Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne D. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Wagnerom, Kudlovská 1, 066 01 Humenné, proti žalovanému: ATLF Group, s.r.o., so sídlom Mierová 5560/97, 066 01 Humenné, IČO: 47 373 571 (predtým L-K STAV s.r.o., so sídlom Mierová 5157/83, 066 01 Humenné, IČO: 47 373 571), zastúpenému advokátom JUDr. Slavomírom Hrubišákom, Pugačevova 1, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2.417,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -149 zo dňa 07.10.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a vo výroku III.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2417,42,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2417,42,- eur od 07.02.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie 5% úroku z omeškania zo sumy 2417,42 ,- eur od 11.12.2019 do 06.02.2020 zamieta. III. Súd priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou 11.12.2019 domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 2.417,42 eura s 5 % úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia. V dôvodoch, pre ktoré žalobu podala, uviedla, že ako ťažko zdravotne postihnutá osoba chcela rekonštruovať byt, pričom na rekonštrukciu jej bol poskytnutý aj peňažný príspevok na základe rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné. S požiadavkou na vykonanie rekonštrukčných prác sa jej manžel obrátil na konateľa žalovaného G. O., ktorému pred vykonaním prác bola vyplatená záloha vo výške 4.500,- eur. Za vykonané práce žalovaný vystavil faktúru na sumu 2.082,58 eura, na jej zaplatenie nebol podľa žalobkyne dôvod, naopak žalovaný jej má vrátiť rozdiel medzi sumou zálohy a fakturovanou čiastkou, t.j. sumu 2.417,42 eura s úrokom z omeškania a zaplatenie tejto sumy má žalovanému uložiť súd. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Je to žalobkyňa, ktorá mu nezaplatila sumu za vykonané práce 2.082,58 eura. Okrem vykonaných prác bol žalobkyni dodaný aj materiál. Práce boli vykonané podľa objednávky a žalobkyňa dielo riadne prevzala.

Z vykonaného dokazovania, zvukového záznamu telefonického rozhovoru žalobkyne s konateľom žalovaného, mal súd prvej inštancie za to, že nárok uplatnený žalobou bol dôvodný. Preukázaná bola dohoda o vykonaní prác, tiež suma, ktorú žalobkyňa cestou svojho manžela odovzdala konateľovi žalovaného, ak vykonané práce mali hodnotu vo výške vyúčtovanej faktúrou, t.j. 2.082,58 eura a žalobkyňa poskytla zálohu 4.500,- eur, rozdiel medzi týmito sumami je sumou bezdôvodného obohatenia vo výške 2.417,42 eura, ktorú sumu uložil súd žalovanému zaplatiť žalobkyni s úrokom z omeškania vo výške ako uviedol vo výroku rozsudku. V prevyšujúcej časti nároku na úrok z omeškania žalobu zamietol, keďže žalovaný sa do omeškania dostal až v deň nasledujúci po tom ako mu bola žaloba doručená, nie od 11.12.2019 ako žalobkyňa žiadala. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia - , , , , , a na Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením a , vychádzajúc z úspechu žalobkyne vo veci a toho, že jej neúspech bol len nepatrný.

2. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a výroku III. podal odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd rozhodnutím pochybil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnemu právnemu posúdeniu, nesprávny bol procesný postup súdu, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že rozsudok je založený na dvoch skutočnostiach, výpovedi manžela žalobkyne a nezákonne získanom telefonickom hovore. pritom zakazuje vykonávať a použiť v konaní nezákonne získaný dôkaz, tiež neobsahuje procesný postup na vykonanie nezákonne získaného dôkazu na pojednávaní. Vyššie súdne autority sú jednotné v tom, že takýto dôkaz nie je možné vykonať. Vychádza sa z toho, že ani v trestnom konaní kde je možné použiť dôkaz získaný nezákonne, dokonca chránia tretiu osobu stojacu mimo trestného konania, ktorá napríklad na sledovanú telefonickú linku volala. Ochrana je tak široká, že dôkaz nemôže byť použitý v trestnom konaní práve kvôli jej hlasu (s výnimkou jej súhlasu). Ak takýto dôkaz nemôže použiť orgán na to špeciálne určený a dokonca oprávnený súhlasom súdu, a pred začiatkom úkonu, potom o to viac takýto dôkaz nemôže získať a použiť druhý štátny orgán na to neurčený - civilný súd. Žalovaný uviedol, že nikde z dokazovania, ani z výsluchov, ani z dokladov nevyplynulo, že konateľ klienta, prípadne iný zamestnanec peniaze prevzal. Nasvedčuje tomu už to, že až po výsluchu žalobkyne a manžela žalobkyne si žalobkyňa počas pojednávania na súde ustálila sumu údajného preddavku, dovtedy lavírovala medzi sumou 4.000,- eur a 4.500,- eur, nie len ústne, ale aj písomne - výzvami adresovanými žalovanému. Zo žiadneho iného vykonaného dôkazu nevyplynulo tvrdenie žalobkyne. Výpoveď svedka, jej manžela, je tendenčná a skreslená. Súd pri hodnotení tohto dôkazu nevzal do úvahy ich manželský vzťah. Žalovaný poukázal na o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), na , zdôrazňujúc, že rozhodnutie porušuje ústavné právo G. O. ako fyzickej osoby na súkromie a ochranu pred odpočúvaním. Nejde o rozhovor konateľa žalovaného, spoločnosti, je to priateľský rozhovor dvoch osôb, ktoré sa dlhodobo poznajú - cca 20 rokov. Ak by aj súdu vyplývalo zákonné právo takýto dôkaz vykonať, z obsahu hovorov vôbec nevyplýva, že konateľ žalovaného priznal prevzatie sumy 4.500,- eur. Tvrdenie vychádza iba zo strany žalobkyne. Súd pochybil aj v tom, že nevydal uznesenie, ktorým by vylúčil verejnosť z pojednávania, napriek tomu nezákonný dôkaz verejne šíril. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho aj prvoinštančného konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že tvrdenia žalovaného sú účelové a zavádzajúce. Pre nepoctivé konanie žalovaného musela uplatniť svoje právo na súde, keďže žalovaný nemal záujem dohodnúť sa s ňou mimosúdne. Poukázala na to, že odvolacie dôvody aj nadväznosti na písomné podania strán sporu strácajú akúkoľvek logickú súvislosť. Práve tá skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel sa poznali pred samotným sporom s konateľom spoločnosti žalovaného cca 20 rokov zrejme viedla konateľa žalovaného G. O. k zneužitiu tejto známosti tým, že nevydal účtovný doklad o prevzatí sumy 4.500,- eur napriek tomu, že to ukladá zákon o účtovníctve a tento doklad ako účtovný prípad mal byť v účtovníctve žalovaného zaevidovaný. Žalobkyňa napriek tomu, že disponovala nahrávkami telefonických hovorov s konateľom žalovaného G. O., do posledného možného momentu, už aj po podaní žaloby verila, že je možné spor vyriešiť dohodou mimo súdu. Pre postoj žalovaného k dohode však nedošlo. Preto posledným možným prostriedkom procesného útoku z jej strany bolo navrhnutie dôkazu vypočutím obsahu telefonických rozhovorov, ktorým bude potvrdené, že konateľ žalovaného nepoprel prevzatie sumy 4.500,- eur od manžela žalobkyne vo svojej firme. Návrh na vykonanie tohto

dôkazu bol uplatnený v zmysle článku 16 ods. 2 , ktorý je potrebné vykladať v spojení s článkom 3 ods. 1 . Vyhotovením audiozáznamu rozhovorov medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného G. O. mohlo byť zabezpečené dosiahnutia právnej ochrany pre značne slabšiu stranu civilného sporu a tento zásah do práva na súkromie konateľa žalovaného je v tomto prípade úplne a v celom rozsahu ospravedlniteľný záujmom na ochranu žalobkyne, pretože jej hrozila významná majetková ujma ako osoby ťažko zdravotne postihnutej v dôchodkovom veku. Mala preto rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a zákonný a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že žalobkyňa sa vo vyjadrení úmyselne stavia do polohy „fatálne slabej strany“, nie do polohy chránenej slabšej strany sporu. Žiada, aby jej ako žalujúcej strane stačilo podať žalobu a doložiť nezákonne získaný dôkaz. Postavenie žalobkyne však nie je tak fatálne ako sa jej podarilo presvedčiť súd. Je to žalobkyňa, ktorá určila svoje procesné postavenie, nie je vtiahnutá do sporu, nie je žalovanou stranou, ktorá musí s veľkými ťažkosťami hľadať dôkazy na svoju obranu, ale je strana, ktorá vedie útok. Ako žalobkyňa je procesne zastúpená advokátom, kvalifikovanou osobou na zastupovanie v súdnych sporoch. Pokiaľ uplatňuje svoju pohľadávku, musí si rovnako pripraviť dôkazy na jej obhájenie ako každý iný žalobca. Je na strane žalobkyne a jej právneho zástupcu zvážiť, či má alebo nemá dostatok dôkazov na útok, napríklad lavírovanie medzi sumou 4.000,- a 4.500,- eur alebo prevzatie sumy. Nedostatok dôkazov svedčiacich v prospech žaloby neznamená, že súd má konať tak, aby len slabšia strana sporu aj za cenu porušovania zákonov spor vyhrala za každú cenu. Žalobkyňa sa doteraz sama nedokázala vysporiadať ani nájsť podporný dôkaz - rozhodnutie vyššej súdnej autority, ktoré by nezákonné konanie súdu prvej inštancie schvaľovalo. Iba všeobecné informácie prezentované žalobkyňou právom únie, zákonov a smerovanie rozhodovania orgánov do budúcnosti týmito dôkazmi nie sú; žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že trvá na svojich stanoviskách a vyjadreniach. Žalovaný ňou uplatnený nárok vo svojich vyjadreniach nepoprel, dokonca potvrdil, že sumu vo finančnej hotovosti 4.500,- eur prevzal. Žalobkyňa predložila dôkazné prostriedky o ktorých bola presvedčená, že môžu preukázať jej oprávnený nárok. Je to súd, ktorý vykonáva dokazovanie, dôkazy pripustil a keďže súd pozná právo, v zmysle dôkazov aj rozhodol.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne uvedené do uplynutia odvolacej lehoty (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.06.2022 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

6. Žalovaný odvolacie dôvody, vychádzajúc z obsahu odvolania, založil na argumente o neexistencii preukázania toho, že jeho konateľ mal prevziať sumu, na ktorú žalobkyňa poukazovala - 4.000,- alebo 4.500,- eur, a na argumente, ktorý považoval za zásadný a podstata ktorého vychádzala z jeho názoru o nemožnosti pripustiť v konaní dôkaz zvukovým záznamom telefonického rozhovoru medzi žalobkyňou a jeho konateľom, nakoľko sa tým narúša ochrana osobnosti jeho konateľa a pokiaľ súd prvej inštancie taký dôkaz, ktorý je nezákonný pripustil, pochybil, uvedené má súhrne zodpovedať existencii odvolacích dôvodov ako ich vymedzil.

7. Odvolací súd posúdil relevantnosť tvrdení a odvolacích argumentov žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisu, postupom súdu pri vykonávaní dokazovania, skutkovým stavom zisteným z vykonaných dôkazov a jeho právnym posúdením má za to, že súdu prvej inštancie nie je možné vytknúť nezákonnosť postupu, z dokazovania zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a v rozhodnutí dal dostatočne konkrétne sformulovanie vysvetlenia dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia k odvolacím dôvodom dodáva:

8. Prijatím bola expressis verbis upravená, článkom 16 ods. 2, možnosť súdu zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ak to odôvodňuje článok 3 ods. 1. Podľa žalovaného telefonický rozhovor medzi žalobkyňou a G. O. použitý súdom ako dôkaz, porušil jeho právo ako fyzickej osoby na súkromie vyplývajúcej z a použitie zvukového záznamu jeho prejavu nemalo pre konanie pred súdom v zmysle zákonný podklad.

9. Podľa odvolacieho súdu bolo kľúčovým posúdiť či povaha prejavu G. O. v telefonickom rozhovore so žalobkyňou zodpovedá žalovaným tvrdenej osobnej povahe, ktorej zákon, , priznáva ochranu.

10. Podľa výpisu z obchodného registra bol G. O. spoločníkom a konateľom žalovaného, v tom čase s obchodným menom L-K STAV, s.r.o., v období od 14.08.2013 do 12.10.2021, t.j. zjavne aj v tom období, keď medzi žalobkyňou a žalovaným prebiehala komunikácia ohľadne realizácie rekonštrukčných prác v byte žalobkyne, čo sporným nebolo. V nadväznosti na tento fakt bolo podstatné vyhodnotiť, či komunikáciu konateľa žalovaného súvisiacu s predmetom záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným je možné vyhodnotiť ako komunikáciu pojmovo a obsahovo zodpovedajúcu ochrane poskytovanej prejavu osobnej povahy. Podľa odvolacieho súdu prejavom osobnej povahy nemôže byť prejav realizovaný v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti. Konateľ žalovaného so žalobkyňou zjavne telefonicky komunikoval ohľadne stavebných činností súvisiacich s úpravou bytu žalobkyne, čo je jednou z činností, ktoré má žalovaný zapísané v predmete činnosti v Obchodnom registri, komunikácia tohto charakterizuje nevykazuje žiadne znaky prejavu osobnej povahy. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné relevantne tvrdiť, že zvukovým záznamom telefonického rozhovoru mohlo dôjsť, resp. došlo k zásahu do osobnostných práv osoby, hovor ktorej bol zaznamenaný a dôkaz k týmto záznamom preto nemôže byť neprípustným použitím dôkazného prostriedku v danom konaní.

11. Len pre úplnosť odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke uvádza, že aj keby obsahom konkrétneho zvukového záznamu boli prejavy osobnej povahy (čo je však bezpredmetné vzhľadom na ich absenciu), bolo by potrebné vychádzať z toho, že ochrana slabšej strany v konaní, ako to bolo aj v tomto prípade, môže prevážiť nad ochranou práva na súkromie pokiaľ by išlo o rozhodujúci dôkazný prostriedok; zabezpečenie takého dôkazného prostriedku je analogické s konaním v krajnej núdzi alebo dovolenej svojpomoci (obdobne Ústavný súd Českej republiky vykladajúci článok 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd, t.j. normu platnú aj v Slovenskej republike, v náleze z 09.12.2014).

12. Pokiaľ žalovaný okrem nezákonnosti použitia dôkazného prostriedku namietal, že z tohto dôkazného prostriedku nevyplýva prevzatie sumy 4.500,- eur jeho konateľom, je potrebné uviesť, že opaku nasvedčuje obsah komunikácie. Pokiaľ žalobkyňa opakovane v rozhovore osobe, s ktorou komunikovala (konateľ žalovaného), hovorila, že jej dala (t.j. tejto osobe - konateľovi žalovaného) peniaze, že to bolo 4.500,- eur, reakciou konateľa žalovaného nebolo popretie prevzatia tejto čiastky, ale výhrada, že je to málo. Nevyvrátil ani tvrdenie žalobkyne, že pri prevzatí peňazí nebolo vystavené potvrdenie o ich prevzatí. Pri týchto zistených skutočnostiach je bez významu tvrdenie o „lavírovaní“ žalobkyne ohľadne výšky odovzdanej sumy, či išlo o 4.000,- alebo 4.500,- eur. Tento rozpor bol vysvetlený na pojednávaní 08.07.2021, kde suma 4.500,- eur bola konštruovaná ako čiastka 4.000,- eur a 500,- eur DPH, spolu 4.500,- eur.

13. Odvolací argument o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý nevylúčil verejnosť z pojednávania, na ktorom vykonal dôkaz, nemá racionálny základ, ak prejav konateľa žalovaného nebol prejavom osobnej povahy chránený v prejednávanom prípade zákonom, nebol ani dôvod na rozhodovanie o vylúčení verejnosti. Pojednávanie na súde je pritom v zásade verejné ( ).

14. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, majúc súčasne za to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku (Ústavný súd Slovenskej republiky ), rozsudok súdu prvej inštancie podľa , vo vyhovujúcom výroku, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s , podľa . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. 100 %. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa .

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.