Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-34-2017.pdf
PDF · 103.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: O. O., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody so sídlom Sládkovičova 80, Kráľová, Banská Bystrica proti žalovanému: Centrum právnej pomoci Nitra so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.10557/2016-KaNR zo dňa 8. septembra 2016 takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 10264/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016, č. 10555/2016-KaNR zo dňa 05.09.2016, č. 10557/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP.
2. Uznesením č.k. 11S/185/2016-55 zo dňa 23.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.3017, tunajší súd konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10555/2016-KaNR zo dňa 05.09.2016 a konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10557/2016- KaNR zo dňa 08.09.2016 vylúčil na samostatné konania. Predmetom prieskumu v tomto konaní sp. zn. 11S/34/2017 je rozhodnutie žalovaného č.10557/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.10557/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016 nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci vedenej Krajským súdom v Bratislave, v ktorom konaní sa na podklade správnej žaloby zo dňa 16.06.2016 žalobca domáha preskúmania rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o odvolaní zo dňa 09.06.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o disciplinárnom treste zo dňa 12.05.2016 vydané v disciplinárnom konaní č. 1891040-1/2016-DT. Žalovaný dospel k záveru, že vec, v ktorej žiadateľ (t.j. žalobca) požiadal o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme bezúspešná, a preto žalobca nespĺňa zákonom stanovenú podmienku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný s poukazom na príslušné ustanovenia upravujúce danú problematiku a na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžso/140/2015 zo dňa 25.05.2016 konštatoval, že preskúmaniu súdom podliehajú len rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu v prípade, že konanie, za ktoré bol disciplinárny trest uložený, nesie znaky priestupku. V danom prípade sa však nejedná o disciplinárne previnenie, ktoré nesie znaky priestupku a naviac žalobca nevyužil všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nakoľko prokurátor je oprávnený vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti aj v oblasti vyhotovovania programu zaobchádzania a jeho následného hodnotenia. Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca nesplnil jednu
z troch podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nakoľko je však nutné kumulatívne splniť všetky zákonom stanovené podmienky, žalovaný sa splnením ďalších podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc nezaoberal.
4. Žalobca v podanej žalobe namietal správnosť všetkých rozhodnutí žalovaného súhrnne, nakoľko ich považoval za obsahovo takmer totožné, svojvoľné a nepreskúmateľné vo vzťahu k otázke zákonom vyžadovanej zrejmej bezúspešnosti sporu. V dôsledku tejto skutočnosti bolo žalobcovi odopreté právo na prístup k súdu kvôli nevyhnutnosti právneho zastúpenia v konaní pred správnymi súdmi. Porušenie práva na prístup k súdu konštatoval aj ESĽP vo veci Aerts proti Belgicku zo dňa 30.07.1998. Vecný obsah predmetných rozhodnutí žalovaného nepripúšťa podľa žalobcu celkom jednoznačný záver, že k dotknutiu právnej sféry žalobcu dôjsť nemohlo, a takýto prípadný záver môže učiniť výlučne príslušný súd, nie žalovaný. V prípade, keď nemožno mať úspech sporu celkom zjavne zo zákona vylúčený a rozhodnutie o ňom patrí súdom, objektívne nie je možné formálne konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu a nevyhnutnú právnu pomoc nepriznať. Žalovanému bola známa materiálna núdza žalobcu, pre ktorú si nemôže iným spôsobom zabezpečiť právnu pomoc a bola mu známa aj povinnosť právneho zastúpenia v prebiehajúcich súdnych konaniach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že hoci odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že tak ustanoví zákon, tento postup nie je namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Samotné formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania. Žalovaný v tejto súvislosti dal do pozornosti viaceré rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR v súvislosti s prieskumom rôznych aktov väzenskej služby smerujúcich proti odsúdeným, resp. väzobne stíhaným. V zmysle predmetnej judikatúry Najvyšší správny súd ČR akceptoval postavenie väzenskej služby ako klasického správneho orgánu a jej činnosť možno považovať za výkon verejnej správy. Žalobca ďalej uviedol, že ESĽP v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach väznených osôb vôbec nerozlišuje, či k zásahu došlo konaním štátu (väznice), alebo nevyhovením žiadosti väznenej osoby, ktorou sa určitého práva domáhala. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP - Kalda proti Estónsku z 16.02.2016, Giszak proti Poľsku z 29.11.2011 a ďalšie. Vo všetkých prípadoch ESĽP skúmal okrem otázok legality a legitimity najmä závažnosť dôvodov pre zamietavé stanoviská väzníc v zmysle povinnosti presvedčivo dokázať, že nevyhovenie žiadostiam sťažovateľov bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2016, žalobca uviedol, že žalovaný nebol oprávnený nahrádzať súdy a ignorovať právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu. Ak by sa žalovaný predmetnou argumentáciou zaoberal, nemohol by vylúčiť dotknutie právnej sféry žalobcu a rozhodnúť o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalobca sa taktiež nestotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Za rozhodujúce v tejto súvislosti považoval rozhodnutie ESĽP vo veci Corgain proti Francúzsku zo dňa 03.11.2011, v ktorom súd konštatoval, že nemožnosť súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu predstavuje porušenie čl. 13 Dohovoru. Žalovaný spor tak podľa žalobcu nemožno považovať za bezúspešný.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného č. 10557/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016, uviedol, že žalobcovi bol uložený disciplinárny trest z dôvodu odmietnutia účasti na upratovacích prácach oddielu, v ktorom je umiestnený. Voči uloženiu trestu sa žalobca odvolal a jeho odvolanie bolo zamietnuté. Vzhľadom k tomu žalobca podal správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov. Žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré sa opiera jednak o právnu úpravu zákona č. 475/2005 Z.z. a jednak o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016, rozhodol o nepriznaní právnej pomoci žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. Prihliadnuc na skutočnosť, že rozhodnutie o disciplinárnom previnení, pokiaľ nenesie znaky priestupku, nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nie je daná právomoc správnych súdov rozhodovať v danej veci. Žalovaný posúdil zrejmú bezúspešnosť sporu v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z. nie ako súdny orgán, keďže len súdy majú právo rozhodnúť o podanej správnej žalobe. Žalobcom namietaná potreba právneho zastúpenia pod hrozbou zastavenia konania nezakladá automatickú povinnosť žalovaného priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi z dôvodu materiálnej núdze. Centrum právnej pomoci pri skúmaní nároku na právnu pomoc skúma splnenie troch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Bolo by tak v rozpore so zákonom, keby žalovaný priznal právnu pomoc len pre splnenie podmienky materiálnej núdze a ďalšími podmienkami sa nezaoberal, resp. ich ignoroval. Pokiaľ ide judikatúru súdov ČR, na ktorú žalobca odkazoval, žalovaný uviedol, že jej právna sila je nepomerne
nižšia ako vlastná judikatúra súdov SR, na ktorú žalovaný odkazuje aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti napadnutých rozhodnutí, nakoľko zo spisového materiálu je zjavné, že k tomu v tomto prípade nedošlo. Zároveň žalovaný uviedol, že obmedzenie práv žalobcu vyplýva už zo samotného výkonu trestu odňatia slobody, a napriek tomu žalobca očakáva, že jeho výkon trestu prebehne ním želaným spôsobom. V prípade, ak zo strany ÚVTOS prebehne ku korekcii jeho správania, vyvolá to reakciu žalobcu v podobe podávania ďalších správnych žalôb, čo žalovaný označil za zneužívanie práva a šikanózny výkon práva zo strany žalobcu.
6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 02.01.2017, v ktorom zotrval na právnych názoroch vyjadrených v správnej žalobe a poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe nevyvrátil žalobcove tvrdenie, že fakticky prejudikoval výsledky už prebiehajúcich súdnych sporov. Žalobca zastával názor, že tým, že žalovaný konštatoval, že nie je daná právomoc správnych súdov rozhodovať, žalovaný vyriešil komplikovanú právnu otázku prislúchajúcu výlučne súdu. Pokiaľ ide o obmedzenia práva väzňov na návštevy, žalobca opätovne poukázal na rozhodnutia ESĽP - Khoroshenko proti Rusku z 30.06.2015, Moiseyev proti Rusku zo dňa 09.10.2008, Laduna proti Slovensku z 13.12.2011. Konštatoval, že obmedzenia súvisiace s návštevami spadajú pod čl. 8 Dohovoru, čo podľa § 46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny znamená, že rozhodnutia o návštevách nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný nedostatočne reagoval na žalobné námietky
7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.01.2017 reagoval na podanie žalobcu zo dňa 02.01.2017 a zotrval na svojom závere, že nepriznanie nároku žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci je v súlade so zákonom. Žalovaný dal v tejto súvislosti do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013 z ktorého citoval a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
9. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny poriadok (ďalej len ,,SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadosťou zo dňa 11.07.2016 požiadal žalobca žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej Krajským súdom v Bratislave, v ktorom konaní sa na podklade správnej žaloby zo dňa 16.06.2016 žalobca domáha preskúmania rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 09.06.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o disciplinárnom treste zo dňa 12.05.2016 v disciplinárnom konaní č. 1891040-1/2016- DT, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z dôvodu, že dňa 14.04.2016 o 12,10 hod. nesplnil pokyn príslušníka zboru, po tom, čo bol vyzvaný k upratovaniu spoločných priestorov 8. Oddielu. Žalobca tak nesplnil povinnosť podľa § 39 ods. b) a c) zákona č. 475/2005 Z.z., a tým spáchal disciplinárne previnenie, za čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z.
- pokarhanie.
11. Rozhodnutím č. 10557/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016 žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, je zrejme bezúspešná, a žalobca tak nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa nestotožnil so záverom o zrejmej bezúspešnosti sporu a ani s aplikáciou uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 na prejednávaný prípad, nakoľko predmetné uznesenie nepovažoval za správne. Žalobca poukazoval na množstvo právnych aj skutkových nedostatkov, ktoré má napadnuté rozhodnutie
žalovaného, pričom v tejto súvislosti sa v značnom rozsahu zaoberal aj posúdením, či rozhodnutia vydané v oblasti väzenstva a výkonu trestu odňatia slobody, ktorými dochádza k obmedzeniu práv osôb vo väzbe a výkone trestu, podliehajú súdnemu prieskumu, a to aj s poukazom na platnú legislatívu Európskej únie a Najvyššieho správneho súdu ČR, zaoberajúcou sa touto problematikou. Nakoľko žalobca je nemajetný, zastával názor, že uvedeným postupom žalovaného sa mu odňala možnosť konať pred súdom.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13.1. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
13.2. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
13.3. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
13.4. Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
14. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/327/> Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.
15. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/>). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/> z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.
16. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má Centrum právnej pomoci prihliadať vždy. Táto skutočnosť je demonštratívne vymedzená pojmom „najmä“. Rozsah posúdenia zrejmej
bezúspešnosti sporu je preto v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného (diskrečná právomoc správneho orgánu) a súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 27 ods. 2 a 3 SSP). V takých prípadoch je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha.
17. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti žalobcu o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci.
18. V prejednávanom prípade žalovaný preskúmal dokumenty, ktoré predložil žalobca, spolu s podanou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci a zisťoval, či v danej veci sú podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z. splnené všetky podmienky na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby podanej žalobcom proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 09.06.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie o disciplinárnom treste zo dňa 12.05.2016. S prihliadnutím na príslušné ustanovenia upravujúce túto problematiku a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 žalovaný dospel k záveru, že vec, v ktorej žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme bezúspešná, nakoľko v nej nie je založená právomoc súdu. Z uvedeného dôvodu žalobca nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré musia byť splnené kumulatívne.
19. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že žalovaný týmto prejudikoval rozhodnutie vo veci samej a prekročil tak svoju právomoc, ktorá prislúcha súdom. Je pravdou, že žalovaný má zrejmú bezúspešnosť sporu zhodnotiť už na základe zbežného posúdenia veci. Za týmto účelom je povinný prihliadnuť nielen na podklady predložené žalobcom (ako aj na iné skutočnosti v § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.), ale podľa okolností prípadu aj na všetky ostatné skutočnosti jemu známe, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Medzi tieto skutočnosti možno podľa názoru krajského súdu nepochybne zaradiť aj existujúcu judikatúru a názory Najvyššieho súdu SR vo veci samej. Vzhľadom na túto skutočnosť bol žalovaný v rámci svojho postupu oprávnený prihliadať na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016, v ktorom najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, zákonodarca s účinnosťou od 1. januára 2014 výslovne vyňal zo súdneho prieskumu.
20. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že vo vyššie uvedenom uznesení, ktoré bolo naviac zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2016, Najvyšší súd SR s konečnou platnosťou jednoznačne vyriešil problematiku prieskumu rozhodnutí o disciplinárnych trestoch uložených odsúdeným v rámci výkonu trestu odňatia slobody.
21. Nakoľko sa žalobca v konaní, v ktorom požiadal žalovaného o právnu pomoc, domáha preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie žalobcu, ktoré nemá znaky priestupku (žalovaný odmietol účasť na upratovacích prácach oddielu, v ktorom je umiestnený) a žalobca nepredložil žiadne ďalšie dokumenty, ktorými by preukázal možnosť úspechu v súdnom konaní, v ktorom o právnu pomoc žiada, žalovaný dôvodne dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti tohto konania. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, v zmysle ktorého nemožno za správny považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu sa má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať.
22. Žalobca ďalej namietal, že postupom žalovaného mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko je nemajetný. K tomuto tvrdeniu krajský súd uvádza, že na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky. Samotná nemajetnosť, bez preukázania, že boli splnené ďalšie dve podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/205 Z.z., nie je dôvodom na poskytnutie právnej pomoci. Uvedenú námietku žalobcu tak súd považuje za nedôvodnú.
23. Krajský súd záverom uvádza, že značná časť žalobných námietok sa týkala právneho posúdenia sporu, v rámci ktorého žalobca žiada o právnu pomoc. Tieto námietky sa však týkajú konania vo veci samej a nie sú predmetom prieskumu v tejto fáze konania, teda vo fáze zisťovania, či v konaní vo veci samej sú dôvody na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v prejednávanom prípade riadne posúdil, či v konaní, v rámci ktorého žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z., sú splnené podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 327/205 Z.z. Žalovaný postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil.
25. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
26. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
27. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.