Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-93-2016.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Inštitút aplikovaného manažmentu so sídlom Trenčín, Jesenského 2, IČO: 42 151 376, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL s.r.o. so sídlom Bratislava, Zámocké schody 2/A proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102461547/2016 zo dňa 29. januára 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 20940134/2015 zo dňa 6. októbra 2015 takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva SR č. 102461547/2016 zo dňa 29. januára 2016 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 20940134/2015 zo dňa 6. októbra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 20940134/2015 zo dňa 06.10.2015 a rozhodnutia žalovaného č. 102461547 zo dňa 29.01.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane), ktorým správca dane určil rozdiel dane z príjmu právnickej osoby 58.687,54 € za zdaňovanie obdobie roka 2012.
2. Žalobca vytýkal orgánom verejnej správy nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami, neupovedomenie žalobcu o ústnom pojednávaní so svedkom s následkom v podobe nedostatočne zisteného skutkového stavu, neprihliadanie na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo a nesprávne právne posúdenie veci. Za nesprávne žalobca považoval fakt, že žalovaný nevzal do úvahy právnu úvahu, že v prípade, ak niektorá činnosť má podnikateľský charakter, resp. že z nej môže byť dosiahnutý zisk, ešte nevylučuje, že táto činnosť môže byť základnou činnosťou, z ktorej príjem je oslobodený od dane.
3. Žalovaný vo svojom stanovisku žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že spornými činnosťami sa neplnil cieľ, pre ktorý bolo občianske združenie založené, resp. sa jednalo o činnosti smerujúce k dosiahnutiu zisku, z ktorého dôvodu bol aj tento príjem predmetom dane. Vo všetkých prípadoch žalobca namietal rovnaké skutočnosti ako v odvolaní, s ktorým sa žalovaný náležite vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Ústne pojednávanie s Ing. Z. nepovažoval za výsluch svedka podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku. Nebol preto daný dôvod o ňom upovedomovať žalobcu.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žalobe je potrebné priznať úspech.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
6. Daňová kontrola dane z príjmu právnickej osoby v prejednávanej veci začala dňa 25.06.2014.
7. V daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012 žalobca vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 339.410,58 €, z čoho výsledok z hlavnej nezdanenej činnosti predstavoval 299.881,79 € a výsledok zo zdanenej činnosti 39.528,79 €. K nezdaniteľným príjmom vo výške 445.063,57 € priradil výdavky vo výške 145.181,78 €. Daň na úhradu vykázal vo výške 7.501,43 €.
8. Žalobca je občianskym združením, ktorého hlavným cieľom podľa stanov zo dňa 28.02.2011 je rozvoj vzdelania a vedy prostredníctvom projektov, ktoré majú charakter základného a aplikovaného výskumu a vychádzajú z návrhov bádateľských tímov a jednotlivcov. Činnosť združenia, sledujúc stanovený cieľ, bude spočívať najmä:
a/ v poskytovaní finančnej podpory grantovým projektom, b/ v tvorbe a šírení odborných, náučno-vzdelávacích publikácií, učebných textov a učebníc, c/ v organizovaní odborných seminárov za účelom vzájomnej výmeny poznatkov a skúseností, d/ v podpore ďalších aktivít v oblasti vedy v súlade s rozhodnutím valného zhromaždenia.
9. Na priblíženie činnosti žalobcu a jeho spolupráce s ostatnými daňovými subjektmi žalobca predložil správcovi dane vyjadrenie s dôkazmi zo dňa 24.10.2014 a 12.02.2015. Z nich vyplynulo, že žalobca v režime oslobodenia od dane:
a) skenoval účtovné doklady pre Centrum pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu, občianske združenie (ďalej len Centrum), ktoré súviseli s vyberaním školného pre potreby Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave (ďalej len Vysoká škola). Za poskytnuté služby si žalobca fakturoval 57.666,66 €. Spolupráca Centra a Vysokej školy bola založená Zmluvou o výkone administratívnych služieb súvisiacich s vysokoškolským bakalárskym štúdiom na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej v Bratislave zo dňa 01.09.2014 (ďalej len Zmluva o výkone administratívnych služieb). Podľa preberacieho protokolu zo dňa 31.12.2012 sa konkrétne jednalo o bankové výpisy, CRR zostavy, dodávateľské faktúry a interné doklady za roky 2006 až 2011. Vzťahy medzi žalobcom a Centrom neboli upravené písomnou zmluvou.
b) poskytol Centru administratívne služby pre potreby Vysokej školy za protihodnotu 37.375 €. Predmetom služieb bol zber a štatistické spracovanie a publikovanie údajov z pilotných kurzov Marketing, kde výsledky výskumov boli publikované v štyroch definovaných publikáciách. Po bližšom oboznámení sa s publikáciami vyplynulo, že žalobca poskytol len údaje o priemernom počte strán vydávaných e-kníh a nákladoch na ich vydanie.
c) poskytol Centru služby - Umiestnenie, správa a podpora pre e-learningové kurzy Vysokej školy a príprava e-learningového kurzu, za ktoré si účtoval sumu 89.366,69 €. Služby spočívali vo vytvorení príslušného kurzu v prostredí Moodle na adrese http:/www.online-edu.eu, pridávaní jednotlivých užívateľov - študentov, kontrola funkčnosti platformy kurzov a zálohovaní kurzov. Tvorbu a realizáciu kurzov zabezpečoval doc. PhDr. A. C.. Jednotlivé kurzy boli v roku 2012 realizované v jednotlivých strediskách Vysokej školy.
d) dodal servisné služby Vysokej škole v hodnote 25.472 € v podobe servisnej podpory pre 10 kusov multifunkčných kopírovacích strojov a tlačových zariadení e-Studio 281 vo vlastníctve Vysokej školy v rámci podpory vysokoškolského vzdelávania a vedy v informačno-technických strediskách Vysokej školy. Servis zahŕňal udržiavanie zariadení v prevádzkovo schopnom stave, ich bežnú údržbu a opravy pri závadách, zásobovanie spotrebným materiálom a náhradnými dielmi a technicko-poradenskú
činnosť. Právnym rámcov pre poskytované služby bola Servisná zmluva medzi žalobcom a Vysokou školou zo dňa 25.10.2011.
e) vyhotovil pre Vysokú školu farebné a čiernobiele kópie, ktoré služby podľa viacerých vyjadrení poskytol v súlade so Servisnou zmluvou zo dňa 25.10.2011. Za služby si fakturoval sumu 18.859,30 €.
f) fakturoval Vysokej škole spracovanie a vydanie Zborníka príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska konanej dňa 15.11.2012. Za vyhotovenie diela zinkasoval sumu 2.078 €. V spomínanom zborníku žalobca spracoval príspevky jednotlivých autorov, účastníkov konferencie, ktorí zodpovedali za odbornú a jazykovú úpravu zborníka.
g) realizoval predaj publikácií Vysokej škole v hodnote 57.421,90 €, Centru v sume 64.351,10 € a viacerým fyzickým osobám za cenu 1.464,55 €, a voči Centru si tiež uplatnil protihodnotu vo výške 90.408,37 € za udelenie licencie na publikácie pre Vysokú školu. V tejto súvislosti žalobca uzatvoril s jednotlivými autormi Zmluvy o vytvorení diela - vysokoškolskej učebnice a Zmluvy o udelení licencií na ďalšie ich použitie. Jednotlivým autorom žalobca vyplatil honoráre za vytvorenie diel v celkovej sume 18.374,88 €. Na druhej strane si voči Centru vyfakturoval vyššie uvedenú odmenu za poskytnutie licencie, t.j. oprávnenie Centra vyhotoviť rozmnoženiny diel a ich verejné šírenie. V súlade s udelenou licenciou Centrum vyhotovilo publikácie, ktoré prefakturovalo žalobcovi v hodnote 61.800,61 €. Žalobca následne niektoré publikácie predal Centru, Vysokej škole a tretím fyzickým osobám za už skôr zmienené sumy.
10. Správca dane z predložených podkladov ďalej zistil, že žalobca do základu dane nezahrnul prímy vo výške 9.000 € plynúce z vyhotovenia čiernobielych kópií, ktoré fakturoval Vysokej škole faktúrami 067/2012 zo dňa 16.07.2012 a č. 107/2012 zo dňa 31.12.2012.
11. Cestou dožiadania bol dňa 09.04.2015 vypočutý Ing. M. Z., splnomocnený zástupca Vysokej školy. Predmetom výsluchu bolo preverenie spolupráce žalobcu s menovanou Vysokou školou. V rámci ústneho pojednávania, o ktorom nebol žalobca vopred upovedomený, z dôvodu všeobecných a nekonkrétnych vyjadrení žalobcu k predmetu daňovej kontroly Ing. Z. objasnil a spresnil náplň činnosti žalobcu, ktorú vykonával v prospech Centra alebo Vysokej školy, a ktorá je bližšie popísaná v bode 9 písm. b/, c/ a e/.
12. Správca dane s predbežnými kontrolnými zistenia oboznámil žalobcu v podaní zo dňa 06.05.2015, na ktoré tento odpovedal vyjadrením zo dňa 14.05.2015.
13. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 20.05.2015, ktorý spoločne s výzvou bol doručený žalobcovi dňa 12.06.2015.
14. Na výzvu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 30.06.2015, kde spochybňoval právny názor správcu dane, že činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku je podnikaním, z ktorého príjem podlieha dani, a to aj vtedy, ak ide o napĺňanie hlavného cieľa žalobcu, na ktorý bol tento zriadený.
15. Prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly sa v dohodnutý deň 21.09.2015 nezúčastnil žiaden zástupca žalobcu.
16. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. 20940134/2015 zo dňa 06.10.2015 bol žalobcovi určený rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 vo výške 58.687,54 €. Svoje rozhodnutie správca dane odôvodnil tvrdením, že žalobca v rámci svojho hlavného predmetu činnosti poskytoval služby a tovary za účelom dosiahnutia zisku, resp. že sa nimi neplnil hlavný účel občianskeho združenia, a preto z nich dosiahnuté príjmy neuznal ako oslobodené od dane z príjmu právnickej osoby.
17. O včas podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29.01.2016, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené 25.02.2016 žalobcovi, ktorý voči nemu v zákonnej lehote podal na tunajšom správnom súde žalobu.
18. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19. Podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.
20. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
21. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má Krajský súd v Trenčíne ako správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutia administratívnych orgánov nie sú v medziach žaloby v súlade so zákonom pre závažné procesné pochybenie správcu dane, ktoré neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní.
22. S prihliadnutím na dôkazy zabezpečené správnymi orgánmi súd zistil, že žalobca v zdaňovacom období roka 2012 za odplatu dodal tovary a služby vyššie uvedeným právnym subjektom. Pre pochybnosti správcu dane, ktoré sa týkali zaradenia týchto príjmov do režimu oslobodenia od dane, žalobca na výzvu správcu dane poskytol všeobecné a nekonkrétne vyjadrenia, z ktorých nebol zrejmý presný predmet dodania. Na priblíženie a objasnenie predmetu fakturácie zo strany žalobcu správca dane vypočul Ing. M. Z., splnomocneného zástupcu Vysokej školy ako jedného z hlavných fakturovaných odberateľov. Menovaný bol vo veci vypočutý celkovo k trom čiastkovým prípadom a vždy poskytol informácie, ktoré boli podstatné pre správne určenie dane. V súvislosti s realizovaným výsluchom Ing. M. Z. bolo správnym súdom na námietku žalobcu zistené, že správca dane o plánovanom výsluchu vopred neupovedomil žalobcu, čím zaťažil správu daní závažným procesným pochybením.
23. Je potrebné si uvedomiť, že za dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného potom vyplýva, že podstatou dokazovania je jeho zákon- nosť, nakoľko za dôkaz môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle právnych predpisov. Dôkaz získaný z dôkazného prostriedku musí byť preto zákonný. Zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo postupom, ktorý je v súlade s právom. To znamená, že ak má byť niečo použité ako zákonný dôkaz, musí spĺňať jednak podmienku, že prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu, a tiež musí byť zameraný na zistenie len tých skutočností /dôkazov/, na ktoré zameraný a použitý byť môže. Súčasne za zákonný dôkaz možno považovať len takú skutočnosť, ktorá sa získala zákonným postupom v súlade s formálnymi procesnými podmienkami. Preto ak má konkrétna fyzická osoba odlišná od účastníka správneho konania reprodukovať informácie dôležité pre rozhodovanie vo veci, ktoré získala vlastným zmyslovým vnímaním, je potrebné takéto poznatky obstarať jediným zákonným spôsobom, a to osobným výsluchom tejto osoby ako svedka, o ktorom mieste a termíne konania musia byť účastníci administratívneho konania, resp. ich zástupcovia vopred upovedomení. Správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade v rozpore s § 25 ods. 4 Daňového poriadku nebol žalobca o výsluchu svedka vopred upovedomený, čím mu bolo znemožnené realizovať jeho zákonné práva na obhajobu (byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky). Informácie, ktoré vyplynuli z takejto svedeckej výpovede, potom boli získané spôsobom a postupom odporujúcim zákonu. Z tohto dôvodu, keď správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti výsluchu svedka Ing M. Z. ako dôvodnú, správcom dane vykonaný výsluch svedka predstavuje nezákonný dôkaz nepoužiteľný v konaní, na ktorý správny súd nemohol a nemôže pri objasňovaní skutkového stavu prihliadať.
24. Vzhľadom na skôr uvedené možno preto konštatovať, že postupom správcu dane pri vykonávaní dokazovania (výsluch svedka Ing. M. Z. bez predchádzajúceho upovedomenia žalobcu o jeho konaní)
bol závažným spôsobom porušený zákon. Rovnakým nedostatkom trpí aj rozhodnutie žalovaného, ktorý na odvolanie žalobcu predmetné pochybenie neodstránil.
25. Nakoľko správny súd pri prieskume zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že postupom administratívnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), z ktorého dôvodu obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a/ v spojení s ods. 4 SSP), v ktorom bude povinnosťou správcu dane zopakovať výsluch svedka Ing. M. Z. alebo vykonať výsluch iného oprávneného zástupcu Vysokej školy a o plánovanom výsluchu vopred a včas upovedomiť žalobcu.
26. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
27. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.