Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/191/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: F.. Z. U., J.. X. S. XXXX, Y. XXXX/XX, J., zastúpeného: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, Farská 3, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 24. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -95 z 13. júna 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -95 z 13. júna 2022 sa mení tak, že sa zrušujú rozhodnutia žalovanej z 24. júna 2021 a z 18. marca 2021, č. XXX XXX XXXX, sa vec sa vracia ústrediu žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ustanovený za likvidátora Poľnohospodárskeho družstva Chyndice, IČO: 17 638 551, od 1. apríla 1995. Po svojom vymenovaní žalobca (konajúci aj ako likvidátor v mene tohto družstva) uzavrel s družstvom pracovnú zmluvu na výkon prác likvidátora, v ktorom si zároveň dohodol odmenu 14.595 býv. Sk mesačne. Následne bol na toto družstvo vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-1 K 307/95 z 3. októbra 1997. Počas konkurzu žalovaná viackrát uplatňovala u správcu konkurznej podstaty pohľadávku na poistné na sociálne poistenie, ktoré družstvo malo odviesť ako zamestnávateľ za svojho zamestnanca; zároveň jej správca opakovane oznamoval, že jej pohľadávku počas konkurzu nemôže uspokojiť. Konkurz bol nakoniec zrušený pre nedostatok majetku uznesením krajského súdu z 12. novembra 2004 a družstvo bolo vymazané z obchodného registra 26. februára 2005. 2. Dňa 20. októbra 2020 žalobca požiadal žalovanú o výplatu starobného dôchodku od 1. februára 2021. Rozhodnutím z 18. marca 2021 mu žalovaná podľa , 82 a o sociálnom poistení priznala od tohto dátumu starobný dôchodok v sume 645,10 € mesačne. Vyšla zo zistenia, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek k 8. novembru 2020 a získal celkovo 37 rokov a 167 dní dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod ustálila na hodnote 1,1657 a s použitím aktuálnej dôchodkovej hodnoty v sume 14,2107 € určila už uvedenú sumu starobného dôchodku. K rozhodnutiu pripojila osobný list dôchodkového poistenia, podľa ktorého žalobca v rokoch 1996 až 2003 nevykázal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, ani žiaden vymeriavací základ. 3. Žalobca v podanom odvolaní namietol, že svoju funkciu likvidátora vykonával na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy, čím mu vznikol pracovný pomer podľa . Právne predpisy v

roku 1995 nezakazovali, aby funkciu likvidátora vykonával ako zamestnanec. Namietol tiež, že žalovaná opakovane uplatňovala pohľadávku na poistné zaňho ako zamestnanca voči konkurznej podstate. Generálny riaditeľ žalovanej tu napadnutým rozhodnutím z 24. júna 2021 toto odvolanie v celom rozsahu zamietol. Po citácii ustanovení a a o sociálnom zabezpečení a a o Sociálnej poisťovni vyjadril názor, že vzťah likvidátora k likvidovanej spoločnosti sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve a nemožno ho považovať za zamestnanca. Takéto postavenie mohol nadobudnúť až po novele účinnej od 1. januára 2011. 4. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca bránil správnou žalobou, v ktorej okrem iného namietol, že funkciu likvidátora bolo možné vykonávať aj v pracovnom pomere, keď navyše v upravoval aj pracovný pomer založený vymenovaním. Ďalej vytkol žalovanej, že počas konkurzu na Poľnohospodárske družstvo Chyndice si voči správcovi konkurznej podstaty uplatňovala prihláškou poistné na dôchodkové zabezpečenie práve za žalobcu ako jediného zamestnanca tohto družstva. Správny súd však žalobu zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. -95. Stotožnil sa s preskúmavaným rozhodnutím, ktoré považoval za správne a zákonné. Okrem toho dodal, že pracovnú zmluvu za obidve strany podpísal žalobca a družstvo zaňho neodvádzalo poistné. Žalobca pritom ani v súdnom konaní nepreukázal, že by za obdobie, ktoré žiada započítať ako obdobie dôchodkového poistenia, bolo zaplatené poistné. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. Zopakoval svoju dovtedajšiu argumentáciu zo správnej žaloby. Správnemu súdu vytkol že svojim nesprávnym postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces keďže svoje rozhodnutie založil na úplne inom právnom dôvode než žalovaná. Jeho závery však aj skutkovú nesprávny, pretože z obsahu spisov je zrejmé, že do 31. augusta 1997 zamestnávateľ za žalobcu odvádzal poistné. Aj keby však poistné nebolo odvedené, názor správneho súdu nezodpovedá , podľa ktorého sa podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie považuje za splnenú aj keď ho zamestnávateľ neodviedol. 6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. III. Posúdenie veci kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( S. s. p.) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( S. s. p.) bez ohľadu na uplatnené kasačné body ( v spojení s S. s. p.). 8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými priznala žalobcovi nárok na výplatu starobného dôchodku. Nebolo sporné, že žalobca splnil podmienky nároku na túto dávku podľa a , teda dosiahol dôchodkový vek a najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Sporným zostala len dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, ktoré je podstatné pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, ako aj na určenie samotnej sumy starobného dôchodku. Podľa cit. zák. sa totiž suma starobného dôchodku určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod sa zasa podľa cit. zák. určuje ako podiel súčtu osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období a obdobia dôchodkového poistenia v tomto období. Podstata sporu medzi žalobcom a žalovanou potom spočívala v tom, či sa ako obdobie dôchodkového poistenia má hodnotiť pracovný pomer žalobcu ako likvidátora Poľnohospodárskeho družstva Chyndice. 9. So žalobcom možno súhlasiť v tom, že rozsudok správneho súdu je do určitej miery prekvapivý. Kým žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí vychádzala z názoru, že pracovný pomer likvidátora nie je pracovným pomerom a žalobca v tomto období nebol dôchodkovo poistený, správny súd obdobie tohto pomeru nezohľadnil preto, pretože zaň nebolo zaplatené poistné. Žalobca však v tejto súvislosti správne poukazuje na , podľa ktorého sa podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie považuje za splnenú, ak si ju nesplnil zamestnávateľ. Citované ustanovenie tak vychádza z myšlienky, že zamestnanec nemôže byť ukrátený na dávke nesplnením si zákonnej povinnosti zamestnávateľa. Okrem toho však žalobca správne nadnáša aj to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by za žiadnu časť tohto sporného obdobia nebolo zaplatené poistné, a správny súd v odôvodnení svojho rozsudku ani neuvádza, z čoho toto svoje zistenie urobil. Podľa kasačného súdu

tak napadnutý rozsudok už z tohto dôvodu nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle , čo by samo osebe napĺňalo sťažnostný dôvod podľa S. s. p. 10. Správny súd však už v úvode príslušnej časti odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so záverom žalovanej a jej rozhodnutie považuje za zákonné. Tým správny súd v podstate prevzal do svojho odôvodnenia skutkové a právne závery žalovanej, ktorá obdobia výkonu funkcie likvidátora nepovažovala za obdobie dôchodkového poistenia, pretože výkon tejto funkcie sa podľa nej vykonáva na základe mandátnej zmluvy. Keďže v prerokúvanej veci organizačné zložky žalovanej rozhodovali o priznaní dávky (dôchodkového poistenia), ide podľa o dávkové konanie, ktoré sa spravuje ustanoveniami a nasl. cit. zák. Podľa cit. zák. rozhodnutie v takomto konaní musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala (odsek 4 cit. paragrafu). Rozhodnutie je totiž výsledkom tzv. právneho sylogizmu, kedy sa z jednej premisy (právna norma) a druhej premisy (skutkový stav) vyvodzuje úsudok. Primárnym predpokladom správnosti tohto sylogizmu je tak identifikácia prvej premisy - právnej normy, pod ktorú sa má subsumovať skutkový stav. 11. V tu prerokúvanej veci podľa kasačného súdu v preskúmavaných rozhodnutiach žalovanej celkom chýba akákoľvek právna norma, o ktorú by žalovaná opierala svoj názor, že „vzťah likvidátora k likvidovanej spoločnosti sa riadi ustanoveniami v mandátnej zmluve“. Žalovaná totiž tento svoj názor vyslovila na s. 6 preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa potom, čo citovala niektoré ustanovenia, ktoré upravovali osobný rozsah sociálneho poistenia, resp. sociálneho zabezpečenia podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Žiadne z týchto ustanovení však vôbec nerieši otázku postavenia likvidátora obchodnej spoločnosti, ani jeho právny vzťah k likvidovanej spoločnosti (resp. v prerokúvanej veci družstva). Žiadnu inú právnu normu, ktorá by upravovala tento právny vzťah (napr. a nasl. ) alebo predmet mandátnej zmluvy (napr. a nasl. ), však rozhodnutie žalovanej necituje, neodkazuje naň ani sa nesnaží z jeho normatívneho obsahu vyvodiť akékoľvek zmysluplné závery. Podľa kasačného súdu tak z tohto rozhodnutia nie je možné vyvodiť žiadnu právnu úvahu, ktorou sa žalovaná spravovala pri použití jednotlivých právnych predpisov, ako to vyžaduje citovaný V dôsledku toho ide o prípad rozhodnutia, ktoré je v zmysle S. s. p. nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v kľúčovej otázke. 12. Sporným obdobím v prerokúvanej veci je obdobie od 1. apríla 1995 až do 12. novembra 2004, kedy žalobca bol vo funkcii likvidátora poľnohospodárskeho družstva. Žalovaná si tak mala v prvom rade ujasniť, akými právnymi predpismi sa počas tohto obdobia mala posudzovať táto funkcia, a následne tieto právne zrozumiteľne vyložiť a aplikovať. Podľa je obdobím dôchodkového poistenia okrem iného obdobie povinného dôchodkového poistenia. Okruh povinne dôchodkovo poistených osôb vymedzovalo od 1. januára do 20. novembra 2004 ustanovenie , podľa ktorého bol povinne dôchodkovo poistený okrem iného zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený [teda zamestnanec vymedzený v cit. zák.]. Pojem zamestnanca vymedzoval a cit. zák. ako (okrem iného) osobu v pracovnom pomere (s odkazom na ) alebo ako člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu (s odkazom na ). Pre posúdenie postavenia žalobcu v tomto období tak bolo podstatné, či funkcia likvidátora mohol alebo nemohol vykonávať v pracovnom pomere alebo či bol v danom čase členom družstva, kde obsahom členstva by bola prípadná povinnosť pôsobiť ako likvidátor. 13. Podľa v znení účinnom v spornom období sa likvidátori družstva menujú spôsobom uvedeným v stanovách družstva, inak ich vymenúva členská schôdza. Zároveň sa však podľa Obch. zák. aj na družstvo podporne použili ustanovenia o obchodných spoločnostiach, teda aj a nasl. o likvidácii. Podľa Obch. zák. na likvidátora prechádzala pôsobnosť štatutárneho orgánu, avšak len na konanie v mene spoločnosti v rozsahu podľa Obch. zák., teda na úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Citované ustanovenia však neznamenali, že by sa likvidátor družstva stával jeho štatutárnym orgánom, a už vonkoncom nemal právo rozhodovať vo všetkých otázkach družstva, ktoré patrili predstavenstvu (porov. Obch. zák.). Vzťah medzi spoločnosťou (družstvom) a likvidátorom bližšie neupravoval. Charakter tohto vzťahu nevyplýval ani z a Obch. zák. v znení účinnom od 1. januára 2002, podľa ktorého sa treťou časťou , ktorej súčasťou sú aj ustanovenia o mandátnej zmluve, spravovali vždy právne vzťahy medzi štatutárnym orgánom, resp. prokuristom a spoločnosťou (družstvom), nie však medzi likvidátorom a spoločnosťou (družstvom). Rovnako neprichádzalo do úvahy použitie tejto časti ani podľa odseku 1 uvedeného paragrafu, pretože žalobca podľa zisteného

skutkového stavu nebol podnikateľom v zmysle Obch. zák. Pochopiteľne, žalobca a družstvo si mohli svoje vzťahy upraviť aj mandátnou zmluvou na základe Obch. zák. (voľba ), zo zisteného skutkového stavu však nevyplýva, že by tak urobili v prerokúvanej veci. Ustanovenia účinného od 1. apríla 2002 potom nevylučovali, že by pracovný pomer nemohol existovať medzi likvidátorom družstva a družstvom samotným. Napokon, samo ustanovenie pripúšťalo aj pracovný pomer so štatutárnym orgánom právnickej osoby. O to viac tak nemožno vylúčiť, aby sa v pracovnom pomere vykonávala aj funkcia likvidátora družstva, ktorého úloha a oprávnenia boli obmedzené. 14. Uvedené úvahy vychádzajú zo , ktorý však nadobudol účinnosť až 1. januára 2004. Podľa cit. zák. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podľa v spojení v znení účinnom od 1. septembra 1994 sa zamestnaním rozumela okrem iného činnosť zamestnanca zúčastneného na nemocenskom poistení. Nemocensky poistené boli podľa o nemocenskom poistení zamestnancom v znení účinnom od 1. septembra 1994 osoby v pracovnom pomere. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že ako doby zamestnania v zmysle (a tým ako doby dôchodkového poistenia) sa zásadne posudzovali obdobia pracovného pomeru podľa príslušných pracovnoprávnych predpisov. Preto je rozhodujúce, či aj v tomto období bolo možné činnosť likvidátora vykonávať v pracovnom pomere. 15. Pokiaľ ide o obdobie od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003, boli pracovnoprávne vzťahy upravené ustanoveniami , a tak možno odkázať na výklad v predošlých odsekoch. Až do 31. marca 2002 však pracovnoprávne vzťahy upravoval v znení neskorších predpisov. Z ustanovení a tohto zákonníka bolo možné vyvodiť, že štatutárne orgány sa zásadne považovali za vedúcich zamestnancov (resp. do 31. decembra 1996 „vedúcich pracovníkov“). tak počítal s tým, že samotný štatutárny orgán právnickej osoby bude k nej v pracovnom pomere. To potvrdzovalo aj ustanovenie cit. Zák. práce, podľa ktorého pracovný pomer takéhoto vedúceho zamestnanca (pracovníka) mohol vzniknúť už vymenovaním podľa osobitného predpisu. Aj citované ustanovenia tak pripúšťali, aby sa v pracovnom pomere vykonávala sama funkcia štatutárneho orgánu, a tak z nich nemožno vyvodiť, že by sa v takomto pomere nemohla vykonávať funkcia likvidátora družstva. Pretože ani ustanovenia citované v ods. 13 tohto rozsudku neustanovovali, čím sa má spravovať vzťah medzi likvidátorom družstva a družstvom samotným, nemožno ani z neho vyvodiť, že by sa tak nemohlo diať v pracovnom pomere. 16. Žalovaná sa však v preskúmavanom rozhodnutí uvedenými ustanoveniami, ich výkladom a vzájomným vzťahom vôbec nezaoberala. Neskúmala teda, či žalobcov pracovný pomer nemohol vzniknúť už samotným vymenovaním krajským súdom (porov. napr. právne závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Aj pre prípad, že by takto nevznikol, sa žalobkyňa vôbec nezaoberala otázkou, aké ustanovenie právneho poriadku bránilo v roku 1995 platnému uzavretiu pracovnej zmluvy na výkon tejto funkcie. Rovnako žalovaná nezohľadnila ani svoju vlastnú prax, na ktorú žalobca trefne poukazuje a podľa ktorej sama považovala žalobcu za zamestnanca a Poľnohospodárske družstvo Chyndice, resp. správcu konkurznej podstaty za zamestnávateľa, ktorý mal za žalobcu odvádzať poistné na sociálne poistenie. Konečne, žalovaná neskúmala, aký vplyv malo na funkciu likvidátora žalobcu vyhlásenie konkurzu, ktorého účinkom podľa o konkurze a vyrovnaní účinného do 31. januára 1998 bolo, že likvidátor nevykonával svoju funkciu. Toto ustanovenie sa pritom podľa malo použiť po 1. februári 1998 aj na konkurzy, ktoré boli vyhlásené pred týmto dňom. IV. Záver 17. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo treba zrušiť z dôvodu ustanoveného v . Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa . Preto kasačný súd podľa napadnutý rozsudok ( ) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej. Keďže toto rozhodnutie sa vyčerpávalo v potvrdení obsahovo zhodného rozhodnutia ústredia žalovanej, zrušil kasačný súd podľa aj to a vec podľa vrátil ústrediu žalovanej na ďalšie konanie. Keďže toto 18. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku ( a ). Jej úlohou tak bude riadne posúdiť sporné obdobie, kedy žalobca vykonával funkciu likvidátora družstva, podľa príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na tieto obdobia

vzťahovali. Následne žalovaná nanovo určí obdobie dôchodkového poistenia, ale aj rozhodujúce veličiny na výpočet priemerného osobného mzdového bodu, a na tento účel doplní dokazovanie, napríklad aj evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia ( a nasl. vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení). Na základe takto zisteného skutkového stavu potom nanovo rozhodne o výmere starobného dôchodku žalobcu. 19. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa samostatne, ako aj v spojení s priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konaní oboch stupňov. 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.