Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Csp/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Z. XX/XX, XXX XX N. - S. N., v spore o zaplatenie 514,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 514,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 260,61 eur od 24.04.2018 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 253,72 eur od 24.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa o elektronických komunikáciách, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telecom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Za uvedené služby právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil a doručil faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.04.2018 na sumu 260,61 eur ku dňu postúpenia pohľadávky a faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.05.2018 na sumu 253,72 eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Poplatky účtované žalovanému titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie/ obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby. Žalovaný dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a však neuhradil, čím sa dostal do omeškania so zaplatením. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 08.07.2020 bola pohľadávka žalovaného titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby v celosti postúpená na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s . Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu pohľadávku nezaplatil. Žalobca si v konaní uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške 514,33 eur.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 21.04.2021 vydaním platobného rozkazu (č.l. 27 spisu). Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť. Tunajšiemu súdu bola predmetná vec postúpená dňa 27.07.2021.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 16.04.2022, písomne nevyjadrila.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení , pričom zistil skutkový stav nasledovne.

6. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ako podnik) a žalovaná (ako účastník) uzatvorili dňa 13.11.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bola aktivácia programu služieb Happy M NAJ.

7. Faktúrami tak, ako žalovaný uviedol v žalobe, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., účtovala žalovanej cenu služieb vo výške 260,61 eur a vo výške 253,72 eur. Vo faktúre č. XXXXXXXXXX bol uvedený aj stav z predchádzajúcich období k 08.05.2018, t.j. dlžná čiastka po lehote splatnosti vo výške 260,61 eur.

8. Listom zo dňa 22.07.2020 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky voči žalovanej vyúčtovanej vo faktúre č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vo výške 519,32 eur s príslušenstvom, vedenú pod referenčným číslom XXXXXXXXXX, na žalobcu. K postúpeniu pohľadávok malo dôjsť Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020, pričom pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli k 09.07.2020 do vlastníctva žalobcu.

9. Listom zo dňa 22.03.2021 vyzval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, t.j. už spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telekom, a.s., žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 702,32 eur v lehote do 01.04.2021.

10. Keďže v posudzovanom prípade išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenie strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle . Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 07.06.2022. Sporové strany a zástupca žalobcu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

11. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa , podnik ma právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

14. Pred samotným vyhodnotením dokazovania vo vzťahu k nároku uplatnenom žalobcom súd skúmal, či je žalobca nositeľom hmotného práva, teda či má vecnú legitimáciu v danom spore, ktorú legitimáciu mu mohlo založiť len platné postúpenie pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za predpokladu, že došlo k postúpeniu pohľadávky v súlade so znením

15. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívne vecne legitimovaný) alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný), o ktorých sa v spore rozhoduje. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a on sám je nositeľom práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore má za následok zamietnutie žaloby a to bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom vecnej legitimácie je iný subjekt.

16. V prejednávanej veci súd nemal preukázané, že by k postúpeniu uplatňovanej pohľadávky na žalobcu došlo za splnenia podmienok ustanovených v , ktorými sú písomná výzva podniku na zaplatenie a nepretržité omeškanie so splnením peňažného dlhu dlhšie ako 90 dní (pokiaľ právny predchodca nedisponoval súhlasom účastníka s postúpením pohľadávky). Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Možno konštatovať, že ku dňu postúpenia pohľadávky (08.07.2020), bola žalovaná v omeškaní so zaplatením všetkých faktúr (faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná dňa 23.04.2018, faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná dňa 23.05.2018) nepretržite viac ako 90 dní. V konaní však nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu, t.j. spoločnosť Slovak Telekom, a.s., písomne vyzval žalovanú na úhradu tejto pohľadávky pred jej postúpením. Súčasťou spisu je len výzva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je však v zmysle bez právnej relevancie. Z uvedených dôvodov tak žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa, t.j. spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a súčasne ani nebol oprávnený požadovať jej zaplatenie od žalovanej. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, nakoľko žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatňovaného práva voči žalovanému. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nárok žalobcu účinne nepoprela. Pasivita protistrany automaticky nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. Pokiaľ uplatňovaný nárok nebol dostatočne tvrdený a tak, ako v posudzovanej veci, ani preukázaný, resp. nebolo preukázané, že žalobca je nositeľom subjektívneho práva, pasivita protistrany neznamená, že súd, bez jeho posúdenia, žalobcovi prizná akýkoľvek ním uplatnený nárok. Naviac v prejednávanej veci ide o konanie s ochranou slabšej stany - spotrebiteľa.

17. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancia zaoberal aj dôvodnosťou postupu v zmysle v spojení s . Súd vyzýva stranu sporu, ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne substancované tvrdenia. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V ods. 2 citovaného ustanovenia je upravená možnosť (nie povinnosť) súdu, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. V danej veci súd žalobcu nevyzýval na doplnenie skutkových tvrdení podľa , nakoľko žalobca v žalobe ani netvrdil, že boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa . Súd prvej inštancie má za to, že iba v prípade, ak by uvedenú skutočnosť žalobca v žalobe tvrdil, pričom by neuviedol akým spôsobom bol dodržaný postup podľa citovaného ustanovenia, by bol možný postup spočívajúci vo výzve súdu na doplnenie nedostatočných skutkových tvrdení. Inak by súd nedôvodne prehlboval aj tak všeobecne nevyvážené postavenie spotrebiteľa (žalovanej) vo vzťahu k dodávateľovi (právny predchodca žalobcu, teraz žalobca), naviac za situácie, keď žalobca bol v spore zastúpený advokátom.

19. V danej súvislosti, ako aj vzhľadom na zvolený procesný postup súdu (rozhodnutie bez nariadenia pojednávania) súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. z 24.06.2019. Z jeho záverov vyplýva, že „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“ Vo vzťahu k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania ústavný súd konštatoval, že „S prihliadnutím na závery konštatované ústavným súdom vo vzťahu k prvej námietke (námietka nevyhnutnosti aplikácie ) a odvíjajúce sa predovšetkým od zanedbania povinnosti sťažovateľky ako žalobkyne ňou uplatnený nárok na náhradu škody (hodnoty zariadenia) riadne tvrdiť a preukázať nie je opodstatnená ani námietka nenariadenia pojednávania, resp.

nesplnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením týka zisteného skutkového stavu a v konkrétnych okolnostiach veci bola požiadavka nespornosti skutkových tvrdení splnená tým, že žalovaná sa k žalobe sťažovateľky nevyjadrila. Ani námietka nenariadenia pojednávania preto nie je dôvodná.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , pričom vychádzal z úspechu žalovanej v spore, ktorej však žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.