Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 11. apríla 2017 prejednal odvolania podané obžalovaným E. G., nar. XX.XX.XXXX, prokurátorom a poškodeným C. W. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/7/2015-219 zo dňa 15.7.2016 a takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/7/2015-219 z 15.7.2016.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. takto

rozhodol:

obžalovaný E. G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G. č. XX, okres W.,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 14.3.2014 v čase okolo 15.30 hod. v obci Makov, časť Čierne, okres Čadca, v časti pod vlekom, po tom, ako E. G. zbadal na ceste stojací traktor, zastavil auto na miestnej komunikácii, vystúpil z auta, pristúpil smerom k C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorý sa nachádzal pod cestou pri miestnom potoku a kričal naňho: „hej starý, to je tvoj traktor, kam ideš“, následne naňho vykrikoval a vyhrážal sa mu, C. W. na toto nereagoval a vychádzal od potoka na cestu, kde v tom k nemu pristúpil E. G. a najmenej 2 až 3-krát ho päsťou ruky udrel do vlasatej časti hlavy, po týchto úderoch sa C. W. trocha pošmykol naspäť smerom k potoku, no zaprel sa a opäť vychádzal smerom von na breh potoka, kedy ho E. G. pravou nohou kopol do hlavy do oblasti ľavého oka, čím týmto fyzickým útokom E. G. utrpel C. W. zranenia: pomliaždenie ľavého oka s krvácaním do prednej komory a do sklovca, odtrhnutie koreňa dúhovky, pomliaždenie mäkkých častí okolia ľavého oka, zlomeninu nosovej kosti bez posunu, pričom porucha zdravia a PN uňho trvali do 9.4.2014,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l :

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) (§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) Tr. zák.,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) (§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX, škodu vo výške 1.236,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. G. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

III. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného C. W. z a m i e t a , pretože bolo podané oneskorene.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/7/2015-219 z 15.7.2016, bol obžalovaný E. G. uznaný vinným, že:

„dňa 14.3.2014 v čase okolo 15.30 h. v obci Makov, časť Čierne, okres Čadca, v časti pod vlekom, po tom, ako E. G. zbadal na ceste stojací traktor, zastavil auto na miestnej komunikácii, vystúpil z auta, pristúpil smerom k C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorý sa nachádzal pod cestou pri miestnom potoku a kričal naňho: „hej starý, to je tvoj traktor, kam ideš", následne naňho vykrikoval a vyhrážal sa mu, C. W. na toto nereagoval a vychádzal od potoka na cestu, kde v tom k nemu pristúpil E. G. a najmenej 2 až 3- krát ho päsťou ruky udrel do vlasatej časti hlavy, po týchto úderoch sa C. W. trocha pošmykol naspäť smerom k potoku, no zaprel sa a opäť vychádzal smerom von na breh potoka, kedy ho E. G. pravou nohou kopol do hlavy do oblasti ľavého oka, čím týmto fyzickým útokom E. G. utrpel C. W. zranenia: pomliaždenie ľavého oka s krvácaním do prednej komory a do sklovca, odtrhnutie koreňa dúhovky, pomliaždenie mäkkých častí okolia ľavého oka, zlomeninu nosovej kosti bez posunu, pričom porucha zdravia a PN uňho trvali do 9.4.2014,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 200,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému ustanovený pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bolo uložené nahradiť poškodenému C. W. škodu vo výške 1236,- Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodený C. W. so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 15.7.2016 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravných prostriedkoch obžalovaný E. G. prehlásil, že podáva odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, prokurátor uviedol, že podáva odvolanie, čo do viny a do trestu a poškodený C. W. sa nevyjadril.

Dňa 20.7.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné podanie prokurátora, v ktorom oznamuje, že odvolanie podané na hlavnom pojednávaní podáva v neprospech obžalovaného E. G. proti rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 15.5.2016 pod sp.zn. 1T/7/2015, a to proti výroku o vine a výroku o treste, pričom odvolanie bude písomne odôvodnené po doručení písomného vypracovania rozsudku.

Dňa 30.9.2016 súdu prvého stupňa boli doručené písomné dôvody odvolania prokurátora, ktorý v dôvodoch odvolania argumentuje v podstatnom nasledovne:

„Mám za to, že pokiaľ ide o túto skutočnosť, s tvrdením súdu nemožno súhlasiť. Poukazujem na fotodokumentáciu zabezpečenú v spise, z ktorej vyplýva, že skutok sa stal na miestnej komunikácii, v blízkosti ktorej sa nachádzajú i rodinné domy, je komunikáciou bežne používanou so spevneným - zrejme asfaltovým povrchom, ako je možné vidieť z fotodokumentácie a ide o komunikáciu verejne prístupnú. Z predmetnej fotodokumentácie, z vykonanej rekonštrukcie, na ktorej je samotná komunikácia zaznamenaná nevyplýva, že by bol nejakým spôsobom zamedzený prístup na predmetnú cestu, že by sa skutok stal v ohradenom neprístupnom priestore. Možno povedať, že ide o bežnú cestu, aké sú využívané v obciach a mestách. Je taktiež zrejmé, že táto komunikácia je bežne využívaná, o čom svedčí i fakt, že sa po nej pohyboval poškodený so svojím traktorom. Je tiež potrebné konštatovať, že ku spáchaniu skutku došlo v denných hodinách okolo 15.30 h, kedy je v podstate ešte väčší predpoklad využívania predmetnej komunikácie verejnosťou. Pokiaľ ide o ustanovenie § 364 Trestného zákona jedným z predpokladov naplnenia skutkovej podstaty predmetného trestného činu je konanie páchateľa spôsobom uvedeným v zákone jednak verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom. Predmetné ustanovenie chráni pokojné občianske spolužitie proti závažnejším útokom, narúšajúcim verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozené i ďalšie záujmy najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených. Nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto prístupné, aj keď len niektorým osobám. Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že vo veci popísaným konaním obžalovaného aj vzhľadom na miesto spáchania skutku došlo i k naplneniu skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Z predmetného rozsudku vyplýva, že obžalovanému bol uložený peňažný trest vo výmere 200,- €. Pre prípad, že by bol zmarený výkon peňažného trestu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní. Som toho názoru, že predmetný uložený trest sa javí neprimeraným vzhľadom na spôsob spáchania skutku, osobu, voči ktorej sa obžalovaný dopustil trestného činu a ďalšie skutočnosti z veci vyplývajúce. Zároveň mám za to, že obžalovaný mal byť uznaný za vinného v celom rozsahu v zmysle návrhu obžaloby, teda zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním boli zistené skutočnosti, ktoré takýto postup odôvodňovali a mal mu byť uložený trest odňatia slobody pri strednej hranici trestnej sadzby s primeraným podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu v Čadci sp.zn. 1T/7/2015 zo dňa 15.7.2016 a vrátil vec Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie a rozhodnutie".

Dňa 6.10.2016 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody odvolania obžalovaného E. G. podané prostredníctvom obhajcu, v ktorom obžalovaný v podstatnom argumentuje nasledovne:

„Okresný súd v Čadci túto výrokovú skutkovú časť notoricky prevzal do svojho rozsudku zo dňa 15.7.2016 sp. zn. 1T/7/2015-219. Samotná výroková časť obžaloby a následne aj napadnutého rozsudku je popísaná všeobecne a nie konkrétne. Uvádzam, že stojací traktor nebol na ceste, ale bol odstavený vedľa cesty. Nie je vôbec označené, identifikované auto, ktoré som mal zastaviť na miestnej komunikácií. Rozhodne som nepristúpil k C. W., lebo aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa uvádza, že C. W. sa nachádzal pod cestou pri miestnom potoku. Skutok, z ktorého som obvinený a uznaný vinným teda ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. l, ods.2 písm. a/ Tr. zák. je zo strany C. W. vykonštruovaný. Vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T 7/2016-219 sa uvádza, že potom ako som mal na neho zakričať: „starý to je tvoj traktor, kam ideš „a následne som mal vykrikovať a vyhrážať sa konštatuje, že C. W. na toto nereagoval, avšak vo svojej výpovedi zo dňa 24.7.2014 na strane 7 uvádza citujem: „ja som mu odpovedal: „áno je to môj traktor, ďalej sa ma opýtal (tvrdí W.) kde idem s tým traktorom, ja som mu odpovedal, čo je mu potom a že mu ďalej povedal, ja sa nestarám kade chodí (to ja obžalovaný) a že je sloboda pohybu. Svedok poškodený W. C. vo svojom výsluchu 24.7.2014 vypovedal, že chce dodať potom ako som volal policajtov som volal svojmu synovi, aby prišiel pre malotraktor, lebo som nevidel na ľavé oko. Jeho syn D. W. mal tam prísť na osobnom motorovom vozidle škoda Fábia červenej farby, ktoré auto tam jeho syn nechal a vzal malotraktor a šiel domov. Ak by bol poškodený C. W. mal také zranenie ako uvádza vo svojej výpovedi, tak syn by dal prednosť jeho odvozu na lekárske ošetrenie pred odtiahnutím traktora z uvedeného miesta. Poškodený W. C. tvrdí vo výpovedi zo dňa 20.7.2014 citujem: „ja som vracal viackrát asi 7 krát, pričom som vracal aj v prítomnosti policajtov, ktorí to videli a ďalej že policajti sa ho pýtali či mu majú zavolať zdravotnú službu, na čo im odpovedal, že sa musí umyť, obliecť lebo predpokladal, že ostane v nemocnici a na základe toho ho odviezli policajti domov. Poškodený C. W. vo svojej výpovedi zo dňa 24.7.2014 uvádza, že ho syn

zaviezol na záchrannú službu medzi 18:00 a 19:00 hod. dňa 14.3.2014 a na záchrannej službe mali mu podať tabletky a mali mu pichnúť injekciu a mali mu dať nejakú infúziu a mala ho viesť táto záchranná služba do Nemocnice Čadca, kde bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení. Poškodený v tejto výpovedi uvádza, že na traumatologickom oddelení bol 3 dni odkiaľ odišiel na vlastnú žiadosť. Ak by poškodený mal také zranenia ako popisoval, rozhodne by nebol spôsobilý odísť z traumatologického oddelenia z nemocnice a odísť podľa jeho výpovede následne mal sa podrobiť rehabilitácií v nejakom súkromnom zdravotnom zariadení v Piešťanoch. V tomto smere svedok neuviedol o aké zariadenie a kde sa mal podrobiť rehabilitácií. V predmetnej trestnej veci boli vykonané výsluchy svedkov: G. A., ktorý dňa 14.3.2014 vykonával realizačnú službu spoločne s prap. G. L. na OO PZ Turzovka, ktorý vo svojej výpovedi uvádza: pýtali sme sa pána G. E. či napadol fyzicky C. W., on to poprel a už vtedy som uviedol, že keď C. W. išiel k potoku dole zrázom, tak sa potkol a padol na zem dole tvárou. Svedok k otázke zranenia poškodeného uviedol: „ja som nevidel na pánu C. W. žiadne zranenie na hlave". Pána C. W. policajti odviezli domov, lebo povedal, že sa potrebuje prezliecť a umyť. Tento svedok na otázku či C. V. sa sťažoval, či ho bolí hlava a či potrebuje lekársku pomoc povedal, že nie nepotrebuje. Na otázku či videli za ich prítomnosti na mieste incidentu alebo počas transportu k nemu domov, svedok uviedol že nie. Svedok G. L. príslušník OO PZ Turzovka uviedol, že dňa 14.3.2014 vykonával realizačnú službu s prap. A. G. na OO PZ Turzovka a po príchode na miesto samé sa nachádzal poškodený a ja obžalovaný so svojim synom. Poškodený C. W. im uvádzal, že bol napadnutý mojou osobou a že som ho mal kopnúť do hlavy, ktoré tvrdenia som poprel, pretože to nebola pravda. Následne, že poškodeného odviezli domov, pričom oznámenie o napadnutí odmietol podať. K zraneniu poškodeného uviedol, že na poškodenom neboli viditeľné žiadne zranenia, mal len začervenenú kožu na ľavej časti tváre, ktorú si chladil. Poškodený nemal žiadny opuch ani krvácanie. Tento svedok tiež uviedol, že počas ich prítomnosti, jeho a G. A. poškodený vôbec nevracal. Ani tomuto svedkovi, ani svedkovi G. A., ktorí príslušníci OO PZ ho viezli domov neuvádzal, že by som ho udieral päsťou po povrchu hlavy. Svedok A. G. potvrdil, tak ako som ja uvádzal, že poškodený keď vychádzal z potoka šmykol sa asi 2 m od nich a spadol na tvár, pričom mal začervenenú ľavú stranu tváre. A. G. podrobne popísal správanie sa poškodeného C. W. a ak by mal také zranenie ako popisuje, že bol v bezvedomí, že zvracal najmenej 7 krát, že mu zapuchlo ľavé oko a nevidel, nepohyboval by sa tak, medzi traktorom a potokom. Tento svedok potvrdil, že som poškodeného ani nekopol, ani neudrel. Tento svedok uviedol, citujem: „nerozumiem ako mohol obvodný lekár napísať, že poškodený mal zlomený nos, keďže nemal rengenové snímky a pod. V tejto súvislosti mal byť vypočutý obvodný lekár , ktorý by predložil dokumentáciu do trestného spisu a aby som mal aj možnosť či vôbec poškodený nejaké zranenia mal. Tým viac je potrebné tento dôkaz vykonať keď C. W. tvrdí, že chytil sa za ľavé oko, kde mal v momente zdureninu a nevidel na ľavé oko asi týždeň a začala mu tiecť krv z nosa. Na mieste samom ani príslušníci polície i nezistili krvné machule, ani na obleku poškodenému ani krv na jeho tele, ako to uvádza. K osobe poškodeného C. W. sa vyjadrila aj svedkyňa N. D. a táto okrem iného uviedla, že C. W. je jej sused, jej robí pernamentne a celej rodine zle, opakovane ich udáva, prepichol pneumatiky na aute, zničil plot. Uviedla, že s kým môže, s tými sa súdi a následne ich udáva. Táto svedkyňa poukázala na dôležitú skutočnosť, že v utorok po tomto skutku sa poškodený prevážal na skútre a nevidela na ňom žiadne poranenia. Svedkyňa R. G. potvrdila, že po údajnom konflikte videla poškodeného a tento nemal žiadne poranenia a prevážal sa s vnukom na mopede. Znalec MUDr. František Hrbáň, ktorý vypracoval znalecký posudok je v rozpore so skutočnosťou pokiaľ ide o zranenie poškodeného C. V.. Ako za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranení, ktoré bolo kopnutie nohou, ktoré smerovalo na ľavú stranu tváre zboku. Znalec uviedol, že ak by poškodený padol dole tvárou na zem, mohlo byť poranenie aj pádom avšak vzhľadom na terén, by si poranil najmä v okolí oka, došlo by k poraneniu kožného krytu. Znalec však opomenul tú skutočnosť, že na mieste kde malo dôjsť k incidentu kde poškodený padol dole tvárou bolo napadané lístie, navlhnuté, lebo bolo to blízko potoku a toto lístie malo vlastnosti ako klzká hmota, ktorá nevyvoláva také zranenie aké by bolo požadované znalcom, ale ani znalec napriek tomu jednoznačne neustálil mechanizmus vzniku poranení poškodeného, lebo vo svojej výpovedi uviedol citujem: „ak by poškodený padol dole tvárou a to bolo potvrdené svedeckými výpoveďami mohlo byť poranenie spôsobené pádom. Drobné poranenie, že neboli evidentné, mohlo sa stať aj tým, že týmto poraneniam nebola venovaná dostatočná pozornosť zo strany lekárov. Neboli zistené medicínsky ani poranenia hlavy, ktoré som mal spôsobiť troma až dvoma údermi päsťou po hlave poškodeného. Znalec MUDr. František Hrbáň vo svojom znaleckom posudku na strane 7 na základe prehodnotenia zdravotnej dokumentácie poškodeného, nieje možné akceptovať diagnózu poranenia: otras mozgu uvedenú v prepúšťacej správe z hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie NsP Čadca. Znalec na strane 8 svojho znaleckého posudku uvádza: "poranenie zlomenia nosovej kosti vznikla úderom päste do nosa, silnejšej intenzity úderu, avšak o údere päsťou sa nezmieňuje ani samotný poškodený. Znalec na strane 9 svojho

znaleckého posudku uvádza, že dátum 9.4.2014 už nebola vykonávaná žiadna liečba poranenia ľavého oka, ale liečba šedého zákalu očí - stareckého. Znalec vylúčil otras mozgu u poškodeného C. W., o ktorom sa zmieňoval poškodený. Z vyššie uvedených dôkazov vyplývajú také pochybnosti o skutku, ktorý vykonštruoval C. W., že nie je možné ma odsúdiť za to, čo som neurobil. Na základe uvedených skutočností navrhujem, napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vec znova prejednal a rozhodol, alebo navrhujem, aby som bol oslobodený v celom rozsahu spod obžaloby".

Dňa 22.12.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie obžalovaného E. G. k odvolaniu prokurátora a poškodeného prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti: „Skutok, z ktorého som obvinený a uznaný vinným teda ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je zo strany C. W. vykonštruovaný. Okresná prokuratúra Čadca so svojom odvolaní sa snaží iba pomôcť „poškodenému" C. W.. Od samotného začiatku tvrdím, že skutok sa nestal, tak ako to opisuje okresná prokuratúra v obžalobe. Okresnej prokuratúre sa zdá byť uložený trest v sume 200,- Eur, neprimeraný. Sú to ničím nepodložené tvrdenia, ktoré si okresná prokuratúra osvojila, a preto navrhujem odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť a rozhodnúť tak, že napadnutý rozsudok navrhujem zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vec znova prejednal a rozhodol, alebo navrhujem, aby som bol oslobodený v celom rozsahu spod obžaloby. Nie je možné aby som trpel za niečo, čo som neurobil. V predmetnej trestnej veci boli vykonané výsluchy svedkov: G. A., ktorý dňa 14.3.2014 vykonával realizačnú službu spoločne s prap. G. L. na OO PZ Turzovka ktorý vo svoje výpovedi uvádza: pýtali sme sa pána G. E. či napadol fyzicky C. W., on to poprel a už vtedy som uviedol, že keď C. W. išiel k potoku dole zrázom, tak sa potkol a padol na zem dole tvárou. Svedok k otázke zranenia poškodeného uviedol: „ja som nevidel na pánu C. W. žiadne zranenie na hlave". Svedok G. L. príslušník OO PZ Turzovka uviedol, že dňa 14.3.2014 vykonával realizačnú službu s prap. A. G. na OO PZ Turzovka a po príchode na miesto samé sa nachádzal poškodený a ja obžalovaný so svojim synom. Poškodený C. W. im uvádzal, že bol napadnutý mojou osobou a že som ho mal kopnúť do hlavy, ktoré tvrdenia som poprel, pretože to nebola pravda. Následne, že poškodeného odviezli domov, pričom oznámenie o napadnutí odmietol podať. Tento svedok na otázku či C. W. sa sťažoval, či ho bolí hlava a či potrebuje lekársku pomoc povedal, že nie nepotrebuje. Na otázku či videli za ich prítomnosti na mieste incidentu alebo počas transportu k nemu domov, svedok uviedol že nie. K zraneniu poškodeného uviedol, že na poškodenom neboli viditeľné žiadne zranenia, mal len začervenenú kožu na ľavej časti tváre, ktorú si chladil. Poškodený nemal žiadny opuch ani krvácanie. Tento svedok tiež uviedol, že počas ich prítomnosti, jeho a G. A. poškodený vôbec nevracal. Ani tomuto svedkovi, ani svedkovi G. A., ktorí príslušníci OO PZ ho viezli domov neuvádzal, že by som ho udieral päsťou po povrchu hlavy. Svedok A. G. potvrdil, tak ako som ja uvádzal, že poškodený keď vychádzal z potoka šmykol sa asi 2 m od nich a spadol na tvár, pričom mal začervenenú ľavú stranu tváre. A. G. podrobne popísal správanie sa poškodeného C. W. a ak by mal také zranenie ako popisuje, že bol v bezvedomí, že zvracal najmenej 7 krát, že mu zapuchlo ľavé oko a nevidel, nepohyboval by sa tak, medzi traktorom a potokom. Tento svedok potvrdil, že som poškodeného ani nekopol, ani neudrel. Ak by bol poškodený C. W. mal také zranenie ako uvádza vo svojej výpovedi, tak syn by dal prednosť jeho odvozu na lekárske ošetrenie pred odtiahnutím traktora z uvedeného miesta. Poškodený W. C. tvrdí vo výpovedi zo dňa 20.7.2014 citujem: „ja som vracal viackrát asi 7 krát, pričom som vracal aj v prítomnosti policajtov, ktorí to videli a ďalej že policajti sa ho pýtali či mu majú zavolať zdravotnú službu, na čo im odpovedal, že sa musí umyť, obliecť lebo predpokladal, že ostane v nemocnici a na základe toho ho odviezli policajti domov. Poškodený C. W. vo svojej výpovedi zo dňa 24.7.2014 uvádza, že ho syn zaviezol na záchrannú službu medzi 18:00 a 19:00 hod. dňa 14.3.2014 a na záchrannej službe mali mu podať tabletky a mali mu pichnúť injekciu a mali mu dať nejakú infúziu a mala ho viesť táto záchranná služba do Nemocnice Čadca, kde bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení. Poškodený v tejto výpovedi uvádza, že na traumatologickom oddelení bol 3 dni odkiaľ odišiel na vlastnú žiadosť. Ak by poškodený mal také zranenia ako popisoval, rozhodne by nebol spôsobilý odísť z traumatologického oddelenia z nemocnice a odísť podľa jeho výpovede následne mal sa podrobiť rehabilitácií v nejakom súkromnom zdravotnom zariadení v Piešťanoch. V tomto smere svedok neuviedol o aké zariadenie a kde sa mal podrobiť rehabilitácií. Znalec na strane 9 svojho znaleckého posudku uvádza, že dátum 9.4.2014 už nebola vykonávaná žiadna liečba poranenia ľavého oka, ale liečba šedého zákalu očí - stareckého. Znalec vylúčil otras mozgu u poškodeného C. W., o ktorom sa zmieňoval poškodený. Z vyššie uvedených dôkazov vyplývajú také pochybnosti o skutku, ktorý vykonštruoval C. W., že nie je možné ma odsúdiť za to, čo som neurobil. Odvolanie „poškodeného" C. W. navrhujem odmietnuť ako nedôvodné, pretože: podľa § 46 ods.3 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak má poškodený podľa zákona proti obvinenému

nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, návrh musí uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania, alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu malo by byť jasné z akých dôvodov a v akej výške si nárok na náhradu škody uplatňuje. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby odvolania okresnej prokuratúry a poškodeného boli odmietnuté ako nedôvodné a navrhujem napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vec znova prejednal a rozhodol, alebo navrhujem, aby som bol oslobodený v celom rozsahu spod obžaloby".

So sprievodným listom, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 30.9.2016, predložila prokurátorka súdu prvého stupňa písomné podanie poškodeného C. W. doručené na Okresnú prokuratúru Čadca 23.9.2016, pričom ide o písomné podanie z 21.9.2016, ktoré podľa obsahu bolo vyhodnotené prokurátorkou ako odvolanie.

Dňa 5.10.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné podanie poškodeného C. W. označené ako „odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 15.7.2016 ku Krajskému súdu v Žiline", ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu na pošte Makov na Slovensku dňa 3.10.2016.

V súvislosti s odvolaním poškodeného C. W. krajský súd konštatuje, že poškodený bol osobne prítomný pri vyhlásení rozsudku dňa 15.7.2016, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 216-218 spisu). Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Je nesporné, že opakované podania poškodeného C. W. označované ako odvolania boli podané po uplynutí lehoty upravenej v § 309 ods. 1 Tr. por., a preto krajský súd bez meritórneho prieskumu odvolaniami poškodeného C. W. napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z pohľadu dôvodov jeho odvolaní postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodeného C. W., pretože bolo podané oneskorene.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného E. G..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. a sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné a odvolanie poškodeného ako odvolanie podané oneskorene. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil, pretože skutok sa nestal. Odvolania prokurátora a poškodeného navrhol zamietnuť. Obžalovaný E. G. uviedol, že je nevinný a toho človeka sa ani nedotkol.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného C. W. po splnení zákonom stanovených podmienok, pretože poškodený sa na verejné zasadnutie nedostavil, napriek riadne prevzatému upovedomeniu o termíne verejného zasadnutia.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného, odvolania odvolateľov spĺňajú náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu o podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd vo vzťahu k odvolaniam obžalovaného a prokurátora nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K odvolaniu obžalovaného E. G..

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov (prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný E. G. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolacie námietky sú v podstate totožné s obsahom záverečnej reči obhajcu obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom 15.7.2016, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a protokolovanej záverečnej reči obhajcu obžalovaného na č.l. 217 súdneho spisu. S jeho námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemá žiadny dôvod neveriť podrobnej výpovedi svedka

- poškodeného C. W., ktorý popísal priebeh incidentu a konanie obžalovaného E. G.. Existenciu zranení poškodeného C. W. potvrdzujú objektívne listinné dôkazy (lekárske vyjadrenie, lekárska správa, prepúšťacia správa) a znalec MUDr. František Hrbáň nevýlučil mechanizmus zranení tak, ako ich popisoval poškodený C. W.. Naopak znalec MUDr. František Hrbáň vylúčil taký spôsob mechanizmu

zranení, ktoré objektívne boli zistené u poškodeného C. W., ako ho popisuje obžalovaný E. G. (pád poškodeného dole tvárou na zem). Je potrebné vychádzať zo zásady, že svedok vypovedá pravdu pokiaľ nie je preukázaný opak. Krajský súd zo spisu nezistil žiadnu motiváciu svedka - poškodeného C. W. nepravdivo vypovedať a krivo usvedčovať obžalovaného E. G. zo spáchania skutku tak, ako je špecifokovaný v skutkovej vete výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Treba poznamenať, že uložený druh a výmera trestu súdom prvého stupňa boli ovplyvnené úpravou právnej kvalifikácie konania obžalovaného E. G. oproti obžalobe, ktorú skutočnosť dôvodne napadol prokurátor svojim odvolaním.

Obžalovaný E. G. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovil tým, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorým ho uznal za vinného súd prvého stupňa. Jeho argumentáciu smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať za dôvodné jeho odvolanie proti výroku o treste, ktoré podľa názoru krajského súdu obsahuje jeho prehlásenie do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 15.7.2016 (č.l. 218 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že „podávame odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku". Výhrady k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu a výmery neobsahuje ani písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného (č.l. 256-260 súdneho spisu).

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovaného E. G. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

K odvolaniu prokurátora.

Prokurátor v obžalobe z 5.2.2015 kvalifikoval konanie obžalovaného E. G. aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. Súd prvého stupňa si tento právny názor prokurátora neosvojil s odôvodním, podľa ktorého miesto spáchania skutku nemožno považovať za miesto verejnosti prístupné, pretože ku skutku došlo pri prístupovej ceste, ktorá nie je pravidelne využívaná a právnu kvalifikáciu skutku podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. vypustil. Odvolací súd odvolanie prokurátora proti výroku o vine vyhodnotil ako dôvodné a dôvody odvolania si v ich podstate osvojil.

Pojem „miesto verejnosti prístupné" nie je expresis verbis definovaný v hmotnom práve trestnom. Univerzálna definícia tohto pojmu je, že „miesto verejnosti prístupné je miesto, ktoré je prístupným každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky". Podľa súdnej praxe „za miesto prístupné verejnosti možno považovať miesto, kde nie je vstup verejnosti zakázaný" (NS SR sp.zn. 6Sži/8/2012).

Svedok G. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.7.2015 k miestu činu doslova uviedol:

„jedná sa o miestnu účelovú komunikáciu, najbližší dom je asi 400 metrov odtiaľ. Je to komunikácia, ktorú bežne používajú ľudia, je to prístupová cesta k časti Makov - Čierne, kde sa nachádza aj lyžiarsky vlek" (č.l. 132 súdneho spisu).

Podľa názoru odvolacieho súdu miesto činu v okolnostiach prejednávaného prípadu má zjavný charakter „miesta prístupného verejnosti".

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., je záverom právnym.

Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., pri prečine výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, za preukázaný.

Krajský súd skúmal na podklade dôkazov, ktoré boli procesne účinným spôsobom vykonané súdom prvého stupňa, aj dôvodnosť kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu výtržníctva (§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.) z pohľadu ust. § 139 ods. 2 písm. e) Tr. zák. pri splnení podmienky v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák.

Z priebehu dokazovania vyplynulo, že obžalovaný E. G. nespochybňuje vedomosť o veku poškodeného J. W.. Tým je splnená podmienka subjektívnej stránky vo vzťahu k dotknutej okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. V posudzovanom prípade ide o podmienku uvedenú v § 18 písm. b) Tr. zák., keďže sa jedná o „inú skutočnosť" (teda nie o ťažší následok).

V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. sa vyžaduje existencia súvislosti medzi vekom (postavením, stavom) a spáchaním trestného činu. Tu je potrebné, aby bol vek (postavenie, stav) poškodeného (v určitej vecnej súvislosti) zároveň aj motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku (rozhodnutie páchateľa smerujúce k spáchaniu trestného činu). Podľa názoru odvolacieho súdu v skutkovej vete obžaloby sú označené okolnosti formulované v citácii verbálneho prejavu obžalovaného „...hej starý...", ktorý bezprostredne predchádza jeho fyzickému útoku na poškodeného.

Rovnaké úvahy krajského súdu sa vzťahujú aj na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Zmena rozhodnutia o vine obžalovaného spoločne s dôvodmi odvolania prokurátora boli podkladom pre nové rozhodnutie o druhu a výmere trestu obžalovaného. Pri rešpektovaní zásad upravených trestným právom pre ukladanie trestov (§ 34, § 38, § 41 ods. 1 Tr. zák.) pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., uložil odvolací súd obžalovanému E. G. úhrnný trest odňatia slobody podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 1 rok a po splnení podmienok stanovených § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 50 ods. 4 - 8 Tr. zák.).

Z dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení tohto rozsudku rozhodol krajský súd výrokom tak, ako bol vyhlásený na verejnom zasadnutí a ako je uvedený vo výrokovej časti tohto písomného vyhotovenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.