliť nátlaku žalobcu, ktorého konanie je už teraz v rozpore s dobrými mravmi. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaní v 1. a v 2. rade označili a predložili do konania tieto listinné dôkazy: Výpis z Listu vlastníctva č. 2050 zo dňa 11.5.2022, rodný list maloletej Natálie Pancákovej, uznesenie Okresného súdu Košice I vydané dňa 14.2.2022 pod sp.zn. 15C/1/2022, výpoveď zo zmluvy č. 30 - 000119900PD2016 o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku zo dňa 22.4.2022, nesúhlas žalovaného v 1. rade s výpoveďou z tejto zmluvy zo dňa 4.5.2022, oznámenie Ohlasovne pobytu Košice - Sever o zrušení trvalého pobytu Natálii Pancákovej a žalovaného v 2. rade.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
12. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
13. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
17. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Podľa ust. § 230 Civilného sporového poriadku ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
19. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
20. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalovaných v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil tento stav:
21. Predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/1/2022 bol návrh žalovaného v 1. rade smerujúci proti žalobcovi o povolenie obnovy konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, povolenie odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 15C/201/2016 - 536 zo dňa 11.8.2020 a návrh žalovaného v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalobcovi nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä žalobcovi zakázal predať, scudziť, darovať nehnuteľnosti alebo ich časti a akokoľvek nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. l5C/1/2022.
22. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovanými v žalobe ako aj v návrhu žalovaných v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia sa medzi sporovými stranami viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/201/2016, v ktorom okresný súd rozsudkom vydaným pod sp.zn. 15C/201/2016 dňa 11.8.2020 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k rodinnému domu, súpisné číslo 1211, na pozemku KN „C" č. 5660 a k pozemkom KN „C" č. 5660 o výmere 102 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parc. KN „C" č. 5661/1 o výmere 299 m2 , druh záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. 2050 pre katastrálne územie Severné mesto, nehnuteľnosti
- rodinný dom súpisné č. 1211 na pozemku KN „C" č. 5660 a pozemky parc. KN „C" č. 5660 o výmere 102 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parc. KN „C" č. 5661/1 o výmere 299 m2, druh
záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. 2050 pre katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I (I. výrok rozsudku) a tieto (II. výrokom rozsudku) prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 70.000 Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (III. výrok rozsudku) a o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok rozsudku). Na základe podaného odvolania žalovaného v 1. rade Krajský súd v Košiciach rozsudkom vydaným pod sp.zn. 3Co/91/2020 dňa 21.10.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade napadol v zákonnej lehote rozsudok Krajského súdu v Košiciach dovolaním, pričom dovolacie konanie je vedené pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Cdo/75/2022. Z Listu vlastníctva č. 2050 zo dňa 10.5.2022, ktorý bol predložený žalovanými v 1. a v 2. rade tiež vyplýva, že v jeho časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti sa nachádza informatívna poznámka o podanom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/91/2020.
23. Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 14.2.2022 v spore vedenom na súde od sp.zn. 15C/1/2022 návrh žalovaného v 1. rade na povolenie obnovy konania vo veci vedenej sa Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/201/2016 odmietol (I. výrok uznesenia), návrh žalovaného v 1. rade na povolenie odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/201/2016 - 536 zo dňa 11.8.2020 zamietol (II. výrok uznesenia) a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (III. výrok uznesenia). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal (IV. výrok uznesenia).
24. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade, o ktorom rozhodol súd druhej inštancie uznesením zo dňa 30.5.2022, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 15C/1/2022 - 83 zo dňa 14.2.2022 vo výroku I. o odmietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, vo výroku III. o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo výroku IV. o náhrade trov konania. Zároveň odmietol odvolanie žalovaného v 1. rade proti výroku II. o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/201/2016 - 536 zo dňa 11.8.2020. Krajský súd priznal týmto uznesením žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
25. Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 14.2.2022 č.k. 15C/1/2022 - 83 sa tak stalo v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatným dňa 8.6.2022.
26. V intenciách vyššie uvedeného sa musel súd pri svojom rozhodovaní zaoberať nielen otázkou dôvodnosti návrhu žalovaných v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. zisťovať skutkový a právny základ nároku, ktorý žalovaní v 1. a v 2. rade návrhom uplatňujú a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ale zaoberať sa aj tým, či sú splnené podmienky najmä vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, za ktorých súd môže a v akom rozsahu rozhodnúť o návrhu žalovaného v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia.
27. Civilný sporový poriadok výslovne procesné podmienky konania nevypočítava, z jeho ustanovení však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Môžeme ich rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.zn. 2 Cdo 8/2009 „za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, rei iudicatae, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok príslušnosti súdu, procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“
28. Medzi negatívne procesné podmienky tak zaraďujeme prekážku rozhodnutej veci (rei iudicatae) a prekážku skôr začatého konania (litispendencie).
29. Res iudicatae - prekážka veci rozhodnutej nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia „táto vec" prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť veci". Za tú istú vec v treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť strán konania, nie je samo o sebe významné, ak majú tie isté strany konania v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých strán konania sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) strán konania, ktorí sú (boli) stranami konania už skončeného konania.
30. V prejednávanom spore súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 1. rade podal totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal súd, aby uložil žalobcovi nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä žalobcovi zakázal predať, scudziť, darovať nehnuteľnosti alebo ich časti a akokoľvek nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. l5C/1/2022, pričom tento návrh v uvedenom rozsahu (pozn. súdu do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/1/2022) už bol prejednaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/1/2022. Z tohto pripojeného spisu vyplýva, že žalovaný v 1. rade v uvedenom konaní dňa 14.1.2022 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalobcovi s rovnakým návrhom (obsahom ) petitu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný v 1. rade opieral o rovnaké skutkové tvrdenia, ktoré sú uvádzané aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom dňa 11.5.2022 v tomto konaní vedenom pod sp.zn. 34C/12/2022 o vypratanie nehnuteľností. Ako už súd vyššie uviedol v uvedenej veci sp.zn. 15C/1/2022 bolo vydané uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalovaného v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím Krajským súdom v Košiciach. Uznesenie okresného súdu ako súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím krajského súdu ako súdu druhej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2022.
31. Možno tak uzavrieť, že v tomto konaní žalovaný v 1. rade opätovne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom opakovane opiera svoje dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia o skutočnosti, ktoré už uviedol aj v skoršom konaní vedenom na súde pod sp. zn. 15C/1/2022. Po preskúmaní obsahu opätovného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za to, že vo veci tohto neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bolo už právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/1/2022, v ktorom bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, pričom od uvedenej doby nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli významné pre rozhodnutie súdu a odôvodňovali by potrebu opätovne vecne rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Totožnosť dôvodov a skutkových tvrdení, ktorými žalovaný v 1. rade odôvodňuje a svoj opätovný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, je zrejmá z obsahu spisov sp. zn. 34C/12/2022 a sp. zn. 15C/1/2022.
32. Na základe uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že skoršie právoplatné uznesenie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tu zakladá procesnú prekážku res iudicatae pre nový návrh, ktorým sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie po vydaní skoršieho uznesenia súdu domáha vydania totožného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho rozhodnutia o zamietnutí totožného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nie je možné bez ďalšieho predpokladať, že by tu bola reálna potreba bezodkladne upraviť pomery, resp. by tu bola obava z ohrozenia výkonom exekúcie.
33. Na okraj súd uvádza k otázke „totožnosti strán sporu“ zakladajúcej prekážku či už rozhodnutej veci alebo skôr prejednávanej veci, že aj keď žaloba žalobcu smeruje proti dvom žalovaným, nie je možné v tomto prejednávanom prípade procesné spoločenstvo žalovaných v 1. a v 2. rade podriadiť pod ust. § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko v spore o vypratanie nehnuteľnosti nejde o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú na žalovanej strane. V tomto prípade je vylúčená aplikácia ust. § 77 Civilného sporového poriadku, nakoľko podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vzájomný vnútorný podiel na dlhu. Všetci dlžníci sú povinní teda poskytnúť jedno a to isté plnenie a veriteľ môže vyžadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich až do prevzatia celého plnenia s tým, že ak celý dlh splnil jeden zo spoludlžníkov, povinnosť ostatných dlžníkov zanikne, čo nie je tento prípad.
34. Keďže v tomto prípade sú splnené obe kritéria zakladajúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko v spore vystupujú totožné strany sporu sporu a zároveň sa návrh týka aj totožného žalobného nároku (návrhu na rozhodnutie, ktorým by súd zakázal žalobcovi nakladať s nehnuteľnosťami, najmä žalobcovi zakázal predať, scudziť, darovať nehnuteľnosti alebo ich časti a akokoľvek nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/1/2022), súd s poukazom na ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 11.5.2022 vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v tomto rozsahu zastavil.
35. V ostatnej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalovaní v 1. a 2. rade uplatňujú a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
36. Ako už vyššie súd uviedol v zásade žalovaní v 1. a v 2. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli nové skutočnosti, ktoré by privodili pre nich priaznivejšie rozhodnutie resp. iné ako zamietavé rozhodnutie, nakoľko všetky tieto skutočnosti už žalovaný v 1. rade uvádzal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/1/2022. Tieto žalovaným v 1. rade uvádzané skutočnosti už boli predmetom súdneho prieskumu odvolacím súdom, ktorý uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil.
37. K návrhu žalovaných v 1. a v 2. rade však súd opätovne dopĺňa, že z citovaných zákonných ustanovení upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.
38. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
39. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.
40. Potreba upraviť pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
41. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.
42. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
43. Žalovaní v 1. a 2. rade sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú uloženia zákazu žalobcovi nakladať s nehnuteľnosťou podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku a zákazu odpojiť, dať príkaz na odpojenie, zrušiť všetky doteraz uzatvorené zmluvy viažuce sa na nehnuteľnosti od médií (voda, plyn, elektrická energia), a v prípade ak tieto kroky žalobca už podnikol, zaväzuje sa o vrátenie do pôvodného stavu podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku.
44. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej.
45. Žalovaní v 1. a 2. rade v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu tým, že žalobca je v súčasnosti zapísaný ako jediný vlastník nehnuteľnosti a vykonáva kroky svedčiace mu ako vlastníkovi, avšak vystavuje ich nebezpečenstvu, napríklad výpoveďou zmluvy so spoločnosťou VVS, a.s..
46. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú vôbec dané, pretože súd nemal za dostatočne preukázané, v resp. osvedčené podmienky, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak nemal osvedčenú ani existenciu obavy, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená.
47. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné.
48. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktorého splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Jedným z obligatórnych zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť zrejmé, že ten, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
49. Žalovaní v 1. a 2. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli žiadne konkrétne právne úkony, ktoré by žalobca po meritórnych rozhodnutiach súdu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako výlučný vlastník nehnuteľností vykonal, prípadne zamýšľal vykonať, a ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľností.
50. Z aktuálneho Listu vlastníctva č. 2050 pre katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I zo dňa 26.5.2022 predloženého žalovanými v 1. a v 2. rade vyplýva, že žalobca je na tomto liste vlastníctva vedený ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností. V kolónke 1, Časť B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti sú ako tituly nadobudnutia vlastníctva uvedené Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 36D/310/2014, Dnot 145/2014 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/91/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/201/2016 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. List vlastníctva obsahuje v tejto časti aj informatívnu poznámku o prebiehajúcom dovolacom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
51. Žalovaní v 1. a 2. rade podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledujú zabezpečiť, aby rodinný dom s pozemkami, ktorý bol právoplatne prikázaný žalobcovi súdnym rozhodnutím „neodišli“ z majetkovej sféry žalobcu, teda aby po predpokladanom „spravodlivom“ rozsúdení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní sp.zn. 15C/201/2016 bolo možné tieto nehnuteľnosti prikázať žalovanému v 1. rade, ktoré nielen žalovaným v 1. a v 2. rade slúžia na uspokojenie potrieb ich bývania, ale aj maloletej dcére žalovaného v 1. rade Natálii Pancákovej a družky žalovaného v 1. rade. Žalovaní v 1. a v 2. rade poukázali na skutočnosť, že žalobca má vyriešenú svoju bytovú otázku, teda nie je v žiadnej tiesni alebo v inej situácii, v ktorej by mohli utrpieť jeho práva. Uviedli, že žalobca po zapísaní svojho výlučného vlastníctva do príslušného katastra zrušil trvalý pobyt všetkým osobám zdržiavajúcim sa na adrese nehnuteľností, vrátane trvalého pobytu maloletej Natálie. Takéto konanie zo strany žalobcu vo vzťahu k maloletej nevyhnutne považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
52. Na tomto mieste však treba zdôrazniť, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade prebiehajúci vlastnícky spor, týkajúci sa zrušenia a vyporiadania nehnuteľností, nenakladať s ktorými žiadali žalovaní v 1. a 2. rade zaviazať žalobcu ako ich výlučného vlastníka navrhovaným neodkladným opatrením, bol už právoplatne rozhodnutý (rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/201/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/91/2020), to znamená, že spor o vlastníctvo nehnuteľností bol súdnym rozhodnutím záväzne vyriešený, čím došlo k autoritatívnej úprave pomerov medzi stranami sporu.
53. Podľa ust. § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
54. Podľa ust. § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
55. Z uvedeného vyplýva, že po právoplatnosti žalovanými v 1. a 2. rade spochybňovaného rozsudku, ktorým bola s konečnou platnosťou vyriešená otázka vlastníckeho práva žalobcu k predmetným vo výroku tohto rozsudku označeným nehnuteľnostiam, sa stal výrok zaväzujúci pre strany s následkom všeobecnej záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia. Inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí tak predstavuje derivát princípu právnej istoty, ktorý je kľúčovým inštitútom civilného procesu. Právoplatné súdne rozhodnutie predstavuje svojbytný inštitút civilného procesu, v ktorom sa zosobňujú základné požiadavky subjektov právnych vzťahov vo forme požiadavky na konečné a autoritatívne stanovenie toho, čo sa medzi stranami považuje za vyriešené z ich právneho vzťahu.
56. Nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia pritom nie je jediným spôsobom ochrany práv žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade mali zákonnú možnosť požiadať Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní o odklad právoplatnosti napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 444 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý novozavedený právny inštitút nahrádza bránenie sa účinkom napadnutých právoplatných rozhodnutí prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odkladom právoplatnosti podľa predmetného procesného zákonného ustanovenia stráca rozhodnutie materiálnu stránku právnej moci, teda záväznosť.
57. Podporne k vyššie uvedenému súd uvádza, že v zmysle ust. § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
58. V zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.
59. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia spočíva v záväznosti rozhodnutia pre určitý okruh subjektov. Citované ust. § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku zakotvuje záväznosť právoplatného súdneho rozhodnutia pre iné osoby ako strany daného konania, v dôsledku čoho výroky právoplatných rozsudkov sú subjektívne záväzné aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. V ustanovení zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou aj oboznámila, stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie.
60. Realizácia poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom dovolacom konaní, zabezpečuje záväznosť budúceho súdneho rozhodnutia okrem strán konania aj pre účastníkov zmluvy, ktorej predmetom je vecné právo k dotknutým nehnuteľnostiam a poskytuje aj potrebnú ochranu právam žalovaných v 1. a 2. rade v danom konkrétnom prípade. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade mohli svoju ochranu dosiahnuť iným zákonným spôsobom, nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia súdom týkajúceho sa zákazu žalobcu nakladať s nehnuteľnosťou nebolo vôbec opodstatnené.
61. Na okraj súd uvádza, že ak sa aj žalovaní v 1. a v 2. rade dovolávali nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko majú za to, že žalobca reálne vykonáva kroky svedčiace mu ako vlastníkovi, ktoré však bližšie neodôvodnili, avšak z obsahu návrhu možno vyvodiť, že tým mysleli zápis jeho výlučného vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe autoritatívnych rozhodnutí tak okresného ako
aj krajského súdu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak tieto neosvedčujú úmysel žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom, vyžadujúcim si okamžitý zásah zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia. V danom prípade ide o zákonom dovolenú realizáciu jeho práva v súlade s ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
62. V zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, to znamená, že je na ľubovôli vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) či požiada o odpojenie od médií ( voda, plyn, energia).
63. Žalovaní v 1. a 2. rade v súčasnej dobe nemajú žiadny právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, ich pomery tak nebudú odpojením dodávok médií dotknuté. Súd teda nemal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, a rovnako tak ani preukázané bezprostredné ohrozenie práv žalovaných v 1. a 2. rade, preto neodkladné opatrenie v časti zrušenia všetkých doteraz uzatvorených zmlúv v takom znení, ako bolo navrhované, nenariadil. V danom prípade nejde o obavu, že dochádza alebo by mohlo dôjsť k ohrozeniu a neoprávnenému zásahu do práv žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade momentálne žiadne práva k nehnuteľnosti, podložené zákonom, ktoré by požívali právnu ochranu, nemajú.
64. V súvislosti s navrhovanou časťou petitu neodkladného opatrenia žalovanými v 1. a v 2. rade .... „v prípade, ak tieto kroky žalobca už podnikol, zaväzuje sa o vrátanie do pôvodného stavu....“ súd dáva do pozornosti, že samotný petit je najdôležitejšou časťou žaloby (resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Je to presná formulácia, akého výroku súdu sa navrhovateľ neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia domáha. Petit označuje v práve záverečnú časť žaloby alebo iného podania na súd, v ktorej sa navrhuje, ako má súd v danej veci rozhodnúť. Ak súd návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Inak povedané formulácia petitu neodkladného opatrenia musí byť vykonateľná.
65. Takto sformulovaný petit žalovanými v 1. a v 2. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podľa názoru súdu vykonateľný, a nemohol by ho tak súd ani prebrať do výrokovej časti rozhodnutia.
66. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okrem zastavujúcej časti zamietol.
67. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
68. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
69. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. O trovách konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok IV. uznesenia.)
71. Pri rozhodovaní o náhrade trov čiastočne zastaveného konania, t.j. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku totiž kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo navrhovateľ v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania. Žalovaný v 1. rade podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dvakrát v tej istej veci, zavinil zastavenie konania, a teda mal by žalobcovi nahradiť trovy konania. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobcovi
vznikli nejaké trovy v súvislosti s týmto návrhom, preto súd vyslovil, že žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov zastaveného konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.