Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/1027/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXX/ XX, XXX XX Q. pod Q., adresa pre doručovanie: D. P. P. Xa, XXX XX U., M. spolková republika, zast.: T.. N. B., advokát, so sídlom advokátskej kancelárie D. 4, XXX XX Q.-U. I.: XX XXX XXX, proti povinnému: L.. U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX R. C., zast.: F. & U. s. r. o., so sídlom M. U. XXX/XX, XXX XX C. L., I.: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške XXXX,XX Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, IČO: 42 133 556, pod sp. zn 318EX 174/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 06. 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 06. 2022 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 68,73 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30. 03. 2021 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 2127,24 Eur s príslušenstvom na základe cudzieho exekučného titulu - Rozhodnutia sp. zn. zo dňa 13. 06. 2017, ktoré vydal (obvodný súd) Amtsgericht Pasewalk v Nemeckej spolkovej republike, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13. 07. 2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 22. 04. 2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 17. 06. 2022 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a rozhodol, že oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 67,82 Eur (výrok II.). Vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že povinný navrhol zastavenie exekúcie. Súd pritom konštatoval, že exekučným titulom je rozhodnutie vydané v Nemeckej spolkovej republike. Nemecká spolková republika ako členský štát je viazaná Haagskym protokolom z roku 2007. Exekučný titul sa týka vyživovacej povinnosti, a preto podlieha nariadeniu Rady. K rozhodnutiu bol vydaný výpis z rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k uvedenému nariadeniu Rady, a vzhľadom na to, že tento výpis súd vydá, len ak je rozhodnutie vykonateľné, samotné vydanie uvedeného výpisu preukazuje, že rozhodnutie je vykonateľné a súd nemal pochýb, že boli splnené podmienky na jeho vydanie v zmysle nariadenia Rady. V súlade s čl. 17 nariadenia sa takéto rozhodnutie uznáva bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu a je vykonateľné bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné. Uvedené vlastnosti exekučného titulu teda potvrdzuje aj fakt, že k nemu bol vydaný výpis z rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k nariadeniu. Súd nemal žiadnu možnosť, aby vyžadoval od oprávneného „rozhodnutie vo veci úpravy vyživovacej povinnosti v nadväznosti na ktoré by bolo následne vydané oprávnenou predložené rozhodnutie o stanovení výšky nákladov ako exekučný titul“,

keďže podľa povinného neboli splnené podmienky na to, aby sa v prípade exekúcie začatej na podklade exekučného titulu postupovalo podľa nariadenia Rady. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie ako aj jeho príloh mal súd za preukázané, že oprávnený ako prílohy návrhu na vykonanie exekúcie predložil všetky dokumenty, ktoré vyžaduje článok 20 nariadenia Rady. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu cudzí exekučný titul vykonateľný s Slovenskej republike, výpis z predmetného rozhodnutia vo forme prílohy č. 1 k nariadeniu. Z predloženej prílohy č. 1 k nariadeniu Rady mal súd za preukázané, že ide o výpis z rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, na ktoré sa nevzťahuje konanie o uznaní a vyhlásení vykonateľnosti. Z výpisu mal súd za preukázané, kto bol oprávnená a kto povinná osoba ako aj výška peňažného dlhu ako aj príslušenstvo (úroky) ako aj exekučný titul. Výpis bol vyhotovený 24. 02. 2021. S poukazom aj na čl. 17 nariadenia Rady súd nemal inú možnosť ako predložený exekučný titul vykonať. K tvrdeniu povinného, že základné konanie prebiehajúce pred súdom v Amtsgericht Pasewalk pod sp. zn. , ktorý vydal dňa 13. 06. 2017 exekučný titul sa netýkalo žiadnej vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu k oprávnenému súd uviedol, že povinný v základnom konaní mohol využiť svoje procesné práva a podať voči predmetnému rozhodnutiu v základnom konaní opravný prostriedok. Povinnému ako účastníkovi konania musí byť predmet konania, ktorého sa týka exekučný titul známy. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom ako právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný. Súd poukázal na skutočnosť, že povinný mal za to, že z predloženého exekučného titulu, ako ani z príloh návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že oprávneným uplatnený nárok v exekučnom konaní predstavuje trovy konania oprávneného, ktoré mu boli priznané v konaní vo veci vyživovacej povinnosti, opak však povinný nijakým spôsobom neosvedčil. Súd z dôkazov predložených povinným mal za preukázané, že voči povinnému je v Nemeckej spolkovej republike vedených viacero exekučných konaní na podklade rozhodnutí, ktoré sú odlišné od exekučného titulu na podklade ktorého je vedená exekúcia voči povinnému. Povinný preukázal súdu, že sú voči nemu vedené exekúcie v Nemecku pod sp. zn.: , , 1539 M 34996/18. Povinným predložené dôkazy sú pre súd irelevantné, nakoľko nemajú žiaden súvis s predmetnou exekúciou, týkajú sa iných exekučných titulov.

4. Povinný zároveň navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že v tej istej veci je vedené exekučné konanie aj v Nemecku. Povinný svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Tieto tvrdenia povinného sú však pre toto konanie bez právneho významu. Súd dal povinnému do pozornosti, že výkon rozhodnutia z exekučného titulu je vždy limitovaný právomocou príslušného úradu tento výkon rozhodnutia realizovať a rovnako i pôsobnosťou právnej normy, ktorá upravuje postup pri výkone rozhodnutia, ktorého podkladom je exekučný titul. Preto skutočnosť, že na podklade exekučného titulu v inom štáte už prebieha výkon rozhodnutia v tomto prípade nespôsobuje prekážku litispendencie, pretože tak ako už súd uviedol, výkon rozhodnutia je obmedzený územnou pôsobnosťou právnej normy upravujúcej spôsob výkonu rozhodnutia. Súd dodáva, že právomoc súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie v tomto exekučnom konaní je limitovaná územnou pôsobnosťou právneho predpisu, v tomto prípade o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), t. j. pre územie Slovenskej republiky s tým, že predmetom exekúcie môže byť len majetok povinného v súlade s uvedeným, pričom poverený súdny exekútor zabezpečuje vykonanie exekúcie spôsobom v zmysle a nasl. Exekučného poriadku. Preto sa súd stotožnil s argumentáciou oprávneného, že exekúciu je potrebné samostatne iniciovať v každom štáte, kde sa nachádza majetok povinného. Súd konštatuje, že exekúcia na majetok povinného v prospech oprávneného v inom štáte na podklade totožného exekučného titulu by nebola prekážkou vedenia exekúcie v Slovenskej republike.

5. Exekučný súd k námietke povinného, že oprávnený môže byť uspokojený len z dôchodcovskej dávky, čo súd posúdil podľa obsahu a v súlade s územnou pôsobnosťou Exekučného poriadku ako tvrdenie o nemajetnosti povinného uviedol, že táto skutočnosť nie je dôvodom zastavenia exekúcie. Pre prípad, aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu uviedol, že oprávnený môže byť uspokojený len z dôchodcovskej dávky povinného, súd uvedenú argumentáciu považoval za nedôvodnú a nesprávnu, pričom poukázal na to, že exekúciu je možné, okrem zrážok zo mzdy a iných príjmov, vykonať i iným spôsobom (prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností, cenných papierov, podniku) a to v súlade s ustanovením § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Pokiaľ išlo k návrh povinného na vylúčenie motorového vozidla z

exekúciu z dôvodu, že motorové vozidlo povinný potrebuje ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím na uspokojenie svojich potrieb, vyšší súdny úradník uviedol, že tento bude posúdený samostatne.

6. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že z exekučného titulu je zrejmé, že ide rozhodnutie o stanovení nákladov, a nie o rozhodnutie, ktoré by upravovalo vyživovaciu povinnosť povinného. Aj keď sa v zmysle čl. 2 bod 1. nariadenia rozumie rozhodnutím, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť nariadenia, rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu (a to bez ohľadu na jeho označenie), aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom, z predloženého exekučného titulu, ako ani z príloh návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že oprávnenou uplatnený nárok v exekučnom konaní predstavuje trovy konania oprávnenej, ktoré jej boli priznané v konaní vo veci vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené má povinný má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na to, aby sa v prípade exekúcie začatej na podklade exekučného titulu postupovalo podľa nariadenia, nakoľko oprávnená spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložila žiadne rozhodnutie vo veci úpravy vyživovacej povinnosti v nadväznosti na ktoré by bolo následne vydané oprávnenou predložené rozhodnutie o stanovení nákladov, ako exekučný titul. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že oprávnený inicioval viacero exekučných konaní proti povinnému priamo v Nemecku, a preto má povinný za to, že na podklade exekučného titulu predloženého oprávnenou je aktuálne v tej istej veci vedené aj exekučné konanie v Nemecku. Povinný poukázal na skutočnosť, že aktuálne v Nemecku prebiehajú exekučné konania pod sp. zn. , pod sp. zn. , a pod sp. zn. 1539 M 34996/18. Výkon cudzieho exekučného titulu (na základe ktorého už dochádza k pravidelnému vymáhaniu dlhu v Nemecku v pôvodnom exekučnom konaní - viď vyššie) na území Slovenska je neprípustný. Povinný mal tiež za to, že v dôsledku skutočnosti, že jeho jediný príjem je príjem v Nemecku (dôchodcovská dávka), na ktorý už siahol súdny exekútor v Nemecku, je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu na Slovensku, navyše za situácie, že povinný na Slovensku nedosahuje žiadny príjem. Celé pôvodné exekučné konania, ako aj exekučné konanie, ktoré sa začalo upovedomením na území Slovenskej republiky je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Povinný sa ocitol v situácii, keď od roku 2015 má platiť výživné na manželku do rozvodu, pričom samotné konanie o rozvode manželstva stále nebolo právoplatne ukončené, práve pre obštrukcie na strane oprávnenej, ktorá zneužíva inštitút výživného na manželku a úmyselne robí všetko preto, aby bol povinný zaviazaný platiť výživné na manželku čo možno najdlhšie. Povinnému je z Bavorskej dôchodkovej komory, z dôchodcovského fondu pre lekárov, zubných lekárov a veterinárnych lekárov priznaná dôchodková dávka za rok 2021 v sume 3.431,55 Eur mesačne. V dôsledku pôvodných exekučných konaní sú tak povinnému v Nemecku vykonávané pravidelné zrážky z dôchodkovej dávky od mesiaca júl 2015 nepretržite v rozsahu určenom oprávnenou v dokumente „Výpočet dlhu na osobu zo dňa 26. 03. 2021“ (ďalej len „výpočet dlhu“), pričom povinný iný príjem v Nemecku nemá. Po vykonaní zrážok z dôchodcovskej dávky tak zostáva oprávnenému existenčné minimum. Oprávnený je s uvedeným skutkovým stavom uzrozumený, pričom od počiatku akceptoval skutočnosť, že povinný je starobný dôchodca, ktorý je navyše osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a tak môže byť oprávnený uspokojený len z jeho dôchodcovskej dávky. Povinný zároveň poukázal na to, že súdny exekútor začal exekúciu na vymoženie peňažnej pohľadávky zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, zapísané pre kat. územie Stará Lesná na LV č. 1238, 399, 379 a 767 a pre kat. územie Tatranská Lomnica na LV č. 942, 422, 827, 941, 1062, 1063 a 607, pričom povinný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedených LV v celosti (podiel 1/1), ale vo väčšine prípadov ide len o malý spoluvlastnícky podiel, nakoľko dotknuté nehnuteľnosti vlastnia viaceré subjekty. Povinný na území Slovenska vlastní len nehnuteľnosti vymedzené súdnym exekútorom v upovedomení, a motorové vozidlo zn. BMW X4, rok výroby 2016, ŠPZ: SC 226 FL (ďalej len „motorové vozidlo“). Pokiaľ ide o motorové vozidlo vo vlastníctve povinného, podľa ust. § 115ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku platí, že: „Z exekúcie je vylúčené osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti.“ V kontexte uvedeného povinný preukázal, že motorové vozidlo vo vlastníctve povinného je vylúčené z exekúcie, nakoľko povinný je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a potrebuje motorové vozidlo na uspokojovanie svojich potrieb. O návrhu na vylúčenie veci z exekúcie súd doposiaľ nerozhodol. Nakoľko vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil, rozhodol nesprávne aj o nároku na náhradu trov konania, nakoľko vychádzal z procesného úspechu, s čím nemožno vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súhlasiť. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil, alternatívne zmenil tak, že súd exekúciu zastaví a prizná povinnému právo na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100%.

7. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, rozhodnutie považuje za vecne správne, náležite odôvodnené, pričom súd sa zákonne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkou argumentáciou povinného uvedenou v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojej sťažnosti neuvádza prakticky nič nové, len kopíruje svoju argumentáciu z návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený nemá záujem zahlcovať súd obsiahlym podaním, preto len poukazuje na svoju doterajšiu argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k návrhu povinného, kde sa podrobne vysporiadal s argumentáciou povinného. Súd sa s argumentáciou, ktorú uvádzal povinný v návrhu a ktorú teraz opakuje v sťažnosti, už takisto podrobne, zákonne, vecne správne a presvedčivo vysporiadal, a to v odôvodnení napadnutého uznesenia. Oprávnený považuje obranu povinného za účelovú, pričom jediným účelom podania sťažnosti je oddialiť vykonanie exekúcie. Rovnakým spôsobom ako súd rozhodol v tejto exekučnej veci, rozhodol Okresný súd Banská Bystrica už aj v ďalších konaniach (zatiaľ neprávoplatne), ktoré oprávnený vedie voči povinnému. Povinný v uvedených konaniach použil rovnakú argumentáciu ako v tejto exekučnej veci. Uvedená konzistentnosť v rozhodovaní Okresného súdu Banská Bystrica podporuje záver oprávneného o tom, že napadnuté uznesenie je vecne správne, sťažnosť nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. Oprávnený žiadal, aby bola sťažnosť povinného zamietnutá. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za toto vyjadrenie vo výške 68,73 Eur (91,29 Eur / 2 + 11,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH).

8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa čl. 2 bod 1.1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2018 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie“) na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície: „rozhodnutie“ je rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom.

16. Podľa čl. 20 bod 1 písm. a) a písm. b) nariadenia na účely výkonu rozhodnutia v inom členskom štáte predloží navrhovateľ orgánom príslušným pre výkon rozhodnutia vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti; výpis z rozhodnutia vydaný súdom pôvodu na tlačive uvedenom v prílohe I.

17. Podľa č. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

19. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

20. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu Exekučného poriadku súd nad rámec zákona dodáva:

21. Povinný odôvodnil svoju sťažnosť rovnakými argumentmi ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný argumentoval: -charakterom exekučného titulu -vedením exekučných konaní v Nemecku -neexistenciou iného príjmu okrem dôchodku.

22. Pokiaľ ide o prvú námietku povinného týkajúcu sa exekučného titulu, oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučný titul, na podklade ktorého sa domáha vymoženia svojej pohľadávky. Zároveň predložil výpis z rozhodnutia vydaný súdom pôvodu (Amtsgericht Pasewalk) na tlačive uvedenom v prílohe I nariadenia. V zmysle nariadenia je rozhodnutím nielen rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti, ale aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom. Exekučný súd má za to, že ak by sa nejednalo o rozhodnutie o trovách konania vydané v súvislosti s konaním vo veci vyživovacej povinnosti, príslušný štátny orgán (súd pôvodu Amtsgericht Pasewalk) by nevydal výpis z rozhodnutia/súdneho zmieru vo veci vyživovacej povinnosti, na ktorý sa nevzťahuje konanie o uznaní a vyhlásení vykonateľnosti v zmysle prílohy I nariadenia. Uvedený výpis z rozhodnutia vydaný orgánom súdnej moci členského štátu má povahu verejnej listiny podľa , s ktorou sa spája vyvrátiteľná domnienka pravdivosti jej obsahu a skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené, sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak. Tzn. že všetky skutočnosti vrátane určenia oprávnenej a povinnej osoby, ako aj obsahu a rozsahu plnenia uvedené vo výpise z rozhodnutia považuje exekučný súd za pravdivé. Preto ani oprávnený nemusel osvedčovať, že konanie sp. zn. a rozhodnutie v ňom vydané sa týka vyživovacej povinnosti, ako to žiadal povinný. Bol to práve povinný, ktorého povinnosťou bolo preukázať svoje tvrdenie uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj v sťažnosti, že sa nejedná o rozhodnutie o trovách konania vydané vo veci vyživovacej povinnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie. Na preukázanie svojho tvrdenia však povinný nenavrhol žiaden dôkaz, aby preukázal opak uvedený vo výpise z rozhodnutia ako verejnej listiny. Teda ak povinný spochybnil charakter exekučného titulu, spochybnil pravdivosť výpisu z rozhodnutia ako verejnej listiny, tak mal okrem popretia pravdivosti jeho obsahu predložiť i dôkazy o svojom tvrdení. Aj v exekučnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj sťažnosti je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. V prípade verejnej listiny dôsledkom prezumpcie správnosti a pravdivosti obsahu verejnej listiny je prenos dôkazného bremena

na toho, kto popiera správnosť jej vecného obsahu. Vzhľadom na uvedené exekučný súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že rozhodnutie vydané Amtsgericht Pasewalk sp. zn. dňa 13. 06. 2017 je riadnym spôsobilým exekučným titulom a na jeho základe je možné viesť exekúciu.

23. K druhej námietke povinného o tom, že v Nemecku je v tej istej veci na podklade oprávneným predloženého exekučného titulu už vedené exekučné konanie, povinný svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom, čím rovnako neuniesol dôkazné bremeno. Povinným preukázané vedenie konaní pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. 1539 M 34996/18 nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou, nakoľko sú vedené na základe iných exekučných titulov. Navyše ani samotná skutočnosť, ak by aj na podklade totožného exekučného titulu už prebiehalo exekučné konanie v Nemecku, resp. sú v Nemecku vedené iné exekučné konania, je pre toto konanie bez právneho významu, nakoľko táto skutočnosť by nespôsobovala prekážku v konaní aj v prípade, ak by sa potvrdila jej pravdivosť. Výkon rozhodnutia je totiž vždy limitovaný pôsobnosťou právnej normy, ktorá upravuje postup pri výkone rozhodnutia a právomocou príslušného úradu tento výkon rozhodnutia realizovať. Sudca teda tak vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení sumarizuje, že vedenie exekúcie v inom štáte nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a nespôsobuje prekážku litispendencie, nakoľko súdy a nimi poverené osoby, v tomto prípade súdni exekútori, majú svoju právomoc obmedzenú teritoriálne. V tomto exekučnom konaní tak právomoc súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, je limitovaná pôsobnosťou právneho predpisu, t. j. Exekučného poriadku a územím Slovenskej republiky. Exekučný súd a súdny exekútor môže postihovať iba ten majetok povinného, ktorý má na území, na ktorom majú exekučný súd a súdny exekútor priznanú kompetenciu. Oprávnený tak môže iniciovať exekučné konanie na pohľadávku, ktorú má judikovane priznanú od povinného vo viacerých štátoch, ak má vedomosť, že na území týchto štátov má povinný majetok.

24. K námietke povinného o tom, že jeho jediný príjem je dôchodok z Nemecka a na Slovensku nedosahuje žiadny príjem a je nemajetný, súd uvádza (v zhode s vyšší súdny úradníkom), že nemajetnosť povinného nie je podľa súčasnej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01. 04. 2017 kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu. Neexistenciu exekvovateľného majetku (nemajetnosť povinného) nie je možné subsumovať pod dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekútora, a to zisteniami súdneho exekútora, ktorý pri každej exekúcii zisťuje možnosti exekúcie, predovšetkým existenciu exekvovateľného majetku. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekútora, bude daný ex offo dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Táto nemajetnosť však v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia musí trvať počas zákonom predpísanej doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku, ktorá v posudzovanej veci ani nemohla objektívne ešte uplynúť. Zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie exekvovateľného majetku, na ktoré nemá ani súd právomoc, by bolo predčasné, pričom je úlohou súdneho exekútora zisťovať celé majetkové pomery povinného, t. j. zistiť, či v akom rozsahu je možné exekúciu vykonať a pokiaľ taký majetok nezistí, po uplynutí zákonom stanovenej doby exekúciu aj bez návrhu zastaviť podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

25. K námietke povinného o konaní oprávneného v rozpore s dobrými mravmi súd uvádza, že aj v rámci exekučného konania nemožno priznať právnu ochranu takému právu, pri ktorom je zjavne zrejmé, že dochádza k jeho zneužitiu. Ani v exekučnom konaní nie je možné takéto prípady vylúčiť a teda aplikácia článku 5 v spojení s Exekučného poriadku je možná i v exekučnom konaní. Musí ísť však zväčša o veľmi závažné situácie, nakoľko právo, ktorému sa priznáva ochrana, je už právo judikované, t. j. právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci a teda bolo podrobené jeho prieskumu aj s ohľadom na jeho obsah a charakter. Tak to bolo aj v tomto prípade, kde právo priznané exekučným titulom, ktoré je predmetom tejto exekúcie, je nárok vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia súdu. Takéto právo právoplatným prisúdením nadobudlo novú „vyššiu“ silu judikovanej pohľadávky. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, nech akokoľvek s nimi účastníci nesúhlasia, musia byť rešpektované a splnené najlepšie dobrovoľne, ináč prichádza štátne donútenie v podobe exekučného konania. Z uvedeného dôvodu v danej veci nemožno hovoriť o konaní oprávneného v rozpore s dobrými mravmi, ak svoje právo priznané vykonateľným rozhodnutím si uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie.

26. Pokiaľ ide o návrh povinného na vylúčenie motorového vozidla zn. BMW X4, rok výroby 2016, EČV SC226FL z exekúcie k tomuto sudca uvádza, že o tomto návrhu rozhodne súdny exekútor, do kompetencie ktorého je zverené vykonávanie exekúcie vrátane posúdenia rozsahu exekúcie v zmysle § 61g ods. 1 Exekučného poriadku.

27. K výroku II. napadnutého uznesenia sudca dodáva, že vyšší súdny úradník rozhodol o trovách exekučného konania v súlade so zákonom, keď oprávnenému ako účastníkovi v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešnému (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), priznal nárok na náhradu trov konania vo výške, ktorá je v súlade s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

28. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného a oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

29. S poukazom na uvedené má súd konajúci sudcom za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. Keďže súd ani v rámci konania o sťažnosti nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 06. 2022 zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

33. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

34. Podľa ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

35. Podľa od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. (režijný paušál).

36. Súd vzhľadom na výsledok sťažnostného konania, v ktorom bol povinný v celom rozsahu neúspešný, keď súd jeho sťažnosť zamietol, v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jej vyjadrením k sťažnosti povinného spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby písomné podanie na súd

- vyjadrenie k sťažnosti vo výške 45,65 Eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 11,63 Eur + 20 % DPH, t. j. 68,73 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).