Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobcu: Z. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX, právne zastúpený: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 12.4.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2020 podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odňala žalobcovi invalidný dôchodok od 10.12.2020.

2. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, pričom výsledkom posúdenia je lekárska správa o invalidite z 12.10.2010. Z uvedenej správy vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa , pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Keďže nespĺňa jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku invalidity, nárok na invalidný dôchodok mu zanikol a prvostupňový správny orgán rozhodol o jeho odňatí.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.11.2020 odvolanie.

4. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 12.3.2021 prerušila konanie vo veci odvolania žalobcu z dôvodu, že v lehote na vybavenie odvolania nebol sociálnej poisťovni predložený posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne - ústredie so sídlom v Bratislave a keďže tento posudok je potrebný a záväzný a je podkladom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, bola lehota na vydanie rozhodnutia v odvolaní predĺžená na 120 dní.

5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 12.4.2021 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie číslo XXXXXXXXXXX 27.10.2020.

6. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že účastník konania bol od 26. júna 2019 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, so zdôvodnením opätovného zhodnotenia zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na jún 2020, nakoľko po skončení ročného podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, nebol pre poberanie nemocenských dávok medicínsky doriešený a mal byť vykonaný operačný zákrok na krčnej chrbtici po utrpenom dopravnom úraze v júni 2018. Pri dopravnom úraze v júni 2018 účastník konania utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, oboch zápästí, pomliaždenie rúk a prasknutie (naštiepenie) pravej členkovej kosti. Podľa popisu vyšetrenia krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie boli u neho dokumentované posuny viacerých medzistavcových platničiek s útlakom nervových štruktúr. Opakované neurochirurgické konzultácie na Neurochirurgickej klinike v Nových Zámkoch neindikovali nutnosť operačného zákroku, indikovali ho až po treťom vyšetrení krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou v apríli 2019, mimochodom s tým istým lokálnym nálezom ako pri predošlých popisoch. Pre udávané bolesti krčnej chrbtice a hlavy, závratové stavy, a po indikácii neurochirurgického zákroku v máji 2019, sa účastník konania rozhodol pre operačný zákrok na krčnej chrbtici, ktorý absolvoval 18. novembra 2019. Bola mu vykonaná mikrodisektómia C5/6 a C6/7, vrátane osteofytektómie. Kontrolné neurochirurgické vyšetrenie vo februári 2020 dokumentovalo u účastníka konania správne postavenie platničkových náhrad, objektívny neurologický nález je bez senzitívneho, motorického a reflexologického deficitu na končatinách, elektromyografické (EMG) vyšetrenie horných končatín v máji 2020 dokumentuje na periférnych nervoch horných končatín normálny nález. Pretrvávajú ľahké poruchy statodynamiky v krčnej chrbtici, v zmysle rotačných a inklinačných pohybov. Stav po úraze a operácii krčnej chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je horná hranica referenčného rozmedzia pre stav po operáciách chrbtice s miernym reziduálnym nálezom (v prípade účastníka konania objektívne -ľahká porucha statodynamiky).

7. Po zhodnotení k odvolaniu doložených odborných vyšetrení posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne nezistil dôvod pre zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia účastníka konania do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k , ako požaduje v odvolaní účastník konania, nakol'ko objektívny neurologický nález je bez senzitívneho, motorického a reflexologického deficitu, čo je potvrdené aj elektomyografickým vyšetrením.

8. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania sú poruchy krčných medzistavcových platničiek (M50), ktoré je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena a) - s miernym reziduálnym funkčným nálezom, podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia pre danú položku od 10 % do 20 %.

9. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hl'adiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Iné zdravotné postihnutie účastníka konania v diagnostických záveroch, stav po úraze - vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov zápästia a ruky, pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšuje rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislosti nemá vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti. Stav po podvrtnutí oboch zápästí je zhojený s výsledkom ľahkého (minimálneho) funkčného obmedzenia pravého zápästia, ľavé zápästie je bez pohybového deficitu. RTG vyšetrenie pravého zápästia potvrdilo zahojenú prasklinu člnkovej kosti. Nakoľko sa jedná o nepatrný stupeň obmedzenia pravého zápästia, nie je z posudkového hľadiska významným postihnutím a nemá vplyv na celkovú percentuálnu výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania.

10. Predložené odborné psychiatrické vyšetrenie z dôvodu dekompenzovanej depresie po zhodnotení dvoch predložených odborných nálezov posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne nehodnotil, a to vzhľadom na to, že nie je dokumentovaná dlhodobá a pravidelná liečba takého závažného stavu, ako je (dekompenzovaná) depresia, ktorá by mala byť overená aj hospitalizačne, na psychiatrickom lôžku. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne konštatoval, že takmer po roku a pol od utrpeného úrazu účastník konania navštívil psychiatra, ktorý stav diagnostikoval ako dekompenzovanú depresiu. Opakovaný psychiatrický nález doložený k odvolaniu je bez efektu liečby, ale liečbu nedokumentuje, potvrdil len, že pretrváva dekompenzovaná depresia. Po vyhodnotení posudkového záveru posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne a zohl'adnení okolnosti, že ide o poúrazový stav, ktorý sa bude bodovo hodnotiť v súvislosti s uplatnením nárokov na náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne vyslovil dôvodné obavy z účelovosti doloženého psychiatrického vyšetrenia a hodnotí ho ako neúplné (bez vyšetrenia psychológa). Z toho dôvodu nehodnotí uvedené ochorenie ako posudkovo významné zdravotné postihnutie, teda ako ochorenie s vplyvom na percentuálnu výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania.

11. Z toho dôvodu ani podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania podľa v znení Účastník konania už nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá od 12. októbra 2020 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II. Žaloba a žalobné dôvody

12. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 27.5.2021 žalobu, v ktorej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobca namietal, že závery posudkového lekára vždy musia vychádzať z realizovaného vyšetrenia a z obsahu zdravotnej dokumentácie účastníka konania. Keďže žalobca nebol posudzovaný posudkovými lekármi osobne, musia závery vychádzať výlučne zo zdravotnej dokumentácie. Zároveň platí, že dôkazom v zmysle § 196 zákona o sociálnom poistení nie je iba odborný posudok o invalidite, ale všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Súčasťou administratívneho spisu sú okrem iného aj viaceré lekárske správy. Zo skôr predloženého psychiatrického nálezu vyplýva, že z dôvodu následkov dopravnej nehody 24.6.2018 sa u psychiatra žalobca lieči dlhodobo, konkrétne od 12.11.2019. Psychiater posúdil jeho ochorenie ako recidivujúcu depresívnu poruchu, prognóza je značne nepriaznivá a naďalej si vyžaduje psychiatrickú starostlivosť. Neurologický nález potvrdil aj ďalšie problémy, a to s vysokým tlakom, zápästím a chrbticou. Následkom dopravnej nehody má žalobca obmedzenú hybnosť v pravom zápästí, teda na dominantnej ruke, keďže je pravák. Po operácii u neho pretrvávajú zdravotné problémy s chrbticou v dôsledku poškodenia medzistavcových platničiek a v dôsledku stavu po úraze chrbtice, ktorý má za následok často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Podľa názoru žalobcu všetky uvedené zdravotné postihnutia sú preukázané obsahom administratívneho spisu a lekárskymi správami. Žalobca poukázal aj na neurologický nález z 19.5.2021 pripojený k žalobe, ktorý potvrdzuje, že jeho zdravotný stav a jeho prognóza je nepriaznivá s očakávanou ďalšou progresiou, a že trpí závažným progredujúcim funkčným obmedzením.

14. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 8.4.2021 sú svojvoľne spochybňované žalobcom predložené psychiatrické nálezy, a to poukazovaním na ich neúplnosť a možnú účelovosť udania kvôli hodnoteniu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ mal žalovaný akúkoľvek pochybnosť o obsahu predložených lekárskych správ, bolo jeho povinnosťou tieto prípadné pochybnosti odstrániť, či vlastným šetrením alebo v spolupráci s ošetrujúcim lekárom žalobcu.

15. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zásadne len odkazuje na závery posudkových lekárov a cituje príslušné zákonné ustanovenia, toto odôvodnenie nezodpovedá štandardom vyplývajúcim z § 209 zákona o sociálnom poistení. K podstatným otázkam prejednávanej veci nepochybne patrí otázka určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná pritom v napadnutom rozhodnutí na jednej strane tvrdí, že subjektívne ťažkosti žalobcu sú dokázanými vyšetreniami potvrdené, na druhej strane tvrdí, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 20 %. Počas správneho konania žalobca prezentoval subjektívne ťažkosti, ktoré preukazujú vyššiu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej žalobca žalovanej okrem iného doložil lekárske správy, v ktorých boli zhrnuté doterajšie zdravotné problémy a jednalo sa o psychiatrický nález z 10.11.2020 a neurologický nález z 5.11.2020. Z týchto nálezov jednoznačne vyplýva, že trpí viacerými zdravotnými postihnutiami. Žalovaná mala z týchto diagnóz určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie a zároveň s ohľadom na ostatné diagnózy posúdiť možnosť zvýšenej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 o sociálnom poistení, čo ale pri posudzovaní miery invalidity žalobcu sa nestalo.

16. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí skonštatovala, že medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení nie sú rozpory. Tento názor je ale v zjavnom rozpore s obsahom lekárskych nálezov obsiahnutých v administratívnom spise, čo opätovne potvrdzujú nálezy priložené k žalobe. Záver žalovanej o súlade názorov posudkových lekárov s odbornými lekárskymi nálezmi je tak nielen nepreskúmateľný, ale výslovne odporujúci obsahu predložených lekárskych nálezov.

17. Následkom nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci žalovaná vec taktiež nesprávne posúdila, keď pri aplikácii príslušných zákonných ustanovení dospela k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nie je invalidný podľa a z tohto dôvodu žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

18. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, listom zo dňa 14.6.2021, v ktorom uviedla, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia, podľa ktorého už nie je žalobca podľa invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od 13.októbra 2020 nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

19. Podl'a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené a skutkový stav nebol dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom zistený, nie sú relevantné. Sú vyvolané subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správa záverov odborných lekárov.

20. Podl'a v znení poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. S poukazom na vyššie uvedené námietka žalobcu, týkajúca sa stanovenia vyššej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najmä jej zvýšenie pre iné pridružené ochorenia, nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou preukázaná a medicínsky zdôvodnená. Posudkoví lekári

sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť resp. zaradeniu medzi ťažšie formy tohto ochorenia, a teda k záveru, že žalobca by mal byť invalidný.

21. Žalobca nepreukázal doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v

22. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručenou súdu dňa 29.7.2021, v ktorej uviedol, že v podanej žalobe sa podrobným spôsobom vyjadril k jednotlivým okolnostiam, vysvetlil svoje žalobné dôvody, ktorých relevantnosť podľa názoru žalobcu nebola žalovanou nijako spochybnená. Kritizovanie odborného posudku o invalidite nemá oporu v zákone o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení pri jednotlivých dôkazných prostriedkoch neurčuje stupeň ich dôkaznej sily, ani ich hierarchiu z hľadiska dôkaznej sily. Odborné nálezy vypracované ošetrujúcimi lekármi žalobcu sú nespochybniteľné relevantným dôkazom pri posudzovaní invalidity. Posudok o invalidite je iba jedným z podkladov rozhodnutia a nie je jediným podkladom. Dôkazy pripojené k žalobe, aktuálne lekárske nálezy len deklarujú, že zdravotný stav žalobcu zodpovedá záverom, ktoré sú obsahom predložených lekárskych správ. Na margo psychických problémov žalobca uviedol, že zákonným kritériom pri aplikácii § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zodpovedá len taký postup žalovanej, ak by už pri prvom diagnostikovaní daného ochorenia vyhodnotila, že podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako rok alebo nemá a tieto svoje myšlienkové postupy by následne riadne odôvodnila. Takýmto spôsobom však žalovaná k veci nepristupovala.

23. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.

IV. Relevantná právna úprava

24. Podľa (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

25. Podľa , , , , (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa a (2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. (6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

27. Krajský súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa nakoľko ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

28. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca bol od 26.6.2019 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % so zdôvodnením opätovného zhodnotenia zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na jún 2020, nakoľko po skončení ročného podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti nebol pre poberanie nemocenských dávok medicínsky doriešený a mal byť vykonaný operačný zákrok na krčnej chrbtici po utrpenom úraze pri dopravnej nehode v júni 2018. Podkladom pre určenie invalidity bol lekársky posudok, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, a z ktorého vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je kapitola XV Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, položka 4 stavy po úraze chrbtice písmeno b) s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu v rozmedzí 35 - 45 %, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v percentách na 45%, dátum vzniku invalidity 23.6.2019, pričom lekársky posudok obsahuje aj údaj, že kontrolná lekárska prehliadka je určená na jún 2020.

29. Na základe opätovného preskúmania zdravotného stavu žalobcu, ktorého výsledkom bola lekárska správa - odborný posudok zo dňa 12.10.2020, bolo skonštatované, že žalobca nie je invalidný podľa nakoľko jeho miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je len 20 %. Z uvedeného dôvodu bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok, a to prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie.

30. Na základe podaného odvolania Sociálna poisťovňa - ústredie nariadila opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu, pričom toto posúdenie bolo vykonané posudkovým lekárom, ktorý dňa 8.4.2021 vydal posudok o posúdení invalidity na základe konania o odvolaní zo dňa 14.11.2020, pričom z tohto lekárskeho posudku krajský súd zistil, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu bola prepúšťacia správa z neurologického oddelenia Nové Zámky zo , Neurochirurgické vyšetrenie MUDr. N. D., Nové Zámky z 26.2.2020, Elektromyografické vyšetrenie MUDr. N. U. zo dňa 12.6.2020, Neurologické vyšetrenie MUDr. N. U., Šaľa zo dňa 5.11.2020, Neurologické vyšetrenie MUDr. N. U., Šaľa zo dňa 12.5.2020, Traumatologické vyšetrenie MUDr. N. Y., Galanta zo dňa 28.5.2020, Psychiatrické vyšetrenie MUDr. C. G., Galanta zo dňa 12.11.2019 a Psychiatrické vyšetrenie MUDr. C. G., Galanta zo dňa 10.11.2020. Na základe lekárskej správy a uvedených lekárskych správ bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené kapitola XV Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E -dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice písmeno a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom v rozpätí od 10 - 20, pričom miera poklesu bola určená na 20 %. Za iné zdravotné postihnutie nebola žalobcovi priznaná žiadna miera poklesu schopností.

31. Zo záveru posudku vyplýva, že stav po úraze operácie krčnej chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je hranica referenčného rozmedzia pre stav po operácii chrbtice s miernym reziduálnym nálezom. Po posudkovom zhodnotení predložených odborných vyšetrení posudková lekárka sociálnej poisťovne nezistila dôvod pre hodnotenie miery poklesu podľa písmena b) vyššie dokumentovanej kapitoly a položky, nakoľko je objektívny neurologický nález bez senzitívneho motorického a reflexologického deficitu, čo potvrdilo aj elektromyografické vyšetrenie. Stav po podvrtnutí oboch zápästí je zhojený a výsledkom ľahkého funkčného obmedzenia pravého zápästia, ľavé zápästie je bez pohybového deficitu. Röntgenologické

vyšetrenie pravého zápästia potvrdilo zahojenie praskliny člnkovej kosti. Nakoľko sa jedná o nepatrný stupeň obmedzenia pravého zápästia, nie je z posudkového hľadiska významným postihnutím a nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Predložené odborné psychiatrické vyšetrenie z dôvodu dekompenzovanej depresie po zhodnotení dvoch predložených odborných nálezov, posudková lekárka pobočky nehodnotila v prvom posudku so zdôvodnením, že nie je zdokumentovaná dlhodobá pravidelná liečba takéhoto závažného stavu, ako je depresia, ktorá by mala byť overená aj na psychiatrickom lôžku. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne - ústredie novým posudkom zistila, že takmer po roku a pol od utrpenia úrazu navštívil psychiatra, ktorý stav diagnostikoval ako dekompenzovanú depresiu a opakovaný psychiatrický nález je predložený k odvolaniu bez efektu, nakoľko pretrváva dekompenzovaná depresia. Po zvážení posudkového názoru v prvoposudku a faktu, že ide o poúrazový stav, ktorý sa bude bodovo hodnotiť (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia) považuje predložené psychiatrické vyšetrenie ako možné účelové, neúplné, bez vyšetrenie psychológa, a z tohto dôvodu ho nehodnotí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ani ako ochorenie s vplyvom na výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.

32. K jednotlivým námietkam podaným zo strany žalobcu krajský súd uvádza nasledovné: Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom konaní neboli zhodnotené všetky lekárske správy, ktoré predložil pri posudzovaní zdravotného stavu, tak krajský súd nezistil, že by pri posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nevychádzal z lekárskych správ, na ktoré odkazoval žalobca, pričom pokiaľ žalobca vzniesol túto námietku mal uviesť konkrétne ktorá lekárska správa nebola pri posudzovaní zdravotného stavu zhodnotená a aké z nej vyplývali závery lekára v súvislosti s určovaním závažnosti jeho ochorenia a vplyvu tohto ochorenia na určenie mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

33. Krajský súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili všetky predložené doklady, na ktoré odkazoval žalobca a ktoré mali potvrdiť jeho zdravotný stav a ktoré podľa názoru žalobcu sú takého charakteru, že mu mal byť priznaný invalidný dôchodok. Z obsahu jednotlivých posudkov, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia krajský súd nezistil žiadne nezrovnalosti v súvislosti s hodnotením zdravotného stavu žalobcu, a preto považuje závery posudkových lekárov za závery, ktoré vychádzali z dokladov, ktoré boli zo strany žalobcu predložené a ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii žalobcu.

34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pri posudzovaní zdravotného stavu a určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzala žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán len z odborných posudkov posudkových lekárov tak tu treba uviesť, že posúdenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa v znení neskorších predpisov v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Preto krajský súd túto námietku týkajúcu sa toho, že išlo o jednostranné posúdenie zdravotného stavu považuje za nedôvodnú, keďže posudkoví lekári sú subjektami, ktorý musí posudzovať zdravotný stav z hľadiska medicínskeho keďže sociálna poisťovňa, resp. zamestnanci sociálnej poisťovne, ktorí rozhodujú o invalidnom dôchodku medicínske znalosti nemajú a preto podkladom pre vypracovanie rozhodnutia sú závery odborného znaleckého posudku podané príslušným posudkovým lekárom v odbore, ktorého sa týka zdravotné postihnutie žiadateľa o sociálnu dávku.

35. V súvislosti s námietkou, že v danom prípade bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný bez jeho prítomnosti, tak treba uviesť dôležitú skutočnosť, že posudzovanie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonávané v čase pandemickej krízovej situácie v súvislosti s výskytom ochorenia COVID - 19 na území SR a na posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti bolo prijaté špeciálne ust. v znení v spojení s , podľa ktorého sa z dôvodu vyššie uvedenej pandemickej situácie nevykonáva posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o sociálnu dávku za jeho osobnej účasti.

36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade predložil nové lekárske správy, ktoré potvrdzujú jeho zhoršenie zdravotného stavu a konkrétne malo ísť o neurologický nález z 19.5.2021, ktorý bol pripojený aj k žalobe, krajský súd v tomto smere poznamenáva, že pre vydanie rozhodnutia je rozhodujúci zdravotný stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 27.10.2020, a teda táto správa nemohla byť zhodnotená v prvostupňovom rozhodnutí a následne ani

v rozhodnutí žalovanej. Na druhej strane treba uviesť, že pokiaľ žalobca disponuje novšími lekárskymi správami, ktoré podľa jeho názoru preukazujú zhoršenie zdravotného stavu, ktorý by mohol mať za následok aj eventuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nad 40 %, tak žalobca je oprávnený opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a doložiť túto svoju žiadosť novšími lekárskymi správami, ktorými sa musí sociálna poisťovňa zaoberať, vyhodnotiť ich a posúdiť.

37. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle zásady iura novid curia správny súd označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu - ústredie a nie generálneho riaditeľa, a to z dôvodu, že v súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovanú je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy, a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa - ústredie (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.9.2010).

38. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. O náhrade trov rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalovanej ako orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v danom prípade krajský súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.