Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-78-2016.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/78/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v sporovej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická č. 20-26, so sídlom Košická č.24, Bratislava, IČO: 30 791 723, zastúpeného: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, AK so sídlom Klincova č. 35, Bratislava, proti žalovanej: B. T., M.. XX.X.XXXX, Ž. XB, Q., G. P., zastúpená: Mgr. Kamil Suchodolský, AK Kúpeľná 84, Bratislava, o uloženie povinnosti vypratať rozostavaný byt, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 26.4.2017, doručený 27.4.2017, z a m i e t a.
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.04.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať rozostavaný byt č. XX-T., X. L., vchod B. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. 9736/3, 9736/4, 9736/5, 9736/11, 9737/4, zapísanom na LV Okresného Ú. Q. Č.. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava, m. č. D., k. ú. M. a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že podľa zákona č. 182/1993 Z. z. ako právnická osoba zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome B. Č.. XX-XX F. Q.. Žalovaná je zapísaná na LV č. XXXX ako vlastníčka rozostavaného bytu č. XX-T., X. L., vchod B. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. 9736/3, 9736/4, 9736/5, 9736/11, 9737/4, k. ú. M. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 6726/428559. Rozhodnutím č. F.-XXXX zo dňa 25.08.2003 bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolila vklad vlastníckeho práva k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome B. Č.. XX - XX F. Q. v prospech spoločnosti PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA (ďalej len "družstvo"), ktorý v minulosti vystupoval v pozícii stavebníka titulom Zmluvy o nadstavbe zo dňa 16.05.2003, uzatvorenej s pôvodnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu B. Č.. XX - XX F. Q.. K tomuto postupu došlo odhliadnuc od skutočnosti, že katastrálny zákon, ani zákon č. 182/1993 Z. z. neumožňovali, aby Správa katastra vydala "rozhodnutia o zápise", ktoré nemá žiadny právny, ani skutkový základ. Zo strany bývalej Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pri povolení vlastníckeho práva k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome B. Č.. XX-XX F. Q. v prospech družstva išlo o svojvôľu realizovanú bez zmluvy či inej opory. Tento názor vychádza z obsahu Zmluvy o nadstavbe bytov uzavretej medzi družstvom ako stavebníkom a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na B. XX-XX. Podľa prijatých zmluvných dojednaní družstvo sa ako stavebník v zmluve zaviazalo vykonať vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach domu. Za to bol družstvu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
poskytnutý povalový priestor domu o výmere 1.038 m2, ktorý malo užívať a to bezodplatne po celú dobu výstavby. V zmluve o nadstavbe bolo ďalej dojednané, že vlastníkom novovystavaných bytov vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúcich k jednotlivým novovystavaným bytom vo veľkosti určenej zmluvou, sa stane družstvo.
3. K nadobudnutiu vlastníckeho práva a k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu malo dôjsť až vtedy, keď po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii nadstavby, dôjde k vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech družstva na základe návrhu na vklad ním podaným. Družstvo a vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov zanikne vlastníctvo k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, v ktorej budú novovystavané byty skolaudované. Uvedeným momentom sa mala zároveň zmeniť veľkosť vlastníckych podielov zmluvných strán na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Pozornosti družstva ako aj žalovanej unikla skutočnosť, že vznik vlastníckeho práva k nadstavaným 14-tim bytovým jednotkám bol podmienený právoplatným ukončením nadstavby, k čomu nikdy nedošlo. Ide o byty neskolaudované a nespôsobilé trvalému užívaniu. Žalovaná daný stav prehliada a predmetný rozostavaný byt užíva ako riadne skolaudovaný byt. Žalovaná uzatvorením zmluvy, ktorej predmetom bol rozostavaný byt, porušila vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov zmluvných strán k spoločným častiam a zariadeniam domu, nakoľko v súčasnosti je na LV č. XXXX, k. ú. Nivy zapísaná ako vlastník príslušnej časti spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorej skutočnými vlastníkmi sú vlastníci pôvodných bytov v bytovom dome B. Č.. XX-XX. Žalovaná užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú stavbu na bytovom dome B. Č.. XX-XX F. Q. a koná v rozpore s právnou úpravou vymedzenou zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čím sa porušujú práva reálnych vlastníkov bytov v tomto bytovom dome. Vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je priamo či nepriamo chránené celým právnym poriadkom Slovenskej republiky. Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zakotvuje a garantuje každému právo vlastniť majetok ako jedno z elementárnych ľudských práv, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predmetné ustanovenie teda zabezpečuje každému rovnaké predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok ustanovených v Ústave SR alebo v ďalších predpisoch, kedy obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka sú rovnaké. Žalobca sa odvoláva na ustanovenia čl. 46 Ústavy SR a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovanej právnej úpravy súdnu ochranu vlastníckeho práva môže vlastník realizovať prostredníctvom žaloby na vydanie veci. Nakoľko žalovaná bez právneho dôvodu užíva spoločné priestory a spoločné zariadenia domu a v rozpore s osobitnou právnou úpravou užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú časť nadstavby, žalobca chce navodiť stav, kedy vlastnícke právo nebude narušené a dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 26.8.2016 uviedla, že je výlučným vlastníkom bytu a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobca je spoločenstvom vlastníkov bytov založeným podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a to za účelom správy spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, nebytových priestorov v bytovom dome, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane ich údržby a obnovy. Rozhodnutím č. F.-XXXXX/ XX zo dňa 23.11.2015 príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru, bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v jej prospech. Zmluvnými stranami Zmluvy o nadstavbe bytov, na ktorú v podanej žalobe odkazuje žalobca, boli stavebník - PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA a vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalobca nie je zmluvnou stranou predmetnej zmluvy a podal obdobné žaloby samostatne voči jednotlivým vlastníkom 14 bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu. Žalovaná má vedomosť o konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21C/62/2016, sp. zn.10C/75/2016, sp. zn. 21C/57/2016, sp. zn. 51C/71/2016. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo je právnická osoba, založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Keďže žalobca sa voči žalovanej domáha vypratania bytu, zastáva názor, že aktívne vecne legitimovaným subjektom a teda žalobcom v konaní o uloženie povinnosti - vypratanie nehnuteľnosti môže byť len subjekt, ktorý osvedčí existenciu svojho vlastníckeho práva, práva nájmu, práva podnájmu, práva náhradného užívania alebo iného práva viažuceho sa k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa svojim žalobným návrhom domáha. V danom prípade by žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu osvedčil len v tom prípade, ak by preukázal, že niektoré z tu vymenovaných práv k bytu mu
patrí. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom predmetného bytu je žalovaná a žalobca nemá k tomuto bytu žiadne vlastnícke, užívacie ani iné obdobné práva, nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby. Žalobca v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vykonáva len správu spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, vrátane ich údržby a obnovy, ale v žiadnom prípade nemôže vstupovať do vlastníckych, užívacích alebo obdobných práv k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom. Vlastnícke práva prináležia výlučne jednotlivým vlastníkom, nie však spoločenstvu.
5. Žalovaná poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Z hľadiska hmotného práva je potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné, žalovať viacero subjektov. Obdobne to platí o niektorých nárokoch podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Všetci účastníci napr. kúpnej zmluvy musia byť subjektmi žaloby o neplatnosť tejto zmluvy. Rovnako aj v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov nehnuteľností. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne. Aj v prípade, ak by sa žalobca domáhal svojím žalobným návrhom určenia vlastníckeho práva k bytu, alebo určenia spoluvlastníckeho podielu ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome k bytu, či spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, nebol by aktívne vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby. Nakoľko údajné vlastnícke práva bližšie neurčených reálnych vlastníkov bytov v bytovom dome B. XX - XX údajne poškodzujú podľa vyjadrenia žalobcu vlastníci 14 bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu, ktorí tieto byty nadobudli na základe Zmluvy o nadstavbe, čím došlo aj k zmene spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu - rovnako aj na strane žalovaných by sa jednalo o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP, kedy žalovanými by mali byť všetci vlastníci 14 bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu. Vlastnícke právo k predmetnému bytu žalovaná nadobudla v súlade so zákonom a so Zmluvou o nadstavbe a to na základe osobitnej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu vo výstavbe uzatvorenej s PREŠPORK, DRUŽSTVO SLOVAKIA. Vklad vlastníckeho práva v jej prospech bol príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom povolený a jej vlastnícke právo k bytu bolo zapísané v katastri nehnuteľností SR. Tvrdenia žalobcu, ktorými spochybňuje vlastnícke právo žalovanej, sú nenáležité, čisto účelové a sú dôkazom dlhodobého šikanózneho konania niektorých vlastníkov bytov v pôvodnej časti bytového domu, ktorí namiesto toho, aby konštruktívne prispeli k doriešenie kolaudácie nadstavby, neustále sa jej snažia zabrániť. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava Ružinov č. P. XXXX/XXXX/X/JAN z 24.11.2015, výpisom z LV č. XXXX, Zmluvou o nadstavbe bytov, rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava č. J.-T. zo dňa 31.01.2013, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.
7. Vec bola prejednaná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu požiadal deň pred súdnym pojednávaním o jeho odročenie z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Bratislava III. Súd tento dôvod neuznal, nakoľko PZ žalobcu obdržal predvolanie s dvojmesačným predstihom, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa kolízia pojednávaní nepovažuje za dôležitý dôvod na jeho odročenie. Súd má tiež vedomosť v tom, že PZ žalobcu robí obštrukcie aj v ostatných súdnych sporoch, napr. v spore pod sp. zn. 58C/77/2016, 19C/74/2016 a na pojednávania sa opakovane nedostavuje. PZ žalobcu nepredložil súdu ani dôkaz o tom, že bol predvolaný na pojednávanie pred OS BA III, ani kedy obdržal predvolanie, ani dôkaz, že si na toto iné pojednávanie nemohol zvoliť substitúta. Naviac, pojednávanie na OS BA III malo začať až o 13,30 hod., pričom spor na tunajšom súde ako vyplýva aj zo Zápisnice z pojednávania , skončil o 12,00 hod. I v prípade, že by sa z dôvodu výsluchu PZ žalobcu pojednávanie predĺžilo o 1 hodinu (čo je nepravdepodobné), cesta na OS BA III z tunajšieho súdu netrvá dlhšie ako 30 minút, teda PZ žalobcu sa pojednávania na tunajšom súde mohol zúčastniť, prípadne ho súd mohol neskôr z pojednávania uvoľniť.
8. Právny zástupca žalobcu po oznámení, že tunajší súd nesúhlasí s jeho žiadosťou o odročenie pojednávania, doručil v deň pojednávania návrh na jeho prerušenie. V ňom uviedol, že obdobnú žalobu podal aj proti T. A. a spol., konanie je vedené pod sp. zn. 21C/57/2016. Konanie pod
sp. zn. 10C/78/2016 žiadal prerušiť z dôvodu minimalizovania nákladov v súvislosti s vykonávaním opakovaného dokazovania vo viacerých obdobných veciach a preto sa mu javí ako hospodárne konanie prerušiť až do právoplatného skončenia vyššie uvedenej obdobnej veci.
9. Právny zástupca žalovanej zdôraznil, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby. V ostatnom sa pridržal písomného vyjadrenia k žalobe.
10. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí né vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva, držať užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Vlastník je predmet svojho vlastníctva oprávnený držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu.
15. V prejednávanej veci sa žalobca ako právnická osoba, ktorá bola založená podľa zákona č. 182/1993 Z. z. za účelom správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlých pozemkov domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať rozostavaný byt č. XX-N., X. L., vchod B. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. 9736/3, 9736/4, 9736/5, 9736/11, 9737/4, zapísanom na LV Okresného úradu Bratislava č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava, m. č. D., k. ú. M.. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že vlastníkom sporného rozostavaného bytu je žalovaná, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX. Jedinej jej teda prináleží právo na súdnu ochranu . Žiadny iný subjekt, vrátane žalobcu, nemá právo bez zákonného dôvodu do vlastníckeho práva žalovanej k bytu zasiahnuť, najmä sa nemôže domáhať jeho vypratania. Žalobcove úvahy v tom, že žalovaná nemala vlastnícke právo k rozostavanému bytu nadobudnúť, sú len nepodloženými domnienkami, na ktoré nie je možné prihliadnuť. Žalobca, ktorý je v bytovom dome iba správcom, pričom nemá k spornému bytu žiadny právny vzťah, nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o vypratanie, ale ani na podanie prípadnej vlastníckej žaloby. Súd preto uzavrel, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Právny názor, týkajúci sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, podporuje aj judikatúra: napr. z rozhodnutia D. vyplýva, že "základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez tohoto preukázania nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá by mu ako vlastníkovi prislúchala."
16. Aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorej sa určuje okruh strán sporu. Vždy je potrebné skúmať, či je strana sporu nositeľom určitých práv, alebo povinností, tvrdených v žalobe a vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej, je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby , ako tomu je v danej veci. K námietke žalovanej ohľadne nedostatku procesnej podmienky núteného spoločenstva v zmysle ustanovenia § 78 Civilného sporového poriadku súd iba poznamenáva, že každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového spoluvlastníka) je oprávnený podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej veci /rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 80/02/. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, ktorá môže užívať nehnuteľnosť neoprávnene.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.
18. Návrh žalobcu na prerušenie konania súd zamietol ako nedôvodný. Totožné súdne konanie medzi rovnakým žalobcom a rozdielnymi žalovanými s tým istým meritom veci nepatrí medzi zákonné podmienky nutného, ani fakultatívneho prerušenia konania. Vo všetkých sporoch vedených na tunajšom súde ide o rovnaké právne posúdenie veci bez vykonávania ďalšieho dokazovania, pričom ani v jednom spore nie je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žalôb, ktoré sa súdu javia ako šikanózne. Aj z takto zjavne nedôvodného návrhu na prerušenie konania bolo evidentné, že žalobca nemal vážny záujem spor prejednať, ani sa na ňom zúčastniť. I keď návrh na prerušenie konania bol podaný elektronicky bez ZEP, súd o ňom z opatrnosti rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).