Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/87/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: METALCOM Čadca, s. r. o., so sídlom Svrčinovec č. 1133, IČO: 31 730 159, právne zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom A. č. XXXX, T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 227462/2016 zo dňa 28.04.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Žilina č. 19253/2016 zo dňa 11.01.2016 Colný úrad Žilina pri zápise do účtovnej evidencie dňa 19.11.2015 podľa čl. 217 ods. 1 v spojení s čl. 220 ods. 1 nariadenia Rady č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení zmien a doplnkov (ďalej Colný kódex) oznámil v súlade s ustanovenými postupmi podľa čl. 221 ods. 1 a ods. 4 Colného kódexu v spojení s § 53 Colného kódexu a § 12 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinnému dlžníkovi určenému podľa čl. 201 ods. 3 Colného kódexu a § 69 ods. 8 Zákona o DPH METALCOM Čadca, s. r. o. sumu dovozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ktorá zostáva na vybratie vo výške 107 918,31 €. Dlžníkovi uložil uvedenú sumu colného dlhu uhradiť do 10 dní odo dňa, keď colný úrad oznámil jej výšku dlžníkovi. Spoločnosť METALCOM Čadca, s. r. o. doviezla tovar, ktorý bol prepustený do navrhovaného režimu rozhodnutiami v colnom konaní zo dňa 23.06.2011, 24.06.2011, 11.07.2011 a 28.09.2011, zahraničným odosielateľom tovaru bola spoločnosť EASY PRODUCT IMPORT&EXPORT CO., LTD., THAILAND a ABSOLITE INTERNATIONAL COMPANY LIMITED, THAILAND. Colný úrad zmenil kód krajiny pôvodu v odseku 34 JCD na kód CN (Čína) a dovymeral antidumpingové clo v zmysle colných predpisov (Colný kódex a nariadenie č. 2454/93 zavádzajúce ustanovenia pre vykonanie nariadenia č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex spoločenstva). Na základe vyššie uvedeného došlo k tomu, že do účtovnej evidencie bola zapísaná nižšia ako dlžná suma dovoznej platby. Výpočet sumy colného dlhu je konkretizovaný v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Vyššie uvedený colný dlh vznikol podľa čl. 201 ods. 1 písm. a) Colného kódexu, keďže colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu. Deň, kedy boli prijaté jednotlivé písomné colné vyhlásenia, na podklade ktorých bol dovezený tovar prepustený do režimu voľný obeh, je určený colným orgánom ako okamih, kedy a kde colný dlh vznikol (dátum prijatia je uvedený pri jednotlivých JCD v prílohe tohto rozhodnutia). Clo a platby dlžné na základe právnych predpisov a sadzby v tomto rozhodnutí sú vymerané v zmysle čl. 20 až 26 Colného kódexu. Dovozné clo uplatňované na tovar pri písomných colných vyhláseniach je určené v zmysle čl. 214 Colného

kódexu. Konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike bolo vymerané v zmysle nariadenia č. 91/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v platnom znení. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikla podľa § 12 a § 21 Zákona o DPH dňom prijatia jednotlivých colných vyhlásení na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. V odôvodnení uviedol, že dlžník predložil v colnom konaní pri colných vyhláseniach (JCD) osvedčenia o pôvode na tlačive A. Na základe predložených osvedčení bol v odseku 34 JCD (kód krajiny pôvodu) deklarovaný kód TH (Thajsko) a v odseku 36 JCD (preferencie) kód 200, pričom tovaru bolo priznané preferenčné zaobchádzanie. Na základe kontroly podľa § 12 Colného zákona bolo zistené, že pri colných vyhláseniach konkrétnych čísel, na základe ktorých bol prepustený tovar do navrhovaného colného režimu voľný obeh, boli predložené osvedčenia o pôvode FORM A. Tieto boli na žiadosť príslušného orgánu (Finančné riaditeľstvo SR, colný odbor) podrobené následnej verifikácii preferenčného pôvodu tovaru. Následné preverovanie nepotvrdilo preferenčný pôvod tovaru. Colný úrad Žilina na základe týchto skutočností zmenil kód preferencie v odseku 36 predmetných JCD na kód 100 (colné sadzby uplatňované voči tretím krajinám) a dovymeral zmluvné clo v zmysle colných predpisov. Európsky úrad boja proti podvodom vykonal vyšetrovanie, ktorého výsledky sú spísané v záverečnej správe. Predmetom vyšetrovania bolo obchádzanie zmluvných ciel a antidumpingových ciel pri vývoze spojovacích materiálov do Európskej únie, ktoré boli na colné účely nesprávne deklarované ako výrobky s pôvodom v Thajsku. Záverečná správa bola vypracovaná v zmysle nariadenia EP a Rady č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF (ďalej OLAF) vykonal vyšetrovanie v Thajsku spoločne so zástupcami odboru zahraničného obchodu thajského ministerstva obchodu a colnej správy Thajského kráľovstva. Na základe neho sa zistilo, že spojovacie materiály dovezené do EÚ rôznymi spoločnosťami, medzi ktorými bola aj EASY PRODUCT IMPORT&EXPORT CO., LTD THAILAND a ABSOLITE INTERNATIONAL COMPANY LIMITED, boli predtým dovezené do Thajska z Čínskej ľudovej republiky a následne spätne vyvezené do EÚ bez akéhokoľvek spracovania. Železné alebo oceľové spojovacie materiály (okrem spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike podliehajú antidumpingovým clám so sadzbou od 26,5 % do 85 % v prípade, že majú pôvod v Čínskej ľudovej republike (nariadenie Rady č. 91/2009). Pôvod tovaru zostáva čínsky, takže spojovacie materiály podliehajú antidumpingovým clám. Zo správy OLAF ďalej vyplýva, že spojovacie materiály neboli v Thajsku vyrobené, ani v dostatočnom rozsahu prepracované alebo spracované, takže nespĺňajú kritérium preferenčného pôvodu. Čínske spojovacie materiály sa len prekladali cez sklady v prístave Laem Chabang a cez sklad Best Bonded Warehouse v Chonburi. Preto vzhľadom na chýbajúcu akúkoľvek výrobnú činnosť v Thajsku údajní výrobcovia/vývozcovia pri podávaní žiadosti o vystavenie tlačív a osvedčení o preferenčnom pôvode GSP uviedli nesprávne skutočnosti v tvrdení, že spojovacie materiály vyvážané do EÚ majú status preferenčného thajského pôvodu. Okrem toho thajské ministerstvo obchodu zistilo, že veľký počet tlačív A osvedčení o pôvode bol falšovaný. V prílohe č. 11 Záverečnej správy OLAF sú uvedené výpočtové tabuľky za jednotlivé členské štáty a konkrétne colné vyhlásenia, pri ktorých je potrebné dovymerať zmluvné a antidumpingové clo. V tejto tabuľke sú uvedené okrem iných aj rozhodnutia v colnom konaní, kde zahraničným odosielateľom tovaru bola spoločnosť EASY PRODUCT IMPORT&EXPORT CO., LTD THAILAND a ABSOLITE INTERNATIONAL COMPANY LIMITED, THAILAND. Európsky súdny dvor (ďalej ESD) potvrdil, že ak preverovanie nepotvrdí pôvod tovaru, musí sa to uzavrieť tak, že takýto tovar je neznámeho pôvodu a že preferenčná tarifa bola poskytnutá nesprávne. Existencia certifikátu o pôvode nespôsobí legitímne očakávania, čo sa týka podliehaniu antidumpingovému clu. Tam, kde OLAF získa dôkaz, podľa ktorého tovar podlieha antidumpingovému clu z dôvodu skutočného pôvodu, formulár A nebráni vymáhaniu antidumpingového cla. Napr. rozsudok ESD T-191/09 Hit Trading. Úrady tretej krajiny nie sú „kompetenčnými úradmi" pre účely antidumpingových predpisov spoločenstva, a preto žiadna nimi vydaná deklarácia s ohľadom na nepreferenčný pôvod tovaru nemôže spôsobiť žiadne legitímne očakávania. Keďže pri čínskom spojovacom materiáli má byť v odseku 34 JCD kód krajiny pôvodu predmetných colných vyhlásení uvedený kód CN, musí byť dovymerané antidumpingové clo. Preto bol vyčíslený nedoplatok na colnom dlhu, ktorý je uvedený pri jednotlivých JCD v prílohe tohto rozhodnutia, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Čo sa týka lehoty na oznámenie colného dlhu dlžníkovi, bol aplikovaný § 53 ods. 3 Colného zákona, keďže colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. Správny orgán poukázal na to, že Colný úrad Žilina podal 23.10.2014 trestné oznámenie, a to na základe vyšetrovania vykonaného OLAF-om, ktorého výsledky sú spísané v záverečnej správe. Poukázal na rozsudok ESD C-62/06 (ZF Zefeser), podľa ktorého colné orgány môžu dlžníkovi platne oznámiť sumu cla splatnú podľa zákona po uplynutí lehoty troch

rokov od okamihu vzniku colného dlhu, ak uvedené orgány nemohli určiť presnú sumu cla v dôsledku trestne stíhateľného skutku, aj keď uvedený dlžník nie je páchateľom tohto skutku. Čl. 221 ods. 4 Colného kódexu v spojení s § 53 ods. 3 Colného zákona stanovil teda výnimku zo všeobecnej trojročnej prekluzívnej lehoty, a to špeciálnu desaťročnú prekluzívnu lehotu pre vymeranie colného dlhu v prípadoch, ktoré stanovila hypotéza čl. 221 ods. 4 Colného kódexu. Poukázal tiež na rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej republiky 5Afs 99/2007 zo dňa 29.10.2008, ktorý dospel k záveru, že viazať prelomenie prekluzívnej lehoty na skutočnosť, o ktorej môže ako o otázke predbežnej rozhodnúť len príslušný všeobecný súd a nie správny orgán, sa považuje za nesprávny názor. Účastníkovi konania nebolo možné predložiť kópiu záverečnej správy OLAF, ale správnym orgánom boli oznámené dlžníkovi kontrolné zistenia vyplývajúce zo záverečnej správy, kde sú uvedené všetky informácie, na základe ktorých správny orgán rozhodol, týkajúce sa spoločnosti METALCOM Čadca, s. r. o.. Zároveň mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, čo právny zástupca nevyužil. Colné vyhlásenia spolu so záverečnou správou a listovou komunikáciou v predmetnej veci sú súčasťou spisu, na základe ktorých správny orgán rozhodol. K námietke, že príloha označená ako kontrolné zistenia vyplývajúce z vyšetrovania OLAF, bola neautentická, nepodpísaná, nebol uvedený zdroj, odkiaľ pochádza a nie je datovaná, správny orgán uviedol, že v liste Oznámenie o začatí konania vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a dorubenia rozdielu dane zo dňa 18.11.2015, sú uvedené konkrétne skutočnosti, konkrétne, že sa jedná o kontrolné zistenie vyplývajúce z vyšetrovania OLAF, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť listu z druhej strany. Tento list je podpísaný a z jeho obsahu vyplýva, že prílohou sú aj kontrolné zistenia, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť listu. Tak ako je uvedené v tomto liste, OLAF vykonal vyšetrovanie, ktorého výsledky sú spísané v záverečnej správe, ktorú má colný úrad k dispozícii. Záverečná správa je uložená v spise na Colnom úrade Žilina a v zmysle § 23 ods. 1, 2 Správneho poriadku je možné doň nahliadnuť. V prílohe tohto listu boli uvedené všetky zistené skutočnosti týkajúce sa spoločnosti METALCOM Čadca s.r.o., na základe ktorých správny orgán začal konanie vo veci dovymerania colného dlhu.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 227462/2016 zo dňa 28.04.2016 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s aplikáciou § 221 ods. 4 Colného kódexu, ktorý colný úrad aplikoval pri posudzovaní otázky, či uplynula trojročná prekluzívna lehota na oznámenie colného dlhu. Uvedené ustanovenie je potrebné interpretovať s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu trestného konania v príslušnom členskom štáte. Zo znenia slovenskej a pre slovenské colné orgány záväznej verzie Colného kódexu vyplýva, že colný dlh možno oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v čl. 221 ods. 3 Colného kódexu v prípade, ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde. Colný kódex nevyžaduje, aby bola trestnosť daného skutku konštatovaná právoplatným rozhodnutím príslušného súdu. Požaduje len, aby išlo o skutok, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde. Na základe skutočností zistených colnými orgánmi v súvislosti s dovozom tovaru v predmetnom prípade bolo vyšetrovateľom finančnej správy začaté 26.11.2014 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vo veci pokračujúceho zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 5 a ods. 7 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim zločinom porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 2 a ods. 5 písm. a) Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim zločinom z krátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona. Uvedené skutočnosti boli colnému úradu oznámené listom kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 27.11.2014. Vo vzťahu k danej právnej veci správny orgán (colný úrad) nerozhodoval o tom, že určité konanie môže kvalifikovať ako trestne stíhateľný skutok, ale vecne príslušný orgán činný v trestnom konaní, konkrétne vyšetrovateľ finančnej správy, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní. Stotožnil sa aj so zisteným skutkovým stavom, že pri dovoze predmetného tovaru bol deklarovaný thajský pôvod dovážaného tovaru, avšak vyšetrovaním Európskeho úradu pre boj proti podvodom OLAF v spolupráci s príslušnými orgánmi Thajského kráľovstva bolo zistené, že predmetný tovar spojovacie materiály bol vyvezený z Čínskej ľudovej republiky do Thajska a následne bez akéhokoľvek spracovania bol tento tovar vyvezený do Európskej únie, následkom čoho predmetný tovar nezískal a ani nemohol získať thajský pôvod, ale pôvod tohto tovaru zostal čínsky. Na účastníkom konania dovážaný tovar spoločnosti EASY PRODUCT IMPORT&EXPORT CO., LTD. a spoločnosti ABSOLITE INTERNATIONAL CO., LIMITED, ktorý bol predtým dovezený do Thajska z Čínskej ľudovej republiky a následne vyvezený do EÚ na akékoľvek spracovanie, bolo zavedené antidumpingové clo. Na námietku dlžníka, že hoci bol vyšetrovací spis podkladom pre vydanie rozhodnutia, nenachádza sa v správnom spise, žalovaný uviedol, že úkony orgánov činných v trestnom konaní majú vo vzťahu ku konaniu o dodatočnom vymeraní colného dlhu len ten zásadný význam, že poskytujú právne záväzný úsudok o tom, že skutok,

ktorého výsledkom je colný dlh, podliehal v čase spáchania začatiu trestného konania. Okrem uvedenej podmienky prebieha konanie colných orgánov vo veci dodatočného vymerania colného dlhu nezávisle a samostatne od konania vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní. Obe konania prebiehali podľa úplne odlišných a samostatných právnych predpisov, preto vyšetrovací spis z uvedeného dôvodu nie je možné považovať za nevyhnutný podklad pre rozhodnutie colných orgánov v správnom konaní. Colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho vydanie a akým spôsobom boli tieto skutočnosti získané a vyhodnotené. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj žiadosť účastníka, aby boli zachované všetky jeho práva vyplývajúce zo Správneho poriadku. Odvolací orgán zistil, že colný úrad rešpektoval všetky ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého postupoval, vrátane práva účastníka konania vyjadriť sa k veci pred vydaním rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Správny orgán prvého stupňa nezákonne odmietol pripojiť vyšetrovací spis, ktorý má odôvodňovať vydanie napadnutého rozhodnutia aj po lehote troch rokov uvedenej v § 221 ods. 3 Colného kódexu. Tento spis bol podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia, inak by ani formálne nemohlo dôjsť k jeho vydaniu. Neumožnením preskúmania vyšetrovacieho spisu nebolo možné preskúmať, či je daný trestne stíhateľný skutok v tomto prípade v zmysle § 221 ods. 4 Colného kódexu. V zmysle § 221 ods. 3 Colného kódexu došlo k preklúzii, a teda zániku vymáhateľnosti pohľadávky oznámiť/dovymerať clo. Poukázal na rozhodnutie českých colných orgánov v podobnej veci, ako je táto vec, ktoré bolo v súdnom konaní súdom zrušené (bez uvedenia spisovej značky). O tom, či nejaký skutok podlieha trestnému konaniu na súde, môže v SR rozhodnúť len príslušný orgán činný v trestnom konaní, nie colný orgán. Akékoľvek iné výklady čl. 221 ods. 4 Colného kódexu sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi SR. Výklad použitý správnym orgánom i žalovaným bol jednostranne zameraný v neprospech žalobcu s cieľom „zachrániť" prekludované clo a DPH za „za každú cenu" aj nezákonným spôsobom. Konštatoval, že žalovaný sa stotožnil s takým výkladom, že správny orgán je oprávnený rozhodovať o tom, čo je trestne stíhateľný skutok. Opätovne poukázal na to, že vyšetrovací spis v trestnej veci bol podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci domerania colného dlhu, a preto správne orgány nevyhodnotili dôkazy zákonným spôsobom, resp. nesprávne vyhodnotili dôkazy a podklady, ktoré sú podkladom pre konanie. Vyslovil námietku, že je neprípustné obchádzať účel právnej normy tým, že by orgány činné v trestnom konaní v každom prípade, v ktorom colné orgány nevymerajú colný dlh v lehote podľa čl. 221 ods. 3 Colného kódexu, neprípustne „pomáhali" colným orgánom zhojiť uplynutie tejto trojročnej prekluzívnej lehoty tým, že by začali trestné stíhanie vo veci, čo je neprípustné. Ak je začaté trestné stíhanie len vo veci a nie je vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, nie je postačujúci takýto stav konania na to, aby mohlo byť meritórne rozhodnuté v tejto veci. Preto by bolo potrebné minimálne prerušiť toto konanie na čas do právoplatného skončenia trestného konania. Ak by na základe takéhoto nedôvodného uznesenia o začatí trestného stíhania bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu a rozdielu dane, vznikla by žalobcovi škoda z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Namietal ďalej, že ak by sa tak stalo, došlo by k absurdnej situácii, že orgány činné v trestnom konaní by účelovo začínali trestné stíhanie vo veci v každom prípade nedodržania trojročnej lehoty colným orgánom. Ďalšou námietkou bolo, že boli porušené práva žalobcu, nakoľko prílohou oznámenia bola listina označená ako príloha k listu zn. odd. ONKZA/1676380/2015: kontrolné zistenia vyplývajúce z vyšetrovania Európskeho úradu boja proti podvodom - OLAF. Táto príloha nebola datovaná, podpísaná, opatrená doložkou, podľa ktorej by bolo zrejmé, kto vykonal preklad tejto správy a nie je ani zrejmé, či ide o úradný preklad a od koho pochádza. Žalobcovi nebol predložený ani originál správy a ani jeho úradný preklad ani iná autentická listina, ktorá by preukazovala jej hodnovernosť. Hoci správny orgán uvádza, že podkladom pre vydanie rozhodnutia okrem iného bola aj záverečná správa (zrejme OLAF), túto však žalobca v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku nedostal, hoci o ňu žiadal. Dostal iba výňatok, ktorý nemôže byť podkladom; ide o produkt samotného prvostupňového orgánu. Podľa čl. 11 nariadenia č. 883/2013 je správa OLAF prípustným dôkazom, ktorému však Colný kódex ani nepriznáva väčšiu dôkaznú silu ako iným dôkazom v konaní, a preto môže byť vyvrátený „protidôkazom". Žalobca predložil žalovanému v správnom konaní dôkazy, ktoré vyvracajú správu OLAF, nech je v nej uvedené čokoľvek vo vzťahu k žalobcovi. K úprave tovaru môže dôjsť aj mechanickou úpravou bez vplyvu na hmotnosť tovaru, takže závery záverečnej správy OLAF nie sú preukazné vo vzťahu k žalobcovi. Keďže žalobcovi nebola doručená správa OLAF, ako požadoval, bolo mu odopreté právo vyjadriť sa k preukaznosti, dôvodnosti, preskúmateľnosti a jej dostatočnosti. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, arbitrátne, nakoľko neobsahuje dostatočné odôvodnenie, z ktorého sú zrejmé dostatočné a zákonné závery a hodnotenia dôkazov, na základe ktorých bolo vydané. Žalovaný obmedzil odôvodnenie len na skutočnosti a námietky uvedené

žalobcom, ktoré vyhodnotil ako nepodstatné bez bližšieho zhodnotenia a vysporiadania sa s nimi, preto sú nedôvodné. Správa OLAF vo všeobecnosti má len odporúčací a najmä predbežný charakter. Len správa vypracovaná v súlade s európskymi predpismi je prípustným dôkazom v správnom alebo súdnom konaní členského štátu, čo do dňa podania žaloby nebolo preukázané. Napokon poukázal na čl. 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013, ktorý taktiež mal byť porušený.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.11.2016. Uviedol, že námietky žalobcu nereflektujú medzinárodný charakter colného práva a skutočnosť, že SR je členským štátom EÚ, ktorej právne normy sú v súlade s európskou legislatívou. OLAF pri vyšetrovaní a vypracovaní správ obsahujúcich skutočnosti, ktoré boli vyšetrovaním zistené, nepostupuje podľa Správneho poriadku, ale je viazaný príslušnou legislatívou EÚ, ktorá je nadradená vnútroštátnej legislatíve SR vrátane Správneho poriadku. Pretože postup OLAF a spracovanie, forma a obsah výslednej správy obsahujúcej výsledky vyšetrovania OLAF boli realizované v súlade s príslušnou legislatívou EÚ, colný úrad ani žalovaný neboli oprávnení príslušné zistenia a formu ich sprístupnenia spochybňovať, odmietnuť alebo neakceptovať. Taktiež opakované tvrdenia žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia nemal možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom, sú neopodstatnené. Začatie konania vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a dovyrubenia rozdielu dane vrátane výzvy na vyjadrenie sa k podkladom pri vydaní rozhodnutia bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 18.11.2015. Na to žalobca reagoval listom zo dňa 01.12.2015, kde okrem iného požadoval kompletnú správu OLAF. Na predmetný list odpovedal colný úrad listom z 15.12.2015, v ktorom mu objasnil osobitosti postupu pri vyšetrovaní OLAF a zároveň priamo poukázal na znenie tých článkov nariadenia 883/2013, ktoré určujú, že výsledky vyšetrovania OLAF obsiahnuté v správe predstavujú prípustný dôkaz v správnych a súdnych konaniach členských štátov. Poukázal na čl. 10 citovaného nariadenia, podľa ktorého žalobcovi nemohla byť poskytnutá celá a kompletná správa z vyšetrovania, ktorá sa týkala rozsiahleho vyšetrovania aj iných osôb, než je žalobca, a tieto informácie nie sú pokladom pre konanie v tejto veci. Všetky podklady a zistenia vyplývajúce z tejto správy týkajúce sa žalobcu mu boli poskytnuté a mal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli len zistenia z tejto správy v rozsahu týkajúcom sa žalobcu a skutku dodatočného vymerania colného dlhu a dovyrubenia rozdielu dane. Tieto údaje, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, boli súčasťou spisového materiálu a v súlade s § 23 alebo § 33 ods. 2 Správneho poriadku boli k dispozícii žalobcovi, ktorý však svoje právo v plnom rozsahu dobrovoľne nevyužil. Všetky tieto materiály boli pred vydaním rozhodnutia sprístupnené aj žalobcovi. Ďalej sa zaoberal aplikáciou čl. 221 ods. 4 Colného kódexu, pričom zotrval na svojom právnom posúdení ako v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v replike zo dňa 02.12.2016. Zotrval na žalobných bodoch už uvedených v žalobe, pričom zopakoval, že napadnuté rozhodnutia boli vydané bez podkladov, ktoré žalobca nedostal na vyjadrenie. Žiadal, aby súd vyhovel žalobe.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril vyjadrením zo dňa 22.12.2016, kde opätovne zopakoval svoje právne posúdenie veci a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 23 ods. 3 citovaného zákona správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon v znení účinnom ku dňu 28.04.2016 (deň vydania napadnutého rozhodnutia) ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, colný úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote desiatich rokov odo dňa jeho vzniku. Podľa § 85 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 25) ak tento zákon alebo osobitný predpis 83) neustanovuje inak. 25) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov. 83) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení. Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v platnom znení.

Podľa § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. 28a) Čl. 496 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 6; Ú.v. ES L 253, 11.10.1993) v platnom znení.

Podľa čl. 220 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s čl. 218 a 219, alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá, alebo zostáva na vybratie do dvoch dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s čl. 219. Ešte predtým podľa čl. 217 ods. 1 colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len „sumu cla", akonáhle majú potrebné údaje a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis).

Podľa čl. 221 ods. 1 citovaného nariadenia akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

Podľa čl. 221 ods. 3 citovaného nariadenia oznámenie dlžníkovi sa neuskutoční po ukončení obdobia troch rokov od dátumu, keď sa nadobudol colný dlh. Toto obdobie sa predlžuje od času, kedy sa podá odvolanie v zmysle čl. 243 na obdobie odvolacieho konania.

Podľa č. 221 ods. 4 citovaného nariadenia ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde, jeho výška sa môže na základe podmienok uvedených v platných ustanoveniach oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v odseku 3.

Podľa čl. 10 ods. 1 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 883/2013 z 11.09.2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie EP a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 informácie postúpené alebo získané v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami.

Podľa čl. 10 ods. 2 citovaného nariadenia informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie únie.

Podľa čl. 10 ods. 3 citovaného nariadenia dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na takéto konania.

Podľa čl. 11 ods. 1 veta prvá citovaného nariadenia po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom generálneho riaditeľa vypracuje správu. Táto správa obsahuje informácie o právnom základe vyšetrovania, uskutočnených procesných krokoch, zistených skutočnostiach a ich predbežnej právnej kvalifikácii, odhadovanom finančnom vplyve týchto skutočností, dodržiavaní procesných záruk v súlade s čl. 9 a o záveroch vyšetrovania.

Podľa čl. 11 ods. 2 citovaného nariadenia pri vypracúvaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.

9. Krajský súd v Žiline posúdil námietky uvedené v správnej žalobe, pričom sa s nimi nestotožnil. Základná námietka tkvela v porušení procesných práv žalobcu, že hoci vyšetrovací spis v trestnej veci bol podkladom k rozhodnutiu, nebol žalobcovi predložený, aby sa s ním oboznámil. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že správne orgány museli posúdiť, či je možné oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu vzhľadom na uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle Colného kódexu (čl. 222 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 2913/92 účinného v čase predloženia colných vyhlásení (JCD) žalobcom Colnému úradu Žilina, ako aj ku dňu vydania napadnutého a prvostupňového rozhodnutia). Colný dlh, pokiaľ by vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, mohol colný úrad oznámiť dlžníkovi najneskôr v lehote 10 rokov odo dňa jeho vzniku (§ 53 ods. 3 Colného zákona v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia), pričom v zmysle čl. 221 ods. 4 Colného kódexu ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde, jeho výška sa môže na základe podmienok uvedených v platných ustanoveniach oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v odseku 3. Z uvedenej úpravy teda vyplýva, že priamo aplikovateľné ust. čl. 221 ods. 4 Colného kódexu umožnilo vnútroštátnej právnej úprave predĺžiť lehotu na oznámenie colného dlhu dlžníkovi v prípade, ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. Na území Slovenskej republiky v čase vydania napadnutých rozhodnutí bolo možné takto oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote 10 rokov odo dňa jeho vzniku. Nevyhnutné na aplikáciu týchto ustanovení európskeho a slovenského práva však bolo preukázanie, že colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. Uvedené mal prvostupňový správny orgán preukázané oznámením Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava zo dňa 27.11.2014, ktoré mu bolo doručené v ten istý deň, podľa ktorého ho ako oznamovateľa v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku Kriminálny úrad finančnej správy upovedomil o tom, že vyšetrovateľom finančnej správy, pobočka Kriminálneho úradu finančnej správy STRED Žilina bolo začaté dňa 26.11.2014 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku podľa § 352 ods. 1, ods. 5 a ods. 7 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim zločinom podľa § 254 ods. 2, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim zločinom podľa § 276 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona. Uvedené trestné stíhanie bolo začaté na základe oznámenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.10.2014. Toto oznámenie sa nachádza v správnom spise a vyplýva z neho opis skutku, z ktorého sú zistiteľné skutočnosti: neznámy páchateľ u právnickej osoby METALCOM Čadca, s. r. o., ako aj to, že pri colných vyhláseniach evidenčných čísel, ktoré boli presne špecifikované, bolo preukázané, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, v dôsledku čoho bola do účtovnej evidencie zapísaná nižšie ako dlžná suma dovozné platby, a to v zmysle výsledkov šetrenia Európskeho úradu boja proti podvodom OLAF uvedených v Záverečnej správe. Prílohou k tomuto oznámeniu bola záverečná správa THOR FINAL REPORT zo dňa 05.06.2014, overené kópie colných vyhlásení a ďalšie doklady. Prvostupňový správny orgán teda mal preukázané splnenie podmienky vyžadovanej čl. 221 ods. 4 Colného kódexu a § 53 ods. 3 Colného zákona na aplikáciu týchto ustanovení, teda na predĺženie lehoty na oznámenie colného dlhu do 10 rokov odo dňa jeho vzniku.

10. S týmto opisom skutkového stavu vyššie uvedená námietka žalobcu priamo súvisí. Žalobca vyslovil záver, že mal byť pripojený trestný spis ohľadne vykonávania trestného stíhania v tejto právnej veci, ktorý podľa neho je priamo podkladom pre vydanie napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Tiež mal za to, že správne konanie v tejto veci malo byť prerušené do právoplatného skončenia trestnej veci. Krajský súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Ako podklad v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku na preukázanie skutočností potrebných na aplikáciu čl. 221 ods. 4 Colného kódexu a § 53 ods. 3 Colného zákona slúžilo len oznámenie Kriminálneho úradu finančnej správy Slovenskej republiky z 27.11.2014, že dňa 26.11.2014 bolo začaté trestné stíhanie na základe oznámenia správcu dane zo dňa 21.10.2014. Iné podmienky pre aplikáciu vyššie uvedených ustanovení z týchto ustanovení nevyplývajú. Skutočnosť o začatí trestného stíhania v tejto skutkovej veci, ktorá sa týka oznámenia colného dlhu žalobcovi, bola nesporná. Tiež je treba si uvedomiť, že samotné oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom zo strany žalobcu by nemohlo zmeniť skutkovú situáciu, pretože rozhodnutie o začatí trestného stíhania nemôže žalobca ovplyvniť tým, že by si preštudoval spis. Pokiaľ bolo nepochybne preukázané, že trestné stíhanie v tejto veci bolo začaté, samotné predloženie vyšetrovacieho spisu už nemá žiaden právny význam pre posúdenie podmienok pre aplikáciu čl. 221 ods. 4 Colného kódexu. Takýmto uznesením orgánu činného v trestnom konaní je správny orgán aj žalobca viazaný. Preto nie je správny názor žalobcu, že podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí bol celý vyšetrovací spis a že bolo potrebné vyčkať na právoplatné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci.

11. S touto námietkou tiež súvisí námietka, že len orgán činný v trestnom konaní môže začať trestné stíhanie, a nie správny orgán, ako tomu bolo v tomto prípade. Súd konštatuje, že v danom prípade trestné stíhanie nezačal správny orgán, ale orgán činný v trestnom konaní, v danom prípade vyšetrovateľ Finančnej správy Slovenskej republiky, pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy STRED Žilina. Je potrebné oddeľovať správny orgán, ktorý vystupuje v danej veci ako colný úrad a vyšetrovateľa finančnej správy, ktorý je v postavení orgánu činného v trestnom konaní. Policajtom sa v zmysle § 10 ods. 8 písm. b) Trestného poriadku rozumie aj vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daniach. V zmysle § 10 ods. 8 písm. f) Trestného poriadku sa policajtom tiež rozumie poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní. 12. S touto námietkou súvisela aj námietka žalobcu o nesprávnej interpretácii rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs 99/2007 zo strany žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že Najvyšší správny súd ČR sa plne stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že aplikácia ustanovení o prelomení prekluzívnej lehoty je viazaná na skutočnosť, o ktorej ako o predbežnej otázke môže rozhodnúť len príslušný súd, a nie správny orgán, a tiež s tým názorom, že pokiaľ sťažovateľ (správny orgán) aplikoval čl. 221 ods. 3, 4 Colného kódexu z dôvodu začatia trestného stíhania, pričom nepočkal do právoplatného rozhodnutia, zaťažil svoje konanie vadou, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Správny súd sa oboznámil s celým obsahom odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu a musí konštatovať, že interpretácia odôvodnenia, ako ju uviedol žalobca v žalobe, nie je v súlade s obsahom odôvodnenia tohto rozsudku. Najvyšší správny súd totiž uviedol, že krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dvoch dôvodov, pričom prvým dôvodom bol ten, ktorý citoval žalobca v žalobe (t. j. aplikovanie čl. 221 ods. 3, 4 Colného kódexu bez toho, aby správny orgán vyčkal do právoplatného rozhodnutia). Druhým dôvodom pre zrušenie rozhodnutia sťažovateľa bola súdom zistená nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Najvyšší správny súd sa plne stotožnil s týmto právnym názorom. Odsek 4 na strane 4 citovaného rozsudku jednoznačne rozvíja, s čím sa Najvyšší správny súd stotožnil. Uviedol, že postup, keď na námietku preklúzie riadnym a dostatočným spôsobom sťažovateľ v odôvodnení rozhodnutia nereagoval, spôsobil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a tento je spôsobilý odôvodniť zrušenie rozhodnutia sťažovateľa. Teda v žiadnom prípade Najvyšší správny súd sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Jedná sa o dezinterpretáciu tohto rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu žalobcom.

13. Aj ďalšia námietka, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať čl. 221 ods. 3 Colného kódexu, je nedôvodná. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky podmienky na aplikáciu čl. 221 ods. 4, nedošlo k preklúzii oznámenia colného dlhu, a preto aplikácia ods. 3 tohto článku neprichádza do úvahy.

14. Je tiež nesprávny právny názor žalobcu, že v čase spáchania skutku už musí prebiehať konanie o tomto trestnom skutku na súde. Podľa čl. 221 ods. 4 Colného kódexu len musí byť takéto konanie stíhateľné v trestnom konaní na súde, tzn. že môže prebiehať aj skoršie štádium tohto konania, teda aj prípravné konanie. Nevyžaduje sa podľa tejto právnej úpravy, aby už prebiehalo konanie o obžalobe pred súdom.

15. Ďalšie námietky žalobcu sú hypotetické, najmä čo sa týka námietky, že by vždy, ak by došlo k uplynutiu trojročnej lehoty, orgány činné v trestnom konaní „pomáhali" colným orgánom tak, že by začínali trestné stíhanie vo veci len preto, aby bola „zachránená" lehota. Rovnako je hypotetickou námietkou i tá tvrdená skutočnosť, že by štát vtedy vždy niesol zodpovednosť v zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, atď.. Súd sa takýmito nekonkrétnymi a hypotetickými námietkami nemôže zaoberať.

16. Ďalšou skupinou námietok boli námietky týkajúce sa záverečnej správy OLAF. V prvom rade žalobca namietal, že mu bola na jeho žiadosť doručená len príloha k listu, ktorá nebola ani datovaná, ani podpísaní, ani inak autentifikovaná a že mu samotná správa v origináli nebola doručená na základe jeho žiadosti. Súd v prvom rade zdôrazňuje tú skutočnosť, že záverečná správa OLAF v origináli, t. j. v angličtine, týkajúca sa žalobcu a aj v preklade v slovenskom jazyku sa nachádzala v správnom spise, a to už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pretože samotné prvostupňové rozhodnutie odkazuje na túto správu, keď konkrétne uvádza, že záverečná správa je uložená v spise a je možné v zmysle § 23 ods. 1, 2 Správneho poriadku do nej nahliadnuť. Nič teda nebránilo žalobcovi, aby kedykoľvek v priebehu správneho konania (samozrejme potom, ako správa došla colnému úradu) nahliadol do správneho spisu, a teda aj do originálov záverečnej správy OLAF. Pokiaľ však žalobca vyžadoval fotokópiu tejto listiny, v tejto situácii už správny orgán musel urobiť konkrétne opatrenia v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 nariadenia č. 883/2013 a § 23 ods. 3 Správneho poriadku na utajenie určitých skutočností. Preto ako prílohu k oznámeniu o začatí konania zo dňa 18.11.2015 predložil všetky skutkové zistenia týkajúce sa žalobcu zo Záverečnej správy OLAF. Pokiaľ žalobca mal pochybnosti, že by takto zaslané informácie colným úradom neboli v súlade s obsahom tejto správy, nič mu nebránilo skonfrontovať obsah so samotnou správou, čo neurobil. Súd ďalej zdôrazňuje, že účastník konania následne v celom správnom konaní vrátane odvolacieho konania už nežiadal predloženie originálu alebo overeného prekladu tejto správy, ani v odvolaní vôbec nenamietal túto skutočnosť a ako s podkladom narábal s prílohou k oznámeniu, ktorá bola zo správy vytvorená. Až v žalobe spochybnil obsah tejto správy, ktorú skutočnosť súd považuje len za účelové namietanie obsahu tejto správy. Pritom keďže súčasťou správneho spisu bola záverečná správa v origináli aj v preklade v slovenskom jazyku, je zistiteľné, či obsah údajov, ktoré predložil colný úrad žalobcovi, bol zhodný s originálom. Súd konštatuje, že táto príloha vychádza z obsahu originálu správy v anglickej aj v slovenskej verzii v celom rozsahu.

17. Námietka žalobcu ohľadne obsahu kontrolných zistení, t. j. prílohy, ktorú vytvoril prvostupňový správny orgán z konečnej správy OLAF, je teda v plnom rozsahu nedôvodná, pretože: 1) autenticitu a samotný obsah tejto prílohy žalobca v správnom konaní vôbec nenamietal, 2) mal možnosť skontrolovať obsah tejto prílohy s originálom záverečnej správy, 3) nenamietal obsah týchto kontrolných zistení ani v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu, z čoho vyplýva, že vychádzal z týchto informácií ako z relevantných a nemal dôvod o nich pochybovať, 4) zo samotnej konfrontácie obsahu týchto kontrolných zistení s obsahom konečnej správy vyplýva, že neboli pozmenené a obsah kontrolných zistení korešponduje s konečnou správou OLAF.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia medzi účastníkmi konania vôbec nebol sporný skutkový stav o informáciách uvedených v prílohe k oznámeniu o začatí správneho konania, ktoré z konečnej správy vygeneroval prvostupňový správny orgán, v konfrontácii so záverečnou správou OLAF. Preto sa žalovaný ani k takýmto námietkam v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadroval. Pokiaľ mal žalobca za to, že mu boli upreté procesné práva, že sa nemohol so správou oboznámiť, alebo že by kontrolné zistenia boli vymyslené, resp. nedôveryhodné, mal túto skutočnosť rozporovať už v správnom konaní, najneskôr v podaní odvolania.

19. Ďalšia námietka tkvela v tom, že správe OLAF správne orgány priznali väčšiu dôkaznú silu ako iným dôkazom. Ani táto námietka nebola namietaná v správnom konaní, naopak, čo sa týka zistení

vyplývajúcich z konečnej správy OLAF, žalobca vôbec tieto zistenia nenamietal. Je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a aj s čl. 11 ods. 1, 2 nariadenia č. 883/2013, že zistenia z konečnej správy OLAF majú rovnakú dôkaznú silu ako iné dôkazy. Avšak len samotné konštatovanie žalobcu, že predložil žalovanému v správnom konaní dôkazy, ktoré vyvracajú správu OLAF (malo ísť o spisy Colného úradu Žilina a Finančného riaditeľstva SR) nepreukazuje, že závery správy sú chybné, resp. v rozpore so skutočnosťou. Tvrdenie žalobcu, že predložil žalovanému v správnom konaní dôkazy, ktoré vyvrátili závery správy OLAF, nie je preukázané a zo správneho spisu nevyplýva. Žalobca v žalobe takéto dôkazy nešpecifikuje, uvádza len jednoduché tvrdenie, že k úprave tovaru môže dôjsť aj mechanickou úpravou bez vplyvu na hmotnosť tovaru, čo je tvrdenie, ktoré bez ďalšieho nemá žiadnu preukaznú hodnotu. Naopak, toto tvrdenie je len hypotetické, pretože žalobca sám uvádza, že k úprave tovaru „dôjsť môže", tzn. že nie je zrejmé, či v danom prípade k takejto úprave bez vplyvu na hmotnosť tovaru v skutočnosti aj došlo.

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je v plnom rozsahu nedôvodná námietka, že žalobca sa nemohol oboznámiť s obsahom záverečnej správy OLAF (originálom alebo overeným a predloženým prekladom). Pokiaľ účastník správu požadoval, teda vlastne žiadal kópiu spisu v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán túto žiadosť vybavil tak, že vyhotovil výpis zo spisu s rovnakým obsahom, ako mala konečná správa, čím žalobcu neukrátil o žiadne jeho procesné právo, ktoré by mu zo zákona vyplývalo. Kontrolné zistenia vyplývajúce zo správy OLAF účastník v ďalšom správnom konaní nenamietal a z týchto záverov vychádzal. Takýto procesný postup správnych orgánov teda nemohol mať za následok nesprávne alebo nezákonné rozhodnutie vo veci. V tejto súdenej veci bolo riadne preukázané, že podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia záverečná správa OLAF bola súčasťou správneho spisu. Preto bolo možné posúdiť, či rešerš z tejto správy nazvaný ako Kontrolné zistenia vyplývajúce z vyšetrovania Európskeho úradu boja proti podvodom OLAF, vychádza z jej obsahu, a teda či žalobcovi boli poskytnuté správne informácie poskytnutím tohto výpisu z nej. Keďže táto skutočnosť bola preukázaná, je potrebné urobiť záver, že kontrolné zistenia, ako príloha oznámenia o začatí správneho konania, vychádzali z obsahu komplexnej záverečnej správy, a preto ani s poukazom žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 20S/128/2015 nie je možné vyhovieť žalobe.

21. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť druhostupňového správneho rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako plne nedôvodnú. S poukazom na obsah odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu sa žalovaný riadnym spôsobom dostatočne a precízne zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, ktoré rozobral jednotlivo a všetky riadne vyhodnotil. Svoju právnu argumentáciu vykonal na základe aplikácie konkrétnych ustanovení Colného zákona, Colného kódexu, zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, Trestného poriadku. Na daný skutkový stav aplikoval čl. 221 ods. 4 Colného kódexu, odôvodnil začatie trestného stíhania konkrétnym orgánom činným v trestnom konaní, vyhodnotil požiadavku žalobcu na prerušenie správneho konania aj zhodnotil, prečo vyšetrovací spis nie je podkladom pre toto správne konanie. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedená argumentácia ohľadom konečnej správy OLAF, pretože žalobca v odvolaní vôbec túto námietku nevzniesol, a preto ani nemôže očakávať, že neexistujúcu námietku žalovaný vyhodnotí. Naopak, námietka žalobcu v žalobe, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, je sama neurčitá, pretože len konštatuje, že žalovaný obmedzil svoje odôvodnenie len na to, že skutočnosti a námietky tvrdené žalobcom sú neopodstatnené bez bližšieho zhodnotenia a vysporiadania sa s nimi, čo však z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

22. Posledná námietka sa týkala povinnej aplikácie čl. 10 ods. 3 nariadenia č. 883/2013 aj v tomto konaní. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že sa vzťahuje len na súdne konania. V konaní pred súdom mal žalobca všetky práva vyplývajúce zo Správneho súdneho poriadku zachované. Sama námietka sa teda a priori vzťahuje na súdne konanie, a preto nemôže mať vplyv na prípadnú nezákonnosť správneho konania. Okrem toho je zmätočná citácia v prvej vete bodu 50 žaloby, že „v napadnutom rozhodnutí žalobca tiež uvádza, že vzhľadom na uvedené nie je možné účastníkovi konania pri dodatočnom vymeraní colného dlhu poskytnúť kópiu Záverečnej správy vyšetrovania OLAF-u, o ktorú žiada". Uvedené nemohol uviesť žalobca. Táto veta sa nachádza v prvostupňovom rozhodnutí, kedy colný úrad reagoval na žiadosť účastníka vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania. Druhostupňový správny orgán už nemal na aké námietky v tomto ohľade reagovať, pretože v odvolacom konaní žiadne námietky z tohto dôvodu vznesené neboli.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nevyhnutné žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

24. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, pretože neboli splnené zákonné podmienky - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.