Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cpr-3-2012.pdf
PDF · 151.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku, sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobcu: K.. R. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR, zastúpeným AK Bános s.r.o., Mierové námestie 2, 924 01 Galanta, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Aquaseco s.r.o., Moyzesova 61, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: XX XXX XXX, zastúpeným advokátom JUDr. Mariánom Kollárom, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 13.08.2012 sa domáhal žalobca prostredníctvom právnej kancelárie určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005, dňa 25.06.2012 nastúpil na PN pričom potvrdenie o PN a preukaz o trvaní dočasnej PN zaniesol osobne žalovanému, ktorý ich odmietol prevziať, preto mu ich teda zaslal doporučeným listom, ktorý si žalovaný prevzal 28.06.2012 a žalovaný ich listom zo dňa 04.07.2012 vrátil s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa skončil. Ako sa pracovný pomer skončil, kedy a dôvod skončenia neboli žalobcovi dodnes oznámené, žalobca nemá v rukách žiaden listinný doklad, ktorý zakladá a preukazuje skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Skončenie pracovného pomeru potvrdil žalovaný e-mailom zo dňa 10.07.2012, v ktorom je uvedené skončenie pracovné pomeru 25.06.2012, opäť však bez uvedenie spôsobu a dôvodu skončenia pracovného pomeru. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 26.07.2012 aby zdôvodnil svoje konanie a výslovne uviedol, že sa stále považuje za zamestnanca žalovaného, teda osobu, ktorá je ochotná (aj povinná) vykonávať pre zamestnávateľa závislú prácu (§11 ods. 1 ZP). Žalobca ako zamestnanec deklaruje, že trvá na tom, aby ho žalovaný ako zamestnávateľ naďalej zamestnával. S poukazom na ust. §70 ZP s ohľadom na skutočnosť, že ukončenie pracovného pomeru dodnes nebolo žalobcovi oznámené, odôvodnené a doručené predpísanou formou, t.j. doporučene do vlastných rúk s čím zákon priamo spája neplatnosť takéhoto právneho úkonu, podal obžalobu na súd.
2. Žalovaný cestou právneho zástupcu písomným vyjadrením doručeným súdu 24.10.2012 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania s odôvodnením, že pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2012, skončil dňa 25.06.2012 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa §68 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pri skončení pracovného pomeru žalovaný postupoval v
súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, teda okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi oznámené, riadne odôvodnené a písomnosť bola žalobcovi doručovaná v súlade s ust. §38 ods. 1 ZP. V súlade s ustanovením §38 ods. 4 posledná veta ZP účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 25.06.2012 nastali napriek tomu, že žalobca prijatie písomnosti odmietol. Žalovaný trvá na tom, že pracovný pomer so žalobcom skončil dňa 25.06.2012. Žalovaný namieta vyjadrenie žalobcu, ktorý trvá na tom aby ho žalovaný ako zamestnávateľ naďalej zamestnával. Vzhľadom na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov L. V.Í., V. F., K.. V. Z. a listinnými dôkazmi: listom žalovaného zo dňa 04.07.2012, e-mailom žalovaného zo dňa 10.07.2012, výpisom z obchodného registra žalovaného, poštovým podacím hárkom, pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.1992, výzvou zo dňa 26.07.2012, oznámením žalobcu zo dňa 11.08.2012, mailovou komunikáciou žalobcu zo dňa 28.08.2012 a 14.09.2012, odpoveďou inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 17.12.2012, výzvou žalobcu zo dňa 11.03.2013, pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005, popisom práce pracovníka zo dňa 03.06.2010, dodatkom č. 1 zo dňa 02.01.2012 k pracovnej zmluve zo dňa 01.09.2005, písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012, záznamom o opakovanom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 05.06.2012, upozornením zo dňa 14.06.2012, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012, vyhlásením svedkov zo dňa 25.06.2012, zápisnicou o výsluchu osoby OR PZ v Senci zo dňa 26.04.2013, odpoveďou inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 17.12.2012, kópiou knihy príchodov a odchodov od 01.06.2012 do 26.06.2012, správou o ambulantnom vyšetrení zo dňa 12.06.2012 a lekárskou správou zo dňa 18.07.2012 a 26.07.2012, upovedomením o začatí trestného stíhania OR PZ v Senci zo dňa 29.07.2013, faktúrami č. 60165, 60168, 60177, upovedomením o vznesení obvinenia OR PZ Senec zo dňa 10.10.2014, prepúšťacou správou zo dňa 19.04.2015, trestným rozkazom OS BAIII č. 46K/58/2015 právoplatným dňa 13.01.2016, zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti AQUASEKO s.r.o. zo dňa 08.11.2013, výplatnou páskou za mesiac 6/2012, rozsudkom OS BA V číslo konania 23Cb/267/2014 a 23Cb/157/2014, z pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005 ako aj z výpovede oboch strán sporu mal súd preukázané, že žalobca je zamestnancom žalovaného od 01.09.2005 na dobu neurčitú vo funkcii chemický technológ. Z popisu práce pracovníka zo dňa 03.06.2010 súd zistil, že žalobca bol zaradený na pracovnú pozíciu chemický technológ a vedúci laboratória v ktorom popise práce sú špecifikované pracovné činnosti chemického technológa: sledovanie a kontrola prevádzky, čistiarní odpadových vôd, vykonávanie meraní na ČOV, odoberanie vodových a zmiešaných vzoriek odpadových vôd a kalov, odobranie vzoriek pitných vôd na chemický, mikrobiologický a biologický rozbor, vypracovávanie posúdení funkcie ČOV, návrhy na zlepšenie prevádzky ČOV. Z funkcie vedúceho laboratória vyplývajú pre žalobcu nasledovné pracovné činnosti: zabezpečovanie všetkých podmienok pre realizáciu a činnosť laboratória, zabezpečovanie profesionálnej práce a požadovanú odbornú znalosť pracovníkov laboratória, vyhodnocovanie výsledkov rozborov vzoriek odpadových vôd, aplikovanie výsledkov rozborov na zlepšenie funkcie biologického čistenia, kontrola pracovníkov v laboratóriu, aktívne sa podieľať na realizácii cieľov systému manažérstva kvality, vypracovávanie cenových ponúk pre potenciálnych zákazníkov, vykonáva a zabezpečuje všetky činnosti vyplývajúce z príručky kvality, dodržiava zásady akreditácie v laboratóriu.
4. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.04.2012 (prevzal žalobca dňa 19.04.2012) súd zistil, že žalovaný v zmysle ust. ZP upozornil žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušenia pracovných povinností, ktoré mu vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov pracovnej zmluvy ako i z interných predpisov organizácie, a bol upozornený na skutočnosť, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže organizácie voči nemu uplatniť výpoveď (§63 ods. 1 písm. e) ZP).
5. Zo záznamu o opakovanom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 05.06.2012 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi že opakovane porušil pracovnú disciplínu a to nasledovne:
- neskoré príchody na pracovisko a odchod z pracoviska v ľubovoľnom čase (nedodržiavanie 8,5 hod pracovného času),
- neplnenie si pracovných povinností (opakovane neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre ÚSRO, VUVH... a iné úrady, ktoré majú súvislosť s výkonom prevádzkovanie verejnej kanalizácie, ktorú spoločnosť vykonáva) a jej následná penalizácia (pokuta) spoločnosti príslušným úradom,
- nespracovanie knihy jázd pre motorové vozidlo za roky 2011 a 2012, ktoré mu bolo pridelené a ktoré používal na služobné a súkromné účely,
- nevykonanie odberov odpadových vôd, na ktorých bol dohodnutý s konateľkou (hlavnou laborantkou) podľa stanoveného plánu odberov,
- porušenie Spoločenskej zmluvy - vykonávanie toho istého predmetu podnikania na vlastné meno. 6. V prípade ak budú vyššie uvedené skutočnosti sa i naďalej opakovať, spoločnosť okamžite zruší s ním pracovnú zmluvu podľa §68 ZP a navrhne jeho vylúčenie ako spoločníka zo spoločnosti. Z uvedeného dokladu súd zistil, že žalobca odmietol prevziať jeho prevzatie čo potvrdili svedkovia V. Z. E. L. V. vlastnoručným podpisom.
7. Z upozornenia žalovaného zo dňa 14.06.2012 súd zistil, že konateľka AQUASEKO H. R. upozorňuje žalobcu, že si nesplnil povinnosť zamestnanca riadne a včas zariadiť všetky náležitosti v konaní s ÚRSO o vyňatie z regulovanej činnosti na rok 2012 pri prevádzkovaní verejnej kanalizácie, pričom v e-mailovej komunikácie s K.. Y. V. - zamestnankyňou ÚRSO vyplýva, že bol výslovne upozornený na nevyhnutnosť zaslať vymenované doklady a skutočné údaje za regulovanú činnosť do 31.05.2012 s tým, že dňa 14.06.2012 jej bolo ako konateľke telefonicky ÚRSO odbor regulácie vodárenstva oznámená skutočnosť, že naša spoločnosť nedodala riadne a včas údaje potrebné pre úspešné ukončenie vyššie uvedeného konania. Skutočnosť, že riadne a včas žalobca si nesplnil pracovné povinnosti, ktoré mu vyplývajú z popisu práce pracovníka zo dňa 03.06.2010, riadne a včas nepredložil doklady a údaje za spoločnosť, toto považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súčasne bol žalobca vyzvaný aby do troch pracovných dní, t.j. do 19.06.2012 zabezpečil a odoslal všetky potrebné doklady a údaje na ÚRSO a v prípade, že ak v dôsledku porušenia jeho pracovných povinností bude spoločnosti udelená pokuta, jej náhradu spoločnosť uplatní v súlade s právnymi predpismi od neho. V upozornení uviedla, že vyššie uvedený závažný nedostatok zistila iba náhodou a preto ho vyzvala v lehote do 19.06.2012 aby predložil písomný zoznam všetkých orgánov verejnej správy na ktoré je žalovaný povinný zasielať písomnosti v súvislosti s prevádzkovaním verejnej kanalizácie a aby v zozname uviedol, či údaje a doklady skutočne založil a v akej lehote. V prípade ak tak neurobí bude jeho postup hodnotiť ako ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd zistil, že po prečítaní a doručovaní na pracovisku dňa 04.06.2012 žalobca odmietol uvedené upozornenie prevziať čo podpísali a potvrdili svedkyne V. E. R..
8. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 súd zistil, že žalovaný, podľa ust. §68 ods. 1 písm. b) ZP ukončil so žalobcom okamžite pracovný pomer, ktorý vznikol podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny ktorého sa žalobca ako zamestnanec dopustil: 1) absentoval v práci dňa 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012 pričom neprítomnosť vopred neohlásil, dodatočne ju neospravedlnil a ani nevysvetlil čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a na viac narušením plynulej činnosti zamestnávateľa. 2) bez povolenia konateľky zamestnávateľa neprišiel včas na miesto výkonu práce alebo toto bez povolenia a vedomia konateľky predčasne opustil a to takto: 04.06.2012 príchod o 10:15hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:00hod, 05.06.2012 príchod o 12:05hod, opustenie miesta výkonu práce o 16:00hod, 06.06.2012 príchod o 10:15hod, opustenie miesta výkonu práce o 13:15hod, 08.06.2012 príchod o 15:00hod, opustenie miesta výkonu práce o 15:15hod, 14.06.2012 príchod o 09:00hod, opustenie miesta výkonu práce o 12:30hod, 15.06.2012 príchod o 10:05hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:05hod, 22.06.2012 príchod o 08:50hod, opustenie miesta výkonu práce o 14:50hod, jeho neospravedlnené neskoré príchody, krátkodobé zdržiavanie sa v práci a nevysvetlené náhle odchody znemožňujú plynulú činnosť, ktorú zamestnávateľ vykonáva, zneisťuje ostatných zamestnancov, ktorých práca je na neho viazaná, ktorým konaním závažne porušuje pracovnú disciplínu, jeho vysvetlenie: „že musel niečo vybaviť“ sú pre zamestnávateľa nedostatočné, 3) zamestnávateľ nadobudol podozrenie, že vykonáva činnosť pre klientov zamestnávateľa pod jeho obchodným menom, vystavuje faktúry na cenu takého plnenia, pričom platby prijíma v hotovosti alebo na svoj účet bez vedomia zamestnávateľa. Toto podozrenie konateľke zamestnávateľa nepoprel. Dňa 22.06.2012 potvrdila spoločnosť Euroimmobiliare s.r.o., že za činnosti vykonané údajne zamestnávateľom zaplatila sumu 198,-eur na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX na základe faktúry č. XXXXX zo dňa 09.11.2011 vystavenej údajne zamestnávateľom, na faktúre sa nachádza podpis „Vlna“. Uvedené sa týka aj ďalších faktúr a to faktúry č.: XXXXX zo dňa 12.05.2011 vystavenej obci Radošina na sumu 300,-eur, faktúry č. XXXXX zo dňa 02.05.2011 vystavené BK Group, a.s. na sumu 504,- eur, faktúry č. XXXX zo dňa 21.10.2009 vystavenej Hydrocoop s.r.o. na sumu 476,-eur a faktúry č. XXXX zo dňa 12.10.2009 vystavenej K.. H. U. L..C..I.. na sumu 178,50eur. Ako zamestnanec nie je oprávnený vystavovať faktúry, je povinný všetky činnosti vykonané v pracovnom čase a súvisiace
s jeho pracovným zaradením riadne a včas evidovať u zamestnávateľa tak, aby tieto mohli byť súčasťou účtovníctva zamestnávateľa. Prijatie akejkoľvek platby v mene zamestnávateľa je povinný okamžite oznámiť zamestnávateľovi. Finančné prostriedky prijaté od klienta v mene zamestnávateľa je povinný vydať okamžite zamestnávateľovi. Takto získané peniaze za cenu plnenia poskytnutej klientovi zamestnávateľa zamestnávateľovi nevydal a ani zamestnávateľa o tejto svojej činnosti neinformoval. Na vysvetlenie podozrenia konateľke zamestnávateľa uviedol, že: „som s tým nevedel prestať“. V doklade je uvedené, že porušenia pracovnej disciplíny v bode 1, 2, a 3 sú každý samostatným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Všetky skutočnosti opísané od bodu 1, 2, 3 nastali alebo ich zamestnávateľ zistil v mesiaci jún 2012, preto všetky jednotlivé porušenie sú formálne uvádzané v jednom okamžitom skončení pracovného pomeru, jeho pracovné zaradenie u zamestnávateľa je jedno z najdôležitejších a každé jednotlivé porušenie pracovnej disciplíny uvedené v bode 1, 2, 3 narúša plynulú činnosť a podnikanie zamestnávateľa tak závažne, že jeho ďalšie zamestnávanie nemožno od zamestnávateľa spravodlivo vyžadovať. Pracovný pomer sa končí momentom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podpis konateľky H. R. za AQUASEKO s.r.o. písomnosť opatrená pečiatkou doručovaná žalobcovi na pracovisku dňa 25.06.2012, z vyhlásenia svedkov zo dňa 25.06.2012 (č. listu 39 súdneho spisu) má súd preukázané, že L. V. E. V. F. boli prítomné pri doručovaní písomností - okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi v priestoroch jeho kancelárie v sídle spoločnosti AQUASEKO s.r.o. na Moyzesovej č. 61 v Ivanke pri Dunaji. Konateľka spoločnosti p. H. R. predložila písomnosť žalobcovi a vyzvala ho na prevzatie a podpísanie prevzatia tejto písomnosti a oboznámila ho s tým, že účinky doručenia tejto písomnosti nastanú aj v prípade ak K.. R. U. odmietne písomnosť prevziať. K. R. U. odmietol písomnosť prevziať, súčasne výslovne uviedol, že odmietnutie prevzatia nepotvrdí písomne.
9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že takzvanému nedoručeniu výpovede jeho osobe uviedol, že prišla pani R. zo vzdialenosti dvoch metrov ho vyzvala aby podpísal výpoveď, on povedal, že ak ma niečo podpísať, chce si to prečítať, ona uviedla, že nič mu ukazovať nebude, nech na to zabudne a má to podpísať. Prvýkrát doklad videl až v marci 2013 na súde, k uvedenému dokladu sa nedostal ani inšpektorát práce v októbri 2012. Pokiaľ sa týka údajného porušenia pracovnej disciplíny, prvýkrát dostal akože upozornenie v apríly 2012 bez uvedenia dôvodu, druhýkrát dostal upozornenie 14.06.2012 kde bolo uvedených viacej dôvodov, je pravdou že mal nahlásiť do 31.01. na ÚRSO údaje za rok 2011, tieto nahlásil e-mailovou komunikáciou na poslednú chvíľu nakoľko k tomu potreboval doklady od obcí a tieto obdŕžal neskoro, od ÚRSO prišla správa, že to potrebujú v písomnej forme, bolo potrebné to vytlačiť z počítača a poslať, avšak dňa 01.06.2012 mu boli odobraté zamestnávateľom notebook, kľúče od auta, pošta sa k nemu nedostala nakoľko nemal prístup k počítaču. Pokiaľ sa týka údajných absencií uviedol, že firma fungovala cca 20 rokov za toto obdobia sa dochádzka neevidovala, dochádzková kniha sa neviedla a až následne od 01.06.2012 bola dochádzková kniha zavedená, má dojem, že to bolo kvôli nemu, on sa odmietal do nej zapisovať, zapisovali ho kolegyne a aj zapisovanie kolegýň prebiehalo tak, že jedna kolegyňa zapísala ďalšie dve alebo tri. Stávalo sa, že prišiel neskôr alebo odišiel skôr z práce avšak jeho práca pozostávala v práci v teréne, napríklad aj dovolenku si vypisoval tak, že ju mal vypísanú a pritom celý týždeň bol v práci. Bolo bežným zvykom vo firme, že ak niekto potreboval ostať doma nemusel si dovolenku vypisovať, resp. si ju vypísal dodatočne, stačilo že sa ohlásil že nepríde. Dňa 25.06.2012 keď si mal údajne prevziať výpoveď, prišiel do práce okolo 10:00hod. po udalosti sa zbalil a odišiel preč, v ten deň mal aj problémy s chrbticou, k závodnému lekárovi ísť nestihol preto išiel vo večerných hodinách na pohotovosť, na druhý deň išiel k závodnému lekárovi, ktorý mu vypísal PN, pričom v dochádzkovej knihe bol zapísaný ako že pracuje, preto mal aj problémy so zdravotnou poisťovňou pri platení PN. Uviedol, že pred 01.06.2012 mu žiadne absencie vytýkané neboli. Uviedol, že 18.11.2011 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti, nakoľko sa zišla schôdza štyroch spoločníkov, zostávajúci traja uviedli, že buď sa funkcie vzdá alebo ho odvolajú takže po zvážení situácie radšej odstúpil. Pokiaľ sa týka svedkov podpísaných na doklade okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorí potvrdili že písomnosť si odmietol prevziať, uviedol, že má vážne podozrenie o ich nestrannosti nakoľko jedna je neter konateľky a druhá je kolegyňa ktorá s konateľkou od začiatku pracuje. Pokiaľ sa týka dochádzkovej knihy, právny zástupca žalobcu uviedol, že má podozrenie, že bola vyhotovená žalovaným účelovo, dôkaz o jej manipulácii je aj v dopisovaní údajov do nej, o čom svedčí aj kópia, ktorú si vyhotovil žalobca dňa 11.06.2012 a dochádzková kniha, ktorú predložil žalovaný inšpektorátu práce Bratislava, napríklad: v pondelok 11.06.2012 boli zapísané príchody a ešte neboli zapísané odchody z piatku 08.06.2012, zapísané sú často jednou rukou viaceré zamestnankyne a nakoľko žalobca sa nezapisoval, žalovaný ho v dochádzke zapisoval ako považoval za potrebné, napríklad dňa 13.06.2012 má zapísanú absenciu (bod 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru), žalobca bol v tej deň v práci
minimálne do 16:00hod a podobne je to aj so zapisovaním absencií aj v ostatných prípadoch. Bod 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol objektívne preukázaný.
10. Konateľka žalovaného H. R. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca vo svojej výpovedi rozprával klamstvá a nepravdy, žalobca veľmi dobre vedel čo obsahuje výpoveď nakoľko sa s ním o tom rozprávali, bola prítomná aj p. V.V., zbytočne tvrdí že nevedel dôvod, to že nechodil na čas do práce, prichádzal neskoro a vôbec neprišiel a nedal o sebe vedieť bol len jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ďalší a hlavný dôvod bol ten o ktorom vie, že vystavoval faktúry na meno firmy a peniaze si posielal na jeho účet čo bolo predmetom šetrenia na polícii. Všetko sa začalo tým, že začali mať v práci podozrenie a stávalo sa že žalobca telefonoval a telefonoval a zákazky do firmy nedoviedol, začal skrývať papiere aby sme nevedeli čo robí, začal chodiť do práce po pracovnej dobe, keď ostatní z firmy odchádzali a keď sa ho na to pýtali povedal, že sa domov neponáhľa, že má problémy v manželstve, a keď uviedol, že pracuje, vo výsledkoch sa to neodzrkadlilo. Všetci na pracovisku o doklade o okamžitom skončení pracovného pomeru vedeli, bolo to všetko dávno pripravené, len on tvrdí že o tom nevedel a keď sa potvrdili následne skutočnosti ohľadom faktúr a toku peňazí na jeho účet rozhodli sa že mu okamžité skončenia pracovného pomeru doručia. Vtedy žalobca sväto svete sľúbil, že sa to viac nestane, následne objavili ďalšie faktúry a týmto ich donútil aby mu okamžité skončenia pracovného pomeru dali, nemali inú možnosť, vlastné on sám ich k tomu svojim konaním donútil. V čase keď bol zbavený konateľstva požíval všetky výhody, služobné auto, telefón, pritom ona chodila do práce autobusom alebo ju odviezla dcéra. Pokiaľ sa týka upozornenia na neplnenie pracovných povinností, z dôvodu že neodosielal hlásenia pre ÚRSO, ktoré mal odovzdať do konca roka najneskôr do konca januára, ona sa o tom dozvedela od pani, ktorá telefonovala zo životného prostredia, že im neboli materiály dodané, k tomu uviedla, že za nedodanie hlásení boli ÚRSO vyrubované vysoké pokuty, čo sa aj za predchádzajúci rok stalo, kedy nebolo hlásenie doručené, firma musela zaplatiť vysokú pokutu, žalobcovi stačilo len zavolať na obecné úrady, ona sa mu ponúkla, že to urobí povedal že nie že to zvládne sám, nie raz ale stokrát ho na to upozorňovala. Okrem uvedeného, uviedla, že mávajú dohľad z SNAS kedy mal ako vedúci laboratória spraviť vyhodnotenie práce celoročné celej spoločnosti, dva mesiace sa ho pýtala či na tom pracuje, či potrebuje s niečím pomôcť alebo zadovážiť nejaké doklady povedal že nie, a dva dni pred dohľadom sa dozvedela, že žalobca nemá urobenú ani čiarku, povedal, že nevie ako to má urobiť a preto cez víkend to jej dcéra, ktorá je manažérkou a má prehľad, toto za neho urobila. Uviedla, že po obdobie 40 rokov spolupracovali, a keď prišli na podvody s faktúrami povedal, že sa to viac nestane, zrazu opätovne volal nejaký zákazník, že je chyba vo faktúre, keď sme faktúru hľadali nenašli sme ju, upozornili sme ho že príde o funkciu, povedal že mu to je jedno. K pracovnej náplni žalobcu patrilo aj odoberanie vzoriek, čo si mal sám plánovať, nespravil ani to, musela to za neho robiť, funguje to tak a na tomto je založená činnosť firmy, že sa idú zobrať vzorky, následne sa urobí rozbor vzoriek, platí sa za faktúru, na účet firmy. V októbri bol žalobca zbavený konateľstva, v máji mu odobrala firemné auto, bolo to jediné auto firmy a používal ho žalobca, udal ju na polícii z tohto dôvodu a následne musela zamestnať dvoch ľudí na dohodu na odoberané vzoriek, následne bol žalobcovi odobratý aj telefón z ktorého telefonoval známym, na to prišla do firmy jeho manželka, napadla jej dcéru a zlomila jej ruku. Uviedla, že žalobca pracoval vo funkcii vedúceho laboratória z počiatku bol jedným z konateľov a teda sa mal zaujímať o prácu firmy. Na nosenie pošty sa zamestnávala jedna sila, ktorá chodila pre poštu a teda ak som mala záujem o chod firmy, túto poštu musela aj skontrolovať, mohol si ju pozrieť aj žalobca, on však o to nemal záujem, zaujíma sa iba o peniaze, ktoré chodili na účet, okrem toho si neustále požičiaval z firmy peniaze, napríklad vybral peniaze, že ide kúpiť benzín do auta, vrátil sa benzín nekúpil, peniaze minul neviem kde a potom doniesol ústrižok na preplatenie, peniaze z firmy si neustále požičiaval, evidovala to pokladníčka, stávalo sa že aj 4 mesiace peniaze nevrátil, stalo sa, že aj suma 12.000,-skk mu nemohla byť strhnutá z platu nakoľko by nemohol splácať úver, následne peniaze vrátil. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu že sa jedná o rodinnú firmu, skutočnosť je taká, že firma sa s takýmto zámerom pôvodne zakladala, ona ma dcéru, druhá konateľka tiež, žalobca syna, preto si povedali, že keď oni skončia s prácou môžu to robiť ich deti nakoľko majú vzdelanie podobného zamerania, následne žalobca povedal, že jeho syn nemá vodičský preukaz, že si nájde lepšiu prácu, že nemá o to záujem, preto museli zamestnať dvoch ľudí na dohodu. Pokiaľ sa týka dovoleniek, uviedla že ak chcel žalobca mať dovolenku a riadne si ju vypísal, tak ju aj dostal. Pokiaľ si nárok na dovolenku nevyčerpal, vyčerpal si ju na druhý rok a pokiaľ si ju nestihol vyčerpať, bola mu riadne preplatená. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že keď sa spoločnosť zakladala bol žalobca jediný konateľ, potom boli obaja spolu a od novembra 2011 bola konateľkou ona. Uviedla, že keď išiel žalobca ráno na odber vzorky mal to deň pred tým nahlásiť, nikdy to však neurobil a na odbery chodil málo, preto museli prijať dvoch zamestnancov a aj keď neprišiel do práce, následne sa dozvedeli, že si bol niečo vybavovať,
preto mu hovorila, že by sa mal nahlasovať ako každý iný zamestnanec a chodiť na ôsmu hodinu do práce ako každý iný zamestnanec, čo nikdy neurobil. Pokiaľ sa týka dátumov 07.06, 13.06. a 21.06.2012 žalobca jednoducho neprišiel do práce a ani dodatočne sa neospravedlnil, nepovedal kde bol a keď sa ho na to pýtala nepovedal nič. Pokiaľ sa týka evidencie dochádzky, túto evidenciu začali viesť na starom pracovisku na Y. ulici, vtedy tam boli štyria spoločníci a navzájom si dôverovali, na pracovisku sa videli čím sa kontrolovali, avšak keď začal žalobca robiť to čo robil a to že prestal chodiť do práce, nehlásil svoje príchody a odchody bolo nutné evidenciu opätovne zaviesť. Pokiaľ sa týka vystavovania faktúr toto oprávnenie mala iba ona, museli sa zapisovať do zošita odoslaných faktúr, žalobca vystavovanie faktúr vo svojej pracovnej náplni nemal. Faktúry sa vystavovali na základe objednávky spolu s dokladom o vykonaní práce, zasielali sa poštou a prevodným príkazom sa za ne platilo alebo prišiel zákazník osobne a vykonal úhradu za čo dostal príjmový pokladničný doklad. Mohlo sa stať, že dali žalobcovi faktúru aby ju odniesol zákazníkovi spolu s príjmovým dokladom čo sa muselo zaevidovať a peniaze sa museli priniesť do firmy. Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi uviedla, že to bolo na podnet druhej spoločníčky, prišla za žalobcom s napísaným okamžitým skončením pracovného pomeru s tým, aby si to prevzal a podpísal prevzatie na čo on uviedol, že on nič preberať a podpisovať nebude a takýmto spôsobom reagoval aj v minulosti keď sa mu doručovalo upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny a nie je pravdou že mala v rukách len nejaký iný papier ako to tvrdil on. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo na výzvy zo dňa 01.08, 28,08.2012 a 14.09.2012 nepredložili žalobcovi písomné okamžité skončenia pracovného pomeru uviedla, keďže žalobca o to nejavil pred tým záujem mali to založené v jeho osobnom spise a žalobca podal podnet na inšpektorát práce, ktorý to prešetrovali, doklad videli prečítali si ho, na výzvy žalobcu nereagovali nakoľko bol podaný návrh na súd a chceli aby sa to vyriešili na súde. Uvedený doklad mu nezaslali nakoľko si ho sám odmietol prevziať. Uviedla, že ústne žalobcu niekoľkokrát upozorňovala, že nechodí do práce tak ako mal, vo firme boli štyria spoločníci z toho traja chodili do práce autobusom na čas na ôsmu hodinu alebo na 07:30hod a žalobca nebol schopný prísť do práce vôbec a to ani autom, niekoľkokrát bol na to upozorňovaný a vedeli o tom všetci zamestnanci.
11. Svedkyňa L. V. uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi bolo dané po viacerých upozorneniach, že nedodržiava pracovnú dobu, aj z tohto dôvodu sa zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie a po rozhovore s ním, chceli sme s ním rozprávať o tom aby si uvedomil svoje konanie kedy ma hrozne vytočil, povedal že vlastne nemá nič proti tomu, že by odišiel z práce a odišiel z miestnosti, následne som povedala, že s ním pracovný pomer rozviažeme. Správal sa arogantne a myslel si, že nie sme schopné s ním pracovný pomer rozviazať, i popri tom sa správal, že je všetko v poriadku, vždy pochválil ako pracujeme a keď sme požiadali aby niečo urobil aj on, trvalo to niekoľko dní, nebolo na neho spoľahnutie v práci. Pokiaľ sa týka dochádzky mal pridelené auto a dlhé roky ju vozieval, ešte v roku 2008 keď sa schádzali na Mlynských Nivách, neskôr sem tam vyzdvihoval mňa keď som mu napísala sms a napokon to dopadlo tak, že musela na neho čakať a keď už nemala chuť na neho vyčkávať začala chodiť mestskou dopravou, nebolo na neho ani v tomto spoľahnutie a keďže mala veľa práce začala chodiť autobusom. Od roku 2008 to s ním boli horšie a horšie začali sa mu dávať upozornenia ústne a napokon aj písomné, konali sa aj pracovné porady, kde bol upozorňovaný že si neplní svoje pracovné povinnosti, následne bol pozbavený konateľstva, prvé písomné upozornenie si prevzal a potom už odmietal čokoľvek podpisovať a preberať. Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že bola osobne pri tom keď sa žalobcovi doručovalo, povedal že nič si nepreberie, nič nepodpíše nechcel s nimi nič konzultovať, bola prítomná aj pani F., R., žalobca. Ona osobne doklad čítala, uviedla, že potom ako sa mu odobralo auto, nebol ochotný chodiť do práce, sem tam sa ukázal a potom odišiel. Pracovnú činnosť už nevykonával, iba pozeral do počítača, nič viac a keď ho p. R. nabádala aby dokončil pracovné veci, ktoré dokončiť mal, na nič sa nezmohol. Aj dochádzková kniha sa začala zavádzať nakoľko bol problém ho zohnať, aj túto žalobca odignoroval, nezapisoval sa do nej, ak bol v práci zapisovala ho konateľka. Faktúry mala na starosti konateľka p. R., problém bol aj s faktúrami ktoré neboli zaevidované. Uviedla že personálnu agendu mala na starostí sekretárka p. F.. Uviedla, že žalobca bol upozorňovaný na neplnenie pracovných povinností na viacerých stretnutiach, dá sa povedať že konateľka behala za ním dennodenne aby si plnil to čo mal, odignoroval jej príkazy a aj to čo mu naplánovala nesplnil nedalo sa na neho v pracovných veciach spoľahnúť, mal nosiť vzorky a keď nám to priniesol popoludní neviem čo celý deň robil asi nejaké svoje nekalé veci.
12. Svedkyňa V. F. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca si nechcel prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, pri doručovaní bola prítomná aj ona, uviedla, že konateľka prišla za žalobcom s tým, aby si doklad prevzal čo on odmietol ani si to neprečítal, prítomná bola p. V., R. a žalobca, vedela o
tom že žalobca bol upozorňovaní ústne aj písomne na porušovanie pracovnej disciplíny, jedenkrát si ho prevzal. Uviedla, že vo firme bola zavedená dochádzková kniha do ktorej sa všetci zapisovali, žalobca sa nezapisoval. Uviedla, že personálnu agendu mala na starosti K.. Z..
13. Svedkyňa K.. V. Z. uviedla, že spoločnosti žalovaného pracuje od roku 2008 ako mzdová účtovníčka a manažér kvality, v roku 2010 kúpila obchodný podiel spoločnosti a tak ako všetci spoločníci sa podieľala na jej rozvoji spoločnosti na zvyšovaní príjmov čo potom vyžadovala aj od ostatných spolupracovníkov a teda aj od žalobcu. Žalobca nespolupracoval, najprv sedel samostatne v kancelárii a keď ho vyzývali na aktivitu a rozvoj spoločnosti, tak nereagoval, ak sa ho pýtala čo robí nevedel povedať a ak mu aj boli zadané nejaké úlohy, ktoré mu vyplývali z pracovnej náplne, tie nevykonal, na otázku prečo od neho nedostala odpoveď. Nebolo na neho spoľahnutie, nedalo sa s ním pracovať, ostával v práci po pracovnej dobe a nikto nevedel na čo a čo tam robí. Následne sa s ním dohodli, že bude sedieť s ňou v kancelárii tak aby mohli vzájomne komunikovať, riešiť objednávky a všetko čo sa týkalo spoločnosti. I napriek tomu žiadnu činnosť nevykonával, ak mal niečo spraviť, trvalo mu to týždeň alebo dva alebo to nespravil vôbec. Aj keď prišla pani R. a spýtala sa ho čo robí, jeho odpoveď bola, že nevie. Bol nespoľahlivý, nepodieľal sa na rozvoji spoločnosti, alebo sa podieľal a peniaze si nechával sám pre seba. Do práce chodil nepravidelne v nepravidelných časoch, nikdy sa neospravedlnil, nedal nám vedieť čo robí a prečo neprišiel. Keď ho potrebovala k činnosti so zákazníkom potrebovala vedieť kde je a kedy príde, jeho neskoré príchody boli relatívne dosť často bez udania dôvodu, nezapisoval sa do knihy príchodov a odchodov, všetci pracovníci sa zapisovali a on nie. Následne sa v roku 2012 dozvedeli, že vyhotovoval faktúry v mene firmy, tieto neboli zaevidované, boli väčšinou uhrádzané v hotovosti a peniaze išli na jeho účet. Na základe všetkých týchto skutočností a viacerých ústnych a písomných upozorneniach sa dohodli, že s ním okamžite ukončia pracovný pomer, k prevzatiu výpovede bola prizvaná p. V. F.Á. E. L. V., žalobca však písomnosť neprevzal, povedal, že nič preberať nebude, bol vyzvaný aby odovzdal všetky veci a odišiel z pracoviska. Uviedla, že aj v súčasnosti vykonáva žalobca činnosť proti firme, všetkých ohovára, pracovníci ktorí pracovali vo firme, týchto navštevuje, pýta sa ich na rôzne skutočnosti a navádza ich aby svedčili proti firme. Navštevuje množstvo úradov, všetkých posiela na kontrolu, vlastne vykonáva činnosť proti spoločnosti. Uviedla, že žalobcovi boli dávané aj písomné upozornenia, jedno si prevzal, ďalšie si však už odmietal prebrať, v písomných upozorneniach bol vyzvaný a upozorňovaný na dodržiavanie pracovných povinností, v minulosti bola daná spoločnosti pokuta z dôvodu že si žalobca pracovné povinnosti neplnil. Uviedla, že v minulosti bola zavedená dochádzková kniha, neskôr bolo menej pracovníkov a nebolo potrebné ju viesť, následne sa prijali ďalší pracovníci a zaviedla sa dochádzková kniha avšak aj z dôvodu činnosti, ktorú žalobca vykonával keď sa strácala dôvera v jeho osobu. Všetci zamestnanci boli informovaný aby sa riadne do knihy dochádzky zapisovali, žalobca to odmietol. Uviedla, že okrem písomných upozornení sa konali viaceré stretnutia so žalobcom, kde sa prejednávalo plnenie resp. neplnenie pracovných povinností porušovanie pracovnej disciplíny, väčšinou do bolo medzi p. R. a žalobcom alebo boli prítomní všetci spoločníci a bolo to veľa krát. Konali sa priebežne počas celého roka intenzívnejšie koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012. Pokiaľ sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi na pracovisku uviedla, že p. R. zobrala písomnosť chcela ju odovzdať žalobcovi, podala mu ju s tým, že si ju má prevziať a podpísať, povedal že si to potrebuje prečítať a potom sa rozhodne či ju podpíše alebo nie, on si ju však odmietol prevziať a podpísať, uviedla, že ak by sa mu to doručovalo poštou takisto by si to musel najprv prevziať a podpísať a až potom by si to mohol prečítať. Uviedla, že žalobca mal pracovať aj mimo pracoviska, má sa zapisovať do evidencie dochádzky a nezapisoval sa a keď bol na to vyzvaný a aj potom sa nezapísal išla za konateľkou p. R. a ona ho zapísala. Nepripustila možnosť, že keď nebol zapísaný v knihe dochádzok mohol vykonávať odbery mimo pracoviska. Uviedla, že nie nakoľko to muselo byť v knihe dochádzok zaevidované. Tak ako aj ostatní vedel, aký je pracovný čas, kedy majú chodiť do práce a kedy majú opustiť pracovisko. Niekoľkokrát niekedy aj dvakrát za týždeň bol upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny, nie vždy sa robil z toho záznam avšak v zázname z porady to bolo uvedené. Faktúry vystavovala a podpisovala konateľka p. R.. Pokiaľ sa týkalo odberov v teréne uviedla, že odbery nadväzujú na činnosť v laboratóriu a túto činnosť mal vykonávať žalobca s hlavnou laborantkou p. R., plán odberov bol určený, vykonávala to p. R. lebo žalobca nebol schopný to urobiť, ona mu určovala kam pôjde, kedy a čo má urobiť, firma mala zmluvných zákazníkov o čom tiež vedel a napriek tomu si prácu nevedel naplánovať, takže pani R. mal hlásiť kam pôjde, čo pôjde robiť a kedy by sa mal vrátiť čo však nerobil. Uviedla, že inšpektorátu práce odovzdali všetky doklady ktoré potreboval a boli spokojní. Na otázku súdu uviedla, že odber vody mimo pracoviska trvá ak je to pitná voda 20 minút ak je to odpadová voda 15 minút nikdy to však netrvá celý deň. Po odobratí odberov
však bolo potrebné vždy sa vrátiť na pracovisko, žalobca sa však nikdy nevrátil. O jeho činnosti nikoho neinformoval.
14. K platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru: Podľa ust. § 68 ods. 1 písm.bc) Zákonníka práce v znení platnom v čase skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa ust. § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenia písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi v ochrannej dobe a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi po a) z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a), po b) z dôvodu pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods.1). Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
15. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny vzťah, založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2012 čo nesporovala ani jedna strana sporu, ako aj že žalobca ukončil pracovný pomer okamžite písomne dňa 25.06.2012 v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo žalovanému doručené na pracovisku dňa 25.06.2012. Z vyhlásenia svedkov L. V. E. V. F. zo dňa 25.06.2012 mal súd preukázané, že boli osobne pri doručovaní písomnosti
- okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému v priestoroch jeho kancelárie sídla spoločnosti AQUACECO s.r.o., konateľka spoločnosti H. R. predložila písomnosť K.. U. a vyzvala ho na prevzatie a podpísanie prevzatia a oznámila mu, že účinky doručenia písomností nastanú aj v prípade ak odmietne
písomnosť prevziať. Žalovaný odmietol písomnosť prevziať a výslovne uviedol, že odmietnutie prevzatia nepotvrdí písomne.
16. V okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 zamestnávateľ presne špecifikoval a skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako závažné porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu absencie v práci v dňoch 07.06.2012, 13.06.2012 a 21.06.2012 kedy neprítomnosť v práci vopred neohlásil, dodatočne ju neospravedlnil a ani nevysvetlil rovnako aj v bode 2. presne zamestnávateľ špecifikoval závažné porušenia pracovnej disciplíny a tak isto aj v bode 3. Skutočnosti uvedené v bode 1. preukázal žalobca knihou dochádzok, kedy aj svedecké výpovede svedkyne V. E. R. uvedené skutočnosti potvrdili a to tým, že žalovaný sa do knihy dochádzok nezapisoval, v prípade ak bol v práci zapísala ho konateľka p. R., rovnako aj keď z práce odišiel, vlastne knihu dochádzok odignoroval. Pokiaľ sa týka druhého dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, kedy absentoval v práci v dňoch 04, 05, 06, 08, 14, 15 a 22.06.2012 opäť svedkyne potvrdili a kniha dochádzok tak isto, že žalobca prichádzal do práce s oneskorením resp. z miesta výkonu práce predčasne odchádzal pričom svoju absenciu žiadnym spôsobom a to ani dodatočne neodôvodnil a neospravedlnil, čím porušil jednu zo základných povinností zamestnanca podľa § 81 písm. b) ZP. Medzi povinnosti zamestnanca patrí aj to, že pred každým vlastným výkonom práce musí byť zamestnanec zamestnávateľovi osobne k dispozícii teda jeho povinnosťou je nie len dostaviť sa na pracovisko ale aj plne využívať určený pracovný čas na plnenia pracovných povinností. Je výhradným právom zamestnávateľa rozhodnúť sa akým spôsobom bude evidovať dochádzku zamestnancov. Ak zamestnávateľ rozhodne o evidovaní dochádzky a informuje zamestnancov o povinnosti zapisovať príchody a odchody z pracoviska do evidencie na to určenej, zamestnanci (vrátane vedúcich zamestnancov) sú povinný tento pokyn zamestnávateľa rešpektovať a dodržiavať. Súd z evidencie dochádzky ale predovšetkým z výpovede konateľky žalovaného, ktorá ako nadriadený zamestnanec žalobcu nemala absolútne žiadnu vedomosť kde sa žalobca v uvedených dňoch nachádzal a z akého dôvodu si neplnil pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a ako aj z výpovede ostatných svedkov, ktorí zhodne vypovedali, že žalobca nerešpektoval určený pracovný čas a nikto u žalovaného nemal vedomosť, kde sa nachádzal, mal skutočnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru preukázané. Svedkovia vo svojej výpovedi uviedli, že žalobca mal vykonávať časť svojich pracovných povinností mimo sídla firmy, čo však nezakladalo aby si svojvoľne upravoval pracovnú dobu, bezdôvodne a opakovane nechodil do práce prípadne bezdôvodne a opakovane prichádzal neskoro na pracovisko a odchádzal z neho skôr, neplnil si pracovné povinnosti prípadne o dôvodoch neprítomnosti neinformoval svojho nadriadeného ktorým bol konateľ žalovaného. Za uvedené neskoré príchody a skoré odchody mu bola v mesiaci jún 2012 krátená mzda čo žalobca nenamietal a súhlasil s vyčíslenou mzdou pri zohľadnení jeho absencii. Svedecké výpovede p. V., R., T. a rovnako aj F. preukázali súdu, že zamestnávateľ niekoľkokrát týždenne osobne upozorňoval žalobcu na jeho porušovanie pracovnej disciplíny a aj závažné porušenie pracovnej disciplíny z vyššie uvedených dôvodov, bola mu doručovaná aj písomná výtka - upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny dňa 18.04.2012, ktorú žalobca prevzal dňa 19.04.2012, ďalej mu bol doručený záznam o opakovanom porušení pracovnej disciplíny dňa 05.06.2012, v ktorom žalovaný (zamestnávateľ žalobcu) špecifikoval v čom porušenie pracovnej disciplíny spočíva - neskoré príchody na pracovisko a odchod z pracoviska v ľubovoľnom čase, nedodržiavanie 8,5 hod pracovného času, nedodržiavanie pracovných povinností, neskoré odovzdávanie výkazov, reportov pre URSO, VUVH... a iné úrady spojených s penalizáciou, nespracovanie knihy jázd pre motorové vozidlo za roky 2011, 2012, nevykonanie odberov odpadových vôd podľa plánu odberov, porušenie Spoločenskej zmluvy - vykonávanie toho istého predmetu podnikania na vlastné meno, uvedené upozornenie žalobca odmietol prevziať čo potvrdili podpisom svedkyne V. Z. E. L. V., obe to potvrdili aj vo svojej výpovedi.
17. Ďalšie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny doručované žalobcovi dňa 14.06.2012 na pracovisku, ktoré žalobca opätovne odmietol prevziať čo potvrdili svedkyne V. E. R. písomne a rovnako aj vo svojej výpovedi, v ktorom špecifikoval zamestnávateľ nedostatky a porušovanie pracovných povinností zamestnanca, ktoré korešpondovali s popisom práce. Pokiaľ sa týka ďalšieho bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a to, že si žalobca neoprávnene vystavoval faktúry v mene žalovaného a úhrady za tieto faktúry si ponechal pre vlastnú potrebu bolo preukázané v trestnom konaní pred OS BAIII č.k. XXT/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.12.2015 právoplatným a vykonateľným dňa 13.01.2016, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 TR. zákona, teda bolo preukázané zavinené konanie zamestnanca čím vlastne došlo k porušeniu pracovných povinností závažným spôsobom. Zamestnávateľ teda dôvodne považoval konanie žalobcu za zavinené závažné porušenie pracovnej disciplíny s prihliadnutím k osobe žalobcu ako zamestnanca
a vedúceho zamestnanca, k jeho pracovnej pozícii, k miere zavinenia (úmyselné konanie, ktoré žalobca nijako nevysvetlil) spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ako aj času a situácii kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.
18. Podľa 1. a 2. dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru mal súd preukázané, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2005 miestom výkonu práce žalobcu bola firma AQUACECO s.r.o. v Ivanke pri Dunaji, žalobca ako zamestnanec mal vykonávať druh práce - chemický technológ pričom popis práce bol konkretizovaný v Popise práce žalobcu zo dňa 03.06.2010 v ktorom bol zaradený ako chemický technológ a vedúci laboratória. Bol povinný pri výkone práce postupovať podľa Príručky kvality ktorá je nosnou časťou akreditácie žalovaného. Táto definuje povinnosti vedúceho laboratória a bez tohto dokumentu a jeho aplikácie by žalovaný nemohol mať udelenú akreditáciu na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 81 ods. 1 písm. a) a b) ZP je zamestnanec povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Podľa rozhodnutia NS SR 5Cdo81/2010 o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenia pracovného pomeru, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68/1 písm. b) ZP. V treťom bode okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo podozrenie zo spáchania trestného činu nezákonného vystavovanie faktúr čo nakoniec potvrdilo aj trestné rozhodnutie OS BAIII v rozhodnutí XXt/XX/XXXX čím spôsobil žalobca žalovanému škodu vo výške 14.689,59 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia OS BAV č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX ktorým súd rozhodol u vylúčení žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti AQUACECO s.r.o. ako aj na rozsudok OS BAV č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.06.2016 ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1656,50eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na základe trestného rozkazu OS BAIII.
20. S poukazom na vykonané dokazovanie, na svedecké výpovede a doklady založené súdu ku konaniu dospel súd k názoru, že žalobca svojimi argumentmi tieto žiadnym spôsobom ani svedecky ani dokladovo nepodložil, súd ich považoval za účelové, nepreukázané, teda žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Súd zastáva názor, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.06.2012 bolo vykonané v súlade s § 70 ZP, bolo urobené písomne, boli v ňom skutkovo vymedzené jeho dôvody a bolo riadne doručované žalobcovi, ktorý ho odmietol prevziať, teda účinky doručenia nastali i napriek tomu. Skutočnosť, že žalobca tvrdil, že bol na PN, súd mal preukázané, že v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru na PN nebol, nešiel ani k ošetrujúcemu lekárovi cez pracovný čas, navštívil pohotovostnú službu v neskorých nočných hodinách, čo už bolo následne po tom, ako mu bolo okamžité skončenie pracovného pomeru na pracovisku doručené a účinky doručenia nastali, toto jeho konanie vyhodnotil súd ako účelové a právne irelevantné. Žalovaný nemá odborovú organizáciu, okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovával na zasadnutí valného zhromaždenia so zástupcami zamestnancov a vedúcimi pracovníkmi (§ 74 ZP) a na základe toho ho doručoval žalobcovi. Tvrdenia žalobcu o účelovosti zavedenia dochádzkovej knihy považoval súd za právne irelevantné, svedkyne potvrdili, že táto dochádzková kniha bola zavedená hlavne v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny žalobcom, na čo bol osobne ústne i písomne viackrát zodpovednými pracovníkmi upozorňovaný. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že i keď nebol v práci na pracovisku a nebol zapísaný v knihe dochádzok ešte nepreukazujú, že nevykonával práce mimo pracoviska, tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom v konaní pred súdom nepreukázal, nepreukázal, že skutočne v dané dni vykonával odbery v teréne, prípadne inú činnosť, preto i tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové, nepreukázané žalobcom. Pokiaľ sa týka námietky zaujatosti svedkýň žalobcom, súd je toho názoru, že žalobca v minulosti ich nestrannosť, keď uzatváral pracovný pomer, keď využíval benefity firmy - služobný telefón, motorové vozidlo, počítač nielen na služobné, ale i na súkromné účely, nenamietal, nestrannosť svedkýň začal namietať až v priebehu súdneho konania, preto i túto skutočnosť vyhodnotil súd ako účelovú bez toho, aby svoje tvrdenie žalobca preukázal, nakoľko všetky tvrdenia svedkýň boli podporené dôkaznými materiálmi. Pokiaľ sa týka ďalšieho zamestnávania žalobcu súd vzhľadom na trestné konanie a protiprávnu činnosť žalobcu považoval ďalšie jeho zamestnávanie u žalovaného za nemožné v súlade s ust. § 79 ods. 1 veta prvá ZP s tým, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať aby zamestnanca naďalej zamestnával, nakoľko vyvíjal protiprávnu činnosť a
spôsobil mu škodu. S poukazom na dôkazy dospel súd k názoru, že pracovný pomer žalobcu skončil u žalovaného dňom 25.6.2012 okamžitým zrušením.
21. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
23. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, prvá veta: „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 CSP) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).