Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/38/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zast. C. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. X, XXX XX D. proti žalovaným v 1.rade A. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX G., v 2.rade I. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. G. XXX, XXX XX G. a v 3.rade C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. J. G. XX, XXX XX D., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 1031 - K. L. M. G. XXX N. E. XXXX/XX, katastrálne územie G., obec Čečejovce, O. D. - O. v podiele 1/8 k celku.

II. Žalobu v zostávajúcom rozsahu voči žalovanému v 1.rade zamieta.

III. Zamieta žalobu v celom rozsahu voči žalovaným v 2. a 3.rade.

IV. Žalovaný v 1.rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

V. Žalovaní v 2. a 3.rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou (v zmysle jej zmeny, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 12.6.2024) domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č.1031 - rodinný dom súpisné číslo XXX, orientačné číslo 5 na parcele č.1233/4 v kat. území G. patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne, žalovanej v 2.rade a žalovaného v 3.rade, každému z nich v podiele 1/8 k celku a že predmetná nehnuteľnosť v podiele 5/8 k celku patrí do dedičstva po neb. A. E., K. D., zomrelej dňa 10.5.2021.

2. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že rozhodnutím Okresného súdu Košice-vidiek sp.zn. D 223/92, D not 217/93, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.1997 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi C. E., otcovi žalobkyne bola schválená dohoda dedičov, v zmysle ktorej po poručiteľovi pozostávajúce nehnuteľnosti, okrem iného aj vyššie uvedenú nehnuteľnosť nadobudli A. E., I. H., C. E. a A. H., každý v podiele 1 v pomere k dedičstvu. Za života rodičov žalobkyne A. E. a C. E. bol predmetný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 83/2012 dňa 2.5.2012 darovala už nebohá A. E. žalovanému v 1.rade o.i. nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX na mene darkyne v celosti. Šetrením Okresného úradu Košice

– okolie, katastrálneho odboru bolo zistené, že z neznámych dôvodov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX po nebohom C. E. nadobudla v celosti A. E., z čoho vyplýva, že bol vykonaný chybný zápis rozhodnutia Okresného súdu Košice – vidiek sp.zn. D 223/92, čím bola spochybnená hodnovernosť údajov katastra. Na základe darovacej zmluvy sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stal žalovaný v 1.rade. S ním sa žalobkyňa pokúšala mimosúdne dohodnúť, avšak neúspešne. Žalovaný v 1.rade vedel o tom, akým spôsobom bolo ukončené dedičské konanie po otcovi žalobkyne a že dedičmi sú jej mama a dvaja súrodenci (jedným z nich I. H., matka žalovaného v 1.rade).

3. Žaloba pôvodne smerovala len proti žalovanému v 1.rade. Na návrh žalobkyne súd uznesením zo dňa 13.4.2023 pripustil, aby do konania vstúpili žalovaní v 2. a 3.rade.

4. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a navrhovali ju zamietnuť. Namietli premlčanie nároku uplatneného žalobou, ktorú žalobkyňa podala najskôr ako žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú následne zmenila na žalobu o určenie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa o prevode nehnuteľnosti na žalovaného v 1.rade vzhľadom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľnosti mohla dozvedieť aj skôr. Okrem uvedeného, neb. A. E. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva a uplynutím 10 rokov do roku 2008 by de facto naplnila podmienky vydržania. A. E. ako oprávnený vlastník nehnuteľnosti urobila platný právny úkon vedúci k dispozícii k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX. Právo tých, ktorí by preukázali naliehavý právny záujem, sa premlčal po troch rokoch, odkedy bolo toto právo ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva povolené príslušným katastrom. Žalobkyňa teda mohla napadnúť vydržanie do troch rokov od povolenia vkladu. Mali za to, že v prípade žalobkyne neexistuje na určení žalobného petitu naliehavý právny záujem. Vzhľadom na vydržanie a tak zásadný časový odstup od nadobudnutia vlastníctva nebohou A. E. a nevyužitie prostriedkov na určenie neplatností jednotlivých prevodov v premlčacích lehotách na uplatnenie práva, nie je možné žalobnému návrhu vyhovieť.

5. Žalobkyňa v podanej replike poukázala na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Žalobkyňa sa nevzdala svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 v pomere k dedičstvu, nikdy ho nepredala ani nedarovala. Poukázala tiež na princíp právnej istoty ako základný pilier ochrany práva. Žalobkyňa mala vedomosť o právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa stala podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu. V súlade s právnou istotou nebolo jej povinnosťou si pravidelne overovať stav na katastri. Ak došlo k mylnému zápisu chybou katastra, nie je možné toto pripísať na ťarchu žalobkyne a v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu. Naliehavý právny záujem dôvodila tým, že t.č. prebieha dedičské konanie po neb. A. E., kde predmetom dedičského konania by mal byť aj predmetný rodinný dom. Rozhodnutie súdu je pre žalobkyňu podstatné pre dedičské konanie po nebohej matke. Ide o zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. A. E. nemohla darovať rodinný dom vcelku žiadnej ďalšej osobe, nakoľko nikdy nebola výlučnou vlastníčkou rodinného domu, bola len jeho podielovým spoluvlastníkom a nikdy nemohol byť tento rodinný dom predmetom vydržania, pretože išlo o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalobkyňou po poručiteľovi – otcovi.

6. Žalovaní v duplike zotrvali na podanom vyjadrení a neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti.

7. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice- vidiek sp.zn. D 223/92 zo dňa 10.10.1996 bola schválená dohoda dedičov, v zmysle ktorej dedičstvo po poručiteľovi C. E., pozostávajúceho o.i. z nehnuteľnosti – domu súpisné č. 474 n? LV č. XXXX v katastrálnom území G. v podiele 1 nadobudli A. E., I. H., C. E. a A. H., každý z nich v podiele 1 k dedičstvu.

8. Darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice číslo N 83/2012, Nz 15498/2012 dňa 2.5.2012 na notárskom úrade JUDr. Jozefa Gimerského Magdaléna Pristášová ako výlučná vlastníčka nehnuteľností – o.i. rodinného domu súp.č. 474 zapísanom na LV č. XXXX, kat. územie G. na mene darkyne pod B1 v podiele 1 a pod B2 v 1, spolu na mene darkyne v celosti ich darovala žalovanému v 1.rade ako obdarovanému, pričom obdarovaný uvedené nehnuteľností ako dar prijal.

9. Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor listom zo dňa 28.10.2020 oznámil, že v roku 1998 bolo do katastra nehnuteľností zapísané rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie číslo D 223/92, Z-909/97 pod č.z.1/1998 vo veci prejednania dedičstva po nebohom C. E., ktoré nadobudli A. E., žalovaná v 2.rade a žalovaný v 3.rade, každý z nich v podiele 1 k pomere k dedičstvu. Z neznámych dôvodov uvedené nehnuteľnosti nadobudla v celosti A. E.. V kat. území G. sa v roku 1995

začalo spracovanie zjednodušeného registra pôvodného stavu, ktorý bol následne zapísaný do katastra nehnuteľností. Zápisom tohto registra bola parcela E KN č. XXXX/X zapísaná do LV č. XXXX o.i. v prospech dedičov po nebohom C. E.. V roku 1998 osvedčením o vydržaní č. N 7/98, Z-73/1998 parcely C KN č. 1233/4 a 1233/5, ktoré tvoria časť parcely E KN č. XXXX/X, vydržala A. E. v celosti a zapísali sa do LV č. XXXX. V roku 2012 sa parcely C KN č. 1233/4 a 1233/5 presunuli do LV č.XXXX a spolu s rodinným domom so súp. číslom 474 ich darovacou zmluvou nadobudol žalovaný v 1.rade v celosti. Z uvedeného vyplýva, že na LV č. XXXX bol vykonaný chybný zápis rozhodnutia Okresného súdu Košice - vidiek č. D 223/92, čím bola spochybnená hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti. Opravy vlastníctva sa možno domáhať dohodou s terajšími spoluvlastníkmi alebo súdnou cestou.

10. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie G. je žalovaný v 1.rade výlučným vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností, medzi nimi aj rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parc.č. 1233/33 titulom darovacej zmluvy V 348/12 zo dňa 18.5.2012.

11. Žalobkyňa vypovedala, že v dedičskom konaní došlo medzi dedičmi k dohode a každý z nich vedel, kto koľko dedí. Žalobkyňa svoj podiel nikomu nedarovala, neodstúpila ani sa ho nezriekla. V roku 2020 zistila, že žalovaný jej na uvedenej adrese zrušil trvalý pobyt. Zisťovala, prečo nie je vlastníčkou 1/8, kataster sa vyjadril, že jednoducho z neznámych dôvodov. Žiadala o navrátenie vlastníctva.

12. Žalovaný v 1.rade vo výpovedi uviedol, že žalobkyňu odhlásil z trvalého pobytu na radu policajtov, ktorí ju opakovane na uvedenej adrese hľadali. Posledný čas so starou mamou bývali a ona chcela prepísať nehnuteľnosti na neho. O tom, že jeho babka nebola vlastníčkou celej nehnuteľnosti nevedel, babka mu chcela darovať to, čo vlastnila a spisoval to notár. On síce podpisoval listinu u notára, avšak nevedel, aký má podiel, dôveroval, že je to správne. O nesprávnom zápise sa dozvedel od katastra asi v roku 2020.

13. Žalovaná v 2.rade vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa s nimi žila v nehnuteľnosti 40 rokov, avšak celé obdobie jej mamu len využívala. S mamou žili 10 rokov v spoločnej domácnosti, nemala žiadne vidiny, liečila sa, bola relatívne v poriadku, syn žalovanej v 2.rade – žalovaný v 1.rade ju doopatroval.

14. Zamestnankyňa Okresného úradu Košice-okolie M. L. v čestnom prehlásení zo dňa 27.5.2024 uviedla, že chybu pri zápise dedičského rozhodnutia pod č. D 223/92, v roku 1998 do katastra nehnuteľnosti spôsobila nevedomky. Svojim činom nechcela nikoho poškodiť. Účastníkov uvedeného rozhodnutia t.j. nadobúdateľov nepozná a neovplyvňovali ju pri zápise rozhodnutia.

15. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že po nebohom C. E. nebol v katastri nehnuteľnosti vykonaný riadny zápis na základe dedičského rozhodnutia ani na základe notárskeho osvedčenia. A. E. nebola výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu, a preto ho nemohla v celosti darovať žalovanému v 1.rade. Pri darovacej zmluve ani nikde nie je uvedené, že darkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Uviedla, že s mamou žila 40 rokov v spoločnej domácnosti a pôvodne chcela jej mama previesť nehnuteľnosť na ňu, avšak ona s tým nesúhlasila. Jej mama mala určité zdravotné problémy, liečila sa u psychiatričky, mala vidiny. Žalovaný asi mesiac po darovaní za ňou prišiel a povedal, že nehnuteľnosť je celá jeho, že ju tam strpia asi tri roky a potom mu má platiť nájomné. Robili jej prieky a asi tri mesiace po darovaní sa z nehnuteľnosti odsťahovala. Zdôrazňovala, že A. E. nadobudla len ideálne spoluvlastnícke podiely po poručiteľovi a taktiež nemohla rodinný dom vydržať. Tvrdenie žalovaného, že v roku 2012 nevedel, aký podiel z domu mu babka darovala, bolo účelové a nepravdivé, pretože v roku 2012 povedal žalobkyni, že tri roky ju nechá v dome a potom bude žiadať nájomné. Lehota troch rokov je pritom zhodná s premlčacou lehotou, po uplynutí ktorej by už žalobkyňa nemohla napadnúť neplatnosť darovacej zmluvy. Dedičia po poručiteľovi C. E. nadobudli ideálne spoluvlastnícke podiely a žalobkyni nie je známe, že by bol vyhotovený geometrický plán o rozdelení spoluvlastníckych podielov. Darovacia zmluva zo dňa 2.5. 2012 je od počiatku absolútne neplatný právny úkon, kde žalovaný v 1.rade nenadobudol predmetný rodinný dom v dobrej viere.

16. V posudzovanom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle (ďalej len „“). Predpoklad takejto žaloby po procesnej stránke spočíva v tom, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem.

17. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naproti tomu naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je ohrozené žalobcove právne postavenie a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

18. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (napr. rozsudok NS SR sp.zn. ). Tým sa zosúladí skutočný právny stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Súdna prax je tiež dlhodobo jednotná v tom, že dedič, ktorý sa domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, má naliehavý právny záujem na takomto určení (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR č.154/2010, nález Ústavného súdu SR sp.zn. ). V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa.

19. V danom prípade je nesporný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že je podielovou spoluvlastníčkou prejednávanej nehnuteľnosti a tiež že uvedená nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po jej právnom predchodcovi.

20. Žalobkyňa ale nemá naliehavý právny záujem na určení, že žalovaní v 2. a 3.rade sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3.rade nie je spor o vlastnícke právo. Jedine žalovaní v 2. a 3.rade môžu mať (naliehavý) právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, pretože v prípade vyhovujúceho rozhodnutia by sa oni stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Títo sa ale uvedeného nedomáhajú.

21. V konaní nebolo sporné, že predmetný dom bol predmetom dedenia po neb. právnom predchodcovi sporových strán C. E.. Rodinný dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a jeho manželky A. E.. Predmetom dedenia bol spoluvlastnícky podiel 1 k celku, ktorý nadobudli manželka poručiteľa A. E. a deti poručiteľa I. H. (žalovaná v 2.rade), C. E. (žalovaný v 3.rade) a A. H. (žalobkyňa), každý z nich v podiele 1 k v pomere k dedičstvu, teda v podiele 1/8. Nebolo tiež sporné, že došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v celosti v prospech manželky poručiteľa A. E., ktorá nehnuteľnosť dňa 2.5.2012 darovacou zmluvou previedla na žalovaného v 1.rade a tento je doposiaľ vedený ako vlastník nehnuteľnosti.

22. Je nepochybné, že v roku 1998 došlo k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva (v zmysle dedičského rozhodnutia D 223/92) do katastra nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva aj z oznámenia Okresného úradu Košice-okolie, katastrálneho odboru zo dňa 28.10.2020 i vyjadrenia pracovníčky katastra, ktorá zápis vyhotovovala. Podľa záverov dedičského rozhodnutia D 223/92 malo byť zapísané vlastnícke právo v prospech žalobkyne v podiele 1/8 (1/4 z 1/2), v prospech žalovanej v 2.rade v podiele 1/8 (1/4 z 1/2), v prospech žalovaného v 3.rade v podiele 1/8 (1/4 z 1/2) a v prospech t.č. už nebohej manželky poručiteľa 5/8 (1/2+ 1/4 z 1/2). Žalobkyňa teda nadobudla vlastnícke právo v podiele 1/8 k celku. Jej vlastnícke právo ale nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti. Tento podiel žalobkyni naďalej patrí, pretože ho doposiaľ nepreviedla na inú osobu.

23. Žalovaní namietali premlčanie nároku uplatneného žalobou poukazujúc na to, že žalobkyňa sa o prevode nehnuteľnosti na žalovaného v 1.rade vzhľadom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľnosti mohla dozvedieť aj skôr. Mali za to, že žalobkyňa nevyužila prostriedky na určenie neplatnosti jednotlivých prevodov v premlčacích lehotách na uplatnenie práva a vzhľadom na vydržanie nehnuteľnosti A. E. v roku 2008 (uplynutím 10 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva) mohla žalobkyňa napadnúť vydržanie do troch rokov od povolenia vkladu.

24. V zmysle veta prvá sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, ktoré sa nepremlčuje. Námietka premlčania vznesená žalovanými je preto nedôvodná. S poukazom na aktuálnu procesnoprávnu úpravu ( ) žalobkyňa zvolila vhodnú formu ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou – žalobu o určenie vlastníctva podielu 1/8 k celku. Nedostatok niektorej náležitosti právneho úkonu spôsobuje jeho neplatnosť. Na túto neplatnosť súd prihliada ex offo. Ale uplatnenie nároku vo forme určovacej žaloby o neplatnosť zmluvy súčasná procesnoprávna úprava vo všeobecnosti nepripúšťa.

25. Žalovaní tiež tvrdili, že A. E. de facto splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k celku uplynutím doby 10 rokov od zápisu jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

26. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, pričom držiteľ bol dobromyseľný v tom, že mu takýto titul prislúchal. Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp.zn. ).

27. Podľa ust. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

28. Podľa ust. , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

29. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená ( ).

30. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania sú základnými predpokladmi vydržania oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V prejednávanej veci je nepochybné, že podľa dedičského rozhodnutia manželka poručiteľa A. E. nadobudla spoluvlastnícky podiel 5/8 k celku. Menovaná vedela o výške ňou nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu a aj keď došlo k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva – bola zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (pod B1 v podiele 1 a pod B2 v podiele 1), predmetný zápis nezakladá jej dobromyseľnosť, pretože jej muselo byť zrejmé, že podľa záverov dedičského konania po jej neb. manželovi nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ale jej patrí len podiel 5/8. Menovaná teda nesplnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k zostávajúcemu podielu (3/8) na nehnuteľnosti.

31. S poukazom na skutočnosti uvedené predovšetkým v ods. 7, 22 a 30 odôvodnenia súd uzavrel, že žaloba v časti o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou prejednávanej nehnuteľnosti v podiele 1/8 k celku je dôvodná. Žalobkyňa predmetný podiel nadobudla titulom dedenia po jej otcovi v konaní sp.zn. D 233/1992.

32. Pre úplnosť súd uvádza, že aj keby žalovaný v 1.rade bol dobromyseľný, že nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj v rozsahu podielu patriaceho žalobkyni, keďže vlastnícke právo nadobudol od zapísanej vlastníčky nehnuteľnosti, nemohol v uvedenom rozsahu nadobudnúť vlastnícke právo, pretože bolo preukázané, že prevodca – darkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v tomto rozsahu. Vlastnícke právo žalobkyne, bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľnosti, ostalo žalobkyni zachované.

33. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, uvedené v uznesení zo dňa 27.4.2021 sp.zn. , podľa ktorých:„ ... dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej

(predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti... Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom (jeho katastrálnym odborom) nie je možné podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnostiam, ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy podľa ustanovenia . Aby však došlo de iure k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a nie len k zmene faktického stavu (t. j. stavu zapísanému v katastri nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené vyššie, a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa, a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušným okresným úradom. Dobrá viera nadobúdateľa v správnosť zápisov v katastri nehnuteľností je limitovaná právnou úpravou katastra. Absenciu vlastníckeho práva na strane prevodcu (okrem zákonom predpísaný predpísaných výnimiek) vzhľadom na uvedené nie je možné zhojiť ani odkazom na princíp právnej istoty ....“ (ods. 82-82.2 odôvodnenia). Veľký senát uzavrel, že „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ (ods.84).

34. Žalobkyňa tiež žiadala určiť, že nehnuteľnosť v podiele 5/8 k celku patrí do dedičstva po neb. A. E.. Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia D 223/92, menovanej patril podiel k nehnuteľnosti v uvedenom rozsahu. Tento nadobudla právoplatnosťou dedičského rozhodnutia v roku 1998 a ako vlastník ním bola oprávnená disponovať, oprávnenie ktoré zahŕňa aj možnosť ho previesť na inú osobu. Ide o prevod ideálneho podielu k nehnuteľnosti, bez potreby vyhotovovania geometrického plánu na reálne rozdelenie nehnuteľnosti. V roku 2012 A. E. svoj podiel darovacou zmluvou previedla na žalovaného v 1.rade. Keďže počas svojho života podiel darovala, v čase smrti už nebola jeho vlastníkom, a teda nie je možné určiť, že predmetný podiel patrí do dedičstva po menovanej. Žaloba bola preto v tejto časti zamietnutá.

35. Pokiaľ ide o darovanie nehnuteľnosti A. E. žalovanému v 1.rade, v konaní nebola tvrdená a ani preukázaná neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodov predpokladaných v alebo . Žalobkyňa tvrdila neplatnosť darovacej zmluvy len z dôvodu, že darkyňa nebola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a nemohla ju vcelku darovať žalovanému v 1.rade.

36. Žalobkyňa pôvodne navrhovala vyžiadať si lekárske správy ošetrujúcej lekárky (psychiatričky) darkyne, neuviedla ale vôbec, na preukázanie akých tvrdení má byť uvedený dôkaz vykonaný. Na tomto návrhu následne netrvala. Žalovaní navrhli vykonať lustráciu, či na súde prebiehalo konanie o obmedzenie spôsobilosti darkyne na právne úkony, na tomto návrhu následne tiež netrvali. Oba dôkazy boli vzhľadom na skutkové tvrdenia sporových strán irelevantné, pretože v konaní nebola tvrdená nespôsobilosť darkyne uskutočniť prevod vlastníckeho práva.

37. Strany sporu navrhli v konaní vypočuť zamestnanca katastrálneho odboru k okolnostiam nesprávneho zápisu vlastníckeho práva v roku 1998. Zamestnankyňa úradu, ktorá zápis vyhotovila, sa na predvolanie súdu nedostavila a predložila písomné čestné prehlásenie. Výsluch menovanej v konaní súd nepovažoval za potrebný, pretože je zrejmé, že došlo k nesprávnemu zápisu do katastra nehnuteľnosti, skutočnosť ktorá ani nebola medzi stranami sporná.

38. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa , , v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Žalobkyňa bola v konaní úspešná voči žalovanému v 1.rade v rozsahu jedného zo štyroch určovacích výrokov, teda v rozsahu 25% a žalovaný v 1.rade bol v konaní úspešný v zostávajúcom rozsahu t.j. v rozsahu 75%. Čistý pomer úspechu žalovaného v 1.rade tak predstavuje 50 % (75%-25%). Súd preto zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania v rozsahu 50%.

41. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3.rade boli v konaní plne úspešní žalovaní v 2. a 3.rade (žaloba bola voči nim v celom rozsahu zamietnutá). Súd preto zaviazal neúspešnú žalobkyňu na plnú náhradu trov konania úspešným žalovaným v 2. a 3.rade.

42. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. , či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.