Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/93/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. S. XXX, proti žalovanému H. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. R. D., T. XXX/XX, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -51 zo dňa 5. apríla 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Východiskovo konštatoval, že imanentnou súčasťou každého súdneho konania je preskúmavanie (aj bez návrhu) vecnej legitimácie. Z údajov národnej evidencie vozidiel pritom zistil, že motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: KM680AE je vo vlastníctve a držbe spoločnosti REaMOS, s.r.o. Nadväzne okresný súd dospel k záveru, že žalobca nemohol mať aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko nie je vlastníkom motorového vozidla, náhradu za ktoré žiada zaplatiť od žalovaného. 2. Vzhľadom na to, že žalobca nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, nemohol sa ani žalovaný na jeho účet úkor obohatiť; t.j. žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za zapožičanie osobného motorového vozidla, ktoré nebolo vrátené. Okresný súd zhrnul, že žalobca v prebiehajúcom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo preukázať, že v rozhodnom období bol vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: KM680AE. Zdôraznil, že splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (t.j. v súdenej veci žalobca). 3. Okresný súd na doplnenie zároveň vyslovil, že uplatnený nárok (resp. jeho tvrdenú výšku) žalobca riadnym spôsobom nešpecifikoval; ani len nepredložil ním tvrdené zverejnené inzercie na stránkach Bazoš, Bazár a AAA auto ohľadne hodnoty dotknutého vozidla. O trovách konania rozhodol na základe úspechu žalovaného v posudzovanom spore tak, že tento má voči žalobcovi právo na ich náhradu v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho „zamietnutia, zrušenia a priznania náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a aj úrokov z istiny do doby zaplatenia istiny žalobcovi“. V prvom rade poukazoval na to, že okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že ešte pred pojednávaním doručil oznámenie o tom, že je v karanténe a že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania. Zároveň uviedol, že „pojednávanie mu nebolo riadne oznámené“.

5. V druhom rade odvolateľ tvrdil, že okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, že žaloba bola podaná ešte pred úhradami vykonanými žalovaným a on (žalobca) si žiadal aj úroky. Mal za to, že okresný súd mohol vyčísliť úrok z omeškania podľa aktuálnej sadzby „zákonných úrokov“. Pokiaľ žalovaný istinu uhradil, aj keď oneskorene, jasne sa preukázalo, že uznal svoj záväzok a aj čas, kedy vznikol.

6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok potvrdil podľa .

8. Nezodpovedajúce stavu a priebehu prvoinštančného konania v súdenej veci je odvolacie tvrdenie žalobcu, že na pojednávanie konané pred okresným súdom dňa 5.4.2022 nebol riadne predvolaný. Z informácie o doručovaní predmetného predvolania (č.l. 42 z opaku) je nepochybné, že toto bolo žalobcovi riadne/listinne doručené už dňa 16.2.2022. To znamená s časovým predstihom, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje zákonom stanovenú päťdňovú lehotu na prípravu na pojednávanie ( ). 9. Rovnako neobstojí tvrdenie žalobcu, že sa v súvislosti s konaním dotknutého pojednávania ospravedlnil, resp. že oznámil dôvody, pre ktoré sa ho zúčastniť nemôže. Takéto podanie nie je súčasťou štandardného (listinného) spisového materiálu a rovnako nie je súčasťou ani elektronického súdneho spisu. Napokon, sám žalobca v rámci odvolania ani bližšie nevymedzuje, o aké podanie, kedy a akou formou vykonané, sa má/malo jednať.

10. Námietky odvolateľa týkajúce sa úroku z omeškania sú bez osobitnejšieho významu, nakoľko okresný súd uzavrel (čo je jednoznačne zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku), že žalobca nemá nárok na priznanie samotnej žalovanej istiny. Nadväzne je bezpredmetné zaoberať sa eventualitou a súvislosťami nároku na úroky z omeškania. Úroky z omeškania totiž predstavujú príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.), priznania ktorého sa možno úspešne domáhať len v prípade danosti nároku na istinu/bezprostredne žalobou uplatňovanú sumu; ktorú elementárnu požiadavku v súdenej veci žalobca nespĺňa. 11. V tejto spojitosti a fakticky nad bezprostredný rámec odvolacieho konania vymedzený konkrétnymi odvolacími námietkami krajský súd dodáva, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil určujúci záver okresného súdu o neexistencii jeho aktívnej vecnej legitimácie v súdenom spore; t.j. záver o neexistencii jeho nároku na zaplatenie požadovanej peňažnej sumy. Rovnako vôbec nenamietal ani subsidiárne/ podporné konštatovanie okresného súdu o nepreukázaní výšky ním uplatňovaného nároku.

12. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

13. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní (vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu žalovaný bol úspešný aj v odvolacom štádiu konania, ale z obsahu spisu v súvislosti s odvolacím prieskumom na jeho strane vznik žiadnych trov nevyplýva - . Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .