Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Q. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. H., N.. B. Č.. XX, Y. B., zastúpený MAĎAR & Partners, s. r. o., advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 1, IČO: 47 232 692 proti žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov a n. p. Parková 15 - 21, Fiľakovo, Parková 1548/17, IČO: 42 186 889, právne zastúpené JUDr. Martinom Landlom, advokátom z AK Lučenec, Rázusova 47/4825, v konaní o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorého výsledok bol oznámený dňa 17.05.2010 takto

rozhodol:

I. Žaloba o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisného čísla XXXX L. W. XX, XX, XX, XX H., ktorého výsledok bol oznámený dňa 17. 05. 2010 a ktorým bolo rozhodnuté o: 1) vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX v bytovom dome súpisného čísla XXXX N. L. W. M. H. na uspokojenie pohľadávky 4 882,05 Eur, 2) vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX v bytovom dome súpisného čísla XXXX N. L. W. M. H. na uspokojenie pohľadávky 2 739,06 Eur, 3) vyslovení súhlasu s odvolaním rady spoločenstva zloženej z členov p. T., W.. T., W.. C. P. Q.. A., 4) vyslovení súhlasu s voľbou rady spoločenstva zloženej z členov p. F. T., W.. Ľ. K. P. W.. R. F. B.a z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisného čísla XXXX, W. XX, XX, XX, XX, H. ( ďalej "spoločenstvo vlastníkov bytov"), ktorého výsledok bol oznámený dňa 17.05.2010 (ďalej "písomné hlasovanie").

2. Žalobca v písomnom podaní poukázal na to, že je vlastníkom bytu č. XX bytového domu súpisného čísla XXXX W. Č.. XX. Správu bytového domu vykonáva Spoločenstvo vlastníkov bytov a n. p. Parková 15-21 Fiľakovo. Žalovaný je jedným z troch právnych nástupcov Spoločenstva vlastníkov bytových a nebytových priestorov pri parku, IČO: 42 221 986, Fiľakovo, Parková 21, ktoré bolo dňa 31.10.2009 vymazané z registra spoločenstiev a žalovaný ako právny predchodca vstúpil do práv a povinností zaniknutého predchodcu. Hlavným dôvodom zániku a rozdelenia vymazaného spoločenstva, v ktorom žalobca pôsobil, boli hrubé finančné prechmaty vtedajšieho štatutára R. F.. Menovaný odmietal vydať účtovné doklady zaniknutého subjektu a nie je zrejmé, aké konkrétne pohľadávky a záväzky prešli na tri nástupnícke spoločenstvá. Žalobca je pritom výlučným vlastníkom prevažnej časti bytov v bytovom dome na F. L.. Žalobca navyše z vlastných prostriedkov financoval cestovné náklady v prospech bytového spoločenstva a za jeho činnosť mu nebola vyplatená nijaká odmena. Dňa 17.05.2010 bolo oznámené

písomné hlasovanie, kde okrem iného bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. XX patriaceho žalobcovi podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. vo výške 4 882,05 Eur. Žalobcovi pritom nebolo žiadnym spôsobom doručené oznámenie o konaní písomného hlasovania, nebol o konaní hlasovania žiadnym spôsobom upovedomený a neboli mu doručené ani hlasovacie lístky. O uskutočnení schôdze, predmete jej konania a výsledku hlasovania sa dozvedel až následne a len sprostredkovane od ostatných vlastníkov bytov. Písomné hlasovanie, ktoré vo svojom výsledku viedlo k vyhláseniu dražby na majetok žalobcu, sa malo konať pre žalobcove podlžnosti voči spoločenstvu vlastníkov bytov, pričom táto pohľadávka je podľa žalobcu fiktívna a nepodložená. Nakoľko sa žalobca ako vlastník bytu nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká. Keďže byt v jeho vlastníctve má byť predmetom dražby, žalobca podáva návrh na súd na vyslovenie neplatnosti písomného hlasovania, ktorého výsledok bol oznámený 17.05.2010.

3. Na pojednávaní žalobca uviedol, že z dôvodu, že sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, vzťahuje sa na neho trojmesačná prekluzívna lehota v zmysle § 14 ods. 6, posledná veta cit. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov.

4. Žalovaný v zastúpení právnym zástupcom od začiatku konania vo veci namietal uplynutie prekluzívnej 15 - dňovej lehoty v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov a žiadal žalobu zamietnuť. Podľa stanoviska žalovaného konanie schôdze bolo oznámené spôsobom v dome obvyklým vyvesením na nástenku dňa 07.05.2010 a oznámenie o výsledkoch hlasovania bolo vyvesené na tom istom mieste dňa 17.05.2010. Z toho vyplýva, že žalobcovi uplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby v tejto veci dňa 01.06.2010. Žalobca návrh na začatie konania doručil súdu až 12.08.2010, teda až po márnom uplynutí 15-dňovej prekluzívnej lehoty. Čo sa týka samotného rozhodnutia, ktoré bolo hlasovaním prijaté, v prípade žalobcu dôvod na vykonanie dobrovoľnej dražby jeho bytu bolo viacmesačné neplatenie predpísaných zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a príspevku do fondu opráv v celkovej sume 4 882,05 Eur spolu s príslušenstvom.

5. Súd sa v konaní zameral na otázku, či sa na žalobcu vzťahuje 15-dňová alebo 3-mesačná lehota na podanie návrhu o vyslovenie neplatnosti písomného hlasovania, pričom dospel k záveru, že citované ustanovenie § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. nešpecifikuje, akým spôsobom sa má správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie, jej predmet a výsledok. Zákonodarca na platnosť písomného hlasovania požaduje len právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov byť sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým, kedy za spôsob v dome obvyklý je treba považovať spôsob, ktorý sa v konkrétnom dome bežne používa, je všeobecne akceptovaný ako štandardná forma doručovania podobných oznamov a s ktorým vlastníci bytov vopred počítajú a očakávajú ho. Prevedeným dokazovaním mal následne súd za preukázané, že v bytovom dome súp. č. XXX bolo ustáleným zvykom oznamy týkajúce sa vlastníkov bytov vyvesovať vo vchode na výťahy a neskôr na špeciálne nástenky na to zriadené tiež vo vchode do bytovky, teda na obvyklom mieste. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný oznámenie o výsledku hlasovania oznámil obvyklým spôsobom vyvesením na nástenke vo vchode, takže sa na žalobcu vzťahuje 15 dňová prekluzívna lehota na podanie návrhu, ktorá skončila 01.06.2010. Nakoľko žalobca podal návrh na začatie konania po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty a s uplynutím uvedenej lehoty zákon spája zánik práva na podanie návrhu na začatie konania o vyslovení neplatnosti písomného hlasovania, súd návrh žalobcu zamietol rozsudkom č. k. 21C/3/2010-334 zo dňa 02.06.2012. Samotné zriadenie osobitnej nástenky na vyvesovanie oznamov pre vlastníkov bytov namiesto vylepovania oznamov vo výťahu považoval súd za čisto technickú zmenu, ktorá nič nemenila na podstate ustáleného zvyku uverejňovať oznamy na všeobecne prístupnom a viditeľnom mieste vo vestibule bytového domu, pretože nástenka bola umiestnená v bezprostrednej blízkosti výťahu.

6. Súd v rozsudku zaujal stanovisko, že ak vlastníci bytov, ktorí v dome nebývali, si vo svojom vlastnom záujme ošetrili doručovanie písomností (oznámenia o písomnom hlasovaní a oznámenia o výsledku hlasovania) iným spôsobom, napr. doručením poštou, prípadne telefonicky, bola to ich vlastná iniciatíva a doručenie oznámenia na adresu svojho reálneho pobytu mohol požiadať aj žalobca. Keďže menovaný si takýto postup nezvolil, konkludentne akceptoval všeobecný úzus, že sa písomnosti týkajúce sa vlastníkov bytov oznamujú formou vyvesenia v priestoroch vestibulu bytového domu.

Súd pritom vychádzal z výpovede V. K., predsedníčky Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Parková 15-21 Fiľakovo a svedkov R. F., F. T., Z. W. P. D. A., ktorí sa vyjadrili k okolnostiam písomného hlasovania, ktorej výsledok bol oznámený dňa 17.05.2010, pričom súd sa oboznámil aj s 37 čestnými prehláseniami jednotlivých vlastníkov bytov o tom, že v bytovom dome je obvyklým spôsobom zverejňovania oznamov na viditeľné miesto vo vchodoch bytového domu.

7. Tento rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a vyhovieť návrhu. Za neúplnosť rozhodnutia okresného súdu považoval to, že súd sa výlučne zaoberal vyhodnotením obvyklého spôsobu doručovania len u tých vlastníkov, ktorí v bytovom dome bývajú, pričom sa nezaoberal otázkou, aký je obvyklý spôsob oznamovania o konaní schôdze a výsledku hlasovania u vlastníkov, ktorý v bytovom dome nebývajú a ktorý tvoria takmer 1/3 zo všetkých vlastníkov bytov. Keďže žalobca v dome nebýva, na neho sa nevzťahuje obvyklý spôsob oznamovania ohlasovania tak, ako to konštatoval súd vo svojom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by striktne stanovovalo nutnosť existencie len jedného spôsobu obvyklého oznamovania hlasovania.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co/211/2012-368 zo dňa 14.08.2013 rozsudkom Okresného súdu Lučenec potvrdil, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku správne. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu aj s odôvodnením tohto rozhodnutia, preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia s doplnením niektorých dôvodov. V konaní mal odvolací súd za preukázané, že obvyklým spôsobom pre oznamovanie výsledku písomného hlasovania v rozhodovanom prípade bolo verejné vyvesenie výsledku hlasovania na nástenke, čo bolo potvrdené aj svedkami a aj jednotlivými čestnými prehláseniami 37 vlastníkov bytov. Nesúhlasil s podstatnou námietkou žalobcu, že v byte nebýva, a teda sa na neho tento obvyklý spôsob nevzťahoval, lebo nebolo preukázané, že by obvyklým spôsobom oznámenia výsledku bolo, že sa zasielalo vlastníkom bytov, ktorí v dome nebývajú poštou a prípadné telefonické oznámenie nemožno v celom rozsahu akceptovať, pretože išlo len o nezáväznú informáciu, nepreukázateľnú. V odvolaní bolo uvedené, že 1/3 vlastníkov bytov v bytovom dome nebýva. Za danej situácie aj odvolací súd mal za to, že nie je únosné z hľadiska finančného, aby ostatní spoluvlastníci bývajúci v dome hradili náklady s poštovným spojené s oznamovaním daných skutočností prostredníctvom pošty. Pokiaľ by bolo zaužívané alebo dohodnuté, že sa o výsledku hlasovania bude informovať poštou, musel by tento predpoklad platiť pre všetkých účastníkov v dome, teda nielen pre tých, ktorí v dome nebývajú, pričom konštatoval, že nie je žiaden dôvod pre to, aby spôsob v dome obvyklý bol rozlíšený podľa toho, či v dome vlastník býva alebo nie. Nič nebránilo spoločenstvu v takomto prípade, a to na požiadanie vlastníkov bytov, ktorí v dome nebývajú, aby dané skutočnosti im boli dávané na vedomie dohodnutým spôsobom. Tomu však musí predchádzať vzájomná komunikácia, vznesenie požiadavky na spoločenstvo a prípadne možnosť vyjadrenia sa ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj vzhľadom na spomenutú finančnú otázku. Bolo nepochybne preukázané, že obvyklým spôsobom v dome bolo vyvesenie na nástenku, resp. predtým na iné dohodnuté miesto. Skutočnosť, že sa o výsledku hlasovania navrhovateľ nedozvedel, je vecou jeho aktívneho záujmu o dianie sa v bytovom dome, prípadne, ak v byte sa nachádzajú nájomníci, aby si tieto skutočnosti všímali a oznámili mu ich. Pokiaľ žalobca namietal, že zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by striktne ustanovovalo nutnosť existencie len jedného spôsobu obvyklého spôsobu oznamovania hlasovania, odvolací súd dodal, že tvrdenie navrhovateľa je v tomto smere pravdivé, avšak musel by byť preukázaný aj obvyklý spôsob oznamovania, teda zákon nevylučuje viaceré spôsoby. V konaní však nebolo preukázané, že doručovanie poštou, či telefonovanie možno považovať za obvyklý spôsob oznámenia. Skôr išlo o ústretovosť spoločenstva vo vzťahu k tomu vlastníkovi, ktorý o to požiadal.

9. Proti rozsudku krajského súdu doručil dňa 30.09.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, v ktorom uviedol, že v napadnutom konaní došlo k procesným vadám v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. v platnom znení a dôvody dovolania vidí v § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. v platnom znení. Napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a to z dôvodu nedostatku jasného a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku okresného ako aj krajského súdu, čo má za následok ich nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť). Súd si pritom má vzájomne odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodňovať, prečo niektoré z nich považoval za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy. V tejto súvislosti zdôraznil, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tou časťou výpovedí svedkov (dokonca ich úplne opomenul), v ktorých uviedli, že tým vlastníkom bytov, ktorí v bytovom dome nebývajú, sa

oznámenia o konaní schôdze a o výsledkoch hlasovania zasielali poštou, hádzali do schránok alebo sa im oznamovali telefonicky. Súd považoval za jediný obvyklý spôsob oznamovania hlasovania a jeho výsledkov zverejnením oznamov vyvesením na nástenke na vchodových dverách, pričom opomenul v odôvodnení rozhodnutia čo i len spomenúť tú časť výpovedí svedkov, ktorí uvádzali, že v bytovom dome nebývajú a že sa im oznámenia doručovali poštou, hádzaním do schránok alebo telefonicky. Obvyklý spôsob hlasovania je pritom v tomto konaní kľúčový, nakoľko jej vyriešenie má za následok plynutie buď 15-dňovej alebo trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu. Preto je odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné (svojvoľné). Aj názor krajského súdu, že ak by spôsob oznamovania písomnou formou bol platný pre niektorých účastníkov, ktorí v dome nebývajú, tak by musel tento predpoklad platiť pre všetkých účastníkov v dome, je podľa odvolateľa názor neúnosný, pretože niektorí svedkovia preukázali, že aj takýto spôsob oznamovania hlasovania a jeho výsledku bol reálne zaužívaný a medzi tých patril aj žalobca. Žalobca pritom namietol aj skutočnosť, že odvolací súd namiesto zrušenia rozsudku prvostupňového súdu tento potvrdil a jeho nedostatky nahradil svojím vlastným odôvodnením argumentujúc aj dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa síce vykonal, ale vo svojom rozhodnutí nijako nevyhodnotil. Žiadal preto zrušiť dovolací rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. zrušiť aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť mu na ďalšie konanie.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8Cdo/64/2013 zo dňa 28.01.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Najvyšší súd dospel k názoru, že napadnutým rozhodnutím došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať, pričom ide o vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko súd svojím postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Súd pritom poukázal na ustanovenia čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj § 1 O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku č. k. 21C/3/2010-334 zo dňa 20.06.2012 konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané, že za obvyklý spôsob doručovania je v prejednávanom prípade potrebné považovať doručovanie oznámení formou vyvesenia oznamu na viditeľnom mieste. Poukázal na výpovede štatutára V. K. P. B. R. F., F. T., Z. W. P. D. A., ako aj na čestné vyhlásenia, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, ale vôbec nevyhodnotil ich obsah, prečo ich považuje alebo nepovažuje za dôveryhodné. Súd nevenoval pozornosť tomu, že niektorí svedkovia potvrdili, že boli i takí vlastníci dotknutého bytového domu, ktorých upovedomili o mieste, čase a predmete konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj iným spôsobom ako je ten, ktorý súd ustálil za obvyklý. Takýto spôsob rozhodovania je z pohľadu požiadavky rešpektovania práva účastníkov konania na spravodlivý proces aj pri odôvodnení rozhodnutia neprijateľný. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu tiež nevyplýva, na základe čoho urobil záver, že neexistuje žiaden dôvod preto, aby spôsob v dome obvyklý bol rozlíšený podľa toho, či v dome vlastník býva alebo nie. Nepoukázal ani na právny predpis, ktorý by takýto postup vylučoval a nespojil tento záver s vykonaným dokazovaním. Odôvodnenie zamietaného rozsudku neobsahuje žiadne konkrétne úvahy, ktoré by jasne a zrozumiteľne vysvetľovali závery, ku ktorým dospel odvolací súd. Predmetné rozhodnutia sú preto nepresvedčivé a arbitrárne. Dovolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť konajúce súdy aj na fakt, že v prejednávanom prípade sa vo svojej podstate rozhoduje o vlastníckom práve, ktoré požíva ústavnú ochranu. Je potrebné venovať pozornosť aj tomuto aspektu, aby nedošlo k obmedzeniu či zbaveniu vlastníckeho práva účastníka konania ústavne nekonformným spôsobom.

11. Po zrušení rozsudku súdov prvého a druhého stupňa vykonal Okresný súd Lučenec dokazovanie, ktoré zameral v smere naznačenom Najvyšším súdom SR najmä na otázku, aký bol obvyklý spôsob písomného hlasovania u žalovaného spoločenstva a či existovali iné formy oznámenia písomného hlasovania a najmä jeho výsledku vo vzťahu k vlastníkom tých bytov, ktorí v bytovom dome bývajú a tých vlastníkov, ktorí v dome nebývajú, resp. v čase hlasovania nebývali.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že hlasovanie, ktoré je predmetom konania a bolo oznámené 17.05.2010, nebolo vykonané v súlade so zákonom a z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobe vyhovel a vyslovil, že hlasovanie neprebehlo zákonným spôsobom. Zdôraznil, že z výpovedí niektorých svedkov vyplývalo, že určití vlastníci bytov boli telefonicky upovedomení o hlasovaní, resp. že dochádzalo aj k oznámeniu hádzaním do schránok niektorým vlastníkom bytov, čo evokuje, že neexistoval obvyklý spôsob hlasovania jednotný, ale boli viaceré formy hlasovania, čo vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, že obvyklý spôsob hlasovania u žalovaného spoločenstva bol rôznorodejší, než to tvrdí žalovaný.

13. Žalobca poukázal na to, že aktívne vystupoval na schôdzach, keď p. F. nevedel vyúčtovať doklady, na čo boli použité finančné prostriedky, pričom poukázal na zápisnicu zo dňa 01.07.2009 o schôdzi spoločenstva. Tiež tvrdil, že preúčtovanie finančných prostriedkov medzi zaniknutým spoločenstvom a jednotlivými spoločenstvami prebehlo nezákonne. Nesúhlasí s tvrdením, že bol konfliktný, len mal výhrady voči hospodáreniu.

14. Právny zástupca žalovaného tiež zotrval na svojich prednesoch. Predložil zápisnice z hlasovaní v predmetnom bytovom dome , ktoré sa týkalo obdobia pred prejednávanou vecou za účelom zistenia obvyklej praxe. Pre vysvetlenie genézy hlasovania Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Parková 15-21 Fiľakovo objasnil, že pôvodne existovalo len jedno spoločenstvo, ktoré sa následne rozdelilo na tri nové nástupnícke organizácie (spoločenstvá). V dňoch 01.07.2009, 10.07.2009 a 07.08.2009 sa konalo u pôvodného spoločenstva len ústne hlasovanie. Prvé písomné hlasovanie prebiehalo v období troch od 29. do 31. august 2009, ktorého výsledok bol oznámený 01.09.20019, pričom zo zápisnice vyplýva, že výsledok hlasovania nebol zasielaný osobne každému vlastníkovi, ale bol vyvesený na dvere výťahov, pričom zdôraznil, že žalované spoločenstvo je právnym nástupcom predchádzajúceho spoločenstva a prax týkajúca sa hlasovania bola prevzatá do nového, vzniknutého spoločenstva. Následne prebehli dve ústne hlasovania na schôdzi a ďalšie písomné hlasovania sa konalo dňa 10.07.2009, pri ktorom oznámenie o písomnom hlasovaní bol zverejnený už obvyklým spôsobom vylepením listiny na dvere výťahu, rovnako ako aj oznámenie o výsledku hlasovania bol zverejnený tým istým spôsobom vylepením na dvere výťahu. Preto tvrdí, že v predmetnom bytovom dome či už v rámci výkonu správy súčasného spoločenstva alebo v rámci výkonu správy jeho právneho predchodcu bol zaužívaný spôsob uplatňovania písomného hlasovania tým spôsobom, že formou verejného oznámenia bol stanovený termín písomného hlasovania, následne bolo vykonané písomné hlasovanie a opäť formou verejného oznámenia bol zverejnený výsledok hlasovania vyvesením výsledku vo vstupnej hale daného bytového domu na viditeľnom mieste. Nebola teda zavedená obvyklá prax, kedy by sa zasielalo oznámenie o výsledku hlasovania osobám, ktoré by sa v danom dome nezdržiavali alebo nemali pobyt. Pred prejednávanou vecou sa teda konali dve písomné hlasovania, ktorého výsledok bol oznámený 01.09.2009 o rozdelení spoločenstva na tri spoločenstvá a o predaji bytu žalobcu a bytu manželov Č.L., ktorého výsledok bol oznámený 10.07.2009.

15. Svedok Q. V. uviedol, že je vlastníkom jedného z bytov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Parková, Fiľakovo. Zúčastnil sa aj hlasovania v roku 2009, predmetom ktorého bolo udelenie súhlasu na predaj dvoch bytov, z ktorých jeden patril žalobcovi. Bol overovateľom zápisnice, pričom overovateľom bol aj v ďalšom prípade, keď sa uskutočnilo písomné hlasovanie. Vie sa vyjadriť k tomu, ako sa oznamovalo hlasovanie o nejakej konkrétnej veci týkajúcej sa spoločenstva. V tejto súvislosti zdôraznil, že či to malo byť písomné hlasovanie alebo hlasovania v bežných veciach, vždy sa vlastníci bytov o hlasovaní dozvedeli z vývesky na výťahu a neskôr, keď sa zriadila nástenka, z nástenky. Aj výsledok hlasovania sa uverejňoval rovnakým spôsobom, spočiatku na výťahu, neskôr na nástenke. Keď sa jednalo o rozdelenie spoločenstva na tri spoločenstvá a keď sa hlasovalo o predaji bytu p. Q., ktoré hlasovania prebiehali v roku 2009 a 2010, hlasovanie sa konalo takým spôsobom, že sa chodilo s hárkami s menami vlastníkov bytov po bytoch, kde bola v hárkoch uvedená možnosť súhlasím alebo nesúhlasím, pričom jednotliví vlastníci v dome hlasovali. Tí, ktorí sa nechceli vyjadriť, pretože boli aj takí, tých započítali spôsobom, akoby sa zdržali hlasovania. Výsledok hlasovania sa vyvesoval na tom istom mieste buď na výťahu, neskôr na nástenke. Nevie sa vyjadriť, ako sa jednalo s tými vlastníkmi bytov, ktorí v dome nebývajú. K dražbe bytu žalobcu malo dôjsť preto, lebo žalobca dlhoval peniaze, čo vedel od predsedu spoločenstva p. F.. Nevie o tom, že by žalobca vytýkal predsedovi F. zlé hospodárenie.

16. Svedkyňa Q. A. uviedla, že nie je členkou žalovaného spoločenstva vlastníkov bytov. Popísala, že pôvodne existovalo jedno veľké spoločenstvo, ktoré bolo na základe hlasovania vlastníkov bytov rozdelené na tri menšie spoločenstvá a ona som sa stala členkou jedného z tých ďalších dvoch novovzniknutých subjektov, nie žalovaného. Ako vlastníčka bytu sa stala overovateľkou jedného hlasovania ešte v čase, keď existovalo veľké spoločenstvo. Rozdelenie spoločenstva na tri spoločenstvá prebehlo formou písomného hlasovania. Pôvodne sa celé veľké spoločenstvo volalo Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri parku, Fiľakovo. Vlastníkom bytu bolo oznámené, že sa bude jednať o rozdelení tohto spoločenstva, pričom toto oznámenie sa vykonalo spôsobom ako to bolo obvyklé, teda vyvesením na dvere výťahov. Takto sa vlastníci dozvedeli, že bude zvolaná schôdza, kde sa bude rokovať o osude veľkého spoločenstva. Z tohto oznámenia, ktoré bolo vylepené na výťahu, sa

to dozvedela aj ona a išla na schôdzu v miestnostiach bývalej ľudovej školy. Na tomto stretnutí všetkých vlastníkov veľkého spoločenstva sa dohodlo, že bude rozumnejšie nariadiť písomné hlasovanie, ktorým sa rozhodne o rozdelení spoločenstva. Čiže o písomnom hlasovaní sa dozvedeli na uvedenej schôdzi, ale navyše oznámenie o písomnom hlasovaní bolo ešte vylepené na výťahu, aby sa to dozvedeli aj tí, ktorí na schôdzi neboli. Aj konkrétny dátum písomného hlasovania sa dozvedeli z oznámenia na dverách výťahu. Na schôdzi bola zvolená za overovateľku zápisnice spolu s p. V., Z., T. a ďalšími, lebo sa jednalo o veľký počet bytov. Písomné hlasovanie prebiehalo tak, že p. F., predseda spoločenstva, vypracoval hárky. Pri hlasovaní vychádzali z toho, že vlastníkov bytov poznali. Konkrétne ona bývala v dome od jeho postavenia a tak patrila medzi prvých vlastníkov. Pokiaľ zistili, že v byte sa nachádza niekto, kto nie je vlastník, tomu hárok podpísať nedali, ak nemal plnú moc. Čo sa týka vlastníkov, ktorí v byte nebývali, svedkyňa uviedla, že vie o jednom prípade, keď išlo o byt patriaci mestu a bol tam nájomca. Riešilo sa to tak, že mesto ako vlastník dalo nájomcovi plnú moc. Ako to bolo v bytoch, ktoré nenavštívila, k tomu sa vyjadriť nevedela. Výsledok písomného hlasovania sa oznamoval vyvesením na výťah, resp. ak už exitovali nástenky, tak na nástenku. V pôvodnom veľkom spoločenstve sa vlastníci bytov dozvedeli o hlasovaní vždy tak, že pán F.Č., ako predseda spoločenstva, vyvesil oznam na výťah. Vždy sa to robilo takto a tento systém platí aj v súčasnej dobe, pričom dnes má každé spoločenstvo nástenku, kde sa oznámenia vylepujú. Rozdiel je len v tom, že podľa súčasného zákona sa dnes musí každému vlastníkovi doručiť predvolanie na schôdzu aj výsledok hlasovania. Žalobca vlastní byt v inom spoločenstve ako ona, preto sa k otázke hlasovania o jeho byte nevie vyjadriť. Považuje sa za nezaujatú svedkyňu, so žalobcom nikdy nemala žiadne problémy ani kontakty. Po vzniku nového spoločenstva od predsedu p. F. obdržali všetky príslušné doklady o hospodárení starého spoločenstva. Nevie sa vyjadriť k tomu, či predseda spoločenstva robil riadne vyúčtovanie hospodárenia spoločenstva, keďže nebola členkou rady, takže jej to neprináležalo kontrolovať. Vykonáva funkciu predsedkyne príslušného novovzniknutého spoločenstva od 01.11.2009, bola dvakrát znovu zvolená.

17. Predsedkyňa Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Parková 15 -21 Fiľakovo V. K. uviedla, že v spoločenstve žalobcu je 55 bytov, čiže 55 vlastníkov bytov môže hlasovať. Pokiaľ sa pamätá, v čase písomného hlasovanie, ktoré je predmetom tohto konania, v spoločenstve bolo asi 10% takých bytov, kde nebývali vlastníci (č.l. 478). Pri hlasovaní s týmito vlastníkmi, ktorí v byte nebývali, osobitne nejednali. Pri písomnom hlasovaní sa vyvesilo na výveske oznámenie, že hlasovanie sa bude konať a ostatné už bola vec vlastníkov, či sa dávali o hlasovaní informovať od nájomníkmi alebo nie. Pokiaľ sa v minulosti vyjadrila v tom smere, že "osoby, ktoré sa nezdržovali v byte, ale chceli hlasovať, na základe telefonického dohovoru prišli do kancelárie spoločenstva vlastníkov bytov a tam odovzdali hlas", jednalo sa o to, že keď sa takýto vlastník bytu, ktorí v byte nebýva, dotazoval o hlasovaní, tak ho na jeho žiadosť informovala o tom, že môže prísť osobne hlasovať. Takýmto vlastníkom je napr. Q. A., ktorý sa zvykne pravidelne telefonicky informovať o hlasovaní. Ona osobne nikoho telefonicky neupovedomovala. Vlastníci sa teda kontaktovali s ňou, ako s predsedníčkou spoločenstva, pričom poukazovali na to, že sa od svojich nájomníkov dozvedeli o hlasovaní a chceli sa uistiť, či je to pravda a či majú prísť. O výsledku hlasovania však nikdy nikoho neinformovala, ten bol na nástenke. Ako predsedníčka spoločenstva prehlasuje, že nemá vedomosť o tom, že by existoval iný spôsob písomného hlasovania v minulosti alebo v súčasnosti len oznámením o uskutoční hlasovanie vyvesením oznámenia vo vestibule. Tiež prehlasuje, že neexistoval ani iný spôsob oznámenia hlasovania. Len sprostredkovane vie to, že keď p. F. bol predsedom a p. T. členkou rady bol jeden prípad, keď sa mala konať schôdza o voľbe predsedu a svedkovia F. P. T. niesli pozvánku na schôdzu žalobcovi a hodili mu ju do schránky. O tomto prípade sa dozvedela na jednom z predchádzajúcich súdnych pojednávaní žalobcu, keď bola zvolená za predsedníčku spoločenstva a žalobca podal žalobu o neplatnosť voľby. Bolo to obdobie, keď predsedom spoločenstva bol p. F. a podpredsedom žalobca. Potom bolo niekoľko mesiacov bezvládie, lebo žalobca robil rozbroje. Následne bola zvolená za predsedníčku p. A., ktorá sa po krátkej dobe funkcie vzdala a následne bola schôdza, na ktorej mala byť zvolená ona a odvtedy je predsedníčkou. Žalobca bol uvedeným spôsobom volaný na tú schôdzu, kde mala byť zvolená za predsedníčku a kde aj došlo k jej zvoleniu.

18. Svedkyňa Z. W. uviedla, že nevie o inej forme oznamovania o hlasovaní vo vzťahu k tým vlastníkom, ktorí v dome bývajú a tých, ktorí v dome nebývajú. Všetci boli informovaní rovnako, neexistovali žiadne rozdiely. O hlasovaní a jeho výsledku boli dotknutí upovedomení prostredníctvom násteniek, ktoré sú vyvesené.

19. Svedkyňa F. T. tiež potvrdila, že neexistoval iný spôsob oznamovania hlasovania pre tých vlastníkov bytu, ktorí v dome bývajú a pre tých, čo v dome nebývajú. Podľa jej vyjadrenia bol len jeden spôsob oznámenia hlasovania a to vyvesením na nástenku. Vie o tom, že dvaja vlastníci, ktorí v dome nebývajú, sa sami osobne telefonicky zaujímali o hlasovaní v dome. Tiež nevie o žiadnom inom spôsobe oznámenia výsledku hlasovania, len o jednom a to vyvesením na nástenke. Svedkyňa dodala, že bol jeden prípad, keď hodili žalobcovi do schránky informáciu týkajúcu sa prípravy na hlasovania, ale nevie, o ktorý prípad sa jedná. Išlo o výnimočný prípad, nie o bežný spôsob informovania vlastníka. Vie s určitosťou potvrdiť, že sa jednalo len o tento jeden prípad, ale na okolnosti si nepamätá. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca má konfliktnú povahu, preto to riešili takto. Žalobca totiž mal proti všetkému výhrady, vystupoval na schôdzi, kritizoval a tak z opatrnosti spomínaným spôsobom postupovali. Pokiaľ na pojednávaní dňa 19.12.2011 uviedla, že boli telefonicky upovedomení dvaja ľudia o písomnom hlasovaní, tak to bol ten prípad, o ktorom sa dozvedela od predsedníčky K., keď ju dvaja vlastníci bytov volali a predsedníčka im poskytla informáciu. Ona osobne nikomu nikdy netelefonovala. Bola v dozornej rade, ale nevie, či došlo k nejakému vyúčtovaniu. Za predaj bytu žalobcu hlasovala preto, že videla doklady žalobcu, že nemá vyrovnané platby za byt.

20. Svedok R. F. uviedol, že v žalovanom spoločenstve nebol rozdielny spôsob oznámenia hlasovania ani výsledku hlasovania medzi vlastníkmi bytov, ktorí v dome bývali a medzi tými, ktorí v dome nebývali. Existoval jednotný spôsob vyvesením na úradnej tabuli. Vie len o jednom prípade odlišného upovedomenia, keď so svedkyňou T. odniesol do schránky žalobcu oznámenie o budúcom hlasovaní. Bola to však ich súkromná iniciatíva, neboli na to zmocnení, len sa sami s p. T. na tomto dohodli z dôvodu, že žalobcu považujú za konfliktného. Žalobca sa osobne zúčastnil na jednej, dvoch, možno troch schôdzach. Finančné vysporiadanie spoločenstva predložil, všetko prebehlo v poriadku.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, písomným hlasovaním, zápisnicou zo schôdze, zápisnicou z domovej schôdze konanej v hudobnej škole, oznámením o dražbe, oznámením o opakovanej dražbe, hlasovaním o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, rozsudkom Okresného súdu Lučenec, odvolaním, vyjadrením k odvolaniu, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, dovolaním, uznesením Najvyššieho súdu SR, zápisnicou z domovej schôdze, zápisnicou zo zhromaždenia vlastníkov bytov dňa 10.07.2009, zápisnicou o výsledku hlasovania z 29.-31.08.2009, zápisnicou zo schôdze 27.09.2009, prezenčnou listinou, zápisnicou zo schôdze zo dňa 07.09.2009, hlasovaním o dobrovoľnej dražbe a podstatným obsahom pripojených spisov Okresného súdu Lučenec 5C/89/2010 a 12C/31/2011, najmä rozsudkami.

22. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov účinného ku dňu 17.05.2010, ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15. dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

23. V prejednanej veci pri riešení otázky oznamovania výsledku hlasovania "spôsobom v dome obvyklým" v zmysle cit. § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného ku dňu 17.05.2010 súd konštatuje, že doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že výsledok hlasovania sa oznamoval v bytovom dome súpisného čísla XXXX L. W. XX, XX, XX, XX, H.

vyvesením tohto oznámenia vo vstupnej hale vchodov do bytového domu na viditeľnom mieste a neskôr vo vstupnej hale na nástenky zriadené na tento účel. Tento spôsob písomného hlasovania teda súd v zmysle § 186 ods. 2 ustálil za obvyklý spôsob hlasovania, nakoľko ani žalobca túto skutočnosť nenamietal. Žalobca pritom poukazoval len na to, že tento spôsob oznamovania výsledku hlasovania platil výlučne pre vlastníkov bytov bývajúcich v bytovom dome, nie však pre tých, ktorí síce byt v dome vlastnili, ale v ňom nebývali. Práve na základe tejto argumentácie, ktorú si osvojil Najvyšší súd SR, bol zrušený prvý rozsudok okresného súdu a naň naväzujúci rozsudok krajského súdu. Úlohou dokazovania bolo preto zistiť, aký bol spôsob oznamovania výsledku písomného hlasovania pre vlastníkov bytov, ktorí v dome nebývali.

24. V tejto súvislosti žalovaný predložil ako dôkaz zápisnice z ústneho aj písomného hlasovania pôvodného, tzv. "veľkého" spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov nesúce meno Spoločenstvo vlastníkov bytových a nebytových priestorov pri parku, IČO: 42 221 684, Fiľakovo, Parková č. 21, ktoré bolo právnym predchodcom žalovaného, tiež aj zápisníc z hlasovania žalovaného novovzniknutého spoločenstva, ktoré prebehli pred inkriminovaným obdobím z mája roku 2010. Z uvedených zápisníc bolo jednoznačne preukázané, že obvyklý spôsob písomného hlasovania ako aj oznámenia výsledku hlasovania sa dialo pre všetkých vlastníkov bytov bez rozdielu bývania a nebývania v bytovom dome spôsobom vyvesenia oznámenia vo vstupnej hale na dvere výťahu. Takto sa konalo oznámenie o písomnom hlasovaní 01.09.2009 a aj 10.07.2009. Na návrh žalobcu sporových strán boli vypočutí svedkovia Q. V. P. Q. A., overovatelia zápisníc z vyššie uvedených písomných hlasovaní, ktorí potvrdili, že oznamovanie výsledkov písomného hlasovania sa dialo týmto spôsobom, ktorý spôsob oznamovania považovali aj títo svedkovia za obvyklý. O žiadnom inom oznamovaní písomného hlasovania svedkovia nemali vedomosť, teda nepotvrdili, že by sa konalo iné, odlišné oznamovanie písomného hlasovania a výsledku písomného hlasovania tých vlastníkov bytov, ktorí v bytovom dome bývali a nebývali. Tiež bolo zistené, že po rozdelení tzv. "veľkého" spoločenstva na nástupnícke organizácie boli v jednotlivých spoločenstvách zriadené vchodové nástenky, kde sa písomné hlasovanie, resp. výsledky hlasovania oznamovali. Bolo to takto nielen v žalovanom spoločenstve, ale aj v ďalšom z rozdelených spoločenstiev, čo popísala vo svojej výpovedi svedkyňa Q. A..

25. Na návrh žalovaného boli opätovne vo veci podrobne vypočutí V. K., Z. W., F. T. P. R. F.Á., ktorí sa jednoznačne vyjadrili k tomu, že nevedia o inej forme oznamovania hlasovania, resp. oznamovania výsledku hlasovania vo vzťahu k tým vlastníkom, ktorí v dome bývali a tým, ktorí v dome nebývali. Všetci boli informovaní rovnako, neexistovali žiadne rozdiely. Upovedomení boli vyvesením oznámenia na mieste na to určenom vo vstupe do bytovky, ktorý spôsob bol považovaný za spôsob v dome obvyklý. V súvislosti s výsluchom štatutára V. K. P. B. T. P. F. súd podrobne zisťoval, z akých dôvodov na pojednávaniach v minulosti uvádzali, že vlastníci bytov nebývajúci v bytovke boli upovedomení o hlasovaní, resp. o výsledku hlasovania iným spôsobom. Štatutár V. K. uviedla, že pokiaľ na pojednávaní dňa 18.04.2011 uviedla, že niektorí vlastníci nebývajúci v dome prišli hlasovať na základe telefonického dohovoru, tak išlo o prípad, keď sa uvedené osoby dozvedeli od svojich podnájomcov o prebiehajúcom hlasovaní a informovali sa o ňom telefonicky, kedy im oznámila požadované skutočnosti. Nikdy však sama osobne týchto vlastníkov nekontaktovala, ale oni sa sami iniciatívne o vec zaujímali. Výsledok hlasovania nikomu telefonicky neoznamovala, ten bol zverejnený na nástenke. Nakoniec v uvedenej výpovedi z 18.04.2011 tiež uviedla (str. 205 z opaku), že vlastníci, ktorí v bytoch nebývajú, ale majú podnájomníkov, tak sa o hlasovaní dozvedajú od svojich podnájomníkov tak, že "im podnájomníci oznamujú z vývesnej tabule vo vchode, čo sa v spoločenstve deje". Svedkyňa F. T. uviedla, že pokiaľ na pojednávaní dňa 19.12.2011 uviedla, že dvaja vlastníci bytov nebývajúci v bytovke boli telefonicky upovedomení o hlasovaní predsedníčkou p. K., išlo o vlastníkov bytov, ktorí sa sami informovali o hlasovaní a V. K. im poskytla požadovanú informáciu. Ona osobne sa s nikým telefonicky nekontaktovala. O písomnej forme upovedomenia osôb nebývajúcich v byte nemá žiadnu informáciu okrem toho, čo na vyššie uvedenom pojednávaní 19.12.2011 spomenula. Išlo o jediný prípad, kedy hodili do schránky žalobcu oznámenie o tom, že sa bude konať hlasovanie. Išlo o výnimočný prípad a súviselo to s tým, že žalobca mal voči všetkému výhrady, kritizoval a tak z opatrnosti v jednom prípade mu hodili do schránky oznámenie o pripravovanom hlasovaní. Svedok R. F. potvrdil, že v jednom prípade z vlastnej iniciatívy spolu s F. T. hodili žalobcovi do schránky oznámenie o budúcom hlasovaní. Konali tak na základe ich vzájomnej dohody, čo urobili z dôvodu, že žalobcu považovali za konfliktného. Vo veci nemohla byť vypočutá z tejto skupiny svedkov jedine svedkyňa P. A., ktorá na pojednávaní dňa 19.04.2012 spomenula oznámenie poštou. Svedkyňa nemohla byť vypočutá kvôli jej zdravotnému stavu spojeného s hospitalizáciou, kedy však súd poukazuje na to, že táto svedkyňa sa už na pojednávaní 19.04.2012

opakovane odvolávala na to, že sa na vec nepamätá, pretože má zdravotné problémy, má vyšší vek a dosť zabúda a že existuje veľký odstup času (č. l. 271 prvý odstavec). Taktiež menovaná v priebehu výsluchu v súvislosti s rozpormi v jej výpovedi zdôraznila, že "som veľmi dopletená, nepamätám sa". Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že výpoveď tejto svedkyne nie je možné ako hodnovernú aplikovať.

26. Na základe vyššie uvedeného súd jednoznačne ustálil, že v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že existoval rozdielny spôsob písomného hlasovania, resp. oznámenia výsledku písomného hlasovania medzi vlastníkmi bytov bývajúcich a nebývajúcich v bytovom dome. Aj keď ide o sporové konanie, ani žalobca v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz nenavrhol, iba v návrhu na začatie konania uviedol, že mu nebolo doručené žiadne oznámenie o konaní písomného hlasovania a o výsledku hlasovania sa dozvedel tiež iba od ostatných vlastníkov bytového domu. V priebehu konania, kedy súd obdržal 37 čestných prehlásení vlastníkov bytov o zaužívanom spôsobe hlasovania zverejnením oznamov vo vchodových dverách žalobca na výzvu súdu, aby navrhol svedkov na preukázanie svojich tvrdení (str. 204 z opaku) zostal nečinní, žiaden dôkaz nepredložil ani na uvedenom pojednávaní, ani v priebehu celého rozsiahleho dokazovania. Preto súd aj uvedené čestné prehlásenia akceptoval ako dôveryhodné, o to viac, že ich obsah nebol v rozpore s ostatnými dôkazmi. Žalobca tiež argumentoval tým, že nikdy neexistoval obvyklý spôsob hlasovania vyvesením oznámenia, ale sa vždy doručovali predvolania doporučenou zásielkou vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Uvedená skutočnosť je však v rozpore s vyjadrením všetkých svedkov, kedy súd poukazuje aj na podrobnú výpoveď svedkyne Q. A. P. Q. V., ktorí popisovali písomné hlasovanie v súvislosti s rozdelením pôvodného spoločenstva na tri nástupnícke organizácie a to v čase, keď podpredsedom spoločenstva bol práve žalobca, takže podrobnosti o informovaní veľkého počtu vlastníkov bytov v pôvodnom spoločenstve mu musel byť známy. Ako podpredseda spoločenstva musel mať teda vedomosť o tom, že konanie hlasovania a jeho výsledok sa písomne nikomu nedoručoval a oznamoval sa vyvesením na viditeľnom mieste vo vchodoch do bytového domu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď D. A. zo dňa 19.04.2012, ktorá je v súčasnej dobe už nebohá, teda znovu vypočutá nemohla byť. Menovaná podrobne popísala, že videla na vlastné oči, ako predsedkyňa spoločenstva V. K. vyvesila na nástenku oznámenie o písomnom hlasovaní, pričom išla so smeťami von. Následne vošiel do vchodu žalobca, ktorý vzápätí vyšiel von pred dom, v rukách niesol oznámenie pôvodne vyvesené na nástenke, pričom hovoril, že toto oznámenie je neplatné a že uvedenú vec bude riešiť s V. K.. Svedkyňa po vstupe do vchodu bytu videla, že oznámenie sa na nástenke nenachádza. Aj keď svedkyňa nevedela uviesť, či sa tento prípad stal v súvislosti s písomným hlasovaním, ktorý je predmetom tohto konania, preukazuje, že žalobca o vyvesovaní oznámenia o hlasovaní vyššie popísanou formou mal jednoznačne vedomosť.

27. Na základe vyššie uvedených dôkazov, ktoré v konaní boli produkované, súd dospel k záveru o jedinom obvyklom spôsobe zverejnenia výsledkov písomného hlasovania formou vyvesenia oznámenia vo vchodoch bytového domu s tým, že sa takáto forma zverejnenia jednotne používala pre bývajúcich aj nebývajúcich vlastníkov bytov. Na základe tohto záveru bolo nutné vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 4, veta prvá Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konštatovať, že žalobca návrh na určenie neplatnosti písomného hlasovania mohol uplatniť iba v 15-dňovej prekluzívnej lehote. Vzhľadom k tomu, že výsledok napadnutého hlasovania bol oznámený 17.05.2010 a návrh žalobcu bol doručený súdu 12.08.2010, zaniklo právo žalobcu uplatniť svoj nárok na súde. Na tejto okolnosti nemení ani fakt, že žalobca žiadal vyhlásiť za neplatné vyslovenie súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby jeho bytu, pretože obmedzenie jeho vlastníckeho práva nemohlo byť zásahom súdu znegované, keďže súd v danom prípade nemohol prelomiť uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku.

28. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalobcovi zanikla lehota na uplatnenie práva na súdnu ochranu vyslovením neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom súd opakovane zdôrazňuje, že žalobca v konaní nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia v tomto rýdzo sporovom konaní, súd nemal inú možnosť, iba žalobu zamietnuť.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 255 ods. 1, 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V prejednanej veci mal žalovaný úspech vo výške 100%, preto súd rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.