Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/1027/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. Š. XXX/ XX, XXX XX Q. U. Q., J. U. R.: D. P. P. Xa, XXX XX U., M. P. D., právne zast.: JUDr. Florián Karabinoš, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Romanova 4, 851 02 Bratislava-Petržalka IČO: 42 174 961, proti povinnému: L.. U. C., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. T. XXXX/X, XXX XX R. C., právne zast.: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o vymoženie pohľadávky vo výške 2127,24 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, IČO: 42 133 556, pod sp. zn 318EX 174/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 67,82 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.03.2021 domáhal od povinného vymoženia 2127,24 Eur s príslušenstvom na základe cudzieho exekučného titulu - Rozhodnutia sp. zn. zo dňa 13.06.2017, ktoré vydal (obvodný súd) Amtsgericht Pasewalk v Nemeckej spolkovej republike, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.07.2017 (ďalej len „Exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 22.04.2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou , ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, IČO: 42 133 556, pod sp. zn 318EX 174/21. Súdny exekútor následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal 01.07.2021.

3. Súdnemu exekútorovi bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.07.2021. Ten následne súdny exekútor doručil súdu spolu s prílohami dňa 20.08.2021.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu a v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že Povinný navrhol exekúciu zastaviť s poukazom na § 61k ods. 1 písm. c), d) Exekučného poriadku. Konštatoval, že oprávnená sa svojim návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia sumy 2127,24 Eur s príslušenstvom na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorý sa podľa oprávnenej údajne týka vyživovacej povinnosti, a preto podlieha nariadeniu rady (ES) č. 4/2009 zo dňa 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Z exekučného titulu je zrejmé, že ide rozhodnutie o stanovení nákladov, a nie o rozhodnutie, ktoré by upravovalo vyživovaciu povinnosť povinného. Aj keď sa v zmysle čl. 2 bod 1. nariadenia rozumie rozhodnutím, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť nariadenia, rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu (a to bez ohľadu na jeho označenie), aj

rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom, z predloženého exekučného titulu, ako ani z príloh návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že oprávnenou uplatnený nárok v exekučnom konaní predstavuje trovy konania oprávnenej, ktoré jej boli priznané v konaní vo veci vyživovacej povinnosti. Nie sú splnené podmienky na to, aby sa v prípade exekúcie začatej na podklade exekučného titulu postupovalo podľa nariadenia, keďže oprávnená spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložila žiadne rozhodnutie vo veci úprav vyživovacej povinnosti v nadväznosti na ktoré by bolo následne vydané oprávnenou predložené rozhodnutie o stanovení nákladov, ako exekučný titul. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že oprávnená iniciovala viacero exekučných konaní proti nemu v Nemecku a preto ma za to, že na podklade exekučného titulu predloženého oprávneným je aktuálne istej veci vedené aj exekučné konanie v Nemecku. Povinný taktiež poukázal, že podľa jeho vedomostí aktuálne v Nemecku prebiehajú voči nemu viaceré exekučné konania, ktoré špecifikoval pod sp. zn.: , , 1539 M 34996/18, pričom kópie žiadostí o vydanie rozhodnutia o exekúcii z uvedených konaní predložil. Následne uviedol, že má vedomosť aj o ďalších exekučných konaniach vedených na návrh oprávneného v Nemecku, ktorých spisové značky nevie uviesť, a preto v prípade potreby navrhuje, aby boli vyžiadané v rámci cezhraničnej spolupráce priamo od príslušných súdov v Nemecku. Povinný má za to, že na podklade toho istého exekučného titulu je vedené už iné konanie v Nemecku. Poukázal na skutočnosť, že je dôchodcom, pričom mu je z Bavorskej dôchodkovej komory, z dôchodcovského fondu pre lekárov, zubných lekárov a veterinárnych lekárov priznaná dôchodková dávka za rok 2021 v sume 3.431,55 Eur mesačne. Z uvedenej dôchodcovskej dávky sú už v Nemecku vykonávané pravidelné zrážky od mesiaca júl 2015 nepretržite v prospech oprávnenej, pričom mu po vykonaní zrážok z dôchodcovskej dávky zostáva existenčné minimum. Poukázal na skutočnosť, že samotné konanie o rozvode manželstva stále nebolo právoplatne ukončené. Povinný je starobný dôchodca, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, oprávnená môže byť s akýmkoľvek svojím nárokom uspokojená len z jeho dôchodcovskej dávky. Exekučný titul sa netýka vyživovacej povinnosti, a preto je vylúčená aplikácia nariadenia, na ktoré poukazuje oprávnená. Exekučný titul sa už vymáha v Nemecku. Mal za to, že v dôsledku skutočnosti, že jeho jediný príjem je príjem v Nemecku (dôchodcovská dávka), na ktorý už siahol súdny exekútor v Nemecku, je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu na Slovensku, navyše za situácie, že povinný na Slovensku nedosahuje žiadny príjem. Mal za to, že exekúcia na podklade exekučného titulu je na území Slovenska neprípustná. Záverom povinný uviedol, že súdny exekútor začal exekúciu na vymoženie peňažnej pohľadávky zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, zapísané pre kat. územie Stará Lesná na LV č. 1238, 399, 379 a 767 a pre kat. územie Tatranská Lomnica na LV č. 942, 422, 827, 941, 1062, 1063 a 607. Povinný uviedol, že nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností v celosti ( podiel 1/1), ale vo väčšine prípadov ide len o malý spoluvlastnícky podiel, nakoľko dotknuté nehnuteľnosti vlastnia viaceré subjekty. Povinný uvádza, že na území Slovenska vlastní len nehnuteľnosti vymedzené súdnym exekútorom v upovedomení a motorové vozidlo zn. BMW X 4, rok výroby 2016, ŠPZ: SC 226 FL. Povinný následne cituje ustanovenie § 115 ods. 2 g) Exekučného poriadku navrhuje, aby predmetné motorové vozidlo bolo vylúčené z exekúcie, nakoľko povinný je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a potrebuje motorové vozidlo na uspokojovanie svojich potrieb.

5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovne. Oprávnený uvádza, že Oprávnený vo vyjadrení nesúhlasil s návrhom povinného a navrhol ho zamietnuť. Uviedol, že povinný bol účastníkom konania, v ktorom vznikol predmetný exekučný titul a patrili mu všetky procesné práva, ktoré mohol v konaní riadne uplatňovať. Ďalej mal voči exekučnému titulu právo podať opravné prostriedky. Podľa názoru oprávneného je nepochybné, že povinný musí poznať predmet konania, ktorého sa exekučný titul týka. Ak teda povinný len tvrdí a nijako nepreukazuje, že údajne sa exekučný titul netýka konania o výživné, považuje toto jeho tvrdenie oprávnený za zavádzajúce. Oprávnený má za to, že by mal povinný preukázať konkrétne skutočnosti a nie uvádzať len tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov. Exekučný titul podlieha nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008, čo preukazuje samotný fakt, že príslušný Nemecký súd k exekučnému titulu vydal výpis z rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k uvedenému nariadeniu Rady (ES). Oprávnený poukázal na článok 17 nariadenia Rady (ES). Argumentácia povinného o údajnom duplicitnom vedení exekúcie v dvoch štátoch je neopodstatnená a nepravdivá. Na základe exekučného titulu, ktorý je uplatnený v tomto exekučnom konaní sa v inom štáte iné exekučné konanie nevedie. Rovnako sa pochopiteľne vo vzťahu k tomuto exekučnému titulu nevykonávajú ani žiadne zrážky z dôchodku povinného. Zároveň oprávnený poznamenal, že vedenie exekúcie v inom štáte toho istého exekučného titulu netvorí žiadnu prekážku vo vedení exekúcie na Slovensku. Naopak exekúciu je potrebné samostatne iniciovať v každom štáte, kde sa nachádza majetok povinného. Oprávnený následne uviedol, že exekučné konanie na Slovensku inicioval z dôvodu, že

vymáhanie v Nemecku je dlhodobo neefektívne, pretože povinný v Nemecku nevlastní majetok, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie. Plnenie, ktoré poskytuje poisťovňa povinného nestačí na úhradu ani len bežného výživného, a tak dlh na výživnom neustále každý mesiac narastá. Oprávnený v návrhu na exekúciu riadne uviedol každé plnenie, ktoré poisťovňa povinného poskytla na úhradu exekučného titulu a v tejto časti, ktorá už bola uhradená sa exekúcia nevedie. Povinný na Slovensku vlastní majetok, ktorý podlieha exekúcii, a preto oprávnený považoval za potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie na Slovensku. Oprávnenému vôbec nie je jasné, z čoho vyplýva presvedčenie povinného, že nárok podľa exekučného titulu údajne môže byť uspokojený len z jeho dôchodkovej dávky. Žiadne takéto obmedzenie nie je súčasťou právneho poriadku. Oprávnený k námietke povinného, že je exekučné konanie v rozpore s dobrými mravmi uvádza, že konanie o rozvod nie je doteraz skončené pre obštrukcie na strane povinného. Povinný totiž dlhodobo odmieta predložiť príslušnému súdu vyhlásenie o majetku, čo bráni súdu v ďalšom postupe. Práve konanie povinného považuje oprávnený v rozpore s dobrými mravmi, keďže povinný z Nemecka utiekol pred plnením povinností a oprávneného ponechal so všetkými dlhmi, ktoré stihol vyprodukovať. K tvrdeniu povinného, že výkon cudzieho exekučného titulu je na území SR neprípustný, pretože jediný jeho príjem je dôchodok v Nemecku oprávnený uviedol, že skutočnosť, že povinný má príjem v jednom štáte nijako nebráni vedeniu exekúcie v inom štáte. Príjem je podľa oprávneného len jedným z mnohých prostriedkov na vymáhanie pohľadávky z exekučného titulu. Oprávnený popiera tvrdenie povinného o tom, že osobné motorové vozidlo je pre povinného potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, resp. že by boli naplnené podmienky podľa ust. § 115 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku. Hoci povinný zrejme disponuje preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, povinný nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ak by tomu tak bolo, povinný by mal vydaný preukaz s iným označením, než aký predložil. Oprávnený zastáva názor, že povinný môže svoje potreby uspokojovať aj využitím hromadnej dopravy, z čoho vyplýva, že predmetné osobné motorové vozidlo môže byť exekúciou postihnuté. 6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 7. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike. 11. Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie Rady“), rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007 sa v inom členskom štáte uznáva bez potreby osobitného konania a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu. 12. Podľa článku 17 ods. 2 nariadenia Rady, Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré je vykonateľné v tomto štáte, je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné. 13. Podľa článku 48 ods. 1 nariadenia Rady, súdne zmiery a verejné listiny, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu sa uznávajú v inom členskom štáte a sú v ňom vykonateľné ako rozhodnutia v súlade s kapitolou IV. 14. Podľa článku 48 ods. 2 nariadenia Rady, na súdne zmiery a verejné listiny sa primerane použijú ustanovenia tohto nariadenia.

15. Podľa článku 48 ods. 3 nariadenia, príslušný orgán členského štátu pôvodu na návrh každého zainteresovaného účastníka vydá výpis zo súdneho zmieru alebo verejnej listiny na tlačivách uvedených v prílohách I a II alebo v prílohách III a IV. 16. Podľa článku 2 ods. 1. 1. veta prvá nariadenia Rady, Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície: „rozhodnutie“ je rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom. 17. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

18. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

19. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

20. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho prílohy v zmysle ustanovení Exekučného poriadku. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom je rozhodnutie vydané v Nemeckej spolkovej republike. Nemecká spolková republika ako členský štát je viazaná Haagskym protokolom z roku 2007. Exekučný titul sa týka vyživovacej povinnosti, a preto podlieha nariadeniu Rady. K rozhodnutiu bol vydaný výpis z rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k uvedenému nariadeniu Rady, a vzhľadom na to, že tento výpis súd vydá, len ak je rozhodnutie vykonateľné, samotné vydanie uvedeného výpisu preukazuje, že rozhodnutie je vykonateľné a súd nemôže mať pochýb, že boli splnené podmienky na jeho vydanie v zmysle nariadenia Rady. V súlade s čl. 17 nariadenia sa takéto rozhodnutie uznáva bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu a je vykonateľné bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné. Uvedené vlastnosti exekučného titulu teda potvrdzuje aj fakt, že k nemu bol vydaný výpis z rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k nariadeniu.

21. Súd konštatuje, že nemá žiadnu možnosť, aby vyžadoval od oprávneného „rozhodnutie vo veci úpravy vyživovacej povinnosti v nadväznosti na ktoré by bolo následne vydané oprávnenou predložené rozhodnutie o stanovení výšky nákladov ako exekučný titul“, keďže podľa povinného neboli splnené podmienky na to, aby sa v prípade exekúcie začatej na podklade exekučného titulu postupovalo podľa nariadenia Rady. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie ako aj jeho príloh mal súd za preukázané, že oprávnený ako prílohy návrhu na vykonanie exekúcie predložil všetky dokumenty, ktoré vyžaduje článok 20 nariadenia Rady. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu cudzí exekučný titul vykonateľný s Slovenskej republike, výpis z predmetného rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k nariadeniu. Z predloženej prílohy č. 1 k nariadeniu Rady mal súd za preukázané, že ide výpis z rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, na ktoré sa nevzťahuje konanie o uznaní a vyhlásení vykonateľnosti. Z výpisu mal súd za preukázané, kto bol oprávnená a kto povinná osoba ako aj výška peňažného dlhu ako aj príslušenstvo (úroky) ako aj exekučný titul. Výpis bol vyhotovený 24.2.2021. S poukazom aj na čl. 17 nariadenia Rady súd nemá inú možnosť ako predložený exekučný titul vykonať. 22. K tvrdeniu povinného, že základné konanie prebiehajúce pred súdom v Amtsgericht Pasewalk pod sp. zn. , ktorý vydal dňa 13.06.2017 exekučný titul sa netýkalo žiadnej vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu k oprávnenému súd uvádza, že povinný v základnom konaní mohol využiť svoje procesné práva a podať voči predmetnému rozhodnutiu v základnom konaní opravný prostriedok. Povinnému ako účastníkovi konania musí byť predmet konania, ktorého sa týka exekučný titul známy. Návrh na zastavenie exekúcie má smerovať proti exekúcií, nie proti exekučnému titulu. V exekučnom konaní je možné prihliadať iba na skutočnosti, ktoré sa udiali po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v základnom konaní. Exekučný súd už nemôže procesne zasahovať ani nijakým spôsobom preskúmavať konanie, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, nepreskúma okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom ako právoplatným a

vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na súde. Inak povedané, ak povinný s vydaným rozhodnutím (exekučným titulom) nesúhlasil, mohol podať voči rozhodnutiu opravný prostriedok. Nakoľko však povinný túto možnosť nevyužil, exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd poukazuje na skutočnosť, že povinný mal za to, že z predloženého exekučného titulu, ako ani z príloh návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že oprávnenou uplatnený nárok v exekučnom konaní predstavuje trovy konania oprávnenej, ktoré jej boli priznané v konaní vo veci vyživovacej povinnosti, opak však povinný nijakým spôsobom neosvedčil. 23. Súd z dôkazov predložených povinným mal za preukázané, že voči povinnému je v Nemeckej spolkovej republike vedených viacero exekučných konaní na podklade rozhodnutí, ktoré sú odlišné od exekučného titulu na podklade ktorého je vedená exekúcia voči povinnému. Povinný súdu preukázal súdu, že sú voči nemú vedené exekúcie v Nemecku pod sp. zn. : , , 1539 M 34996/18. Povinným predložené dôkazy sú pre súd irelevantné, nakoľko nemajú s žiaden súvis s predmetnou exekúciou, týkajú sa iných exekučných titulov. 24. Povinný zároveň navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že v tej istej veci je vedené exekučne konanie aj v Nemecku. Povinný svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Tieto tvrdenia povinného sú však pre toto konanie bez právneho významu. Súd dáva povinnému do pozornosti, že výkon rozhodnutia z exekučného titulu je vždy limitovaný právomocou príslušného úradu tento výkon rozhodnutia realizovať a rovnako i pôsobnosťou právnej normy, ktorá upravuje postup pri výkone rozhodnutia, ktorého podkladom je exekučný titul. Preto skutočnosť, že na podklade exekučného titulu v inom štáte už prebieha výkon rozhodnutia v tomto prípade nespôsobuje prekážku litispendencie, pretože tak ako už súd uviedol, výkon rozhodnutia je obmedzený územnou pôsobnosťou právnej normy upravujúcej spôsob výkonu rozhodnutia. Súd dodáva, že právomoc súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie v tomto exekučnom konaní je limitovaná územnou pôsobnosťou právneho predpisu, v tomto prípade Exekučného poriadku, t. j. pre územie Slovenskej republiky s tým, že predmetom exekúcie môže byť len majetok povinného v súlade s uvedeným, pričom poverený súdny exekútor zabezpečuje vykonanie exekúcie spôsobom v zmysle § 62 a nasl. Exekučného poriadku. Preto sa súd stotožnil s argumentáciou oprávneného, že exekúciu je potrebné samostatne iniciovať v každom štáte, kde sa nachádza majetok povinného. Súd konštatuje, že exekúcia na majetok povinného v prospech oprávneného v inom štáte na podklade totožného exekučného titulu by nebola prekážkou vedenia exekúcie v Slovenskej republike. 25. Exekučný súd k námietke povinného, že oprávnený môže byť uspokojený len z dôchodcovskej dávky (z ktorej sú povinnému vykonávané zrážky v Nemecku), čo súd posúdil podľa obsahu a v súlade s územnou pôsobnosťou Exekučného poriadku ako tvrdenie o nemajetnosti povinného uvádza, že táto skutočnosť nie je dôvodom zastavenia exekúcie, pričom tak ako už súd uviedol, práve súdny exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie vykonáva potrebné úkony smerujúce s uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Preto pre prípad, aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Súd s poukazom na uvedené vyhodnotil túto námietku povinného ako nedôvodnú, nakoľko nemajetnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnako pokiaľ povinný vo svojom návrhu uvádza, že oprávnený môže byť uspokojený len z dôchodcovskej dávky povinného, súd uvedenú argumentáciu považuje za nedôvodnú a nesprávnu, pričom poukazuje, že exekúciu je možné, okrem zrážok zo mzdy a iných príjmov, vykonať i iným spôsobom (prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností, cenných papierov, podniku) a to v súlade s ustanovením § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Súd preto i vyššie uvedené tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodné. 26. Súd nepokladal za potrebné dožadovať súdy v Nemecku o zistenie skutočností o exekučných konaniach vedených voči povinnému, keďže skutkový stav mal pre rozhodnutie dostatočne zistený. Nad rámec potreby tohto odôvodnenia súd poukazuje na skutočnosť, že z exekučného titulu (poučenie) vyplýva, že súd použil aj ustanovenia nemeckého právneho predpisu upravujúceho konanie v rodinných veciach - FamFG (Zákon o konaní v rodinných veciach a vo veciach mimosporovej jurisdikcie). Rovnako

nad rámec poznamenáva, že v zmysle článku 2 ods. 1. 1. veta prvá nariadenia Rady, rozhodnutie je rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom. Súd konštatuje, že potom takéto rozhodnutie je vykonateľné na Slovensku s poukazom aj na čl. 17 nariadenia Rady. 27. Pokiaľ ide o návrh povinného na vylúčenie veci z exekúcie, tento bude súdom posúdený samostatne.

28. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 29. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinný však vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali. 30. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. 31. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 32. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by predstavovali kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 33. Podľa § 195 Ex. por. Trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 36. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 37. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 38. Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí

poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 39. Podľa , Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. (režijný paušál). 40. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 41. Súd konštatuje, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi - povinnému, ktorý úspech nemal. 42. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 67,82 Eur (91,29 € / 2 + 10,87 € režijný paušál + 20 % DPH). Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak, ako ich vyčíslil oprávnený sú vyčíslené v súlade s ustanovením , , a . Pri tarifnej hodnote veci 2127, Eur má oprávnený nárok na odmenu vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda 45,64 Eur + 10,87 Eur ako režijný paušál za rok 2021 + 11,30 Eur ako 20 % DPH. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (trovy exekučného konania) vo výške 67,82 Eur, pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.