Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/19/2015

Potvrdené rozhodnutím 25Co/274/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Ing. J. S., nar. XX.X.XXXX, adresa Q., P. S. XXX, o zaplatenie 1.807,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24C/19/2015-112 zo dňa 10.5.2017, t a k t o rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: O.. J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 1.807,50 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2014 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil žalovanú istinu 1.807,50 eura, úrok vo výške 143,41 eura, úrok z omeškania vo výške 1.243,23 eura, úrok vo výške 7,90 % ročne zo sumy 1.807,50 eura od 01.10.2014 do zaplatenia, úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 1.807,50 eura od 01.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.09.2003 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému na uvedenom bežnom účte kontokorentný úver v celkovej výške 1.659,70 eura (50.000,- Sk) s úrokovou sadzbou dohodnutou vo výške 14,25 % p.a.. Termín konečnej splatnosti úveru nebol v zmluve osobitne dohodnutý. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na bežnom účte nad rozsah dohodnutej výšky úveru (tzn. nepovolené prečerpanie v zmysle čl. V ods. 15 Zmluvy o úvere). Nakoľko žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, žalobca v zmysle čl. IV ods. 13 písm. a) zmluvy o úvere vypovedal zmluvu o úvere písomnou výpoveďou zo dňa 26.01.2012 a zároveň určil lehotu na splatenie všetkých peňažných záväzkov z uvedenej úverovej zmluvy na deň 16.02.2012. Žalovaný v tejto lehote nesplnil svoj záväzok ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu ku dňu 30.09.2014 predstavovala sumu spolu vo výške 3.194,14 eura, pozostávajúcu z istiny 1.807,50 eura, úroku 143,41 eura a úroku z omeškania 1.243,23 eura. Istina peňažnej pohľadávky vo výške 1.807,50 eura sa v zmysle čl. I ods. 3 zmluvy o úvere úročí úrokom vo výške 7,90 % p.a. (znížený v súlade s čl. I ods. 4 zmluvy o úvere v prospech žalovaného) a v zmysle čl. V ods. 14 a 15 zmluvy o úvere úrokom z omeškania vo výške 19 % p.a..

3. Vo veci súd vydal dňa 12.12.2014 platobný rozkaz č.k. 34Ro/807/2014-21, proti ktorému podal dňa 05.05.2015 žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2016 k zrušeniu platobného rozkazu.

4. Žalovaný v podanom odpore, doručenom súdu dňa 05.05.2015, namietal, že od roku 2003, kedy bola podpísaná zmluva, ubehlo viac ako 11 rokov takmer bez toho, aby bol na tomto účte ním iniciovaný

pohyb peňažných prostriedkov. Výška istiny nezodpovedá sume úveru na účte, t.j. 50.000,- Sk, pričom má za to, že výpočet úrokov a nákladov je nesprávny pre túto pohľadávku, neuznáva ho a považuje ho za neopodstatnený.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že procesná obrana žalovaného je nedôvodná a účelová, keďže žalovaný sa kvalifikovane vecne nevyjadril a nepredložil, resp. neoznačil žiaden dôkaz, ktorým by uplatnený nárok žalobcu spochybnil. K námietke žalovaného, že istina pohľadávky vo výške 1.807,50 eura nezodpovedá dohodnutej výške úveru, t.j. sume 50.000,- Sk (1.659,70 eura) zdôraznil, že suma zodpovedajúca rozdielu medzi dohodnutou výškou úveru a uplatnenou výškou istiny pohľadávky predstavuje nepovolené prekročenie úverového rámca.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi a písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o kontokorentnom úvere, obchodnými podmienkami žalobcu, výpoveďou, výpismi z účtu, vyčíslením pohľadávky, prepočtom úrokov, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaný vo svojich prednesoch na pojednávaní namietal výšku žalovanej sumy 1.807,50 eura, ďalej, že v spise sa nenachádza doručenka o výpovedi zmluvy a taktiež, že niektoré ustanovenia zmluvy považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne článok I bod 4, kde sa hovorí, že banka má právo jednostranne meniť dohodnutú výšku úrokovej sadzby, bod 10 a 14 zmluvy, kde uviedol, že 19 % percent sa mu zdá vysoká výška úroku. Namietal aj bod 16, kde sa uvádza, že dlžná čiastka sa úročí debetným úrokom denne od - pričom nie je uvedené odkedy. Taktiež namietol bod 17, kde sa uvádza, že banka si vyhradzuje právo kedykoľvek jednostranne zmeniť dohodnutú výšku debetného úroku, keďže tam nie je uvedená ani výška, ani koľko. Namietal celý bod 20 a ďalej bod č. 24, kde banka stanovila, že práva sa jej premlčujú v 10 ročnej lehote. Čo sa týka bodu 27, tu sa odvolal na to, že nie je priložená doručenka o vypovedaní zmluvy k spisu. Namietal bod 28 týkajúci sa tiež doručenky. V závere namietal premlčanie celého dlhu vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že vypovedal zmluvu. Banka mohla učiniť vypovedanie zmluvy ešte v roku 2004 alebo 2005. Od 21.09.2005 na účte nevykonával žiaden pohyb, nenakladal s ním, resp. nemohol nakladať. Nemohol s účtom nič vykonávať. Predpokladá, že odvtedy začína plynúť premlčacia doba. Banka nič nečinila, mohla vypovedať zmluvu, ona si však účtovala úroky a poplatky. Banka mu žiadne upomienky ani výzvy na zaplatenie dlžnej sumy nezasielala, k 21.09.2005 mal na účte ešte zostatok 15.000,- Sk, ktoré mohol použiť, ale v tom čase mal už účet exekútorom zablokovaný. Išiel preto do banky, aby zistil, prečo nemôže nakladať s účtom a tam mu povedali, že tento účet je zablokovaný exekútorom. Snažil sa situáciu vyriešiť, nakoľko na tom účte bol zostatok cca. 15.000,- Sk a chcel, aby tieto peniaze boli prevedené na účet exekútora, na čo mu banka povedala, že oni to nevedia urobiť. Vyjadril ochotu zaplatiť sumu 35.000,- Sk, približne 1.162 eur, avšak nie je ochotný zaplatiť ďalšie úroky a poplatky, ktoré mu narátal žalobca, ani trovy právneho zastúpenia. Na poslednom pojednávaní zdôraznil, že žalovanú pohľadávku považuje za premlčanú.

8. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania na žalobe v celom rozsahu trval a vo svojich prednesoch na pojednávaní a písomnom vyjadrení uviedol, že zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca nedomáha s úrokom z omeškania, okrem pevne vyčísleného, ale uplatňuje si dohodnutý úrok aj po výpovedi, pretože bol tento nárok dohodnutý. Poukázal najmä nato, že žalovaný dobrovoľne uzavrel zo žalobcom zmluvu o úvere, poskytnutý úverový rámec preukázateľne načerpal v celom rozsahu, pričom dohodnutú výšku úveru neoprávnene prekročil, poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas nevrátil. Suma zodpovedajúca rozdielu medzi dohodnutou výškou úveru a uplatnenou výškou istiny pohľadávky predstavuje nepovolené prekročenie úverového rámca, ku ktorému došlo porušením zmluvných povinností žalovaného. K námietke žalovaného ohľadom nedoručenia výpovede uviedol, že výpoveď zmluvy bola žalovanému neúspešne zasielaná na adresu, ktorú uviedol pri uzavretí zmluvy o úvere a žalovaný žiadnym spôsobom neoznámil žalobcovi zmenu adresy na doručovanie. Ľahkovážny prístup žalovaného k jeho zmluvným povinnostiam nemôže byť pričítaný na ťarchu žalobcu. Dodal, že žalovaný ad absurdum uvádza, že žalobca mohol vypovedať zmluvu skôr, v dôsledku čoho vyvodzuje scestný záver, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a mohol zmluvu o úvere kedykoľvek vypovedať bez udania dôvodu. Argumentáciu žalovaného o údajnom znemožnení skončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu považuje za účelovú a špekulatívnu. Žalobca mohol nárok na zaplatenie úverovej pohľadávky uplatniť na príslušnom súde najskôr 17.02.2012. Návrh na začatie konania bol na Okresný súd Galanta odoslaný dňa 14.11.2014, t.j. už v trojročnej premlčacej dobe, teda k uplatneniu nároku žalobcu došlo včas, a to aj bez využitia riadne dohodnutého predĺženia premlčacej doby. K neprimerane vysokej sadzbe úroku

z omeškania 19 % p.a. zdôraznil, že jeho nárok vyplýva z čl. V ods. 14 a 15 zmluvy o úvere, istina pohľadávky je úročená odo dňa splatnosti úveru. Podotkol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere nebola výška úroku z omeškania zákonne limitovaná. Výška úroku z omeškania dohodnutá v predmetnej zmluve je výsledkom legitímnej a vzájomne akceptovanej dohody oboch zmluvných strán. Tvrdenie žalovaného o údajnej neprijateľnosti ustanovenia čl. V ods. 17 zmluvy o úvere nie je podľa žalobcu dôvodné. Žalobca využil oprávnenie zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu v prospech žalovaného, a to znížením úrokovej sadzby až o 6,35 % p.a.. Z dotknutého ustanovenia úverovej zmluvy nemožno abstrahovať, že akákoľvek zmena úrokovej sadzby bez ďalšieho zhoršuje postavenie žalovaného. Žalobca je oprávnený nielen jednostranne zvýšiť, ale aj znížiť úrokovú sadzbu, čím dôjde k zvýhodneniu spotrebiteľa oproti stavu v čase uzavretia úverovej zmluvy. Takéto ustanovenie preto nedisponuje atribútmi neprijateľnej klauzuly, a preto nezakladá en bloc nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej uviedol, že obsahom namietaných zmluvných podmienok nebol žalovaný vôbec dotknutý. Žiadne z ustanovení, ktoré žalovaný považuje za neprijateľné sa voči nemu neuplatnilo. Zmluvne dohodnuté oprávnenia žalobca vôbec nevyužil, a teda nedošlo k zhoršeniu postavenia žalovaného oproti stavu v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že nárok žalobcu na zaplatenie 1.850,07 eura je čo do právneho dôvodu a výšky nedôvodný. Zdôraznil, že žalovaný dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom, poskytnutý úverový rámec preukázateľne načerpal v celom rozsahu, pričom dohodnutú výšku úveru navyše neoprávnene prekročil. Napriek tomu poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas nevrátil. Postup žalovaného možno hodnotiť ako účelový a špekulatívny s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti vrátiť žalobcovi poskytnutý úver. Záverom uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere (2003) neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv a nebolo možné judikovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Normatívna úprava neprijateľných zmluvných podmienok bola do právneho poriadku SR zakotvená až zákonom č. 575/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení nesk. predpisov a domnieva sa, že ak by sa súd zaoberal neprijateľnosťou zmluvných podmienok, postupoval by contra legem, v rozpore so zásadou zákazu spätného pôsobenia právnych noriem. Má zato, že žalovaný špekulatívne odďaľuje legitímne uplatnený návrh žalobcu nedôvodnou obranou. Keďže v konaní dokonca prezentoval záujem dobrovoľne splácať uplatnenú pohľadávku, je si zjavne vedomý svojho peňažného záväzku. Poukázal nato, že žalobca si splnil svoju povinnosť v tomto konaní, keď predložil súdu jednak zmluvu o úvere, výpoveď zmluvy vrátane vrátanej obálky, výpisy z bežného účtu, vyčíslenie pohľadávok, všeobecné obchodné podmienky. Na druhú stranu žalovaný okrem svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Poukázal aj na genézu tohto konania, kedy súd po podaní žaloby najprv vydal platobný rozkaz, v ktorom uznal nárok žalobcu v celom rozsahu, následne žalovaný podal vecne nedôvodný odpor, v dôsledku čoho sa vo veci začalo pojednávať. Doteraz vlastne žalovaný okrem svojich tvrdení, ktoré žalobca počas celého konania vyvrátil (tvrdenia o premlčaní, o nedoručení výpovede, o výške žalobcových nárokov a o neprijateľných zmluvných podmienkach), nič nepreukázal. Žiadal, aby súd prihliadal na zásadu zákazu retroaktivity. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný od 21.09.2005 nedoručil banke žiadny písomný prejav vôle, že by chcel zrušiť zmluvný vzťah a v nadväznosti na to poukázal na zásadu pacta sunt servanda.

9. V podaní doručenom súdu dňa 24.03.2017 žalobca zaslal súdu špecifikáciu uplatnenej istiny 1.807,50 eura a spôsob výpočtu úrokov a úrokov z omeškania v tabuľkovej forme. Zároveň oznámil súdu, že nepatrný rozdiel vo výške vyčíslených úrokov vo výške 145,21 eura a úrokov z omeškania vo výške 1.242,03 eura oproti uplatneným nárokom žalobcu v žalobe (úrok vo výške 143,41 eura a úrok z omeškania vo výške 1.243,23 eura) vznikol zaokrúhľovaním číselných údajov pri spätnom výpočte úrokov.

10. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 29.09.20013 medzi žalobcom (v tom čase ĽUDOVÁ BANKA, a.s. so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123) a žalovaným (ďalej zmluvy) vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na základe žiadosti klienta zo dňa 25.09.2003 a finančnej analýzy banky. Výška úveru bola stanovená na sumu 50.000,- Sk, s úrokovou sadzbou vo výške 14,25 % p.a.. Poplatok za spracovanie žiadosti bol 500,- Sk. V prípade omeškania klienta so splácaním dlžník bola banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z omeškania (debetný úrok) vo výške 19 % p.a. (č.l. V bod 14) a v prípade nepovoleného prečerpania úveru, t.j. ak by bol rozsah čerpaného úveru vyšší ako dohodnutá výška úveru, bola banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z prečerpania (debetný úrok) vo výške 19 % p.a. zo sumy, o ktorú bol rozsah čerpaného úveru vyšší ako dohodnutá výška úveru. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

11. V zmysle čl. IV. bod. 12 zmluvy, klient sa zaväzuje: po celú dobu platnosti tejto zmluvy poukazovať svoj čistý mesačný príjem na účet v banke (písm. b/), splácať úroky vo výške dohodnutej v čl. I. tejto zmluvy (písm. c/), neprečerpať dohodnutú výšku úveru (písm. e/), pri prečerpaní dohodnutého úveru vyrovnať čiastku, o ktorú bol prečerpaný dohodnutý úver v lehote určenej v písomnom oznámení (písm. f/).

12. Podľa čl. IV. bod 13. písm. a), písm. b) zmluvy, pri neplnení podmienok uvedených v bode 12. tohto článku je banka oprávnená: zastaviť čerpanie úveru a vypovedať zmluvu (a/), požadovať od klienta zaplatenie debetného úroku v zmysle čl. V. bodov 14. a 15. tejto zmluvy (b/).

13. Podľa čl. V. bod 15. zmluvy, v prípade nepovoleného prečerpania úveru, t.j. ak bude rozsah prečerpaného úveru vyšší ako je dohodnutá výška úveru, je banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z prečerpania (debetný úrok) vo výške 19 % p.a. zo sumy, o ktorú je prečerpaný rozsah čerpaného úveru vyšší ako dohodnutá výška úveru.

14. V zmysle čl. V. bodu 16 zmluvy, dlžná čiastka sa úročí debetným úrokom denne od: a) prvého dňa omeškania vrátane až do dňa splatenia dlžnej čiastky vrátane b) prvého dňa prečerpania vrátane až do dňa splatenia dlžnej čiastky vrátane c) odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti výpovede.

15. Podľa čl. VII. bodu 23. zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou z tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky Ľudovej banky, a.s. platné v čase podpísania tejto zmluvy (ďalej VOP). Klient vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že sa s obsahom VOP riadne oboznámil. Odchylné dojednania ustanovené priamo v tejto zmluve majú prednosť pred znením VOP. Práva a povinností zmluvných strán, ktoré nie sú upravené ani touto zmluvou ani VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

16. Podľa čl. VII. bodu 24. zmluvy, klient vyhlasuje, že práva banky vzniknuté z tejto zmluvy sa premlčujú najneskôr v lehote 10 (slovom desiatich) rokov.

17. Podľa čl. VII. bodu 27. zmluvy, banka i klient sú oprávnení písomne zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodu Výpoveď podľa bodu 13. písm. a) zmluvy, ako aj výpoveď bez uvedenia dôvodu nadobúda účinnosť uplynutím 15. dňa od jej doručenia druhej zmluvnej strane. Ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede je klient povinný vyrovnať všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zaniká mu právo čerpania úveru. V prípade, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede klient svoje záväzky nevyrovná, práva banky z tejto zmluvy zostávajú naďalej v platnosti a účinnosti až do úplného vyrovnania všetkých záväzkov klienta.

18. Podľa článku II. bod 8 zmluvy, za každé upozornenie na neplnenie podmienok dohodnutých v tejto zmluve účtuje banka klientovi poplatok v súlade so sadzobníkom poplatkov Ľudovej banky a.s..

19. Podľa čl. 3.4. bod 3.4.1., bod 3.4.2. Všeobecných obchodných podmienok VOLKSBANK Slovensko, a.s. (ďalej VOP), v prípade prečerpania prostriedkov na bežnom účte do nepovoleného debetného zostatku (nepovolený debet) je tento úročený sankčným úrokom z nepovoleného debetu v aktuálne platnej výške (sankčný úrok), a to odo dňa, kedy došlo k nepovolenému debetu. Banka zverejňuje zmenu výšky sankčného úroku písomne jeho vyvesením vo svojich obchodných priestoroch. Banka je oprávnená svoje pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade, ak na účte nie je dostatok finančných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do nepovoleného debetu alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom debete nachádza a zvýši sa tým rozsah nepovoleného debetu.

20. Podľa čl. 3.4. bod 3.4.3. VOP, nepovolený debet vrátane sankčného úroku je klient povinný vyrovnať bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od jeho vzniku, inak je banka oprávnená postupovať podľa bodu 3.3.5. Odstúpením od zmluvy zo strany banky a zrušením bežného účtu nezaniká klientovi povinnosť vyrovnať vzniknutý nepovolený debet spolu so sankčnými úrokmi. Sankčným úrokom sa rozumie úrok z omeškania.

21. Podľa čl. 3.3 bod. 3.3.5. VOP, banka je oprávnená s okamžitou účinnosťou odstúpiť od zmluvy o účte, ak majiteľ účtu porušuje podmienky vedenia účtu alebo ak sa majiteľ účtu dopustí konania, ktoré voči nemu dôvodne naruší dôveru banky, najmä: neplnenie finančných záväzkov voči banke, podstatné porušenie akýchkoľvek iných záväzkov voči banke z iných zmluvných vzťahov, predloženie nepravdivých alebo nepravých dokumentov alebo vyhlásení, a pod.

22. Podľa článku 6 bod 6.1.6 VOP, ak klient neplní podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, (najmä ak je v omeškaní so splácaním úveru) alebo ak banka zistí také zhoršenie jeho finančnej a ekonomickej situácie, ktoré ohrozuje ďalšie splácanie úveru, má banka právo od neho žiadať a) splatenie celého úveru alebo jeho časti pred dohodnutým termínom jeho splatnosti (presnú sumu banka oznámi klientovi) b) ďalšie zábezpeky úveru c) zastaviť ďalšie čerpanie ešte nevyčerpaného úveru.

23. Listom zo dňa 26.01.2012 žalobca (v tom čase s obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a.s.) vypovedal zmluvu, a to z dôvodu závažného porušovania zmluvných a obchodných podmienok banky (ku dňu 31.12.2011 evidoval na bežnom účte žalovaného povolené prečerpanie spolu s nepovoleným prekročením v celkovej výške 1.787,97 eura) a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie jeho splatného záväzku do 16.02.2012.

24. Z prehľadu kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovaného predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný využíval služby poskytované právnym predchodcom žalobcu v zmysle Zmluvy, pričom posledný debetný úkon (výber hotovosti) bol z jeho strany vykonaný dňa 21.09.2005 vo výške 20.000,- Sk. Následne mu už boli účtované len debetné položky - úroky, poplatky za vedenie účtu, poplatky za výpisy, poplatky za internet banking a pod.. Posledná kreditná položka (vo výške 40.000,- Sk) bola vykonaná zo strany žalovaného dňa 13.09.2005.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 879 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

27. Podľa § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

28. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

30. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

35. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

36. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

37. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

38. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

39. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

40. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

41. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

42. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. V prejednávanej je podľa názoru súdu nepochybné, že v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, jednak s ohľadom na povahu zmluvných strán, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a jednak s ohľadom na skutočnosť, že pre spotrebiteľa sú vopred pripravené podmienky zmluvy a nie je vytvorený priestor na dojednanie jej obsahu alebo zmeny obsahu pred uzatvorením. Na takto založený právny vzťah strán konania je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä Zákon o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Aj napriek skutočnosti, že v Zmluve je výslovne uvedené, že je uzatvorená podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa čl. VI bod 23. sa práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú upravené ani touto zmluvou ani VOP, spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, je nutné prihliadať na citované ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 obsahujúce osobitnú úpravu pri spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie síce nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere, časovo však pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. V otázke prednostnej aplikácie občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku, súd poukazuje na ustálenú aplikačnú prax súdov napr. rozsudok Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 23Co/127/2016 zo dňa 20.06.2016, rozsudok NS SR sp. zn. 4 MCdo 17/2014 z 26.11.2015, uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/167/2011 zo dňa 23.11.2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012 zo dňa 11.06.2013).

44. Súd sa prioritne zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný využíval služby poskytované žalobcom v zmysle zmluvy vrátane povoleného prečerpania na účte. Taktiež z neho súd zistil, že ku dňu 22.09.2005 (t.j. ku dňu nasledujúcemu po poslednej transakcii na účte zo strany žalovaného) bol tento účet v povolenom prečerpaní -14.208,35 Sk /-471,63 eura/ (dohodnutá výška kontokorentného úveru bola 50.000,- Sk). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcovi uložil povinnosť predložiť súdu presné vyčíslenie, aký bol účtovný zostatok na účte žalovaného ku dňu 22.09.2015 (deň nasledujúci po poslednej dispozícii s účtom žalovaným), žalobca však túto povinnosť bezdôvodne nesplnil. Z prehľadu kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovaného vyplýva, že po poslednom výbere z účtu dňa 21.09.2005 žiadny ďalší pohyb na účte zo strany žalovaného vykonaný nebol a po tomto dátume si žalobca z účtu inkasoval len úroky a poplatky. Z prepočtu úrokov predloženého žalobcom súd ďalej zistil, že účet žalovaného sa dostal do nepovoleného debetu až dňa 01.10.2011. Žalovaný tvrdil, že v banke mu povedali, že účet bol zablokovaný exekútorom, a preto s ním nemohol nakladať, pričom tieto tvrdenia žalobca nijako nepoprel. Bez ohľadu na vyššie uvedené, teda či žalovaný mohol alebo nemohol s účtom nakladať, konanie žalobcu kedy od 22.09.2005 zvolil len vyčkávaciu taktiku, kým sa prečerpanie na účte dostane do nepovoleného debetu (k čomu došlo po viac ako 6 rokoch), pravdepodobne motivované tým, aby si mohol uplatňovať aj debetný úrok, súd jednoznačne považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu. Argumentácia žalobcu, že žalovaný mohol zmluvu kedykoľvek vypovedať a takýto úkon neurobil, nie je namieste, nakoľko žalobca ako banka je subjekt znalý práva, a preto by mal voči spotrebiteľom pristupovať obozretne a najmä uplatňovať svoje práva včas, aby nedochádzalo k nárastu nákladov za vedenie pohľadávok, ako aj úrokov z omeškania. Žalobca pritom sám nepostupoval v súlade s vlastnými obchodnými podmienkami, kedy mal žalovaného vyzvať na úhradu nepovoleného prečerpania a stanoviť lehotu na jeho úhradu. V spise sa žiadne upomienky ani výzvy na zaplatenie dlžnej sumy nenachádzajú a ich existenciu žalobca ani netvrdil. Ak žalobca po tak dlhú dobu nevykonal žiaden úkon smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu (hoci ho na to zmluva oprávňovala čl. IV. bod 13. písm. a/), ale účtoval spotrebiteľovi poplatky a sankcie - úroky z omeškania, poplatky za vedenie účtu a pod., táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa. Bez ohľadu na to, že až po 6 rokoch sa dostal účet do nepovoleného debetu, žalovaný tým, že s účtom vôbec nenakladal, porušil aj iné svoje povinnosti ustanovené v čl. 12 písm. b/ zmluvy, a teda žalobcovi nič nebránilo zmluvu vypovedať, resp. postupovať v zmysle čl. 3.3 bod. 3.3.5. VOP alebo článku 6 bod 6.1.6 VOP. Súd preto hodnotil vypovedanie zmluvy zo strany žalobcu až ku dňu 26.01.2012 (viac ako 6 rokov po poslednom pohybe na účte zo strany žalovaného) v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko týmto spôsobom došlo k nárastu úrokov z omeškania, ako aj poplatkov a tiež k predĺženiu lehoty na vymoženie pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol kedykoľvek od mesiaca november 2005, kedy už bolo zrejmé, že žalovaný vôbec neplní podmienky zmluvy (napr. nepoukazuje svoj čistý mesačný príjem na účet) zmluvu vypovedať, a preto už v roku 2005 začala plynúť premlčacia lehota a uplynula v roku 2008. Samozrejme v tejto súvislosti súd považuje za neprijateľný bod 24. článku VII. zmluvy, v ktorom klient vyhlasuje, že práva banky vzniknuté z tejto zmluvy sa premlčujú najneskôr v lehote 10 (slovom desiatich) rokov, a to jednak z dôvodu, že týmto ustanovením dochádza nepochybne k zhoršeniu zmluvného postavenia spotrebiteľa, ako aj z dôvodu, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná.

45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak navrhovateľ podal na súd návrh dňa 19.11.2014, urobil tak po márnom uplynutí premlčacej doby. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že k vypovedaniu zmluvy došlo až dňa 26.01.2012, nakoľko účet žalovaný preukázateľne nevyužíval, a teda dlžná suma pozostáva najmä z poplatkov a úrokov.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).