Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/738/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu D. U., F. XX.XX.XXXX, Q. T. J.Z. XXX, XXX XX G. H., právne zastúpeného JUDr. Attilom Elekom, advokátom, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, proti žalovanej L. R., F. XX.XX.XXXX, Q. T. P. H., H. T. Z. XX,XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 4.514,08 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalobca.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.514,08 Eur a náhrady trov konania od žalovanej.

2. Poukázal na skutočnosť, že so žalovanou ako spoludlžník uzavrel s Poštovou bankou, a.s. Zmluvu o úvere na základe ktorej banka poskytla žalovanej úver vo výške 17.000,00 Eur. Žalovaná je jeho švagrinou, ktorá ho požiadala aby jej šiel „ručiť“ za úver, keďže výška jej príjmu nepostačuje na poskytnutie úveru. Žalovaná ho ubezpečila, že sa ničoho nemusí obávať, keďže je zamestnaná ako kuchárka a splátky úveru bude bez problémov pravidelne splácať. Týmto úverom mienila žalovaná refinancovať svoje početné úvery tak v Tatrabanke, a.s. ako aj v Poštovej banke, a.s.. V mesiaci október 2014 začal zamestnávateľ žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s Poštovou bankou, a.s. v rámci predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaná prestala napriek jej ubezpečeniam splácať predmetný úver v roku 2014, preto bola zrážkami zo mzdy žalobcu v období od 01.10.2014 so 31.10.2015 uhradená suma 2.014,08 Eur v prospech Poštovej banky. Poštová banka, a.s. výzvou zo dňa 03.09.2015 vyzvala žalobcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 16.761,56 Eur a zároveň bol upozornený pre prípad nesplnenia si povinnosti, že dôjde k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Nakoľko žalobca nedisponoval takýmto obnosom peňazí uhradil dňa 02.10.2015 namiesto žalovanej aspoň časť dlžnej sumy vo výške 2.500,00 Eur.

3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6C/738/2015-43 zo dňa 28.04.2016, ktorým žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, nahradiť trovy konania a zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby, nakoľko žalobcovi bolo uznesením č.k. 6C/738/2015-40 zo dňa 30.03.201 priznané osobné oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 12.05.2016, ktorého prevzatie potvrdila vlastnoručným podpisom.

4. Žalovaná následne podala na tunajší súd osobne v zákonnej lehote dňa 24.05.2016 podanie s označením ,,Odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/738/2015 zo dňa 28.04.2016", v ktorom uviedla, že je pravdou, že uzavrela zmluvu o úvere lepšia splátka č. 4609663287, kde žalobca vystupoval ako jej spoludlžník. Túto zmluvu podpisoval žalobca ako spoludlžník s vedomím, že dlh bude musieť uhradiť pre prípad jej neplnenia a toto riziko prijal aj z dôvodu, že s jej sestrou žije v ich rodičovskom dome, ktorý už je vo vlastníctve jej sestry, pričom ona si musela z tohto dôvodu riešiť bytovú otázku. So žalobcom sú ako spoludlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, preto pokiaľ nie je dohodnuté inak, zodpovedajú za jeho splatenie každý v rovnakom rozsahu. K uzavretiu žiadnej dohody medzi nimi o zodpovednosti za predmetný dlh nedošlo, preto žalobcovi nevznikol regresný nárok voči nej. Uviedla, že aj jej bola doručená Poštovou bankou, a.s. výzva zo dňa 03.09.2015 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 16.761,56 Eur, pričom má zato, že predmetný úver by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozporu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Po doručení tejto výzva sa stretla so žalobcom, pričom sa dohodli, že on uhradí celý dlh o čom sa sám dohodol aj s Poštovou bankou, a.s.. Ďalej už nemala prehľad o splácaní žalovanej sumy a žalobca ju pred podaním žaloby ani nekontaktoval. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.

5. Žalobca podaním zo dňa 15.08.2016 reagoval na odpor podaný žalovanou v tom zmysle, že zdôraznil, že žalovaná nepoprela, že úver bol poskytnutý pre jej osobnú potrebu a žalovaný neobdržal ani cent. Čo sa týka neexistencie dohody medzi stranami sporu, považuje toto tvrdenie za účelové a je v rozpore so zdravým rozumom, veď by predsa nikto neplatil za druhého pôžičku , z ktorej nemal žiadny osobný osoh. Prízvukoval, že zmluvu podpísal s tým, že žalovaná ju uhradí v celom rozsahu a iné tvrdenia odmieta. Rovnako poprel, že by prevzal na seba úhradu celého dlhu po stretnutí so žalovanou, uhradil len jednorázovo sumu vo výške 2.500,00 Eur a zrážky zo mzdy mu zamestnávateľ strhával do času kým nedošlo k vydaniu neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 8C/2/2016.

6. Žalovaná v podaní zo dňa 22.12.2016 uviedla, že žalobca nepodpisoval úverovú zmluvu ako spoludlžník bez akéhokoľvek osohu, ale dlh prebral na seba z toho dôvodu, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy ohľadom rodičovského domu medzi matkou a sestrou žalovanej, preto sa žalobca s rodinou, teda jej sestrou takto obohatili na jej úkor.

7. Žalobca v podaní zo dňa 10.02.2017 poprel, že by pristúpil k dlhu z dôvodu, že mal mať osoh spočívajúci v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti darovacou zmluvou, pričom túto skutočnosť vylučuje už dátum uzavretia úverovej zmluvy dňa 09.03.2012 a k prevodu nehnuteľnosti došlo až v roku 2015, preto podpis zmluvy nemohol byť v žiadnom prípade podmienený touto skutočnosťou. K prevodu nehnuteľnosti došlo až, keď sa matka a sestra žalovanej dozvedeli, že žalobcovi sú vykonávane zrážky zo mzdy a tak uhrádza dlh za žalovanú, čím spôsobila žalobcovi a jeho rodine obrovské finančné ťažkosti.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca a žalovaná uzavreli s Poštovou bankou, a.s. Zmluvu o úvere Lepšia splátka, na základe ktorej banka poskytla žalovanej úver vo výške 17.000,- Eur. Je potrebné dodať, že žalovaná oslovila žalobcu s tým, aby jej išiel ručiť za úver, keďže výška jej príjmu nepostačuje na splnenie podmienok pre poskytnutie tohto úveru, pričom od počiatku žalovaná žalobcu ubezpečovala, že tento úver bude splácať výlučne ona. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nerozumel, prečo sa vo svojich vyjadreniach žalovaná odvoláva na rodinný dom, ktorý nie je jeho vlastníctvom a on s ním nemám nič spoločné. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej uviedol, že zmluvu si riadne neprečítal a nie si je istý, či tam boli aj perom dopisované údaje, pretože keby vedel o ďalších úveroch žalovanej, zmluvu by ani nepodpísal. Pri podpise zmluvy bola prítomná len žalovaná, pracovníčka pošty a on. Nemá ani svedkov ohľadom skutočnosti, že žalovaná bude dlh splácať výlučne sama. Uviedol, že sa nebavili so žalovanou o splácaní úveru, avšak keby bol vedel, že má splatiť polovicu úveru, takúto zmluvu by nepodpísal. Žalobca mal za to, že bola ústne uzavretá dohoda o splácaní predmetného úveru medzi stranami sporu, obsahom ktorej bolo, že žalovaná sa zaviazala uhradiť celý dlh, čo podľa neho vyplýva aj z výpovedí predvolaných svedkov, kedy mala žalovaná uviesť, že predmetný úver sa ich rodiny nedotkne a že ho ona uhradí celý. Na podporu týchto tvrdení uviedol, že to podporuje aj samotné vyjadrenie žalovanej, že splácať prestala z dôvodu, že nemala dostatok finančných prostriedkov a nie z dôvodu, že by mal splácať žalobca dlh. Zároveň poukázal na skutočnosť, že bez žalobcovho podpisu úverovej zmluvy, by predmetný úver nebol žalovanej poskytnutý. Zároveň sama žalovaná uviedla, že žalobca mal ísť za ručiteľa a teda nie za spoludlžníka. Že došlo k uzavretiu ústnej dohody o spôsobe splácania, svedčí aj skutočnosť, že žalobca neobdržal ani cent z poskytnutého úveru, preto je proti zdravému rozumu, že by tento bez uzavretia takejto dohody pristúpil k podpisu úverovej zmluvy. V súvislosti s uvedeným, poukazujúc na skutočnosť, že súd je povinný hodnotiť dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, mal za to, že k uzavretiu ústnej dohody o spôsobe splácania predmetného úveru medzi stranami sporu došlo a preto navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 9. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že trvá na písomných vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené, ako aj na dôvodoch v nich uvedených. Je pravda, že volala žalobcu, aby jej išiel ručiť pri uzatváraní úverovej zmluvy. Túto zmluvu podpisoval však ako spoludlžník a nie je pravdou, že by sa dohodli na tom, že predmetnú sumu bude splácať len ona, avšak je pravda, že túto sumu som použila len ona. Mala za to, že strany sporu uzavreli predmetnú úverovú zmluvu ako spoludlžníci, v ktorej sa predmetný úver zaviazali uhradiť spoločne a nerozdielne, pričom žalobca v súčasnosti neuhradil ani polovicu predmetného úveru a preto nemá ani možnosť žalovať o úhradu tejto sumy, pretože medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody o splácaní a v takom prípade sa má za to, že sa jedná o solidárnych dlžníkov, kde každý zodpovedá za polovicu predmetného dlhu. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za nedôvodnú a navrhla, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka vyjadrení ohľadom rodinného domu v Krásnohorskom Podhradí, kedy žalovaná nežiadala o vyplatenie svojho podielu v tomto rodinnom dome, jedná sa už len o podporné tvrdenia na obranu žalovanej. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že sa žalobcu opýtala, či jej príde ručiť za úver a on súhlasil, nech má lepší život ako on, volala, lebo z jej výplaty by jej úver neposkytli. Celý úver použila ona, na uhradenie úverov ktoré má vo výške nad 1.000 Eur a na prestavbu rodinného domu svojho bývalého partnera. Ohľadom splácania sa úveru sa však so žalobcom nijak nedohodla a prestala splácať, keď už to nezvládala finančne. Mala za to, že ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody o splácaní medzi stranami sporu, práve naopak, konanie žalobcu svedčí o opaku, pretože ten nevyužil žiadnu zo svojich možností a pristúpil k splácaniu úveru takým spôsobom, ktorý nasvedčuje skutočnosti, že k dohode o splácaní úveru, k jej uzavretiu nedošlo. Ani predvolaní svedkovia nepotvrdili existenciu takejto dohody, skôr nátlakovým konaním tlačili na žalovanú, aby predmetný úver uhrádzala. Mala za to, že v celom konaní žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré by svedčili o skutočnom uzavretí takejto dohody, preto považuje za nesporné, že strany sporu podpísali zmluvu o úvere ako spoludlžníci, teda že sa jedná o solidárny záväzok, kedy žalobca neuhradil ani polovicu z úverovej sumy a preto považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. 10. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

11. Svedkyňa G. U., manželka žalobcu uviedla, že o uzavretí úverovej zmluvy sa dozvedela až dodatočne. Jej sestra zmanipulovala jej manžela, ktorého potrebovala len k podpisu úverovej zmluvy. Ona sa zaviazala uhrádzať tento úver. Nevie presne uviesť, kto jej oznámil skutočnosti o tejto dohode. Kontaktoval ju aj telefonicky bývalý partner jej sestry. Chcela uviesť, že jej sestra je zadĺžená, čerpala niekoľko úverov, ktoré nespláca. Nie je spravodlivé, aby na túto skutočnosť doplácala ich rodina. Keby vedela vopred, nikdy by manželovi takúto zmluvu podpísať nedovolila. Z uvedených dôvodov a zo spôsobu jej života, z týchto dôvodov bol rodinný dom prepísaný na ňu, aby o neho neprišli. Oni z úveru nevideli ani cent. Keď ich žalovaná navštívila, povedala, že bude uhrádzať splátky ona, manžel pýtal pre ňu na pošte aj bločky, avšak zavádzal ich tak ako vždy zvykne. Celý život im zasahovala do manželstva. Pri podpise úverovej zmluvy nebola osobne prítomná. O úvere sa dozvedela asi dva alebo rok aj pol roka dozadu, asi v roku 2015. Bolo to v čase, keď predmetný úver splácal jej manžel. O dohode o splácaní sa dozvedela v roku 2015, keď jej sestru bývalý partner vyhodil. Zdržiavala sa u nich. Ohľadom tej dohody pred ňou aj pred jej dcérou uviedla, že ona bude splácať dlh, že ich do toho nebude zaťahovať. Čo sa týka vysporiadania ohľadom rodičovského domu pred 10 rokmi jej navrhovali, že jej bude vyplatené 50.000,- Sk, ona chcela 100.000,- Sk, preto ustúpili od vysporiadania rodinného domu. Uviedla, že nie je pravdou, že by žalovanej vykrikovala, že jej nevyplatia podiel z domu, lebo musia splácať jej dlh. Z dôvodu, že ich v rodinnom dome neustále navštevovali policajti, v prípade ich brata aj exekútori, sa rozhodli na prepis rodinného domu. Pôvodnými vlastníčkami boli ich mama a teta a tie ho na svedkyňu previedli darovacou zmluvu. Takže má za to, že už nebol dôvod na vyplatenie podielu sestre.

12. Svedkyňa A. C.P., dcéra žalobcu, uviedla, že žalovaná sa zaviazala, že bude predmetný úver splácať, na čo inak by si úver vyberala, ak nie na to, aby ho splatila, pretože vie, že sumu použila na úhradu svojich predchádzajúcich úverov. Nevedela uviesť, o čom konkrétne sa strany sporu bavili, ale mala za to, že žalovaná sa zaviazala splácať predmetný úver. Uviedla, že bola prítomná pri rozhovore matky a žalovanej v rodinnom dome v roku 2015, kedy žalovaná povedala, že ich rodinu to nezasiahne, že je zamestnaná a úver splácať bude, že to vyrieši. Bola s matkou a s mladšou sestrou navštíviť ju aj v práca, kedy mala povedať, že dokým nemusí, predmetný úver splácať nebude. Pri podpise úverovej zmluvy prítomná nebola a o úvere sa dozvedela až v septembri, resp. v októbri 2015, keď žalovaná bývala u nich v dome z dôvodu, že ju jej bývalý partner vyhodil. V tom čase už jej otčim splácal od januára predmetný úver, avšak nepovedal im o tom. 13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav. 14. Zo Zmluvy o úvere lepšia splátka uzavretej dňa 09.03.2012 medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom a žalobcom ako spoludlžníkom, vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 17.000,00 Eur s mesačnou splátkou vo výške 257,24 Eur splatnou k 20. dňu v mesiaci, s počtom mesačných splátok 120 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.03.2022. Úverová zmluva je podpísaná tak žalobcom ako aj žalovanou.

15. Z Potvrdenia o zrážkach pre Poštovú banku, a.s. vystaveného Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. pre žalobcu dňa 30.11.2015 vyplýva, že zo mzdy žalobcu boli v období od 01.10.2014 do 31.10.2015 vykonané zrážky v prospech veriteľa v celkovej výške 2.014,08 Eur.

16. Z predloženého potvrdenia pre klienta vyplýva, že bol uskutočnený vklad na účet Poštovej banky, a.s. vo výške 2.500,00 Eur.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2012, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 22. Podľa § 511 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,

1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných..

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.514,08 Eur z titulu uhradených splátok úverovej zmluvy, poukazujúc na skutočnosť, že síce predmetnú úverovú zmluvu uzatváral ako spoludlžník žalovanej, ale že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej dohody o spôsobe splácania predmetného úveru a to tak, že tento úver mala splácať výlučne žalovaná, ktorá poskytnuté finančné prostriedky aj čerpala .

29. Súd mal za preukázané, že dňa 09.03.2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere lepšia splátka uzavretej dňa 09.03.2012 medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, žalovanou ako dlžníkom a žalobcom ako spoludlžníkom. Táto skutočnosť nebola sporná medzi stranami sporu, rovnako ako ani skutočnosť, že na základe tejto zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 17.000,00 Eur, ktorý použila na svoje osobné účely žalovaná. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu dohody spoludlžníkov o spôsobe splácania poskytnutého úveru, resp. výške ich vzájomného podielu na dlhu vzniknutého z poskytnutia spotrebiteľského úveru a to ani v ústnej podobe, nakoľko sám vo svojej výpovedi zo dňa 09.05.2017 uviedol, že so žalovanou sa nebavili o spôsobe splácania úveru, ale keby vedel, že bude splácať polovicu úveru, takúto zmluvu by nepodpísal. Rovnako ani predvolaní svedkovia nepotvrdili existenciu dohody o splácaní úveru medzi účastníkmi úverového vzťahu, nakoľko z ich výpovedí vyplýva, že neboli prítomní by podpise úverovej zmluvy, navyše o jej existencii sa dozvedeli až po niekoľkých rokoch, kedy došlo k výmene názorov medzi nimi a žalovanou, ktorá mala tvrdiť, že bude úver hradiť sama, čo však nie je možné považovať za dohodu o spôsobe splácania úveru uzavretú medzi spoludlžníkmi. V neprospech žalobcu svedčí aj fakt, že úverovú zmluvu podpisoval slobodne, pri plnom vedomí ako spoludlžník žalovanej, nie ručiteľ, pričom zo samotných Obchodných podmienok pre úver - lepšia pôžička Poštovej banky, a.s. z článku 2. Definícia pojmov jednoznačne vyplýva, že spoludlžník je voči banke osobou zaviazanou spoločne a nerozdielne ( solidárne) za zaplatenie pohľadávky banky popri dlžníkovi.

30. Ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami "spoločne a nerozdielne". Je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou účastníkov d/ povahou plnenia. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi (spoločnými či solidárnymi). Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov (spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov (tiež spoludlžníkov) môže byť stanovená buď a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou dlžníkov (spoludlžníkov) d/ v prípade neexistencie dôvodov pod a/ až c/ nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké. Posledne uvedený spôsob určenia výšky vzájomných podielov dlžníkov na spoločnom dlhu možno tiež zaradiť pod písmeno a/ ako jeho osobitný prípad.

31. Vychádzajúc z nesporného skutkového záveru, že žalobca a žalovaná sa nedohodli na výške ich vzájomného podielu na dlhu vzniknutého z poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom je zrejmé, že táto nebola určená ani rozhodnutím súdu, potom výšku vzájomných podielov dlžníkov v takomto prípade stanovuje právny predpis (§ 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že podiely na dlhu žalobcu a žalovanej sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Za právneho stavu, kedy výška podielov na spoločnom dlhu medzi dlžníkmi navzájom je určená právnym predpisom (ako jej zákonný dôsledok podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka) bez ďalšieho vylučuje právnu možnosť túto stanovovať aj rozhodnutím súdu. Žalobca a žalovaná sa písomne zaviazali plniť dlh solidárne (spoločne a nerozdielne), bez určenia výšky ich vzájomných podielov, ktorý vznikne poskytnutím úveru, preto platí právna úprava § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že ich podiely na spoločnom dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Ochrana dobrých mravov ohľadom čerpania poskytnutého úveru môže byť relevantná len v prípade, ak by žalobca uplatňoval proti žalovanej regresný nárok v súvislosti so splácaním úveru, čo v tomto štádiu ešte nie je možné určiť, nakoľko nebola splatená ani polovica poskytnutého úveru.

32. Až po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi (spoločnými či solidárnymi). Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov (spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a predčasne podanú a a preto ju v celom rozsahu zamietol. Otázkami pristúpenia k dlhu z dôvodu, že žalobca mal mať osoh spočívajúci v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ( rodičovskému domu žalovanej) darovacou zmluvou, sa súd nezaoberal, pretože pre rozhodnutie v tejto veci ich nepovažoval za relevantné.

33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 34. Náhrada trov konania bola žalovanej priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).