Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/76/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: S. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX, proti žalovaným: 1/ Ing. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., K. S. č. XXXX/X, 2/ O. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. č. XXX, obaja zast.: JUDr. Šárka Sameliaková, advokátka, so sídlom v J., E. č. XX, 3/ M. K., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., H. č. XXXX, zast.: JUDr. Daniel Šintaj, advokát, so sídlom v G. G., S. U.. XX, konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/10/2014-93 zo dňa 13. októbra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 4C/10/2014-93 zo dňa 13. októbra 2016 zamietol žalobu žalobkyne. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania v plnej výške, ktorá bude číselne uvedená v uznesení po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to parcely C-KN č. 1246/15 o výmere 1.062 m2, trvalé trávne porasty, zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa v k.ú. V. na tom skutkovom a právnom základe, že v októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu Ing. Z. V., nakoľko mala problém s hranicou lesa a chcela si dať zamerať pozemok. Ing. V. jej neposkytol geodetické služby, ale začal jej dávať návrhy, aby mu odpredala les. Keďže pracoval ako geodet, mal znalosti ohľadom cien, za aké sa v danej lokalite predávali nehnuteľnosti, pričom zneužil jej nevedomosť a predmetnú nehnuteľnosť získal za nízku sumu. V tom čase bola v geodetickej kancelárii prítomná aj O. Y., ktorá ju taktiež požiadala o odpredaj pozemku. Kúpnu zmluvu zo dňa 5.11.2010 považuje za absolútne neplatnú, pretože sa prieči dobrým mravom. Žalovaný Ing. Z. V. uviedol, že si pamätá, keď prišla žalobkyňa do geodetickej kancelárie s požiadavkou, že chce niečo zamerať. On jej vytlačil snímok a opýtal sa jej, či to nechce predať. Povedal jej aj konkrétnu sumu. Vtedy nepovedala nič, ale o dva - tri týždne sa ohlásila, že chce predávať pozemky. od ponuky až po uzavretie kúpnej zmluvy mala dostatok času s tým, že kúpna cena bola pravdivo daná do kúpnej zmluvy a reálne jej aj vyplatená. Dokopy takto uzavreli štyri zmluvy. Nepôsobila na neho, že by si neuvedomovala, čo koná. Vždy mala čas na rozmyslenie a ona sama prišla s tým, že chce predávať pozemky. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná O. Y. a Ing. Z. V. ako kupujúci uzatvorili dňa 05.11.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. V., pozemok E-KN parc. č. 542 vodná plocha o výmere 3888 m2, pozemku E-KN, parc. č. 543 lesný pozemok o výmere 11.559 m2

a to len tá časť, ktorý podľa geometrického plánu č. 419622449-207/2010 vyhotoveného geodetickou kanceláriou Ing. Z. V. zo dňa 29.10.2010 zodpovedá podielu ,,1" vodná plocha o výmere 288 m2, ktorý s dielom ,,2" lesný pozemok o výmere 774 m2 vytvára novovytvorenú parcelu č. 1246/15 trvalé trávne porasty o výmere 1.062 m2 vo vzťahu ku kupujúcej O. Y. v 1/2 účasti a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. V. , pozemok E-KN parc. č. 542 vodná plocha o výmere 3.888 m2, pozemku E-KN parc. č. 543 lesný pozemok o výmere 11.559 m2 a to len tú časť, ktorá podľa geometrického plánu č. 41962249-207/2010 vyhotoveného geodetickou kanceláriou Ing. Z. V. zo dňa 20.10.2010 zodpovedá podielu ,,1" vodná plocha o výmere 288 m2, ktorý s dielom ,,2" lesný pozemok o výmere 774 m2 vytvára novovytvorenú parcelu č. 1246/15 trvalé trávne porasty o výmere 1.062 m2 vo vzťahu ku kupujúcemu Ing. Z. V. v 1 účasti. Spornou v konaní bola platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v konaní namietala absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že by uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a 2/ rade, ktorou došlo k prevodu sporných nehnuteľností, bola v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo preukázané, že by v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Iný dôvod absolútnej neplatnosti žalobkyňou tvrdený nebol a súd ani iný dôvod absolútnej neplatnosti nezistil, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, táto je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pričom plnenie, ktorej predmetom zmluvy je možné. Obsah kúpnej zmluvy a jej účel sa neprieči zákonu. Kúpna zmluva bola uzavretá písomne, a teda bola dodržaná aj forma ustanovená zákonom. Žalobkyňa k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpila slobodne, mala dostatok času na rozhodnutie, či kúpnu zmluvu uzavrie. Medzi nimi prebehli rokovania ohľadom kúpnej ceny. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaní vedeli z titulu výkonu svojho povolania o cene pozemkov, táto skutočnosť preukázaná nebola. Žalovaný v 1/ rade je geodetom a žalovaná v 2/ rade bola zamestnankyňou geodetickej kancelárie, teda ani jeden z nich nie je znalcom z odboru oceňovania nehnuteľnosti, a preto nebol dôvod, aby vedeli o skutočnej trhovej hodnote kupovaných nehnuteľností. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný v 1/ rade jej navrhol cenu, za ktorú by od nej odkúpil predmetnú nehnuteľnosť. Žalobkyňa mala možnosť pred uzavretím zmluvy si preveriť hodnotu nehnuteľnosti či už prostredníctvom obce, urbáru alebo realitnej kancelárie. Taktiež z jej výpovede vyplynulo, že v čase uzatvárania zmluvy nemala finančné problémy, pre ktoré by bola nútená nehnuteľnosti predať. S poukazom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Nesúhlasila s rozsudkom okresného súdu, vytýkala mu nesprávne rozhodnutie a že vychádzal z rozsudkov českého Najvyššieho súdu, ktoré si ale nesprávne právne vyložil. Uviedla, že vo všeobecnosti, keď Najvyšší súd ČR odkazoval, že hrubý nepomer alebo nízka cena nestačí, že potrebné sú okolnosti, tak on neuviedol, aké okolnosti. Naše slovenské súdy si to vykladali ako, že treba dokazovať zneužitie. Pritvrdili, že žalovaný by mal byť znalá osoba. Lenže to nie je právne správne. Aj znalec si má právo dohodnúť cenu, nemôžeme ho diskriminovať. Aj znalec si má právo dohodnúť cenu. Pokiaľ súdu neuznávajú hrubo podhodnotený predaj pozemku za nemravný, tak ani znalec sa nemôže úžery dopustiť. Najskôr musí súd uznať, že hrubo podhodnotený predaj pozemku je nemravný. Pri predaji prvých pozemkov dokonca sa nevedela rozhodnúť, či to vôbec chce predať alebo nie, ale zakrátko sa rozhodla predať. Pri ďalších pozemkoch jej telefonovali. Ona vychádzala z dedičskej listiny, čo je úradná cena, bola v tej veci nezorientovaná. Oni to zneužili a navrhli jej extrémne nízke ceny. Navrhuje krajskému súdu, aby zopakoval dôkazy, aby vypočul znalca Jána Žochňáka. Ona bola osobne za týmto znalcom a ten jej povedal, že kúpna zmluva je nemravná a že pozemky plánované na stavbu sú oveľa hodnotnejšie, ako obyčajné poľnohospodárske pozemky.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade. Uviedli, že nesúhlasia s odvolaním a stotožňujú sa s rozsudkom okresného súdu, s jeho právnym záverom a vyhodnotením skutkových zistení. Vykonaním žalobkyňou navrhnutých dôkazov by nezmenilo rozhodnutie vo veci. Považujú za potrebné poukázať na to, že žalobkyňa sa v inom konaní vedenom Okresným súdom Námestovo pod sp.zn. 9C/140/2013 žalobným návrhom, ktorý bol postavený na obdobných dôvodoch, ako predmetný žalobný návrh, domáhala určenia vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam v k.ú. V. voči žalovanému v 3/ rade a žalovanému v 4/ rade, avšak neúspešne a jej žalobný návrh bol zamietnutý a Krajský súd v Žiline i súd v Žiline, toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č.k. 10Co/314/2014-123 zo dňa 18.12.2014. Žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná v 3/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, vychádza zo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. V konaní nebolo preukázané, že by kupujúci pri dojednávaní kúpnej zmluvy konali v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nebola nútená k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebola ani v tiesni, mala dostatok času na to, aby si predaj premyslela. Žalobkyňa sa stavia stále do pozície osoby neznalej a neskúsenej, čo je však v zjavnom rozpore s tým, ako vystupuje pred súdom a aké podania vo veci podáva. Vo svojom odvolaní rozoberá niektoré právne predpisy a uvádza rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu a súdu Spolkovej republiky Nemecko. V konaní uviedla, že od roku 2004 viedla súdny spor so Slovenskou republikou a to bez právneho zastúpenia, pričom si naštudovala príslušné predpisy. Žalobkyňa sa len tvári ako osoba neznalá a neskúsená, v snahe zvrátiť svoje rozhodnutie v minulosti, predať predmetné pozemky. Ak si vedela naštudovať právne predpisy k sporu so Slovenskou republikou, pripraviť žalobu a zastupovať sa, je nepravdepodobné, aby nevedela v čase rozhodovania sa predať pozemky o tom, kde sa dá preveriť trhová cena pozemkov, resp. ich charakter. Mala dostatok času na rozhodnutie, či vôbec pozemky predá a v akej cene. Ak tvrdí, že si sama neoverovala, či kúpna cena je primeraná, táto skutočnosť ide na jej ťarchu. Je plne spôsobilou osobou, ktorá si sama dokáže zistiť informácie k úkonom, ktoré mieni robiť. Nič jej nebránilo, aby si aj v čase rozhodovania o predaji pozemkov rozhodné informácie zistila. Nikdy žiadnym spôsobom k podpisu kúpnej zmluvy nebola nútená. Napadnutú zmluvu uzatvorila žalobkyňa až rok odo dňa, keď začala pozemky predávať žalovaným v 1/ a 2/ rade. Jednalo sa teda o dostatočne dlhú dobu na zváženie takéhoto rozhodnutia a zistenie potrebných informácii. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 a toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietnutie žaloby. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

7. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.2010 pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu. Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou kategóriou. O tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi, nerozhoduje názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. Skutočnosť, či sa určitý právny úkon prieči dobrým mravom, musí byť preto zisťovaná vždy nezávisle od vôle účastníkov daného právneho úkonu. Pri hodnotení toho, či je konkrétny právny úkon v súlade s dobrými mravmi, je vždy potrebné prihliadať na čas, miesto a okolnosti, za ktorých došlo ku konaniu. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo nehnuteľnosti, je okrem presného vymedzenia nehnuteľnosti (údajmi z katastra nehnuteľnosti) aj určenie kúpnej ceny. V súkromnom práve tak, ako správne poznamenal súd prvej inštancie, platí zásada zmluvnej voľnosti, resp. zmluvnej slobody - teda zásada slobodne si vybrať svojho zmluvného partnera, slobodne si vybrať typ zmluvy, ktorý so zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj slobodne si určiť obsah zmluvy, teda aj kúpnu cenu. Občiansky zákonník, ktorý upravuje kúpnu zmluvu, nelimituje výšku kúpnej ceny. V ust. § 589 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne závažnými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná, pričom týmito všeobecne záväznými právnymi predpismi sa rozumie najmä zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorý však v zásade nereguluje dohadovanie výšky ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti. Platné právo teda v zásade nezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vo

výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, a to ani v prípade, ak je kúpna cena dohodnutá extrémne nižšie, ako je hodnota nehnuteľnosti alebo naopak, extrémne vyššie. Dohodu o kúpnej cene ponecháva zákon na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Napriek uvedenému však nemožno bez výhrad uzavrieť, že znevýhodnenej či poškodenej strane platné právo nepriznáva žiadnu ochranu. Neprimerané protiplnenie však bez ďalšieho nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. K vyhláseniu rozpornosti s dobrými mravmi vždy musia v zmluvnom procese pristúpiť ešte ďalšie vady. Teda právny úkon, kde jeden dostane podstatne viac, než získa druhý, môže byť pre rozpor s dobrými mravmi vyhlásený za neplatný, ale len vtedy, ak týmto právnym úkonom sledovali účastníci nemravný cieľ alebo tento úkon mal nemravné následky. Správne preto súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 39 môže nastať situácia, že v dôsledku príliš nízkej kúpnej ceny môže byť právny úkon, v danom prípade kúpna zmluva, v rozpore s dobrými mravmi, no nie je tomu vždy. Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom zmluvného jednania účastníkov konania tak, ako to bolo v preskúmavanej veci, sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa takéto konanie priečilo dobrým mravom alebo sa takýmto postupom sledoval nemravný cieľ, čo ale v predmetnom konaní zistené nebolo.

9. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. V konaní nebolo preukázané, že by uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a 2/ rade, ktorou došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, bola v rozpore s dobrými mravmi, a teda nebolo preukázané, že by išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Za danej procesnej situácie odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto bolo rozhodnuté, že majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430