Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov 1/ H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/X, L., 2/ C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/X, L., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 469 738, proti žalovaným 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, 2/ G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L., zastúpený JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 1172/34, Bánovce nad Bebravou, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. augusta 2019, č.k. -120, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti o zaplatenie 10.000 eur žalobcovi 1/ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti vyhovujúceho výroku I., t.j. o zaplatenie 20.000 eur žalobcovi 1/ p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. v časti o zaplatenie 10.000 eur žalobkyni 2/ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti vyhovujúceho výroku II., t.j. o zaplatenie 20.000 eur žalobkyni 2/ p o t v r d z u j e .

V. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania a dovolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. O výške trov konania a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. marca 2022, sp. zn. dovolací súd zrušil predchádzajúce čiastočne zmeňujúce a čiastočne potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, a to z dôvodu, že odvolací súd procesne pochybil, keď právneho zástupcu žalovaného 1/ neupovedomil o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia na jeho e-mailovú adresu ( ). Vzhľadom na uvedené, konal odvolací súd o odvolaní nanovo, právneho zástupcu žalovaného 1/ upovedomil o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia na jeho e-mailovú adresu (č.l. 252) a vo veci nanovo rozhodol. Predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený v plnom rozsahu (aj v zmeňujúcej

časti, ktorá nebola vydaná v neprospech dovolateľa), preto odvolací súd nanovo rozhodol v celom rozsahu podaného odvolania. 2. Pretože dovolací súd nevytýkal odvolaciemu súdu iné pochybenie pri rozhodovaní predchádzajúcim zrušeným rozhodnutím, ako to, ktoré bolo odstránené upovedomením o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia na e-mailovú adresu právneho zástupcu, nenachádza odvolací súd v identickom zložení senátu dôvod pre iné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na identického sudcu spravodajcu rozhoduje odvolací súd nanovo aj v plnom znení pôvodného rozhodnutia s výnimkou rozhodnutia o trovách: 3. Súd prvej inštancie (tiež aj okresný súd) napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práv na ochranu osobnosti ( a nasl. ), ktorý žalobcovia uplatnili každý vo výške 35.000 eur na tom skutkovom základe, že v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným 2/ nedaním prednosti v jazde zomrela ich Y. dcéra. Voči žalovanému 1/ ako poisťovni uplatnili nárok z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená. Konštatujúc pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ ako poisťovne a výlučné zavinenie dopravnej nehody žalovaným 2/, považoval súd prvej inštancie za primeranú výšku zadosťučinenia po 30.000 eur pre každého zo žalobcov. Zohľadnil intenzitu vzťahu rodič - dieťa, vek dcéry v čase nehody (XX r.), ako aj pomery na strane žalovaného 2/ ako vodiča, ktorý nehodu spôsobil. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania zohľadňujúc, že rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. Rozhodnutie považoval za nesprávne a ohľadom výšky priznanej náhrady za nedostatočne odôvodnené. Žalovaný 1/ namietal nedostatok príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou a zásahom do osobnostných práv žalobcov, pretože tento zásah nastal až ako reakcia na priamy následok dopravnej nehody, ktorým bolo úmrtie dcéry žalobcov. Medzi dopravnou nehodou a zásahom do osobnostných práv žalobcov preto podľa žalobcu nie je vzťah priamej príčinnej súvislosti čo vylučuje poistné plnenie ( Zákona o PZP). Na podporu svojej argumentácie citoval žalovaný početnú judikatúru. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s otázkou príčinnej súvislosti nevysporiadal. Žalovaný 1/ tiež namietal nedostatočné odôvodnenie výšky priznanej náhrady. 5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) zo dňa 31.07.2019 sp. zn. zverejnené tiež v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 61/2018, podľa ktorého škodou pre účely o PZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu považoval zaviazanie žalovaného 1/ k náhrade za vecne správne, pričom výšku náhrady ponechal na rozhodnutí súdu. 7. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti čiastočne zmeniť podľa a žalobu čiastočne zamietnuť (o zaplatenie po 10.000 eur pre každého žalobcu), a vo zvyšku (po 20.000 eur pre každého žalobcu) potvrdiť podľa . 8. Odvolaním nebol napadnutý výrok III. o zamietnutí zvyšku žaloby, preto je tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 9. Nie je opodstatnený odvolací dôvod o nedostatočnom odôvodnení a nesprávnom posúdení otázky príčinnej súvislosti. Súd prvej inštancie závery ohľadom príčinnej súvislosti uviedol v ods. 51 svojho rozhodnutia. Súčasne odpoveď na žalobcom nastolenú otázku príčinnej súvislosti dáva v kontexte pasívnej vecnej legitimácie aj rozhodnutie NS SR zo dňa 31.07.2019 sp. zn. zverejnené tiež v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 61/2018 (citované v napadnutom rozsudku). Podľa záverov tohto rozhodnutia je škodou pre účely o PZP aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a poisťovňa je v spore o náhradu takejto ujmy pasívne vecne legitimovaná. Na závery uvedeného rozhodnutia NS SR nadviazal NS SR aj v neskoršej rozhodovacej praxi (sp. zn. z 27.2.2018, sp. zn. z 27.2.2018 alebo sp. zn. zo dňa 27.9.2018), ktorá v súčasnosti predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax. 10. Z uvedeného je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a zásahom do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody nie je vylúčená, ako to uvádza žalovaný 1/ v odvolaní citujúc rozhodnutia so všeobecne platnými závermi o príčinnej súvislosti alebo na túto vec nepriliehavé zo dňa 30.1.2007 (R 61/2008). Predmetom konania bola

náhrada straty na zárobku a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia a nie náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do práv na ochranu osobnosti, ktorá je predmetom konania v tomto spore. 11. Napokon sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalovaného 1/ o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých vec právne posúdil, uviedol právneteoretické východiská jeho aplikácie vrátane odkazov na relevantné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré tieto východiská uznávajú ako platné v súdnej praxi. Na druhú stranu súd prvej inštancie uviedol rozsiahle skutkové zistenia a zdôvodnil, ktoré z nich považuje za významné pre rozhodnutie o výške priznaného nároku. Bola to najmä povaha rodinných vzťahov a intenzita citových väzieb medzi žalobcami a nebohou, ktoré boli pre súd prvej inštancie určujúce pri stanovení výšky priznanej náhrady. Za podstatné považoval súd prvej inštancie aj okolnosti na strane žalovaného, a to nedbanlivostné zavinenie, jeho úprimnú ľútosť, trestné odsúdenie, osobné a majetkové pomery (starobný dôchodca) ako aj to, že vzniku dopravnej nehody by nebohá dokázala včasnou reakciou zabrániť a týmito okolnosťami odôvodnil čiastočné zamietnutie žaloby. 12. Jediným nedostatkom napadnutého rozhodnutia je nedostatočné porovnanie posudzovaného prípadu s rozhodnutiami v obdobných veciach, na základe ktorého považoval súd prvej inštancie nesprávne za primeranú náhradu vo výške 30.000 eur pre každého zo žalobcov. V prípade zásahu do osobnostných práv pozostalého formou usmrtenia jeho blízkej osoby nie je možné takúto ujmu vyrovnať žiadnou peňažnou sumou. Peňažná náhrada je len slabým pokusom zákonodarcu o kompenzáciu takejto ujmy. Preto ani rozhodnutie súdu o takomto nároku nemožno posudzovať z hľadiska spôsobilosti priznanej sumy nahradiť vniknutú ujmu. Náležitým kritériom je primeranosť výšky náhrady vychádzajúca z okolností veci a z porovnania s obdobnými prípadmi. Tak napríklad v konaní, v ktorom bolo podané dovolanie vedené Najvyšším súdom SR pod sp. zn. bola v prípade smrti dcéry pri dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov suma 17.000 eur. V konaní, v ktorom bolo podané dovolanie vedené Najvyšším súdom SR pod sp. zn. bola v prípade smrti dcéry pri dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov suma 15.000 eur. V konaní pred Krajským súdom Trnava sp. zn. bola v prípade smrti syna pri dopravnej nehode právoplatne priznaná jednému z rodičov suma 25.000 eur. V konaní pred Krajským súdom Bratislava sp. zn. bola v prípade smrti dcéry pri dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov suma 24.895 eur. 13. V kontexte uvedených rozhodnutí nepovažoval odvolací súd za primeranú náhradu priznanú súdom prvej inštancie vo výške 30.000 eur každému z rodičov. Stotožňujúc sa so všetkými východiskami súdu prvej inštancie k výške priznanej náhrady, túto korigoval výlučne z hľadiska porovnateľnosti s obdobnými prípadmi na sumu 20.000 eur pre každého z rodičov. 14. Vzhľadom na uvedené bolo odvolanie žalovaného 1/ dôvodné iba čiastočne a odvolací súd preto rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti čiastočne zmenil a vo zvyšku potvrdil, ako je uvedené vo výroku. 15. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo potrebné rozhodnúť nanovo o trovách konania ako aj o trovách dovolacieho konania ( ). Odvolací súd rozhodol s odkazom na doktrinálny výklad uvedeného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 1445), podľa ktorého... „odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne opäť o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a to vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Tento nárok bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom“. 16. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd jedným výrokom o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) ako aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania podľa , v spojení s a . Za východisko rozhodnutia považoval úspech strán vo veci. Nie teda úspech v jednotlivých fázach konania, čo by v zmysle citovaného komentára ani neprichádzalo do úvahy, ale úspech v meritórnom výsledku sporu. V konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z porušenia práv na ochranu osobnosti je potrebné posudzovať úspech vo veci v zásade z hľadiska rozhodnutia o základe tohto nároku, teda z hľadiska danosti samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a nie podľa pomeru priznanej/žalovanej sumy, ktorý je do istej miery závislý od úvahy súdu (-13 z 19.4.2017). Vychádzajúc z uvedeného boli žalobcovia v konaní plne úspešní a patrí im nárok na náhradu trov konania ako aj dovolacieho konania v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. až . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.