Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: F.. Z. U., bytom Y. XXXX/XX, J., zastúpený JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, Advokátskej kancelárie Nitra, Farská 3, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 06. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 06. 2021 podľa o sociálnom poistení generálny riaditeľ potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovni, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 03. 2021, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 01. 02. 2021 v sume 645,10 eur mesačne.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 18. 03. 2021 rozhodol o priznaní starobného dôchodku žalobcu s tým, že splnil podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku. Dôchodkový vek podľa a dosiahol dovŕšením 62 rokov a 8 kal. mesiacov dňa 08. 11. 2020 a získal 13672, čo je 37 rokov a 167 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Suma starobného dôchodku bola určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 a ani kal. roky, počas krtorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. 12. 2007 priznaného a vyplácaného sociálnou poisťovňou, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.

Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k a v príslušných

opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2003, za kal. roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kal. roky a po kal. roku 2013 sú stanovené sociálnou poisťovňou podľa v znení ako dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kal. rok.

Všeobecný vymeriavací základ za kal. r. 2019 sa podľa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za r. 2018.

Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov, patrí za kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3.

Takýto kal. rok sa vylúči z rozhodujúceho obdobia a výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa

Žalobca získal náhradnú dobu podľa v znení neskorších predpisov a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kal. roku 1984 - 36 dní, v kal. roku 1985

- 97 dní, v kal. roku 1986 - 21 dní, v kal. roku 1988 - 21 dní, v kal. roku 1989 - 31 dní, v kal. roku 1990 - 21 dní, v kal. roku 1992 - 21 dní, v kal. roku 1993 - 14 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 30,6141.

V rozhodujúcom období žalobca získal 9586 dní dôchodkového poistenia, to znamená 26,2631 rokov dôchodkového poistenia podľa

Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 1,1657.

Podľa , sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške.

V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,1657.

Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 08. 11. 2020 získal 13672 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo znamená 37,4576 rokov dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota k 01. 02. 2021 je 14,2107 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2020 - 13,6361 eur a indexu 1,04213483.

Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 620,60 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 1,1657 x 37,4576 x 14,2107 = 620,60 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca od 08. 11. 2020 do 31. 01. 2021 získal obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok.

Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 1,78628499 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku, spolu so zvýšením za obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok je 622,40 eur mesačne.

Takto určená suma starobného dôchodku sa podľa zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku. Za 85 dní dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 1 %, t.j. o 6,224 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku teda je 628,70 eur.

Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa a odo dňa priznania dôchodku o 2,6s %, čo je 16,40 eur mesačne, na sumu 645,10 eur.

Žalobcovi prvostupňový správny orgán vypočítal aj zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa , kde podľa písm. e/ poberateľ starobného dôchodku má nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 01. 01. 1993 v cudzine, v kal. roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok a obdobie dôchodkového poistenia získané v kal. roku, za ktorý patrí osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241.

Osobné mzdové body v kal. rokoch po roku 1992 sa zisťujú rovnakým spôsobom ako sa zisťujú osobné mzdové body na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Ku dňu priznania starobného dôchodku žalobca získal 13726 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 37 rokov a 221 dní, pre účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Suma minimálneho dôchodku je uvedená v prílohe č. 4a k v znení a za 37 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku je 363,80 euro.

Suma starobného dôchodku je 645,10 eur a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 363,80 eur, preto žalobcovi nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom namietal, že žalovaná mu nehodnotila obdobie od 01. 04. 1995 do 31. 12. 2004, kedy pôsobil ako likvidátor Poľnohospodárskeho družstva v Chyndiciach.

4. Generálny riaditeľ poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a pripojenú spisovú dokumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej bolo zistené, že žalobca žiadosťou zo dňa 02. 02. 2021 požiadal o priznanie dôchodku od 01. 02. 2021.

Prvostupňový správny orgán rozhodol o výške dôchodku v zmysle zákona na nárok na dôchodok a určenie sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedené v žiadosti ako aj priložených dokladov.

Žalobca po vzniku nároku na starobný dôchodok od 08. 11. 2020 do 31. 01. 2021 získal obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť. Preto mu za toto obdobie vypočítaná suma starobného dôchodku, ktorá je 628,70 eur mesačne, ktorá bola zvýšená podľa a odo dňa priznania dôchodku o 2,6 %, t.j. o 16,40 eur na sumu 645,10 eur.

Námietka žalobcu, ktorou žiadal o zhodnotenie obdobia od 01. 04. 1995 do 31. 12. 2004, kedy pôsobil ako likvidátor poľnohospodárskeho družstva v Chyndiciach podľa žalovaného nie je dôvodná, pretože právne postavenie likvidátora trvalo od 01. 04. 1995 do 31. 12. 2004.

Podľa v znení , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení , na dôchodkovo zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci na nemocenskom poistení, vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby a osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedený v v znení neskorších predpisov.

Podľa citovaného ustanovenia, na dôchodkovom zabezpečení sú zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení, Príslušníci policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Colnici, príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a príslušníci ozbrojených síl, ktorí počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom, alebo výcvikom sa pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a ktorým za výkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov nebol vyšší ako 100.000,-Sk.

Podľa v znení neskorších predpisov, na dôchodkovom zabezpečení môžu byť zúčastnené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na dôchodkovom zabezpečení, osoby zárobkovo činné v cudzine a osoby, ktoré získali aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení a dobrovoľne pokračujú v účasti na dôchodkovom zabezpečení.

Vzťah likvidátora k likvidovanej spoločnosti sa riadi ustanoveniami v mandátnej zmluve. Likvidátora nemožno považovať na účely sociálneho zabezpečenia za zamestnanca ani za samostatne zárobkov činnú osobu, alebo za inú osobu povinnú platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, nie je ani povinne zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a nie je ani povinný z príjmu z činnosti likvidátora platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

Podľa , účinnom od 31. 12. 2010, sa za zamestnanca na účely sociálneho poistenia považovali taxatívne vymedzené osoby. Zamestnanci na účely sociálneho poistenia do 31. 12. 2010 boli fyzická osoby v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere, člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta Mestskej časti v Bratislave, v Košiciach a primátor mesta, poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva, Mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie, pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody ak sú zaradené do práce s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon prospešných prác mimo ústav, riaditeľ štátnej podniku.

Až zmenou , ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, účinnom od 01. 01. 2011, môžu postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia nadobudnúť aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. 12. 2010 nemali, pretože neboli uvedené v ustanovení a takýmito osobami, ktorým vzniká povinné dôchodkové poistenie sú aj likvidátori obchodnej spoločnosti a družstvá.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný je toho názoru, že nie je možné na dôchodkové účely žalobcovi hodnotiť obdobie od 01. 04. 1995 do 31. 12. 2004, kedy pôsobil ako likvidátor Poľnohospodárskeho

družstva v Chyndiciach. Ani podľa elektronického zberu údajov žalovaného, nebol žalobca prihlásený na dôchodkové poistenie.

Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili sumu starobného dôchodku, t.j. ďalšie dôchodkové obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, a preto napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.

II.

5. Žalobca podal rozhodnutiu žalovaného žalobu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorej uviedol totožné námietky ako v odvolaní, opätovne žiadal o prepočet starobného dôchodku. Namietal nezhodnotenie doby poistenia za obdobie od 01. 04. 1995 do 31. 12. 2004, kedy pôsobil ako likvidátor PD v Chyndiciach.

Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, pretože likvidátor vykonáva funkciu buď na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo na základe mandátnej zmluvy. Voľba výberu právnej úpravy vzťahov likvidovanej spoločnosti a likvidátora je ponechaná na vzájomnej dohode likvidátora a likvidovanej spoločnosti. Ak prebieha výkon funkcie likvidátora na základe pracovnoprávneho vzťahu, ide o pracovný vzťah medzi likvidátorom ako zamestnancom a spoločnosťou v likvidácii ako zamestnávateľom. Tento vzťah podlieha , posudzuje sa likvidátor za zamestnanca a jeho odmena sa považuje za príjem zo závislej činnosti.

Žalobca v žalobe uviedol, že bol vymenovaný do funkcie likvidátora rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. z 25. 10. 1994 a následne s ním uzavrela spoločnosť v likvidácii pracovnú zmluvu dňa 31. 03. 1995 v súlade s vtedy platným . Z tohto je zrejmé, že sa u neho založil pracovný pomer, z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer v rozhodnom období vznikol okamihom jeho vymenovania súdom, do funkcie likvidátora. Opačné tvrdenie žalovaného nemá oporu v zákone.

Žalobca ďalej uviedol v žalobe, že pracovná bola uzatvorená medzi nim ako likvidátorom a likvidovanou spoločnosťou a bola na vyžiadanie predložená opakovane žalovanej neuznanie obdobia dôchodkového poistenia za obdobie od 01. 04. 1995 do 31. 12. 2004, nemá nielenže zákonný podklad, ale je v rozpore s postupom a podkladmi, ktoré má žalovaná k dispozícii. Do marca 1997 boli odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie, za likvidátora riadne platené. Po vstupe družstva do konkurzu, od mesiaca apríl 1997, družstvo odvody neodvádzalo, čo si aj žalovaná za ďalšie obdobie uplatnila svoje nároky na vyplatenie odvodov prihláškou v konkurze, sp.zn. Z-2-1K/307/1995 na Krajskom súde v Bratislave. Žalovaná si uplatnila pohľadávku vo výške 4.279.131,-Sk a následne pohľadávky proti podstate podľa na konkurznom súde aj u správcu si uplatnila nároky z titulu neplatenia povinnosti úpadcu platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie za zamestnanca Ing. Jozefa Chúťku a zamestnávateľa PD Chyndice v likvidácii.

Žalovaná nikdy nespochybňovala pracovný pomer žalobcu v rokoch 1995-2004, až pri priznaní nároku na starobný dôchodok.

Ďalej poukázal v žalobe na Ústavu SR čl. 2 ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ods. 3 tohto článku, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemôže nútiť, aby niečo konal, čo zákon neukladá. Z toho je zrejmé, že pracovná zmluva bola uzatvorená platne. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že od r. 1995 žalovaná si uplatňovala nároky voči zamestnávateľovi a voči zamestnancovi, preberala nielen hlásenia ale i platby, nikdy nespochybnila, že likvidátor nemôže byť v pracovnom pomere a nemôže vykonávať funkciu len podľa mandátnej zmluvy, čoho dôkazom je aj vymáhanie finančných prostriedkov, vykonávanie kontrol a uplatňovanie si pohľadávok na konkurznom súde.

Žalobca ďalej uviedol, že po ukončení konkurzného konania jeho zamestnávateľa v r. 2005 predložil žalovanej registračný list FO k 31. 12. 2004 a žalovaná nevyslovila žiadnu pochybnosť ohľadne jeho pracovného pomeru.

Žalobca namietal i nesprávne konštatovanie žalovanej, že jeho postavenie likvidátora trvalo od 01. 04.1995 do 31. 12. 2004, keď podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.: -45 zo dňa 26. 10. 1994 sa Poľnohospodárske družstvo Chyndice ruší a nariaďuje nariaďuje sa jeho likvidácia a podľa Výpisu z OR OS Nitra odd. : Dr, vl.č. 80/N znejúci na Poľnohospodárske družstvo Chyndice v likvidácii, likvidácia je zapísaná od 30. 01. 1995 a od uvedeného dátumu vznikla i jeho funkcia likvidátora. Poľnohospodárske družstvo Chyndice v likvidácii bolo ex offo vymazané ku dňu 26. 02. 2005 a funkcia likvidátora skončená ku dňu 26. 02. 2005.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovanej predložil k žiadosti o starobný dôchodok aj dôkaz zo zdravotnej poisťovne Dôvera, kde bol vedený ako jediný zamestnanec a taktiež doklad z Daňového úradu Vráble, ktorému platil daň z príjmu zamestnávateľ. Vzhľadom na to, že bol ukrátený na svojich právach a žalovaný správny orgán nesprávne právne posúdil rozhodnutie, považoval rozhodnutie za nezákonné a z toho dôvodu žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu.

III.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18. 10. 2021 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, z dôvodu, že žalobca uvádza totožné námietky ako v odvolaní a s týmito sa žalovaný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia od 01. 04. 1995 do 31. 12. 2004, kedy pôsobil ako likvidátor Poľnohospodárskeho družstva v Chyndiciach nie je dôvodná, pretože žalovaná vo svojom systéme neeviduje zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za uvedené obdobie a ani žalobca nepreukázal, že v uvedenom období uhrádzal poistné na dôchodkové poistenie.

Čo sa týka ďalšej námietky v žalobe, že jeho funkcia likvidátora v PD Chyndiciach skončila dňom výmazu spoločnosti z Obchodného registra je vzhľadom na započítanie obdobia dôchodkového poistenia právne irelevantná, vzhľadom na to, že za uvedené obdobie nebolo žalobcom odvedené poistné na dôchodkové účely a sám žalobca uvádzal, že ako likvidátor pôsobil len do 31. 12. 2004.

IV.

7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej, opätovne poukázal na to, že žalovaná iba zopakovala svoje argumenty uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a necitovala žiadny právny predpis v čase vzniku jeho pracovného pomeru. Má za to, že jeho pracovný pomer vznikol v súlade s vtom čase platným , konkrétne , ktorý bol účinný aj po 01. 04. 2002. Má za to, že žalovaná sa nevysporiadala s jeho právnymi argumentáciami a dôkazmi a bez riadneho zdôvodnenia zotrvávala na svojich právnych názoroch.

V.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu prejednal bez pojednávania podľa a podľa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. VI.

9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatuje, že správny orgán, teda žalovaný, sa vysporiadal s námietkami žalobcu a náležite zdôvodnil rozhodnutie akým spôsobom došlo k výpočtu starobného dôchodku žalobcu. Správny súd nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalovaná sa v rozhodnutí vyporiadala so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie riadne zdôvodnila. 10. Z administratívneho spisu žalovanej bolo preukázané, že žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 02. 02. 2021 o priznanie starobného dôchodku od 02. 01. 2021. Taktiež bolo preukázané, že žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom Chyndice v likvidácii dňa 31. 03. 1995, počnúc od 01. 04. 1995. Ako druh práce mal uvedenú likvidátor PD Chyndice v likvidácii. Neušlo pozornosti správnemu súdu, že podpis štatutárneho zamestnanca a podpis zamestnanca je totožný. PD v likvidácii ho ako zamestnanca aj prihlásilo do sociálnej poisťovne ako zamestnanca. Ako to vyplýva z dokladov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, zamestnávateľ žalobcu PD Chyndice v likvidácii neodvádzalo za žalobcu ako zamestnanca poistné na dôchodkové poistenie a poistné na nemocenské poistenie, čo je preukázané aj tým, že sociálna poisťovňa si uplatnila tieto pohľadávky v konkurznom konaní. V danom prípade nie je sporné, či žalobca ako likvidátor vykonával túto funkciu na základe mandátnej zmluvy alebo v pracovnom pomere, pretože jednoznačne bolo preukázané, že pracovnú zmluvu s ním PD v likvidácii uzatvorilo dňa 31. 03. 1995, avšak si neplnilo svoje povinnosti ako zamestnávateľ, ktorý má v zmysle , podľa ktorého fyzické a právnické osoby sú povinné platiť poistné uvedené v ods. 1 písm. a/ až d/ len ak zamestnanci SZČO a spolupracujúce osoby sú z tejto činnosti zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.

Ako to bolo preukázané z administratívneho spisu, za žalobcu, ktorý v rozhodnom období vykonával funkciu likvidátora, nebolo zamestnávateľom, teda PD Chyndice v likvidácii uhrádzané ani poistné na zdravotné poistenie zdravotnej poisťovni Dôvera, ktorá si taktiež svoju pohľadávku uplatnila v konkurznom konaní. Keďže žalobca ani v súdnom konaní nepreukázal relevantné dôkazy na tú skutočnosť, že by za toto obdobie, ktoré žiada zahrnúť do dôchodkového poistenia mal zaplatené poistné na nemocenskom poistení a poistné na dôchodkovom poistení. Preto jeho námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade pochybil zamestnávateľ PD Chyndice v likvidácii, ktorý uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 31. 03. 1995, avšak nesplnil si základnú svoju povinnosť odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a fond v nezamestnanosti. 11. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil alebo doplnil skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise a v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán vydal zákonné rozhodnutie, ku ktorému dospela na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v súlade s platnými právnymi predpismi. Preto správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, nepriznal náhradu trov konania. Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).