Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/319/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu P.. S. O., C. XX, C., práv. zast. JUDr. Dagmar Valovičovou, advokátkou, Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému CAPITOL, akciová spoločnosť, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 35 750 448, o zaplatenie 30.942,37 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/74/2013-346 zo dňa 5.4.2016 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/74/2013-346 zo dňa 5.4.2016 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 9.199,42 EUR vo výške 0,25 % ročne od 16.4.2009 do zaplatenia zastavil, žalobu vo zvyšku zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1.856,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom bola dňa 3.9.2007 uzavretá v písomnej forme platná mandátna zmluva, ktorá napriek tomu, že v prípade žalobcu nešlo o podnikateľský subjekt, obsahovala platnú a jednoznačnú dohodu zmluvných strán o voľbe práva Obchodného zákonníka. Súčasne predmetná mandátna zmluva obsahovala tiež dohodu zmluvných strán zodpovedajúcu dikcii § 272 ods. 2, Obchodného zákonníka. Na základe predmetnej mandátnej zmluvy žalobca vykonával u žalovaného funkciu člena predstavenstva, pričom článok III. predmetnej mandátnej zmluvy obsahoval jednoznačnú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán o odmene za výkon činnosti žalobcu ako mandatára, ktorá sa podľa dohody účastníkov konania skladala z dvoch častí, a to z fixnej odmeny vo výške 2.987,45 EUR mesačne a z variabilnej odplaty (odplaty za úspech) vo výške 0,20 EUR za každú netto návrhovú jednotku (NNJ), vyplácanej vo forme zálohy každý kalendárny štvrťrok po schválení výsledkov daného obchodného štvrťroku predstavenstvom mandanta a súčasne písomným odsúhlasením dozornou radou s tým, že nárok na variabilnú odplatu (odplatu za úspech) žalobcovi ako mandatárovi mohol vzniknúť len v prípade kumulatívneho splnenia cieľov uvedených v článku I., bod 1 predmetnej mandátnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca za svoju činnosť mandatára mal nárok na fixnú odmenu vo výške 2.987,45 EUR mesačne, a to bez ohľadu na úspešnosť žalobcu vo vzťahu k plneniu hlavných cieľov vyplývajúcich

z článku I., bod 1 predmetnej mandátnej zmluvy, pričom medzi účastníkmi konania nebola v priebehu konania sporná skutočnosť, že fixná odmena bola žalobcovi žalovaným riadne vyplácaná. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou mandátnou zmluvou bol ukončený k 1.12.2009 na základe platnej písomnej dohody zo dňa 26.11.2009. Žalobca v danom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie variabilnej odplaty za obdobie od 1.1.2009 do 26.11.2009 v celkovej sume 30.942,37 EUR. Vo vzťahu k uplatňovanej variabilnej odplate súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalobcovi za riadny výkon činnosti mandatára v zmysle predmetnej mandátnej zmluvy patrila bez ohľadu na jeho celkovú úspešnosť pri výkone funkcie člena predstavenstva fixná odmena, pričom variabilná odplata predstavovala bonusovú odmenu, na ktorú žalobcovi mohol vzniknúť nárok len v prípade kumulatívneho splnenia hlavných cieľov špecifikovaných v zmluve. Z tohto pohľadu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie prirodzené, že podmienky na vyplatenie variabilnej odplaty, ktorá je aj v samotnej mandátnej zmluve nazvaná odplatou za úspech, boli v predmetnej zmluve nastavené podstatne prísnejšie oproti podmienkam na vyplatenie fixnej odmeny vo výške 2.987,45 EUR mesačne, keďže je samozrejmé, že odplata za úspech je viazaná na úspešnosť spoločnosti v konkrétnom kalendárnom roku. Skutočnosť, že žalovaný po hospodárskej stránke nebol v roku 2009 úspešný a nedošlo ku kumulatívnemu splneniu hlavných cieľov spoločnosti, ktoré boli súčasne hlavnými cieľmi špecifikovanými v článku I., bod 1 predmetnej mandátnej zmluvy, čo je zrejmé z podkladov predložených žalovaným, ktoré boli podkladmi pre zasadnutie dozornej rady žalovaného, na ktorom sa hodnotili výsledky spoločnosti za rok 2009 a súčasne túto skutočnosť vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili aj svedkovia.

3.

Žalobca sa v priebehu konania vyjadroval ako napĺňal stanovené ciele spoločnosti podľa zmluvy (napr. účasť na zasadnutiach dozornej rady, priebežné plnenie obchodných a hospodárskych výsledkov a ich vyhodnocovanie na dozorných radách, či valnom zhromaždení žalovaného, vypracovanie návrhov motivačných súťaží a seminárov), pričom bol názoru, že ciele spoločnosti sa mali napĺňať, nie splniť. V tejto súvislosti bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie uviesť, že podstatná je skutočnosť, že napriek snahe žalobcu ku kumulatívnemu splneniu cieľov v konečnom dôsledku nedošlo, preto žalobcovi ani nemohlo vzniknúť právo na vyplatenie variabilnej odplaty, ktorá je odplatou za úspech, a nie za vyvinutie maximálneho úsilia. Svoje presvedčenie o oprávnenosti uplatňovaného nároku žalobca odvodzoval jednak z aktívnej a pravidelnej účasti žalobcu na riadení žalovaného a tiež z priebežného napĺňania obsahu predmetnej mandátnej zmluvy, a jednak zo skutočnosti, že ku kumulatívnemu splneniu cieľov špecifikovaných v článku I., bod 1 predmetnej mandátnej zmluvy nedošlo ani v rokoch 2007 a 2008 a napriek tomu bola zo strany žalovaného žalobcovi variabilná odplata uhradená. Pre posúdenie obsahu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a ich práv a povinností z neho vyplývajúcich bola pre súd prvej inštancie podstatná výlučne písomná mandátna zmluva zo dňa 3.9.2007 a v zmysle jej ustanovení nepostačuje na vyplatenie variabilnej odplaty aktívna a pravidelná účasť žalobcu na riadení žalovaného a snaha o maximálne napĺňanie obsahu predmetnej mandátnej zmluvy. Na druhej strane, aj skutočnosť, že variabilné odplaty za roky 2007 a 2008 boli žalobcovi žalovaným uhradené napriek kumulatívnemu nesplneniu hlavných cieľov stanovených predmetnou mandátnou zmluvou, je vo vzťahu k predmetu sporu skutkovo i právne irelevantná, nakoľko skutočnosť, že žalovaný vyplatil žalobcovi variabilné odplaty napriek nesplneniu podmienok na vyplatenie variabilných odplát za roky 2007 a 2008, nezakladá automaticky nárok žalobcu na uhradenie variabilnej odplaty za rok 2009 bez splnenia zmluvou stanovených podmienok pre vznik nároku na variabilnú odplatu - odplatu za úspech. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému záveru, že žalobcovi za obdobie od 1.1.2009 do ukončenia mandátneho vzťahu nevznikol nárok na variabilnú odplatu - odplatu za úspech z dôvodu nesplnenia zmluvou stanovených podmienok pre vznik tohto nároku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako skutkovo i právne neopodstatnený, z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 9.199,42 EUR vo výške 0,25 % ročne od 16.4.2009 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

4.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že nemožno si zamieňať právny vzťah predstavenstva akciovej spoločnosti k spoločnosti ako takej a vzťah mandatára a mandanta so záväzkového vzťahu podľa mandátnej zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva. Podľa mandátnej zmluvy z 3.9.2007 je predpokladom vzniku nároku na výplatu variabilnej časti odplaty kumulatívne splnenie troch podmienok, a to: schválenie výsledkov daného štvrťroka predstavenstvom Capital a.s.,

písomné súhlasné stanovisko dozornej rady k výsledkom daného obchodného štvrťroka a splnenie cieľov špecifikovaných v čl. I. bod 1. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, najmä v rozhodnom čase platné stanovy žalovaného, zápisnice z dozorných rád žalovaného, ako aj správy predkladané predstavenstvom na zasadania dozornej rady, ktoré boli predpokladom vyplatenia tzv. variabilnej odmeny mandatára. Súd prvej inštancie nevyhodnotil žalobcom navrhované dôkazy v súlade so zákonom. V zmysle uvedeného žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, podľa ktorého bol postup súdu správny a teda nedošlo zo strany súdu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Žalovaný trvá na tom, že nárok na variabilnú odplatu mohol žalobcovi vzniknúť v zmysle článku III. ods. 3 Zmluvy len v prípade kumulatívneho splnenia všetkých cieľov bližšie špecifikovaných v Zmluve. Túto skutočnosť konštatoval aj súd prvej inštancie. V konaní došlo k preukázaniu nesplnenia viacerých cieľov stanovených v čl. I ods. 1 písm. a) - i) Zmluvy zo strany žalobcu, čím žalovaný preukázal nemožnosť vzniku nároku žalobcu na vyplatenie variabilnej odplaty. Žalobca v odvolaní nesplnenie týchto ďalších stanovených cieľov nenamietal.

6.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 3.5.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu i s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7.

Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, pričom nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nebol splnený plán stanovený v čl. I ods. 1 písm. a) - i) Mandátnej zmluvy na výkone funkcie z 3.9.2007, čo bolo jedným z predpokladov vyplatenia tzv. variabilnej odmeny mandatára. V prípade, že nebola splnená čo i len jedna z troch kumulatívne stanovených podmienok na vyplatenie variabilnej časti odmeny nemohol byť nárok uplatnený žalobou dôvodný. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou konania ale len tie, ktoré sú dostatočné na preukázanie skutkového stavu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vec správne právne posúdil.

9.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil.

10.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).