Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/272/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: AQUASECO s.r.o., so sídlom Bernolákovská 18/A, Ivanka pri Dunaji, IČO: 17 335 264, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Kollár, so sídlom Mnoheľova 22, Poprad, proti žalovanej: K. M., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XXXX/XX, A., zastúpenej: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so sídlom Mierové námestie 2, Galanta, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. mája 2016, č.k. -34, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh žalobcu; pred podaním žaloby vo veci samej o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu; predbežné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal scudzovať, zriaďovať záložné právo, zaťažovať vecným bremenom, prenajať alebo odovzdať do užívania v prospech iných osôb nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na X.W.. bytového domu súpisné číslo XXXX, na A. L. XX, postaveného na parcele č. XXXX a na parcele č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 1739/100000 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, bez spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, v k.ú. W., vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra hlavného mesta SR Bratislava v obci BA-m.č. W., Y. A. M. na LV č. XXXX, až do právoplatného skončenia občianskoprávneho konania o vyslovenie právnej neúčinnosti právneho úkonu; a zároveň žalobcovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako obdarovanou a J.. Q. M. P. X. M. ako darcami dňa 09.08.2013, keď na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca dostatočne preukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a teda splnenie zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia; vyplývajúcich z ust. § 74 ods. 1,2, § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p., nakoľko žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva od svojich rodičov darovacou zmluvou zo dňa 09.08.2013, ktorá podľa tvrdenia žalobcu predstavuje právny úkon urobený s úmyslom ukrátiť ho ako veriteľa, a v súčasnosti nie je ničím obmedzená v nakladaní s nimi.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy, na základe nich dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, teda ani na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, keď žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu vymáhateľných

pohľadávok, avšak ani to, že by uzavretím predmetnej darovacej zmluvy bolo ukrátené vymoženie ním tvrdených pohľadávok, nakoľko k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa môže dôjsť iba v prípade, ak dlžník nevlastní iný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky. Zároveň namietala, že v konaní nebola osvedčená existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko samotná skutočnosť, že je v katastri nehnuteľnosti vedená ako vlastník predmetných nehnuteľností takéto nebezpečenstvo nezakladá a žalobca neosvedčil, že by realizovala kroky, ktorými by nepriaznivo ovplyvnila budúci výkon rozhodnutia vo veci, a to za stavu, keď predmetný byt po prevode vlastníctva darovacou zmluvou naďalej obýva jej otec J.. Q. M. spolu s matkou X. M., ktorá sa o neho vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav po akútnom infarkte stará; a preto nemá v žiadnom prípade v úmysle nehnuteľnosti prevádzať ani vykonať akékoľvek úkony, ktoré by ohrozili bytovú otázku rodičov. Napokon poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. sa J.. Q. M. proti odporcovi domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy uplatnenej v sume 35.820 eur, ktorá mu môže byť priznaná, ako aj na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.04.2016, sp. zn. , bol J.. Q. M. vylúčený zo spoločnosti žalobcu, a preto mu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorého výšku; s poukazom na jej dostupné údaje; vyčíslila na sumu 33.438,60319 eur. Na základe uvedeného uzavrela, že v konaní neboli preukázané, resp. osvedčené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, a preto súd prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia rozhodol na základe skutočností, ktoré jeho nariadenie neumožňujú. Záverom uplatnila náhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a námietky žalovanej v podanom odvolaní označil za neopodstatnené, zavádzajúce a účelové, keďže z ním predložených listín nespochybniteľne vyplýva, že voči otcovi žalovanej J.. Q. M. má pohľadávku na náhradu škody vo výške 14.689,59 eur, potvrdenú Okresným súdom Bratislava III; ktorý ho v trestnej veci sp. zn. právoplatne odsúdil za spáchanie trestného činu podvodu; a priznanú rozhodnutím súdu v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. a , v ktorých bol úspešný. Nesúhlasil preto ani s námietkou žalovanej, ktorá spochybňovala jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu o vyslovenie neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy, keďže nepochybne má voči J.. M. pohľadávku na náhradu škody a darovacia zmluva, na základe ktorej previedol J.. M. spolu s manželkou predmetné nehnuteľnosti na žalovanú, je právnym úkonom, ktorým sa ukracuje vymožiteľnosť tejto jeho pohľadávky. Spochybnil tiež existenciu žalovanou tvrdených nárokov J.. M. voči nemu na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 35.820 eur, o ktorej Okresný súd Pezinok v konaní sp. zn. doposiaľ nerozhodol a poprel i existenciu jeho nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jeho účasti v spoločnosti, vyčísleného odporkyňou na sumu 34.438,60319 eur, keďže tento ešte nevznikol.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 a contrario v spojení s § 329 ods. 1 , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

5. Odvolací súd; s poukazom na ustanovenie § 471 ods. 1 CSP; podľa ktorého sa predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach; po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich inštitút neodkladných opatrení (v nadväznosti na ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p.).

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2, písm. c/, d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že; tak, ako v prípade predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku do 30.06.2016; pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k záveru, že žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia, keď ničím neosvedčil, že by výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený vzhľadom na existenciu reálnej hrozby dispozície žalovanej s predmetnými nehnuteľnosťami. Z obsahu spisu totiž nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaná; ktorá nadobudla vlastníctvo predmetných nehnuteľností ešte dňa 09.08.2013; má v súčasnosti úmysel nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť, či inak s nimi disponovať spôsobom, ktorý by mohol mať za následok ohrozenie výkonu exekúcie rozhodnutia súdu, a teda nemožno považovať za osvedčené žiadne konkrétne správanie žalovanej, ktoré by potvrdzovalo dôvodnosť tvrdení a obáv žalobcu , že žalovaná sa mieni nekalým spôsobom zbaviť nehnuteľného majetku, proti ktorému smeroval návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a zmariť tak exekúciu rozhodnutia súdu.

13. Na doplnenie odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia, ani vzhľadom na (budúci) predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu, keď jeho nariadenie by bolo, vo vzťahu k tomuto predmetu konania, nadbytočné. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč. zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľovi vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi) neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Vzhľadom na to, že podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v súdom konaní, nie je vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, a to k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nemôže v danej veci dôjsť scudzením nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa v konaní o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. V prípade odporovacej žaloby naviac ide o rozhodnutie konštitutívne, pretože sa ním vyhlasuje právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za relatívne neúčinný, a preto sa stáva takýto rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť, a preto (ani v teoretickej rovine) sa nemožno dovolávať ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku; ďalším

nakladaním s nehnuteľnosťou, ktorej sa neúčinný právny úkon týka preto nemôže byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia o neúčinnosti darovacej zmluvy.

14. Pokiaľ žalobca v konaní argumentoval tým, že potreba nariadenia predbežného opatrenia vyplýva zo správania otca žalovanej J.. Q. M. v priebehu trestného konania, vedeného voči nemu pre trestný čin podvodu, ako aj v priebehu konaní, v ktorých si voči nemu navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, zameraného na oddialenie rozhodnutí súdov a vyhnutie sa následkov zodpovednosti za spôsobenú škodu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že správanie žalovanej nemožno stotožňovať so správaním jej otca J.. M., pričom ak by aj uzavretie predmetnej darovacej zmluvy bolo motivované snahou J.. M. zmariť vymožiteľnosť rozhodnutia súdu o priznaní náhrady škody (čo bude predmetom skúmania v konaní vo veci samej o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu), ani toto jeho správanie by bez ďalšieho nebolo spôsobilé osvedčiť reálnu a bezprostrednú hrozbu podobného správania žalovanej, ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla dňa 09.08.2013 a doposiaľ s nimi nedisponovala.

15. Bez právneho významu z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu je vzhľadom na vyššie uvedené závery tiež argumentácia žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu, ktorý odvolacie námietky žalovanej označil za zavádzajúce a účelové s poukazom na skutočnosť, že dlžník, teda otec žalovanej J.. Q. M., mu nespochybniteľne spôsobil škodu, ktorej náhradu mu Okresný súd Bratislava V priznal v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , a ktorej existenciu konštatoval i Okresný súd Bratislava III v trestnom konaní sp. zn. , s tým, že o nároku J.. Q. M. na zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru; v sume 35.820 eur; doposiaľ v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. doposiaľ nebolo rozhodnuté a nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jeho účasti v spoločnosti žalobcu, vyčíslený žalovanou na sumu 34.438,60319 eur ešte nevznikol.

16. Napokon odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že navrhované predbežné (neodkladné) opatrenie by vzhľadom na okolnosti danej veci; za stavu, že žalobcom tvrdená výška pohľadávky titulom náhrady škody voči otcovi žalovanej predstavuje sumu 14.689,59 eur; predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovanej vzhľadom na to, že by nešlo o obmedzenie jej vlastníctva v miere nevyhnutne potrebnej na naplnenie jeho účelu, ktorým je nepochybne zabrániť zmareniu budúcej exekúcie.

17. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. ani na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. CSP, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

18. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 v spojením s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .