Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cbi-12-2013.pdf
PDF · 115.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cbi/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: JUDr. Katarína Galbavá, so sídlom kancelárie Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, značka správcu S1800, správca konkurznej podstaty úpadcu Adrián Gallai, bytom Medveďovej 9/0, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou z 12. februára 2013 do konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/45/2012 v časti neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.078,88 eur je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 83 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou z 19. apríla 2013 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka prihlásená prihláškou z 12. februára 2013 do konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/45/2012 v celkovej výške 12.646,49 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku sú neuhradené úroky z omeškania zo zmluvy o úvere č. 1231928 vo výške 12.030,72 eur a náklady z uplatnenia vo výške 615,77 eur súvisiace s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, je nesporná.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 2. apríla 2013 mu bolo doručené oznámenie pôvodného správcu úpadcu (I.. I. Y.) o popretí prihlásenej pohľadávky do výšky 12.646,49 eur, pretože dojednané úroky z omeškania a náklady z uplatnenia označil správca za neprijateľné a rozporné so spotrebiteľským právom. 2.1. Žalobca uviedol, že dňa 18. apríla 2006 uzatvoril s úpadcom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi úver vo výške 1.327,76 eur a úpadca sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 2.389,97 eur. Žalobca vytkol správcovi, že vec nesprávne právne posúdil, keďže zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka a preto predmetnú zmluvu nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv. 2.2. Vo vzťahu k úroku z omeškania žalobca uviedol, že dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a rovnako tak nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Žalobca uviedol, že ak by aj výška úrokov z omeškania bola v rozpore so zákonom, tak popretím pohľadávky v celom rozsahu došlo k odňatiu účinnej ochrany práv žalobcu, keďže jeho nárok na zákonný úrok z omeškania je opodstatnený. 2.3. Žalobca považuje za nesprávny aj postup správcu pri popretí nákladov, keďže tieto náklady z uplatnenia pozostávajú z trov konania rozhodcovského súdu, ktoré boli právoplatne priznané
rozhodcovským rozsudkom. Trovy žalobcu, ktoré mu vznikli v exekučnom konaní sú taktiež opodstatnené, keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené a exekúcia prebiehala v súlade so zákonom. 2.4. Záverom žalobca poukázal na to, že rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok žalobcu a potvrdil aj platnosť právneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Úpadca nepodal v zákonom určenej lehote žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto správca nemá právomoc považovať rozhodcovský rozsudok za materiálne nevykonateľný, keďže takúto právomoc majú len exekučné súdy. 2.5. K žalobe žalobca pripojil oznámenie správcu z 22. marca 2013 o popretí pohľadávky, zmluvu o úvere z 19. apríla 2006 a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. z 8. novembra 2006, sp. zn. SR 5462/06.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 5. novembra 2013 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný označil rozsah a aj dôvody popretia za nesporné a vychádzajúce z právneho poriadku, ako aj judikatúry súdov v spotrebiteľských veciach. Žalovaný označil za nesprávne tvrdenie žalobcu, že právny vzťah medzi žalobcom a úpadcom nie je spotrebiteľským vzťahom. Zmluva o úvere nepochybne patrí svojom obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na právnu povahu účastníkov. 3.2. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil oznámenie o popretí pohľadávky z 22. marca 2013 a prihlášku pohľadávky žalobcu.
4. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 16. júna 2022 o 12:00 hod., na ktoré sa dostavil žalovaný. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal, aby súd spor prejednal v jeho neprítomnosti. Preto súd spor prejednal a rozhodol podľa ustanovenia § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu.
5. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 5.1. Medzi žalobcom a úpadcom bola dňa 19. apríla 2006 uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi úver v sume 40.000,-- Sk a úpadca sa zaviazal uhradiť vrátiť žalobcovi sumu 72.000,-- Sk v 10 mesačných splátkach po 7.200,-- Sk. 5.2. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. z 8. novembra 2006, sp. zn. SR 5462/06 bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 65.040,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 64.800,-- Sk od 29. júla 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 12.570,-- Sk. 5.3. Prihláškou z 12. februára 2013 doručenou pôvodnému správcovi dňa 15. februára 2013 si žalobca prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 14.664,72 eur, ktorá pozostávala z istiny 2.018,23 eur, úrokov z omeškania 12.030,72 eur a nákladov z uplatnenia 615,77 eur. 5.4. Listom z 22. marca 2013 doručeným žalobcovi 2. apríla 2013 pôvodný správca oznámil žalobcovi čiastočné popretie pohľadávky, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere z 19. apríla 2006 má povahu spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň správca poukázal na to, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, nie sú súčasťou zmluvy a nasledujú až po podpise dlžníka. Úverová zmluva je adhéznou zmluvou, ktorej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale obsah vopred určil dodávateľ. Správca mal za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Správca v popieracom prejave zároveň uviedol, že rozhodcovský súd opomenul aplikovať kogentné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv aj v časti úrokov z omeškania, keďže úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne je jednoznačne neprimeraný. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Bratislava V podľa názoru správcu nekonvaliduje vady rozhodcovskej doložky a rozhodcovského rozsudku, a preto návrhom na výkon rozhodnutia nedošlo ani k pretrhnutiu a ani k spočívaniu plynutia premlčacích lehôt. K nákladom z uplatnenia pohľadávky správca v popieracom prejave uviedol, že tieto neboli judikované a preto ich správca rovnako poprel. K trovám exekučného konania správca uviedol, že tieto musia byť veriteľovi priznané, aby ich bolo možné uplatniť v konkurze.
6. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
6.1. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie (ods. 2). 6.2. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (ods. 6). 6.3. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde (ods. 9). 6.4. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2009, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 6.5. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia (ods. 2). 6.6. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30. júna 2009 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 6.7. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (ods. 2). 6.8. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (ods. 3). 6.9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 6.10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 6.11. Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 6.12. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. 6.13. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 6.14. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
7. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017 s právnymi vetami v znení:
I. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. II. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 7.1. Pre rozhodnutie v spore sú tak významné dôvody uvedené v popieracom prejave pôvodného správcu, či tieto vylučujú prihlásenú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze. Konkrétne sa jedná o nasledovné dôvody:
- či rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
- či rozhodcovská doložka bola platne dojednaná,
- či úroky z omeškania sú neprimerané,
- či boli náklady z uplatnenia pohľadávky preukázané, a
- či prihlásená pohľadávka nie je premlčaná.
8. Pokiaľ ide o popieracie dôvody uvádzané správcom v popieracom prejave z 22. marca 2013, tieto sú podľa názoru súdu do značnej miery dôvodné.
9. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke súd uvádza, že na rozhodovanú vec a na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 19. aprílu 2006. 9.1. Tu súd konštatuje, že medzi jednotlivými neprijateľnými zmluvnými podmienkami obsiahnutými v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 19. aprílu 2006 nie je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, preto - za predpokladu, že rozhodcovská doložka bola dojednaná spôsobom predpokladaným v zákone o rozhodcovskom konaní - nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
10. Na druhej strane je súd toho názoru, že správca správne v popieracom prejave namietol, že medzi žalobcom a úpadcom nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, ako to predpokladá zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4. 10.1. Zákon (v ustanovení § 4 ods. 2) vyžaduje, aby rozhodcovská doložka bola dojednaná medzi stranami písomne, ak tomu tak nie je, priamo zákon ju označuje za neplatnú. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že dojednanie o rozhodcovskej doložke musí byť kryté podpismi obidvoch zmluvných strán. Ak nie je písomne zachytený obsah rozhodcovskej doložky krytý podpisom zmluvných strán, nie je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozhodcovská doložka je absolútne neplatná podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor so zákonom. 10.2. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu vyplývať žiadne práva a povinnosti, čo znamená, že v prípade absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže byť založená ani právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor. Ak rozhodcovský súd v prípade absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky napriek tomu spor prejedná a vydá rozhodcovský rozsudok, takéto rozhodnutie nemôže účastníkov „zdanlivého“ rozhodcovského konania zaväzovať, čo znamená, že sa jedná o „nulitný akt“ resp. „paakt“. S takýmto „nulitným“ rozhodcovským rozsudkom nie je možné podľa názoru súdu spájať účinky predpokladané zákonom v ustanovení § 35 zákona o rozhodcovskom konaní bez ohľadu na to, či účastník rozhodcovského konania podá alebo nepodá žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona.
11. V rozhodovanej veci súd konštatuje, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., nebola medzi žalobcom a úpadcom dojednaná v zmluve o úvere, ale nachádza sa len v ťažko čitateľných všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (tu súd ako poznámku uvádza, že aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca priložil k žalobe sú len veľmi ťažko čitateľné). Samotné všeobecné podmienky poskytnutia úveru však podpísané neboli osobou oprávnenou konať v mene žalobcu a ani úpadcom. 11.1. Keďže všeobecné podmienky poskytnutia úveru - v ktorých mala byť obsiahnutá rozhodcovská doložka - neboli podpísané ani veriteľom (žalobcom) a ani dlžníkom (úpadcom), nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ako to predpokladá zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 ods. 2, čo znamená, že takáto rozhodcovská doložka je absolútne neplatná podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor so zákonom (konkrétne pre rozpor s § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) a nespôsobilá založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. pre rozhodovanie sporov medzi žalobcom a úpadcom. 11.2. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nemôže nahradiť ani žalobcom vopred pripravené ustanovenie zmluvy, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sa nachádza nad podpismi zmluvných strán. 11.3. Keďže nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a rovnako tak nebola spísaná zápisnica pred rozhodcom podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, chýba absencia prejavu vôle úpadcu ako dlžníka vzdať sa ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu, aby bol jeho spor so žalobcom prejednaný nezávislým a nestranným súdom, a podrobiť sa právomoci súkromného subjektu (Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.), aby tento jeho spor rozhodol a vydal rozhodnutie, ktoré by mohlo byť exekučným titulom, a preto musí do toho vstúpiť jednak správca v rámci popretia pohľadávky a následne súd v incidenčnom konaní. Z tohto dôvodu nebol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. oprávnený vydať v neprospech úpadcu rozhodcovský rozsudok z 8. novembra 2006, sp. zn. SR 5462/06 a takýto rozsudok nie je možné považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami podľa ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ale naopak sa jedná o paakt, ktorý nevyvoláva žiadne právne následky, čo znamená, že takýto paakt nezaväzuje žalobcu a ani úpadcu (t. j. nejedná sa o materiálne vykonateľné rozhodnutie) a nie je spôsobilým podkladom pre nútený výkon rozhodnutia v exekučnom konaní.
12. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že v konkurznom konaní nie je možné preskúmavať materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, keď túto právomoc majú len exekučné súdy, jedná sa o nesprávny úsudok žalobcu. 12.1. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery publikované v odbornej literatúre, v zmysle ktorých platí, že v aplikačnej praxi sme sa mohli stretnúť s tým, že veriteľ predložil ako exekučný titul rozhodcovský nález. V tejto súvislosti je potrebné sa zaoberať postupom konkurzného súdu pri predložení takéhoto exekučného titulu. Je nesporné, že súd musí ex offo skúmať, či navrhovateľ (veriteľ) predložil exekučného titulu. Je nesporné, že súd musí ex offo skúmať, či navrhovateľ (veriteľ) predložil kvalifikované písomné uznanie dlžníka, spôsobilý exekučný titul alebo inak preukázal v súlade s § 12 svoju pohľadávku. Súd je povinný skúmať, či veriteľ predložil doklady, ktoré v súlade s § 12 osvedčujú jeho pohľadávku. To platí aj pre exekučný titul. Osobitná situácia je pri rozhodcovských nálezoch, kde táto povinnosť je potvrdzovaná judikatúrou európskych súdov a judikatúrou ústavných súdov (napr. Ústavný súd SR, II. ÚS 165/2011). Konkurzné konanie, pôvodne označované aj ako generálna exekúcia, je jednak konaním základným, v ktorom sa zisťujú pohľadávky veriteľov, a jednak konaním exekučným, pretože zistené pohľadávky sa uspokojujú z výťažku speňaženia majetku dlžníka (úpadcu), resp. aj z majetku iných osôb, ktorý podlieha konkurzu. Tak exekučné konanie, ako aj konkurzné konanie, ktoré začalo na základe veriteľského návrhu, predstavujú nútené vymáhanie pohľadávok v súdnom konaní, pričom v prvom druhu konania sa tak stane prostredníctvom súdneho exekútora, v druhom konaní prostredníctvom 'súdneho' správcu. Pokiaľ exekučný súd ex offo preskúmava, či rozhodcovský nález je exekučným titulom, bolo by ústavne neakceptovateľné, aby tak nepostupoval súd v inom súdnom konaní pri nútenom vymáhaní pohľadávok (v konkurznom konaní) [k tomu viď aj ĎURICA, M. a kol. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. BECK, 2019, s. 98]. 12.2. S vyššie citovaným právnym názorom sa súd v plnej miere stotožňuje, a považuje ho za plne aplikovateľný v rozhodovanom spore, čo znamená, že materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku predloženého žalobcom bol oprávnený (a zároveň povinný) posudzovať správca pri preskúmavaní prihlášky žalobcu a s predmetnou otázkou bol povinný sa vysporiadať aj súd rozhodujúci v incidenčnom spore.
13. Vyššie vyslovené právne závery o absencii platnej rozhodcovskej doložky medzi žalobcom a úpadcom a o materiálnej nevykonateľnosti žalobcom predloženého rozhodcovského rozsudku sú následne významné pre posúdenie dôvodnosti popretia žalobcom prihlásených nákladov uplatnenia pohľadávky. 13.1. Pri predmetnej časti pohľadávky nie je možné vychádzať z „nulitného“ rozhodcovského rozsudku (t. j. nemožno považovať výšku trov konania uvedenú vo výroku „nulitného“ rozhodcovského rozsudku bez ďalšieho za preukázanú a za odôvodnený nárok žalobcu prihlásený v konkurznom konaní), a preto má súd za to, že žalobca nepreukázal uplatnené náklady pohľadávky.
13.2. Tento záver platí tak pre náklady zdanlivého rozhodcovského konania ako aj pre náklady exekučného konania, pričom súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že vynaloženie nákladov z uplatnenia pohľadávky (t. j. ich úhradu), ktoré si žalobca uplatnil prihláškou z 12. februára 2013, nepreukázal v prihláške a dokonca ani v prebiehajúcom incidenčnom konaní. 13.3. Preto aj v tejto časti vyhodnotil súd postup správcu pri popieraní pohľadávky žalobcu za správny.
14. Čiastočne nesprávny vyhodnotil súd iba postup správcu v časti žalobcom uplatneného úroku z omeškania. Žalobca si v prihláške uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne
- zo sumy 2.151,-- eur od 29. júla 2006 do 5. februára 2007 (v sume 1.027,09 eur),
- zo sumy 2.117,81 eur od 6. februára 2007 do 13. mája 2008 (v sume 2.451,34 eur),
- zo sumy 1.985,04 eur od 14. mája 2008 do 2. januára 2013 (v sume 8.552,29 eur).
15. Súd sa stotožňuje s tvrdením správcu, že takýto úrok z omeškania je neprimeraný, navyše súd je toho názoru, že ak chce veriteľ od dlžníka pre prípad omeškania vyšší než zákonný úrok z omeškania, musí byť takýto nárok výsledkom dohody medzi veriteľom a dlžníkom ako dvojstranného právneho úkonu. Ak takáto dohoda neexistuje, má veriteľ pre prípad omeškania dlžníka nárok len na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Tu súd konštatuje, že ak nemá veriteľ v prípade jednostranného uvedenia vyššieho než zákonného úroku z omeškania na faktúre na jeho zaplatenie (ale len na zaplatenie zákonného úroku z omeškania), tak nemá veriteľ pre absenciu dohody s dlžníkom nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške jednostranne uvedenej veriteľom vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré dlžník nepodpísal, ale v takom prípade má veriteľ len nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. 15.1. V danej veci žalobca ako veriteľ jednostranne uviedol výšku úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré úpadca nepodpísal, čo znamená, že medzi žalobcom a úpadcom neexistovala dohoda o úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania len v zákonnej výške, keďže správca nespochybňoval omeškanie úpadcu, a preto nie je možné dospieť k záveru, že by žalobca nemal vôbec nárok na zaplatenie úroku z omeškania. 15.2. Pokiaľ ide o určenie výšky zákonného úroku z omeškania, je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi žalobcom a úpadcom. Pri zohľadnení skutočnosti, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, je potrebné na danú vec aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch vrátane ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy.
16. Na druhej strane sa musí súd vysporiadať aj s tým, či nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku s poukazom na obsah popieracieho prejavu správcu. 16.1. Aj na premlčanie nároku je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd konštatuje, že pre absenciu platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty podaním žaloby žalobcom na rozhodcovský súd, keďže nedošlo k splneniu podmienok podľa ustanovenia § 403 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré vyžaduje na spočívanie premlčacej lehoty existenciu platnej rozhodcovskej zmluvy. Z tohto istého dôvodu pri zohľadnení toho, že rozhodcovský rozsudok predstavuje paakt a nie vykonateľné rozhodnutie, nedošlo ani k spočívaniu premlčacej lehoty podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 16.2. Naopak k plynutiu premlčacej lehoty došlo po vzniku omeškania úpadcu s plnením žalobcovi a premlčacia lehota je preto podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná.
17. Pokiaľ ide o premlčanie úrokov z omeškania, súd poukazuje na to, že právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne. Uvedenému výkladu svedčí aj znenie ustanovenia § 391 ods. 1 OBZ, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania, a to aj bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t. j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto
vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (citované ustanovenia § 397 OBZ), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012, sp. zn. 2Obdo/23/2012, rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2010, sp. zn. 4Obdo/25/2009 a z 18. augusta 2011, sp. zn. 2Obdo/36/2010). 17.1. Pri zohľadnení vyššie citovaných judikatórnych záverov súd konštatuje, že v obchodných záväzkových vzťahoch - vrátane rozhodovanej veci s poukazom na znenie ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka - sa nárok na zaplatenie úroku z omeškania premlčuje za každý deň samostatne. 17.2. Preto súd konštatuje, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania od 29. júla 2006 do 14. februára 2009 ako do dňa predchádzajúceho 4 rokom predo dňom uplatnenia pohľadávky u správcu je premlčaná, a z tohto dôvodu v tejto časti vyhodnotil súd popierací prejav správcu ako dôvodný.
18. Za nepremlčaný vyhodnotil súd nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1.985,04 eur za obdobie od 15. februára 2009 do 2. januára 2013 vo výške 14 % ročne, t. j. v sume 1.078,88 eur, a preto časti považuje pohľadávku žalobcu za nespornú čo do právneho dôvodu a výšky. V tejto časti tak správca nedôvodne poprel pohľadávku žalobcu.
19. Záverom len ako poznámku súd dáva do pozornosti, že hoci správca poprel pohľadávku žalobcu aj z dôvodu premlčania, žalobca sa v zákonom určenej lehote nedomáhal určenia vymáhateľnosti popretej pohľadávky.
20. S poukazom na vyššie vyslovené právne závery súd rozhodol tak, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou z 12. februára 2013 do konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/45/2012 v časti neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.078,88 eur je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky (výrok I.). 20.1. Vo zvyšnej časti súd incidenčnú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a prevažne úspešnému žalovanému s poukazom na rozsah určenia popretej pohľadávky priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 83 % (výrok III.). 21.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).