Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-122-2012.pdf
PDF · 149.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou I.. Z. R., v právnej veci žalobkýň: 1. Magdaléna F., nar. X.XX.XXXX, bytom T. D. nad F. XXX, XXX XX, 2. Z. F., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX XX, W. XXXX/XX, 3. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D. nad F. XXX, XXX XX, 4. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D. nad F. XXX, XXX XX, všetky právne zastúpené: N.. I. N., advokátkou so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 43, proti žalovanému: V.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D. nad F. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Nitra, obci Nová Ves nad Žitavou, v katastrálnom území Nová Ves nad Žitavou, zapísanej na LV č. 1864 a to parc.registra „E“, a to parc.č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2 sú žalobkyňa v 1.rade v podiele 1 a žalobkyne v 2.až 4.rade každá v podiele 1/6 k celku.
Žalobkyne m a j ú p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Štát m á p r á v o voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobkyne sa žalobou zo dňa 22.8.2012 domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníčkami k nehnuteľnosti a to parc. registra E, parc.č. XXX/X-orná pôda o výmere 76m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Nová Ves nad Žitavou, zapísanej na LV č. 1864 a to žalobkyňa v 1.rade v podiele 1 a žalované v 2.až 4.rade každá v podiele 1/6.
2.Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní uviedla, že žŽalobkyňa v 1. rade so svojím nebohým manželom Gašparom F. nadobudli na základe KZ parcelu č. 537/1 zapísanú v PKV č. 955 od starého otca žalovaného W. X., pričom táto zmluva bola uzatvorená dňa 15.9.1963 za účinnosti stredného OZ, ktorý platil do apríla 1964. Kúpna zmluva bola riadne podpísaná kupujúcimi i predávajúcim, bola riadne schválená. Bol udelený súhlas ONV a dňa 11.12.1963 bola registrovaná na štátnom notárstve pod č. PR 30/64 a 10.2.1964 bol zaplatený vyrúbený poplatok. Pre nadobudnutie účinkov zmluvy boli splnené všetky podmienky. Zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívny charakter, preto je KZ zmluva platná aj dnes. V rámci dedičského konania po zomrelom Gašparovi F., ktoré bolo vedené pod sp. zn D 764/81, žalobkyne v 2.-4. rade zdedili z jeho podielu každá 1/3, pričom W. X. zomrel dňa 16.2.1964 a ku dňu svojej smrti už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Preto táto nemohla byť prededená a následne ju nemohol zdediť ani žalovaný.
3.Z identifikácie parciel vyplýva, že parcela 537/1 je zlúčená do parciel 534/1 a 534/2 ako aj do 408/13, ktoré sú na mene žalobkyne v 1. rade. ROEP v obci ešte nie je ukončený a žalobkyňa v 1. rade si rieši vlastnícke právo k týmto trom parceliam. Vlastnícke právo k tejto parcele svedčí pre žalobkyne. KZ z roku 1963 nadobudla aj právnu účinnosť, lebo bola registrovaná štátnym notárstvom. Stredný občiansky zákonník neukladá povinnosť registrovať vlastnícke právo na katastri nehnuteľností. Žalobkyňa v 1. rade s nebohým manželom sa stali vlastníkmi uvedenej parcely, ktorá bola po právnych predchodcoch žalovaného neplatne prededená. Pokiaľ by súd usúdil, že KZ nezakladá vlastnícke právo pre žalobkyňu, poukazujú na zákon č. 61/82, ktorým bol novelizovaný OZ a v zmysle ktorého žalobkyne vydržali predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko ju nerušene užívali. Žalovaný sa o uvedenej parcele dozvedel v rámci ROEP-u preto žiadali, aby súd návrhu vyhovel a priznal žalobkyniam aj náhradu trov konania. Čo sa týka parcely č. 539/100, ktorej výmeru namietal žalovaný vo svojich námietkach k tejto si už žalobkyne vlastníctvo vysporiadali a vlastnia ju celú, o čom svedčí list vlastníctva č. K tejto parcele, ako aj parc.č. 539/200 si žalobkyne usporiadali vlastníctvo dohodou o urovnaní a bol to bezplatný prevod, pričom to bolo až po vypracovaní znaleckého posudku. Z dokladov predkladaných žalovaným nevyplýva aké pozemky jeho predok vniesol do družstva. Parcela c. 537/1 nie je špecifikovaná ani v jednom tomto doklade. Zmluva na ktorú sa žalobkyne odvolávajú bola platná, schválená a registrovaná štátnym notárstvom. Skutočnosť, že rodinný dom nie je evidovaný v katastri nehnuteľností neznamená, že nie je vo vlastníctve žalobkýň. Bol riadne skolaudovaný a je aj predmetom dedičského konania novo objaveného majetku, kde sa ma vypriadať polovica majetku po zomrelom manželovi žalobkyne v 1.rade.
4.Žalobkyňa v 1.rade na pojednávaní uviedla, že s nebohým manželom predmetnú nehnuteľnosť kúpila. Táto nehnuteľnosť sa nachádza zrejme pod domom, kde presne nevie uviesť. Na uvedenej parcele boli vysadené stromy, slivky, nachádzala sa na kraji Novej Vsi nad Žitavou. V teréne nevie ukázať kde sa parcela nachádza, užíva ju od roku 1964, pretože dom museli postaviť za 2 roky a od roku 1966 tam aj bývajú. Nikto ich nikdy nerušil v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, odkedy tam býva, platí daň z uvedeného pozemku.
5.Žalobkyňa v 2.rade na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru sa uvedená parcela nachádza v miestach, kde je postavený dom a bola zlúčená do parcely 534, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Na základe KZ rodičia nadobudli pozemky a následne začali stavať. V rámci ROEPu zistili, že pozemky nie sú zapísané na katastri na ich meno, ale že ich má žalovaný. Rodičov ani ich nikto nikdy nerušil v užívaní uvedenej parcely.
6.Žalobkyňa v 3.rade na pojednávaní uviedla, že pri Roepe prišli na to, že túto parcelu nemajú zapísanú. Má výmeru 76 m2. je to slíž a z časti zasahuje pod dom a z časti je na dvore. Žalovaný chcel zaplatiť z tejto parcely daň, lebo je vedený ako jej vlastník. Pracovníčka OÚ im preto parcelu vyňala z platenia dane. KZ podpísalo 12 predávajúcich, v rámci Roepu to prešlo na ostatných, len na nich vlastníctvo neprešlo.
7.Žalobkyňa v 4.rade na pojednávaní uviedla, že ich rodičia to kúpili. Parcelu si 48 rokov nepýtal starý otec žalovaného, ani jeho otec, ani žalovaný a až teraz posledné 2 roky chce žalovaný platiť daň a robí si na ňu nárok. Táto parcela zachádza aj pod dom, vedie cez záhradu, je to tenký pás.
8.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, parc.č. 537/1 vlastnil jeho dedo Lukáč X. a po jeho smrti v rámci dedičského konania D 346/64, jeho otec D. X. uvedené nehnuteľnosti zdedil vrátane parcely 537/1 s povinnosťou vyplatiť ďalších 5 spoludedičov, ktorých aj vyplatil. Problém bol ten a vyplýva to aj z odôvodnenia dedičského rozhodnutia, že predmetné nehnuteľnosti tvorili poľnohospodársku pôdu vo výmere 9824 m2, ktorá bola v užívaní JRD v Novej Vsi nad Žitavou a do JRD ich odovzdal ešte starý otec Lukáč Cigáň. Keď starý otec v roku 1964 zomrel, tieto nehnuteľnosti teda boli predmetom dedičského konania po ňom a jeho otec Viliam Cigáň nemal vedomosť o tom, že starý otec v roku 1963 parcelu č. 537/1, ktorá bola jeho výlučným vlastníctvom, odpredal žalobkyni a jej nebohému manželovi. V dedičskom konaní po jeho otcovi Viliamovi X., pod sp. zn. 22D396/07, nehnuteľnosti zdedil on. F. sa o všetky tri zdedené nehnuteľnosti, požiadal JDR o ich navrátenie. Musel dodržať zákonnú lehotu, pričom dve parcely mu družstvo vydalo a o tejto tretej sa dozvedel, že ju družstvo neužíva. Toto bolo v roku 2011, preto z nej chcel platiť daň. Prvý krát ju zaplatil v roku 2012. V rámci Roepu sa nezistilo, čo sa stalo s parcelou 537/1, až následne zistil, že žalobkyňa v 1. rade na nej mala sčasti postavený dom, podľa jeho názoru bola táto parcela niekedy v užívaní družstva, lebo sa nachádzala v extraviláne obce. Podľa jeho názoru KZ je zmätočná, pretože sa v nej predáva a spomína stavebné miesto, pričom parcela č 537/1 bola ornou pôdou. Čo sa týka platenia daní, žalobkyňa v 1. rade platila daň za túto parcelu až od roku 1993, vyplýva to z odpovede, ktorú mu zaslala obec Nová Ves nad Žitavou 17.7.2012. Nemieni zmeniť svoje stanovisko vzhľadom na výpovede svedkov, pretože sa domnieva, že aj keď žalobkyňa v 1. rade a jej manžel pozemok odkúpili, v kúpnej zmluve je špecifikovaný ako stavebné miesto, pričom sa jednalo o ornú pôdu a ONV bol potom uvedený do omylu, keď privolil prevod nehnuteľností. Rovnako v stavebnom povolení nefiguruje parcela 537/1, ale parcela 534. Jemu kataster normálne parcelu 537/1 zapísal, túto zdedil po mojom otcovi Viliamovi X.. Pokiaľ je v identifikácii parciel poznámka, že parcela 537/1 je sčasti neidentická a s časti združená u organizácii, tak si myslí, že touto organizáciou sa myslelo družstvo. Z dedičského rozhodnutia z roku 1964 vyplýva, že parc. č. 537/1 bola v užívaní družstva od roku 1956 do roku 1963, kedy ju mali kúpiť. On môže spochybňovať polohu parc. 537/1 tak, ako je zakreslená v kópii katastrálnej mapy. Chcel dohodnúť, keď v rámci Roepu zistil, že parcela je pod ich domom, chcel , aby mu dali inú ornú pôdu na inom mieste, ale žalobkyne ho hneď dali na súd. Žalobkyne zámerne uviedli do stavebného povolenia iné č. parcely a to parc. 534, na ktorej stavali dom, aby pomýlili stavebný úrad, pretože parc. č. 537/1 bola orná pôda a nie stavebný pozemok. Predkladá súdu doklad, ktorý našiel v archíve. Je to prehlásenie jeho otca zo dňa 12.4.1967, kde prehlásil, že sa stal právoplatným dedičom všetkého majetku po svojich rodičoch na základe dedičského rozhodnutia D 346/64-14 a notárskej zápisnice NZ 324/66. Toto prehlásenie predložil JRD ako právoplatný doklad na prevzatie čiastočnej splátky za živý a mŕtvy inventár vnesený pri spoločnom sústreďovaní. Zároveň predkladá doklad- majetkový podiel č. 129 zo dňa 1.12.1992, ktorý predstavoval spolu sumu 43 377 Kčs. Spochybňuje kúpno-predajnú zmluvu z roku 1964, pretože o tejto zmluve nič nevedel . V čase jej uzatvorenia mal 3 roky. Všetka pôda, ktorú otec mal, bola v r. 1957 vnesená do družstva, teda družstvo užívalo aj parcelu č. 537. Družstvo ako užívateľ nedalo súhlas k uzatvoreniu tejto kúpno-predajnej zmluvy, preto sa on cíti byť vlastníkom tejto parcely a aj do budúcna chce byť jej vlastníkom. Poukazuje pritom na § 23 ods. 2 zákona č. 49/ z roku 1959 kde vlastník mohol svoj pozemok zaťažiť len so súhlasom družstva. V dedičskom konaní po zomrelom Gašparovi Záhorskom nie je predmetom konania aj rodinný dom, ktorý by mal byť postavený na uvedenej parcele a o ktorom žalobkyne tvrdia, že ho užívali, preto spochybňuje ich vlastnícke právo k rodinnému domu. Nie je pravdou tvrdenie žalobkýň, že navštívili prvé oni jeho a že ho informovali o tejto veci, pretože žalobkyne ho navštívili až 26.4.2012 a on som sa o vec zaujímal v januári 2012, kedy bol na OÚ a zistil, že dom stojí na jeho pozemku. Ďalej by chcel namietať aj oznámenie Obce Nová Ves nad Žitavou, ktoré sa nachádza v spise na č.l.18, pretože podľa jeho názoru bola porušená vyhláška č. 31/2003, keďže rodinnému domu bolo pridelené súpisné číslo a v tomto oznámení je uvedené, že budova je postavená na parcele č. 534/2, pričom na túto parcelu nie je založený list vlastníctva. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a náhradu trov konania si neuplatnil
9.Svedok V. G., nar. X.X.XXXX na pojednávaní uviedol, že je obyvateľom obce Nová Ves nad Žitavou, žalobkyne pozná a rovnako aj žalovaného. S manželom žalobkyne v 1. rade Gašparom Záhorským robil, robil spolu aj v Čechách na železnici a keď chcel stavať dom, potreboval stavebné povolenie, preto si myslí, že aj keď Gašpar F. staval dom, musel vlastniť pozemok, na ktorom chcel stavať, inak by mu povolenie neboli dali. V tomto mieste sa role volali kapustnice, lebo tam mali ľudia asi 1m široké pozemky s kapustou. Tento konkrétny pozemok kúpil Gašpar F. od Lučka X., ktorého on tiež poznal. Vie, kde má žalobkyňa v 1. rade dom, je to na kraji dediny, boli tam viaceré domy. Tieto kapustnice družstvo nikdy neužívalo, užívalo až ďalšie pozemky - role, kde presne bola hranica kapustníc, ktoré užívali ľudia a rolí, ktoré užívalo JRD to už si nepamätá. Pamätá si kedy žalobkyňa v 1. rade s manželom stavali dom, bolo to až po ňom a on staval dom v roku 1964. Pokiaľ mali kapustnice na starosti ľudia, títo si to aj obrábali, kto obrábal konkrétny pozemok, ktorý je predmetom tohto konania si už nepamätá.
10.Svedkyňa H. G., nar. XX.X.XXXX na pojednávaní uviedla, že ona sa do obce len vydala. Aj jej svokor mal rolu, ktorá bola len 1 m široká a rozdelená bola až medzi troch ľudí a keď išiel stavať, musel si pozemok najskôr vysporiadať a ostatných majiteľov vyplatiť. Tieto roličky boli také úzke, že by sa tam družstevný traktor ani nebol otočil. Aj oni keď išli stavať, najskôr museli mať v poriadku papiere, až potom im dali stavebné povolenie. Žalobkyňa s manželom začala stavať dom až po nich a kto užíval tie pozemky, kde má postavený dom to povedať už nevie. To čo žalobkyňa s manželom kúpila, to aj užívali, postavili si tam dom a zvyšok užívali ako záhradu.
11.Svedkyňa Y. F., nar. X.XX.XXXXna pojednávaní uviedla, žalobkyňu s jej manželom poznala. Bývala na kraji dediny, oni bývali v majeri. Žalobkyňa s manželom stavala asi v roku 63-64, kedy aj oni. S jej mužom si chodili pomáhať na stavbu. Jej manžel im robil a j stavebný dozor na ich stavbe. Predtým, ako išli stavať, si pozemky odkúpili, nevie uviesť od koho.Po postavení rodinného domu to užívala žalobkyňa v 1. rade s manželom, družstvo to neužívalo. Z jednej strany je cesta, z druhej strany je rieka, nebol to veľký kus čo užívali.Jej manžel nikdy nespomínal číslo parcely, na ktorej žalobkyňa v 1. rade s manželom stavala dom.
12.Svedkyňa I. Y., nar. XX.X.XXXX na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa sa do obce vydala, odvtedy ju pozná. Jej dcéra si zobrala jej syna, sú svatky. Tam kde majú postavený dom boli úzke parcely, ktoré patrili viacerým ľudom. Sadili tam zeleninu, zemiaky, nemali šírku ani 2 metre. Predtým ako žalobkyňa v 1. rade začala s manželom stavať, museli si parcelu odkúpiť, nevie uviesť od koho. Inak by si tam ale dom postaviť nemohli. Tam kde má žalobkyňa v 1. rade dom aj záhradu družstvo nikdy nebolo. Je tam málo miesta medzi cestou a riekou, nemohli by sa tam ani otočiť.
13.Znalec Ing. D. H. na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava ním vypracovaného znaleckého posudku. Čo sa týka prvej námietky žalovaného, domnieva sa, že parcela č. 539/100 nebola predmetom tohto konania. Čo sa týka druhej námietky, parcelu č. 541/100 o výmere 139 m2 do grafickej prílohy nezakreslil, lebo túto žalobkyne nevlastnia, hoci ostatné parcely, ktoré rovnako nevlastnia, zakreslil. Bod 5 sa týka tvrdení žalobkýň a čo sa týka bodu 6 námietok, parc. č. 534 do grafickej prílohy nezakresľoval, lebo táto parcela je vo vlastníctve žalobkýň, ale bola na nej vybudovaná protipovodňová hrádza, teda už ju nemajú oplotenú, v tejto časti sa oplotenie zmenilo. On sa venoval len parcele, ktorá je predmetom tohto konania, a to parc. č. 537/1, pričom z grafickej prílohy vyplýva, že táto sporná parcela sa nachádza medzi parcelami, ktoré sú vo vlastníctve žalobkýň a to je podstatné. Parcely č. 534/1 a 534/2 majú spolu výmeru 983 m2 ale v takomto rozsahu ich už žalobkyne neužívajú, pretože časť z nich už bola vyčlenená na hrádzu. Na túto časť geometrický plán vyhotovený nebol, teda nie je zrejmé, aká výmera im bola odobraná na hrádzu. Majú pozemno-knižné parcely registra "C" a parcely registra "E". Doklady k vytvoreniu parcely 534/1 a 534/2 by sa mohli nachádzať na katastri. Na tieto parcely nie je založený list vlastníctva, užívajú ich žalobkyne a aby si mohli urobiť poriadok a usporiadať pozemky pod domom a na záhrade, prekážkou im je to, že nemajú vysporiadanú parcelu č. 537/1, ktorá je predmetom tohto konania. Ostatné parcely, ktoré síce majú oplotené, ale nemajú ich na liste vlastníctva, ich až tak nezaujímajú, pretože niektoré sú v správe SPF a majú neznámych vlastníkov. Pokiaľ by sa vysporiadala parcela, ktorá je predmetom tohto konania, mohla by sa urobiť jedna celistvá parcela so samostatným parcelným číslom. Do tejto by však neboli zahrnuté tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve iných ľudí, teda potom by stav nezodpovedal oploteniu žalobkýň. Na parcele č. 534/1 a 534/2 geometrický plán vyhotovený nebol, boli len nejaké situačné náčrty, keď chodili po dedine inžinieri a zakresľovali to, čo ľudia v skutočnosti užívali. Voľakedy sa pri parceliach neuvádzali výmery len parcelné číslo a číslo PKV.
14.Svedok U. K., nar. XX.X.XXXX na pojednávaní uviedol, že žalovaného pozná, pochádza z vedľajšej obce, poznajú sa aj zo školy. On asi v roku 1998 alebo 2000 kúpil družstvo AGRONATURAL a pokračoval v užívaní pôdy, ktorú malo prenajaté družstvo. Niektoré zmluvy potom preniesol na seba, ako podnikateľa fyzickú osobu, pričom ich potom vlastníci podpísali s ním ako podnikateľom pod obchodným menom Ľudovít K. SHR G-PROGRES. So žalovaným mal uzatvorenú nájomnú zmluvu od roku 2007, pričom v tejto nájomnej zmluve boli špecifikované tri parcely, ktoré boli uvedené v príslušnom liste vlastníctva, ale užívali len dve parcely tak, ako je to uvedené v nájomnej zmluve a tretiu parcelu, ktorá je predmetom tohto konania nikdy nevyužíval, čo vyplýva aj z nájomnej zmluvy a ani fyzicky to možné nebolo, nakoľko je to malá parcela. T. zmluvu pripravovala V.. Zvartoňová, jeho zamestnanec, podľa žalovaným predloženého listu vlastníctva. I. si, že ani družstvo pred ním parcelu nevyužívalo, nakoľko to fyzicky nie je možné. Žalovaný mu potom vypovedal nájomnú zmluvu zákonným spôsobom a dohodli sa, že mu vydá pôdu v inej lokalite o totožnej výmere. Keď kupuje pôdu od vlastníkov, tak trhová cena za 1 m2 je 50 centov. On nevlastní archív. Jeho skúsenosť je taká, že väčšina vlastníkov ani nevie, kde prenajatú pôdu má a kde sa parcely nachádzajú. Keď v roku 2007 pripravovali novú nájomnú zmluvu do ktorej uviedli, že parcelu č. 537/1 neužívajú, prišla na to zrejme Ing. F., ktorá u neho pracovala od roku XXXX, mohlo to byť v súvislosti s úmrtím otca žalovaného.
15.Zo zápisnice o ohliadke na mieste samom zo dňa 5.12.2013 vyplýva, že strany sporu identifikovali parc.č. 537/1, ktorá prechádza cez parcelu č. 534/2 s tým, že v 1/3 parcely sa nachádza rodinný dom, za ktorým nasleduje dvor a druhú polovicu parcely tvorí záhrada, kde je vysadená zelenina a osadené ovocné stromy. Záhrada je ukončená riekou. Podľa tvrdenia strán sporu, parc.č. 537/1 je ukončená dvorom a záhrada sa nachádza na parcele č. 537/2.
16.Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom zo dňa 26.11.2015 vyplýva, že sa okrem právnych zástupcov strán sporu dostavil aj svedok Ľudovít K., ktorý uviedol, že parcelu č. 537/1, ktorá je predmetom súdneho konania, ako predmetom Nájomnej zmluvy zo dňa 14.11.2007 uzatvorenej medzi ním a žalovaným a ktorá sa sčasti nachádza pod domom žalobkýň a sčasti za ich domom, nikdy neužíval.
17.Zo znaleckého posudku č.2/2014 zo dňa 22.9.2014 a z doplnenej grafickej prílohy, vypracovaných znalcom Ing. Vojtechom Binderom vyplýva, že cez pozemnoknižné parcely registra „C“ a to cez parc.č. 534/2 a 534/1, prechádzajú parcely registra „E“ a to parc.č. 535/100, 536/101, 536/102, 537/2, 538/100, 539/100, 541/100, 542/100 ako aj parcela č. 537/1 - orná pôda o výmere 76 m2, ktoré je zapísaná vo vlastníctve žalovaného.
18.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj výsluchom svedkov: Ignáca Studeného, Barbory Studenej, Kataríny Záhorskej, Márie Kováčovej, U. K., výsluchom znalca V.. D. H., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi: so Žalobou, s PK vložkou 955, s M. B., s Rozhodnutím ONV T., s C. výmerom, s Výpisom z LV z 1864, s Identifikáciou parciel, s kópiou stavebného povolenia, s Oznámením, s Potvrdením, s kúpnou zmluvou, s Rozhodnutím, s výzvou - pokusom o zmier, s Oznámením, s Odpoveďou žalovaného, s Vyjadrením žalobe, s Kópiami mapy, s Výpisom z katastrálneho portálu, s Námietkou, s Uzneseniami, s Vyjadrením obce Nová Ves nad Žitavou, s dokladmi o platení dane, s Vyjadrením obce Nová Ves na Žitavou, s Rozhodnutím ONV, s Oznámením, so Zápisnicou z obhliadky + fotodokumentáciou, s Vyjadrením U. K., s Y. návrhom, s Identifikáciou parciel, s Listom vlastníctva, s Potvrdením z realitnej kancelárie, so Zoskenovanými dokumentmi, s Uznesením, s Odvolaním žalovaného, s Odpoveďou na výzvu na pokus o mimosúdnu dohodu, s Nájomnou zmluvou, s Kópiou mapy, s Odvolaním žalovaného, s uznesením KS NR, s Potvrdením o zložení platby, s Námietkou voči postupu súdneho znalca, s Obhliadkou, s vyjadrením znalca, so Žiadosťou o použitie motorového vozidla znalca, s vyčíslením znalečného, s Technickým preukazom, so Znaleckým posudkom, s Vyjadrením k ZP, s Pripomienkami k ZP, s LV č. 2159, s Vyjadrením PZ žalobkýň, s Uznesením, s opraveným GP, s Uznesením, so Žiadosťou o zmenu termínu pojednávania, so Žiadosťou PZ žalobkýň, s Návrhom na prejednanie novoobjaveného majetku, s vyjadrením žalovaného, so Žiadosťou o odročenie pojednávania, s Vyjadrením PZ žalovaného, s Uznesením, so Zápisnicou z obhliadky, s Dokladmi z OÚ Nitra, s Prílohovou obálkou, s odvolaním PZ žalovaného, s Vyjadrením PZ žalobkýň, so Žiadosťou o poskytnutie zvukového záznamu, s vypovedaním plnej moci PZ žalovaného, s Poskytnutím zvukového záznamu, s Prehlásením, s Nájomnou zmluvou, so Zmluvou - výpoveďou, s Majetkovým podielom, s Vyjadrením k zápisu k ohliadke, s Konečným návrhom, s Vyjadrením PZ žalobkýň, s Výpisom z PKV, s rozhodnutím o povolení vkladu, s dohodou o urovnaní, s Mapou, s LV 2159, s LV2160, so Žiadosťou o poskytnutie zvukového záznamu, s Protokolom o poskytnutí zvukového záznamu, so Žiadosťou o vytýčenie pojednávania, s LV 1684, s Doplnením dôkazov a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
19.Kúpnou zmluvou zo dňa 15.9.1963 žalobkyňa v 1.rade s nebohým manželom Gašparom Záhorským ako kupujúci, kúpili (okrem iných predávajúcich), aj od predávajúceho Lukáča X. (okrem iných nehnuteľností) parcelu č. 537/1 zapísanú v PK vložke č.955 v celosti, pričom kúpna cena za všetky nehnuteľnosti bola stanovená na 2863,- Kčs a predávajúci si ju rozdelili podľa výmery predávaných nehnuteľností v pomere 3,-Kčs za 1 meter štvorcový. Uvedená kúpna zmluva bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom dňa 10.2.1964 pod Pr 30/64. Parcela č. 537/1 nebola v kúpnej zmluve špecifikovaná výmerou a čoho sa druhu týka, bola označená ako stavebné miesto v obci Nová Ves nad Žitavou, na ktorom si kupitelia v rámci drobnej bytovej výstavby mienia postaviť rodinný domček. Do PKV zápis zmluvy vykonaný nebol.
20.V PK vložke č. 955 bola parcela č. 537/1 vedená ako Roľa „Kapustnice“ o výmere 76 m2 vo výlučnom vlastníctve W. X., ktorého manželka je Emerencia Baková.
21.Okresný národný výbor v Nitre, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva Rozhodnutím č. Vod/26-1075/1963-C zo dňa 11.12.1963 privolil k prevodu nehnuteľností zapísaných v kat.území Nová Ves nad Žitavou v PKV č. 640,1014, 154, 955 a 1250, ako aj vo vl.č. 167 o výmere 954 m2 v takom právnom a skutočnom stave, v akom sa uvedené nehnuteľnosti k uvedenému dňu nachádzali.
22.ONV - odbor výstavby v Nitre vydal dňa 11.4.1964 Rozhodnutie č. Výst.1199/64, ktorým povolil stavebníkovi F. K. (manželovi žalobkyne v 1.rade) v obci Nová Ves nad Žitavou na parc.č. 534 stavbu rodinného domku podľa projektu vyhotoveného OSP Zlaté Moravce.
23.Z potvrdenia MVSR, Štátny archív v Nitre zo dňa 25.6.2012 vyplýva, že na základe údajov obsiahnutých v podacom denníku ONV v Nitre, odbor výstavby z roku 1964, na stavebné povolenie č. Výst. 1199/1964, zo dňa 11.4.1964 vydané na stavbu rodinného domku pre stavebníka Gašpara Záhorského, kat.úz. Nová Ves nad Žitavou, nebolo v období od 11.4.1964 do 11.5.1964 podané odvolanie.
24.Z Oznámenia Obce Nová Ves nad Žitavou zo dňa 4.5.2012 vyplýva, že budove postavenej na parc.č. 534/2- rodinnému domu, ktorého stavebníkom bol Gašpar Záhorský a manž. Magdaléna Záhorská, rod.Juríková, ktorá budova bola dokončená a podľa kolaudačného rozhodnutia č. Výst.3507/66, zo dňa 24.8.1966 skolaudovaná, bolo pridelené súpisné číslo 129.
25.Uvedený rodinný dom žalobkyňa v 1.rade spolu s nebohým manželom a deťmi nerušene užívali, pričom po smrti Gašpara Záhorského bolo vedené dedičské konanie a na základe rozhodnutia č.k. D 764/81-9 zo dňa 28.4.1981, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.1981 bola (okrem iných nehnuteľností) prejednaná aj parcela č. 537/1, zapísaná v PKV č. 955 v podiele 1 nachádzajúca sa v kat.úz.Nová Ves nad Žitavou, pričom deti poručiteľa a to žalobkyne v 2. až 4.rade ju nadobudli každá v podiele 1/3 voči ustupujúcej spoludedičke - žalobkyne v 1.rade, bezodplatne. 26.Z identifikácie parciel č.j.37016/2012 vyplýva, že parc.č. 537/1 - orná pôda o výmere č. 76 m2 je zlúčená do parc.č. 534/1, 534/2 a 408/13, parciel registra „C“, ktoré nie sú evidované na liste vlastníctva.
27.V rámci prebiehajúceho ROEP v obci Nová Ves nad Žitavou si žalobkyne chceli právne vysporiadať (na svoje meno zapísať) okrem iných aj parc. č. 537/1 a bolo zistené, že parcela č. 537/1, ktorá je predmetom tohto konania je zapísaná na LV č. 1864 a má ju vo výlučnom vlastníctve žalovaný, ktorý ju zdedil po svojom otcovi Viliamovi Cigáňovi, keď v dedičskom konaní vedenom pod XXDXXX/XXXX, Dnot 95/07 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve č.k. 22D XXX/XXXX-XX, Dnot 95/07 zo dňa 11.9.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2007, na základe ktorého žalovaný zdedil nehnuteľnosti zapísané vo vl.č. 955, okrem iných aj parc. č. 537/1-or.pôdu o výmere 76 m2 v celosti.
28.Otec žalovaného Viliam X. zdedil (okrem iných nehnuteľností) predmetnú nehnuteľnosť parc.č. 537/1 zapísanú vo vl.č. 955 po svojom otcovi Lukáčovi X., zomrelom dňa XX.X.XXXX na základe dedičského rozhodnutia č.k. D 346/64-14 zo dňa 31.3.1964, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.1964 v celosti s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov.
29.Z vyjadrenia Obce Nová Ves nad Žitavou zo dňa 17.7.2012, ktoré obec adresovala žalovanému vyplýva, že žalovaný v roku 2012 podal daňové priznanie, na základe ktorého mu bolo zaslané rozhodnutie č. 252/2012 o vyrúbení dane zo dňa 10.3.2012 na daň z nehnuteľnosti a to parc.č. 537/1. V januári 2012 bol zverejnený ROEP a až z podkladov obnoveného registra bolo zistené, že parc. reg.“E“ č. 537/1 je zidentifikovaná na parceliach registra „C“ č. 534/1 a 534/2. Od roku 1993, kedy vstúpil do platnosti zákon o dani z nehnuteľnosti platila daň za parc.č. registra „C“ 534/1 a 534/2-dom a záhrada žalobkyňa v 1.rade, na základe užívacieho povolenia z roku 1966. Dom bol postavený na základe toho, že v roku 1964 starý otec žalovaného W. X. predal uvedenú parcelu reg. „E“ 537/1 manželom K. a I. F.. Chyba v platení dane bola zistená len na základe výsledkov ROEP.
30.Z potvrdenia obce Nová Ves nad Žitavou zo dňa 14.5.2013 vyplýva, že do roku 2013 platila žalobkyňa v 1.rade daň z nehnuteľnosti za parc..č. 534/1 - vo výmere 516 m2 a za parc.č. 534/2 - vo výmere 467 m2 a po vykonaní ROEP na základe identifikácie parciel bolo zistené, že vlastníkom parc.č. 537/1 registra „E“ o výmere 76 m2 podľa LV č. 1864 je žalovaný a nakoľko bola dňa z nehnuteľnosti v roku 2013 vyrúbená žalobkyni v 1.rade na základe daňového priznania a žalovaný podal odvolanie voči svojmu Rozhodnutiu o vyrúbení dane, po preskúmaní všetkých skutočností bola daň o výmere 76 m2 za parc.č. 537/1 vyrúbená žalovanému a zvyšok výmery žalobkyni v 1.rade.
31.V konaní nebolo preukázané, že parcela č. 537/1 bola niekedy v užívaní družstva a hoci bola uvedená v Nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a Ľudovítom K.om SHR G-Progres zo dňa 14.11.2007, svedok Grúner na pojednávaní, ako aj na ohliadke na mieste samom potvrdil, že parcelu č. 537/1 nikdy neužíval. 32.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
33.Podľa § 37 odsek 1, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
34.Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
35.Podľa § 50a odsek 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
36.Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
37.Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
38.Podľa § 134 odsek 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
39.Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
40.Podľa § 854 OZ pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
41.Podľa § 116 ods. 1 a 2 Zák.č. 141/1950 Zb / v právnickej literatúre i praxi nazývaný ako Stredný občiansky zákonník/ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene /§145/ a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
42.Podľa § 145 ods. 1 a 2 Zák.č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ do zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
43.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.
44.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovanou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
45.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
46.Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
47.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
48.Podľa § 132a Zák.č. 131/1982 Zb. Kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. 49.Podľa § 135a Zák.č. 131/1982 Zb. vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods.1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). 50.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 51.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52.Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 53.O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa § 255 či § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník. 54.Za platnosti uhorského obyčajového práva sa vyžadovala nerušená držba po dobu 32 rokov, pričom dobromyseľnosť sa vyžadovala pri vstupe do užívania. Od 1.1.1951 platila právna úprava v zmysle Zák. č. 141/1950 Zb., ktorá umožňovala vydržanie s 10 ročnou vydržacou dobou, avšak podmienkou bola oprávnená držba počas celej vydržacej doby. Bolo možné započítať si vydržaciu lehotu, ktorá začala plynúť ešte pred 1.1.1951 a to tak, že k vydržaniu došlo uplynúť doby 10 rokov od 1.1.1951, teda dňom 1.1.1961. Občiansky zákonník (Zák. č.40/1964) vydržanie neupravoval a zmena nastala prijatím novely zák.č.131/1982 Zb. účinného od 1.4.1983.
55.Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú :
a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patri;
b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba u hnuteľných vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí);
c) spôsobilosť predmetu vydržania(R 50/1985 (s. 240 ods. 3)
56.Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. (Z IV -s. 428 ods. 3).Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti" (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010).
57.Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vyžaduje, aby išlo o spôsobilý predmet vydržania, aby bola držba oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, u nehnuteľných vecí po dobu 10 rokov. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu a preto rozhodnutie vydané na základe určovacej žaloby vydržiteľa o tom, že tento nadobudol vlastníckej právo vydržaním, má povahu deklaratórneho rozhodnutia. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie, len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).
58.V konaniach, v ktorých sa posudzuje splnenie podmienok vydržania, majú spravidla osobitný význam skutkové zistenia súdu v otázke dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho vôľou nakladať s vecou ako so svojou, vyjadruje totiž vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už je spôsobilým predmetom dokazovania. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti treba v týchto prípadoch vyriešiť otázku, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Keďže dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, musí byť aj skutkový záber o nedostatku dobrej viery vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami.
59.Zákon určuje, ktoré subjekty sú spôsobilé byť nositeľom vlastníckeho práva a teda majú právnu subjektivitu. Okrem uvedeného, pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky, ktoré sa počas platnosti jednotlivých právnych úprav v jednotlivých obdobiach menili.
60.Subjektom vydržania sú všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo (spôsobilosť na právne úkony sa tu nevyžaduje). Vydržaním môže nadobudnúť vlastníctvo fyzická osoba, právnická osoba, ako aj štát (právnická osoba a štát najskôr od 1. 1. 1992). 61.Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. 62.Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Vychádzajúc z náuky rímskeho práva (usucapionis requista sunt: res habilis, titulus, fides, possessio, tempus) medzi tieto predpoklady možno zaradiť:
a) spôsobilý subjekt,
b) spôsobilý predmet držby
c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa,
d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu
e) uplynutie vydržacej doby. Následky vydržania sú tieto:
a) oprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania, nadobudne vlastnícke právo k veci, a to pôvodným spôsobom, takže proti nemu nemožno uplatňovať žiadne práva, ktoré niekto mal proti predchádzajúcemu vlastníkovi,
b) vydržaním zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníka.
63.Súd si vyhodnotil Kúpnu zmluvu zo dňa 15.9.1963, ktorou žalobkyňa v 1.rade s nebohým manželom Gašparom Záhorským ako kupujúci, kúpili (okrem iných predávajúcich), aj od predávajúceho Lukáča Cigáňa - starého otca žalovaného (okrem iných nehnuteľností), aj parcelu č. 537/1 zapísanú v PK vložke č.955 v celosti za neperfektnú. Uvedená kúpna zmluva síce bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom dňa 10.2.1964 pod Pr 30/64 a ONV odbor VHPL dal súhlas k prevodu nehnuteľností pod č. Vod/26/1075/63, avšak v uvedenej kúpnej zmluve parcela č. 537/1 nebola špecifikovaná výmerou a čoho sa druhu týka, bola označená ako stavebné miesto v obci Nová Ves nad Žitavou, teda uvedená parcela nebola v kúpnej zmluve dostatočne špecifikovaná, hoci z PKV č. 955 vyplýva, že sa jednalo o Roľu „Kapustnice“ o výmere 76 m2. Uvedenú Kúpnu zmluvu (vzhľadom na odstup času, keďže bola uzatvorená v roku 1963 a vzhľadom na skutočnosť, že časť účastníkov kúpnej zmluvy už dnes nežije), nie je možné doplniť Dodatkom k nej a uvedené vady zmluvy odstrániť, avšak súd je toho názoru, že pokiaľ by si žalobkyne chceli usporiadať vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti - parc.č. 537/1 - orná pôda o výmere 76 m2 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.9.1963, táto by nebola vyhodnotená ako vkladu schopná listina vzhľadom na nedostatočne špecifikovaný predmet kúpy. Z tohto dôvodu, keďže predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, sa potom súd zaoberal otázkou, či žalobkyne mohli nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č. 537/1 vydržaním.
64.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkýň bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaná v 1.rade spolu so svojím nebohým manželom K. F. kúpili od právneho predchodcu - starého otca žalovaného - Lukáča X. parcelu č. XXX/X, zapísanú v PKV č. 955, ornú pôdu o výmere 76 m2, v katastrálnom území Nová Ves nad Žitavou, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve a to na základe neperfektnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.9.1963 (v ktorej nebola parcela dostatočne špecifikovaná druhom a výmerou), pričom sa jedná o parcelu registra „E“, ktorá sa v teréne nachádza na parceliach registra „C“ patriacich žalobkyniam, čo vyplýva z identifikácie parciel, ako aj zo znaleckého posudku. Na základe stavebného povolenia vydaného nebohému manželovi žalobkyne v 1.rade dňa 11.4.1964 (Rozhodnutie č.Výst.1199/64), bol na parcele č. 534/2 postavený rodinný dom súp.č. 129, ktorý bol skolaudovaný na základe rozhodnutia č. Výst.3507/66 zo dňa 24.8.1966. Od uvedeného obdobia žalobkyňa s manželom a deťmi užívali nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, ako svoju vlastnú a nikým v jej užívaní neboli rušení. Od platnosti zákona o dani platila daň z predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa v 1.rade, teda od roku 1993 až do roku 2013, kedy po vykonaní ROEP žalovaný namietal, že ako zapísaný vlastník parcely č. 537/1 by mal daň z predmetnej nehnuteľnosti platiť on. V konaní nebolo preukázané, že by uvedená parcela č. 537/1 bola niekedy v užívaní družstva
65.Po smrti Gašpara Záhorského bolo vedené dedičské konanie a na základe rozhodnutia č.k. D 764/81-9 zo dňa 28.4.1981, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.1981 bola (okrem iných nehnuteľností) prededená aj parcela č. 537/1, zapísaná v PKV č. 955 v podiele 1 nachádzajúca sa v kat.úz.Nová Ves nad Žitavou, pričom deti poručiteľa a to žalobkyne v 2. až 4.rade ju nadobudli každá v podiele 1/3 voči ustupujúcej spoludedičke - žalobkyne v 1.rade, bezodplatne. V dedičskom konaní vedenom po Gašparovi Záhorskom pod sp.zn. 10D/20/2015, Dnot/140/2015 bol prededený rodinný dom postavený na parc.č. 534/2, súp.č. 129 v podiele 1 , ktorý nadobudli do podielové spoluvlastníctva žalobkyne v 2.až 4.rade každá v podiele 1/6 k celku bez povinnosti výplaty ustupujúcej spoludedičky, žalobkyne v 1.rade. Rodinný dom postavený na parcele č. 534/2, ako aj parcely č. 534, 537/2, 537/202, 538/100 a 538/200 sú zapísané na LV č. 2159 v prospech žalobkyne v 1.rade v podiele 1 a žalobkýň v 2.až 4.rade v podiele 1/6 k celku. Hoci bola parcela č. 537/1 predmetom dedičského konania po právnych predchodcoch žalovaného a to otcovi Viliamovi Cigáňovi, keď v dedičskom konaní vedenom pod 22D396/2007, Dnot 95/07 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve č.k. 22D 396/2007-15, Dnot 95/07 zo dňa 11.9.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2007, na základe ktorého žalovaný zdedil nehnuteľnosti zapísané vo vl.č. 955, okrem iných aj parc. č. 537/1-or.pôdu o výmere 76 m2 v celosti a otec žalovaného Viliam Cigáň zdedil (okrem iných nehnuteľností) predmetnú nehnuteľnosť parc.č. 537/1 zapísanú vo vl.č. 955 po svojom otcovi Lukáčovi Cigáňovi, zomrelom dňa 16.2.1964 na základe dedičského rozhodnutia č.k. D 346/64-14 zo dňa 31.3.1964, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.1964 v celosti s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov, táto parcela na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.9.1963 nemala byť predmetom dedičského konania po starom otcovi a následne otcovi žalovaného. Žalovaný sa až v rámci v obci vedeného ROEP dozvedel, kde sa predmetná parcela v teréne nachádza a keďže táto je sčasti zastavaná rodinným domom súp.č. 129 a sčasti je na nej záhrada v užívaní žalobkýň, žalovaný nikdy nemohol uvedenú parcelu užívať, nakoľko ju od roku 1963 užívali žalobkyne, čo napokon vyplynulo aj z výpovedí svedkov. S vlastníkmi okolitých nehnuteľností sa žalobkyňa v 1.rade na ich usporiadaní dohodla a uzatvorila Dohody o urovnaní mimosúdne a žalovaný sa mimosúdne odmietol dohodnúť a požadoval od žalobkýň ako kompenzáciu parcelu v rovnakej výmere, ale na inom mieste, napriek tomu, že žalobkyňa v 1.rade s nebohým manželom vyplatili starému otcovi žalovaného kúpnu cenu za kúpenú parcelu č. 537/1. Keďže boli splnené podmienky pre vydržanie spornej nehnuteľnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď žalobkyne mali v držbe predmetnú nehnuteľnosť nerušene od roku 1963 do roku 2012 (kedy sa o ňu začal žalovaný zaujímať), užívali ju dobromyseľne ako svoju vlastnú, teda splnili zákonom stanovené podmienky vydržania, súd rozhodol tak, ako je uvedené výroku tohto rozsudku.
66.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobkyniam priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
67.V konaní vznikli aj trovy znaleckého dokazovania, keď znalec si vyúčtoval sumu 342,60 eur, z ktorej sumy mu bola časť vyplatená zo zálohy zloženej stranami sporu a časť vo výške 192,60 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že štát má voči v konaní neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
68.O výške náhrady trov konania vydá samostatné uznesenie súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania